Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/467/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210950
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214210950.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská
7, Bratislava, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine,
Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: F. N., bytom J., ul. K. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1332,13 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. novembra
2014 č.k. 8C/176/2014-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
153,10 eura s 26,28% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,10 eura od 01. 01. 2013 do zaplatenia,
s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,10 eura od 01. 01. 2013 do zaplatenia do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť do

30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil
ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 7, § 9, § 11 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platný od 02. 04. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon
číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) dôvodiac, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie
sumy 996,89 eura odvodzuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú vyhodnotil ako vopred pripravenú

na formulári, pričom odporca nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že účastníci konania dňa 08. 12. 2010 podpísaním Žiadosti/
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 279
eur na kúpu spotrebného tovaru - TV. Podpis na zmluve súd považoval za prejav vôle k uzavretiu
spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru a za potvrdenie žiadosti o poskytnutie úverového rámca a nie
za prijatie návrhu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením § 43c ods.

1 Občianskeho zákonníka. Podpis odporcu na tomto tlačive v časti C/ nemožno považovať za súhlas
k poskytnutiu revolvingového úveru, pretože navrhovateľ si vo Všeobecných podmienkach vyhradil pre
poskytnutie úverového rámca zaradenie klienta do zoznamu žiadateľov, posúdenie platobnej disciplíny
klienta so splácaním spotrebiteľského úveru, atď. Zároveň si vyhradil až po posúdení týchto údajov
rozhodnúť o akceptovaní žiadosti na poskytnutie úverového rámca. Navrhovateľ nepreukázal, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru,

pričom jeho zaťažuje dôkazné bremeno. Konštatoval, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, preto odporcovi nemohol vzniknúť žiadny záväzok z
tohto neexistujúceho zmluvného vzťahu. Následne posúdil prevzatie finančnej čiastky odporcom od
navrhovateľa podľa ustanovení § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ titulom úverového rámca poskytol
odporcovi v období od 07. 04. 2011 do 28. 07. 2011 sumu spolu 1520 eur. Odporca navrhovateľ zaplatil

sumu1147,18eura,tedamuzaplatilo372,83euramenejakodostal(996,89-372,83).Suma996,89eura
bola suma dlžná ku dňu 01. 08. 2013, preto návrh v časti o zaplatenie sumy 624,06 eura ako nedôvodnýzamietol. Z poskytnutého úveru v sume 279 eur na kúpu tovaru (TV) zostala dlžná suma vo výške
124,31 eura a v tejto časti považoval nárok navrhovateľa za dôvodný. Taktiež za dôvodný považoval
návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie spotrebiteľského úveru vo výške 210,93 eura vyplývajúceho

zo zmluvy uzavretej dňa 02. 03. 2011. V závere konštatoval, že návrhu v časti o zaplatenie 708,07 eura
vyhovel (išlo o sumy 124,31 eura, 210,93eura a 372,83 eura). Vzhľadom na finančnú situáciu odporcu,
povolil mu zaplatiť dlženú sumu v splátkach po 50 eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodne podľa
§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“).

Rozsudok súdu prvého stupňa prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ namietajúc rozpor výroku
rozsudku s odôvodnením rozsudku, keď v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že návrhu navrhovateľa
v časti o zaplatenie sumy 708,07 eura vyhovel, pričom vo výroku je uvedená iba suma 153,10
eura. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto nepreskúmateľný, súd neuvádza akými úvahami sa pri
rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal a je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Žiada
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru o opodstatnenosti tohto odvolania, z ktorého dôvodu je potrebné rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu

vec vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1332,13
eura z titulu nesplatených úverov.
V danej veci rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, ktorým uložil odporcovi povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,10 eura s 26,28% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,10 eura

od 01. 01. 2013 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,10 eura od 01. 01.
2013 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení
rozsudku pritom uviedol, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 708,07 eura, ktorú sumu povolil
odporcovi vzhľadom na jeho finančnú situáciu splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne.
Táto skutočnosť vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa absentuje. Rozsudok napadol odvolaním

navrhovateľ namietajúc jeho nepreskúmateľnosť pre rozpor výroku rozsudku s jeho odôvodnením.
Zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu je skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa
odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods.
1 písm. a-g/ OSP (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu
na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne
obsadeným).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickýminámietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,

ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Preskúmaný rozsudok súdu prvého stupňa však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Odvolací súd
poukazuje predovšetkým na ustanovenie § 156 ods. 4 OSP, podľa ktorého, len čo súd vyhlási rozsudok,

je ním viazaný. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 05. 11. 2014 po skončení dokazovania vyhlásil
rozsudok, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 708,07 eura s 8,50% ročným
úrokom z omeškania od 01. 08. 2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, vždy
do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu, vo zvyšku nárok zamietol a o

náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Napriek
tomu v písomnom vyhotovení tohto rozsudku uviedol výrok rozsudku nasledovne: „odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,10 eura s 26,28% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,10 eura
od 01. 01. 2013 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,10 eura od 01.
01. 2013 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách

konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“. V odôvodnení
napadnutého rozsudku je uvádzaná suma 708,07 eura, v ktorej časti návrhu navrhovateľa súd vyhovel,
pričom išlo o sumu 124,31 eura, 210,93 eura a 372,83 eura. Z uvedených skutočností teda jednoznačne
vyplýva rozpor medzi vyhláseným rozsudkom, jeho napísanou verziou a odôvodnením rozsudku.
Už samotná táto skutočnosť zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre jeho absolútnu

zmätočnosť, nedôslednosť súdu pri vyhotovovaní písomného vyhotovenia rozsudku a nedostatočné
odôvodnenie,neuvedenieúvah,ktorýmisaprirozhodovanívdanejveciriadilapodľaktorýchpostupoval.
Takto vyhotovený rozsudok nebolo možné zo strany odvolacieho súdu, v dôsledku podaného odvolania,
vôbec preskúmať. Z tohto dôvodu preto odvolaniu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu.

Odvolací súd, odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, namieta aj jeho nedostatočné zdôvodnenie vyhovujúcej časti, keď z odôvodnenia
vôbec nie je zrejmé ako dospel k sume 996,89 eura, keď revolvingový úver posúdil podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1520 eur, odporca zaplatil
1147,18 eura a teda mu zaplatil o 372,83 eura menej ako dostal, pričom uvádzal, že dlžná suma bola

996,89 eura. Pri ďalšom úvere (spotrebiteľský úver vo výške 279 eur) nie je zrejmé akú dlžnú sumu z
poskytnutej sumy vo výške 279 eur odporca zaplatil, keď súd prvého stupňa uvádza iba dlžnú sumu
124,31 eura bez ďalšieho zdôvodnenia. Taktiež pri treťom úvere (spotrebiteľský úver vo výške 324 eur)
nie je zrejmé akú sumu odporca zaplatil, keď súd iba uvádza dlžnú sumu vo výške 210,93 eura, ktorá
suma pozostáva zo sumy 180,56 eur istiny a sumy 30,37 eura dlžné zmluvné úroky. Z odôvodnenia tohto

rozsudkuniejezrejmé,čivšetkyúveryposúdilakoneplatnéúverovézmluvy,aleboibarevolvingovýúver,
či všetky úvery posudzoval z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl., resp. iba revolvingový
úver.
Odvolací súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Po opätovnom preskúmaní všetkých úverových zmlúv, ich vyhodnotení,
posúdení z titulu spotrebiteľského úveru, vo veci opätovne rozhodne, rozhodnutie podľa § 157 ods.
2 OSP riadne odôvodní, pričom toto rozhodnutie musí obsahovať nielen všetky náležitosti uvedené
v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne posúdenie,
pričom sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na zistený skutkový stav

aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa bezpodmienečne
dodrží ustanovenie § 156 ods. 3 OSP s tým, že vyhláseným rozsudkom je viazaný. Vyporiada i so
všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v jej odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania,
vrátane trov odvolacieho konania. V prípade, ak opätovne rozhodne vo veci povolením splátok, aj totorozhodnutie je potrebné riadne zdôvodniť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací
súd poznamenáva, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj vyznačenie právoplatnosti 1. výroku
rozsudku a následnej vykonateľnosti je nesprávne, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním

napadnutý v celej časti a v celom rozsahu bol aj zrušený pre jeho nepreskúmateľnosť a rozpory medzi
výrokom rozsudku, vyhlásením rozsudku a odôvodnením rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.