Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202381
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816202381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Košice, Hlavná 104, právne zastúpený Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporcovi: P. N., nar.
X.X.XXXX, bytom M., F. Q. XXX, o zaplatenie 115,74 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,74 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 50,74 EUR od 24.11.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 115,74 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že účastníci uzavreli dňa 6.7.2014 Rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej aj Zmluva), a to tým, že odporca
prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50,- EUR. Odporca sa zaviazal

poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo, v dohodnutej lehote dňa 23.11.2014.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na
adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva a Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu

zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal
vrátiť navrhovateľovi celkovú čiastku 50,74 EUR, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 50,-
EUR a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 0,74 EUR. Výšku odplaty si
odporca určil sám na webovom sídle navrhovateľa, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty
splatnosti úveru. Úver sa stal splatný dňom 23.11.2014. Odporca dlžnú sumu nevrátil v lehote splatnosti.
Navrhovateľ si preto uplatňuje i úrok z omeškania zo sumy 50,74 EUR vo výške 5,05% od 24.11.2014 do

zaplatenia. Navrhovateľ vyzýval výzvami odporcu na úhradu záväzku v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej
zmluvy a preto si uplatňuje i náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR.
Celkový nárok navrhovateľa teda predstavuje 115,74 EUR.Súd vo veci nariadil pojednávanie. Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali
riadne vykázané, navrhovateľ svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Súd preto pojednával
v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie

týmito listinami: výpis z Obchodného registra SR, týkajúci sa navrhovateľa, rámcová zmluva zo dňa
6.7.2014, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.11.2014, výpis z účtu, upomienka zo
dňa 30.11.2014, urgencia zo dňa 7.12.2014, upozornenie zo dňa 14.12.2014, posledná výzva zo dňa
21.12.2014.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ poskytol
odporcovi spotrebiteľský úver prostriedkami diaľkovej komunikácie, na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveruakokrátkodobýbezúčelovýúver.Rámcovázmluvaoposkytnutíspotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb upravuje rámcovo práva a povinnosti
zmluvných strán, ktoré sú následne bližšie upravené v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobúdajú v zmysle čl. III. bod 5.

Rámcovej zmluvy platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a
jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej Zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na
bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok veriteľa
poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového
účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje, že úver sa poskytuje

ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady
spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za
telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto sú bližšie upravené
v čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Úver je v zmysle čl. V. bod 1. Rámcovej zmluvy bezúčelovým
úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje

úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za
splnenýpripísanímpeňažnýchprostriedkovnaúčetveriteľa.Rámcovázmluvaďalejupravujepodmienky
zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z
2.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo výške 50,- EUR s jednorazovým čerpaním,

bezhotovostnýmprevodomzúčtuvbankeveriteľanaúčetspotrebiteľanajneskôrvnasledujúcipracovný
deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej
výške 50,74 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. RPMN je vo výške 29,1%, celkové náklady
spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v pevnej sume 0,74 EUR. Celková čiastka, ktorú
je povinný spotrebiteľ zaplatiť je 50,74 EUR. Priemerná RPMN je 391%. Z výpisu účtu navrhovateľa

vyplýva, že dňa 3.11.2014 bola vykonaná transakcia: príkaz na úhradu sumy 50,- EUR na účet, ktorý
odporca uviedol v Zmluve s lehotou splatnosti do 23.11.2014. Odporca do splatnosti úveru neuhradil
žiadnu sumu. Upomienkou z 30.11.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu sumy 85,74 EUR,
pričom administratívne náklady vymáhania predstavujú 35,- EUR, urgenciou zo 7.12.2014 vyzýval
navrhovateľ odporcu k zaplateniu 95,74 EUR, s tým, že administratívne náklady predstavujú 10,- EUR,

upozornením na hrozbu exekúcie zo 14.12.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu 105,74 EUR
s tým, že administratívne náklady predstavujú 10,- EUR, poslednou výzvou z 21.12.2014 bol odporca
vyzvaný k zaplateniu 130,74 EUR s tým, že ďalšie administratívne náklady spojené s konaním sú 25,-
EUR.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom

o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským

úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6
až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania.Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie

ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne
100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
30% ročne.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že v prípade právneho
vzťahu medzi účastníkmi sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú na diaľku podľa
zákona č. 266/2005 Z.z. Nešlo o zmluvu o pôžičke, pretože zo Zmluvy vznikol veriteľovi záväzok

poskytnúť dlžníkovi úver za dohodnutých podmienok a Zmluva teda nevznikla ako reálny kontrakt
odovzdaním požičaných peňazí odporcovi. Úverová zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený text zmluvy) a preto na vzťah medzi veriteľom (navrhovateľ) a dlžníkom (odporca) je
potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva, t.j. predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na zmluvný vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom vzťahujú aj ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12,
14, 16, 17, 19, 23 a 25 zákona č. 129/2010 Z.z..

Podľa Zmluvy mal odporca vrátiť požičanú sumu 50,-EUR spolu so sumou 0,74 EUR označenou v

Zmluve ako „príslušenstvo“, resp. aj ako „poplatok za poskytnutie úveru“. Súd konštatuje, že uvedená
odplata je v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 OZ a s jeho vykonávacím ustanovením § 1a ods. 2
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V prípade úveru poskytnutého odporcovi išlo o úver poskytnutý na
dobu kratšiu ako tri mesiace, pričom výška poskytnutej sumy nepresiahla 100,-EUR. Výška odplaty bola
podľa výpočtu súdu 25,72% ročne, čo nepresahuje najvyššiu prípustný výšku odplaty 30% ročne.

Súd na druhej strane nepovažoval za dôvodnú uplatnenú „náhradu skutočne vynaložených nákladov“
v celkovej výške 65,- EUR, ktoré navrhovateľ požaduje s poukazom na čl. IV. bod 5 Rámcovej
zmluvy, podľa ktorého: „V prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť
veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace

personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové
správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady
sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15,- EUR

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- EUR
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- EUR
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a

prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,-
EUR“.

Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal aké náklady skutočne vynaložil a ako k sume 65,-
EUR, ktorú si dokopy paušálne určil v zmluve, dospel. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a

akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporcovi. Zmluvné dojednanie
o nákladoch spojených s vymáhaním, obsiahnuté v článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy považuje súd
za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže
spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené
plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie a odporkyňa ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného

dojednania nemohla nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené
s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, prípadne náklady za prevádzku kancelárie, či
telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať
uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady(čl. VII. bod 1 Rámcovej zmluvy). Vo svojej podstate ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním
dlžníka, keďže tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru až 65 % S prihliadnutím na §
53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Z uvedeného vyplýva, že súd považoval za oprávnený len nárok v sume 50,74 EUR, teda len istinu
úveru a dohodnutú odplatu (podľa zmluvy poplatok za poskytnutie úveru). Súd preto zaviazal odporcu
na zaplatenie uvedenej sumy.

Odporca sa zároveň dostal do omeškania, keďže uvedenú sumu bol povinný uhradiť navrhovateľovi do
23.11.2013. Vzhľadom na omeškanie odporcu vznikol navrhovateľovi od nasledujúceho dňa aj nárok na
úrok z omeškania v zákonnom určenej sadzbe 5,05%. Súd teda zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi
uhradil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,74 EUR od 24.11.2014 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalovanej sumy zamietol súd návrh ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil nárok v sume 115,74 EUR. Súd mu priznal 50,74
EUR (44% uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 65,- EUR (56%) jeho návrh zamietol. Čistý úspech
odporcu v konaní je teda 9% (56% - 44%) a z uvedeného dôvodu by mal nárok na náhradu 9% účelne
vynaložených trov konania. Trovy konania si však neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie.