Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215088
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311215088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: U. O., N. H.
X, N., proti odporcovi: Nové bývanie, Teplická 3, Bratislava, IČO 30 864 151, zast. Mgr. Peter Serina,
Advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu zo
dňa 03.12.2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.
novembra 2014 č.k. 6C 150/2011-165 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,93 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým, sa domáhal uloženia
povinnosti odporcovi povinnosti vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 272,96 eur a určenia
neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení
odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 506,78 eur k rukám jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Konštatoval, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.6. 2012 č.k. 6 C 150/2011-49 tak, že v časti
návrhu vyhovel, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,19 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, vychádzajúc z ustanovení § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, §
107 ods. 1 Obč. zák. a ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z., § 80 písm.
c/ O.s.p., pričom vyslovil, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok

vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností a každý kto má na tom naliehavý právny záujem,
môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnou cestou, pričom plnením z absolútne neplatného
právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 Obč. zák) a keďže v
danom prípade z priebehu a spôsobu hlasovania a následne prijatého uznesenia napadnutého žalobou
je zrejmý priamy rozpor so zákonom, keď postup podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. priamo
vylučuje § 10 ods. 1 tohto zákona, t.j. o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
nemožno hlasovať nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, bolo uznesenie prijaté na schôdzi

zhromaždenia dňa 3.12.2008 o výške preddavku absolútne neplatným právnym úkonom a plnenie
navrhovateľa poskytnuté odporcovi práve na základe vyššie uvedeného absolútne neplatného právneho
úkonu, zakladá bezdôvodného obohatenie odporcu s povinnosťou vydať ho navrhovateľovi. Zároveň
však návrh v časti o učenie, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorovodporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008 je neplatné,
prvostupňový súd zamietol, z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu na takomto určení. Konanie v časti o zaplatenie 76,77 € súd zastavil podľa § 96

ods. 1,2,3, O. s. p., pre späťvzatie návrhu v tejto časti a to s ohľadom na odporcom vznesenú námietku
premlčania časti nároku za obdobie od 1.3.2009 do 15.12.2009.

Na odvolanie navrhovateľa i odporcu odvolací súd uznesením zo dňa 21.02.2014 č.k. 4 Co
410/2012-92 uvedený rozsudok v rozsahu napadnutom odvolaním (vyhovujúcej a zamietajúcej

časti) podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu vecnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom súdu prvého stupňa
vytkol, že sa náležite nezaoberal vznesenou námietkou odporcu o preklúzii v zmysle §
14 ods. 6 cit. zákona, ani samotnou aktívnou legitimáciou navrhovateľa, ktorá prináleží prehlasovanému
vlastníkovi (§ 14 ods. 4 cit. zákona), ako aj pasívnou legitimáciou odporcu. Pokiaľ ide o určovaciu
časť petitu návrhu na začatie konania (o určenie neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia

vlastníkov považoval za správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
o existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení (či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je), ktorého existencia je prvotným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.)
a je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia právne postavenie dotknutého účastníka stalo neistým
a spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.sp.).

Ak už bolo právo navrhovateľ porušené, môže sa domáhať práva na splnenie povinnosti v zmysle §
80 písm. b/ O.s.p. prípadne podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.. Odvolací súd tiež zaujal právny
názor ohľadom práv a povinností vlastníka bytu vyplývajúcich z ustanovenia § 14 ods. 1 zák č.182/1993
Z.z. a ich reálneho výkonu práve účasťou na správe domu a rozhodovaním prostredníctvom hlasovania
na schôdzi vlastníkov a pokiaľ vlastník svoje tieto vlastnícke oprávnenia nemôže realizovať, môže sa

ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 cit. zákona, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym právny predpisom, pričom výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa
môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde a ktorá je lehotou hmotnoprávnou. Uložil
súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie účastníkov
sporu (aktívnej a pasívnej) a ako bolo uvedené, vznesenou námietkou odporcu o zániku práva

(preklúzii) podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov.

Súd prvého stupňa viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) opätovne
posúdil žalované nároky, vychádzajúc z nasledovného skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa v pôvodnom konaní. Zistil, že navrhovateľ je vlastníkom bytu Č.. X, X. A.. S. N. W.

na H. X. Č..X S. N. -D.É. O.. Vlastníci bytov, spoločných častí domov, spoločných zariadení domov,
pozemkov a priľahlých pozemkov na H. X. Z.. Č..X, X V. X S. N. založili v zmysle § 7 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, spoločenstvo
vlastníkov bytov v uvedených bytových domoch ako právnickú osobu s názvom Nové bývanie so sídlom
H.X,N.-D.Mesto,zaúčelomzabezpečeniaprevádzkydomovabytov,správyaúdržbyspoločnýchčastí

domov, spoločných zariadení domov, pozemkov a priľahlých pozemkov spoločenstvo, ktorého sú všetci
vlastníci bytov členmi a v predmetnom konaní je označené ako odporca. Dňa 3.12.2008 o 17.00 hod. sa
konalo v G.F. W. R. W. na F. X. Č.. XX zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu H.
X,X,X S. N.. Po zistení prezencie bola zistená prítomnosť 27 vlastníkov z celkového počtu 75 (72 bytov
a 3 nebytové priestory), čo nepredstavovalo nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov. Po hodinovej

prestávke bola zistená prítomnosť 35 vlastníkov, čo opäť nebola nadpolovičná väčšina všetkých, z
ktorého dôvodu došlo k aplikovaniu ust. § 14 ods. 2, druhá veta, zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov pripúšťajúceho hlasovanie nadpolovičnou zúčastnených vlastníkov. Následne
ako bod 4 programu bolo prerokované zvýšenie odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s
platnosťou od 01.03.2009 v rozsahu: za výmeru bytov o 0,16 eur (5 Sk) m2 mesačne s tým, že

za zvýšenie hlasovalo 34 prítomných vlastníkov, za výmeru balkónov a lodžií o 0,16 eur (5Sk) m2
mesačne, stým, že zazvýšeniehlasovalo35prítomnýchvlastníkov,zavýmeruspoločných častí o0,33
eur (10 Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov. Mal preukázané,
že do účinnosti tohto uznesenia zhromaždenia t.j. od 1.3.2009 platí navrhovateľ odporcovi zvýšené
preddavky v súlade s predmetným uznesením. t.j. za dobu 32 mesiacov od podania návrhu na začatie

konania za rozlohu bytu 52,22 m2 zaplatil o 267,2 eur viac, než by bolo podľa pôvodného zálohového
predpisu, za balkón o rozlohe 1, 125 m2 je to 5,96 eur, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Spornou
bola otázka platnosti výsledkov hlasovania o zvýšení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a oprávzhromaždenia vlastníkov bytov konaného dňa 3.12.2008 a potom v tej súvislosti aj vznik bezdôvodného
obohatenia odporcu na základe plnenia z takéhoto neplatného rozhodnutia.

Vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa, že za jeho neprítomnosti bolo prijaté rozhodnutie o
navýšení preddavkov za rozlohy bytov, podľa názoru navrhovateľa neplatne, keďže ako jeden z
troch členov rady nebol prítomný. Pokiaľ ide o priebeh zhromaždenia dňa 3.12.2008, ktorého uznesenie
(bod 4, 5a-c) o zvýšení preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv navrhovateľ napadol žalobou,
upozorňoval prítomných na nemožnosť hlasovania nadpolovičnou väčšinou prítomných o navýšení

preddavkov a na neprítomnosť viac než polovice všetkých vlastníkov, avšak bez patričnej reakcie
zúčastnených vlastníkov. Navrhovateľ nesúhlasil s akýmkoľvek navýšením preddavkov, avšak v
zápisnici zo zhromaždenia je chybne uvedený súhlas všetkých 35 prítomných vlastníkov s navýšením
(tzn. aj navrhovateľa). Nakoľko sa zápisnica nepodpisuje, nemohol sa domáhať jej opravy a vzhľadom
k tomu, že nemá dátum, nemohla začať plynúť 15 dňová lehota prehlasovaného
vlastníka. Uviedol, že očakáva od súdu, že súd „nariadi zastavenie neoprávneného platenia od 1.3.2009“

a rozhodne „o vrátení rozdielu dodnes tak, aby on a ostaných 72 vlastníkov nemuselo ďalej platiť
podľa napadnutého navýšenia“. Tiež namietal právneho zástupcu odporcu, ktorý nemôže v konaní
zastupovať spoločenstvo z dôvodu, že o tom nebolo platne hlasované a rozhodnuté na zhromaždení
vlastníkov, pričom spoločenstvo vlastníkov bolo v tomto smere zmanipulované a poukázal na program
zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15.2.2012.

Na výzvu súdu, aby sa navrhovateľ vyjadril, či zotrváva na okruhu účastníkov konania s ohľadom
na závery odvolacieho súdu, navrhovateľ uviedol, že zotrváva a žiadal, aby súd žalobe o bezdôvodné
obohatenie vyhovel a tiež určil neplatnosť uznesenia z 3.12.2008 o navýšení preddavkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, § 6 ods. 1, 2, § 7b ods. 1 veta prvá a druhá, § 7c ods. 1 a 2,, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a 2,
§ 14 ods. 4, 5,6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
k 03.12.2008 (účinného od 01.10.2007).

Vyslovil, že Občiansky súdny poriadok stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ domáhať návrhom na
začatie konania, teda aké sú prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu. Predmetom
určenia (§ 80 písm. c) O.s.p.) môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom
môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 O.s.p. Iné určenie, než určenie

existencie právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu
alebo práva (negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa.
Právny vzťah je spoločenský vzťah normovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a len takýmto
spôsobom definovaný právny vzťah môže byť predmetom určovacej žaloby. Predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej

stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto
je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení
je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu). Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva

účastníkomkonania,jepotrebnérozlišovaťtzv.vecnúlegitimáciu.Ktojeúčastníkomkonania,vymedzuje
právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou
rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti),
ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide.
Nedostatokvecnejlegitimácievyplývaažzosamotnéhokonania.Vprípade,akžalobupodáosoba,ktorá
síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie.
Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom
konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch ide o okruh

účastníkov konania a či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali
(a mohli) žalovať, príp. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej -
aktívnejalebopasívnejlegitimácie.Vdanomprípadejepredmetomkonaniaurčenieneplatnostivýsledku
hlasovania vlastníkov bytov vyjadreného uznesením prijatým na zhromaždení dňa 3.12.2008 a ktorýmdošlo k zvýšeniu preddavkov do fondu údržby, prevádzky a opráv- právneho vzťahu, na ktorom sa
zúčastnili 35 z celkového počtu 75 vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Súd prvého stupňa konštatoval, že z citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (účinného od 1.10.2007) vyplýva, že vlastník
bytu alebo nebytového priestoru má právo a zároveň je povinný zúčastňovať sa na správe domu
a hlasovaním rozhodovať na zhromaždení alebo na schôdzi vlastníkov v dome. Na zhromaždení
vlastníkov, teda hlasujú vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Toto právo a povinnosť plní vlastník spravidla osobne, pričom
však môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho zastupovala na
schôdzi vlastníkov a rovnako jej môže určiť (priamo v splnomocnení), ako má hlasovať. Zákon zakotvuje
ochranuprehlasovanýchvlastníkovvdome,ktorísamôžudo15dníodhlasovaniaobrátiťnasúd,pričom
táto lehota je prekluzívna. Na rozdiel od obdobného práva prehlasovaných spoluvlastníkov podľa § 139
ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje danosť „dôležitosti rozhodnutia“. Uviedol, že keďže zákon

stanovuje ochranu len „prehlasovaným“ vlastníkom v dome, nepožívajú žiadnu dodatočnú ochranu tí,
ktorí sa na schôdzi nezúčastnili (resp. nesplnomocnili inú osobu na zastupovanie podľa § 14 ods. 5)
i keď o jej konaní boli riadne a včas informovaní. Je zrejmé, že takíto vlastníci ani nehlasovali a
nemohli tak byť prehlasovaní. Rovnako sú vylúčení z tejto ochrany tí, ktorí síce hlasovali ale neboli
prehlasovaní, tzn. sa hlasovania zdržali alebo prejavili opačný názor ako bolo rozhodnutie väčšiny

vlastníkov (bez ohľadu na to či sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov, nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov alebo nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov), tzn. nemajú aktívnu
legitimáciu v takomto spore, odvodenú z hmotnoprávneho predpisu. Ochranu však
požívajú prehlasovaní vlastníci, ktorí sa nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť tak, aby aj
vlastníci bytov, ktorí z rôznych dôvodov nevedeli o výsledku hlasovania, sa mohli domôcť svojho

práva. Vlastníci v dome, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, preto majú právo obrátiť sa
na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Táto lehota je taktiež prekluzívna.

Vyslovil, že v prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento
právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o

výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak
tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení). Mal za
nesporné, že navrhovateľ sa o výsledku hlasovania na zhromaždení dňa 3.12.2008 ohľadom zvýšenia
mesačných úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv dozvedel priamo na zhromaždení, na
ktorom bol osobne prítomný (spornou bola otázka jeho platnosti) a preto dospel k záveru, že hmotno-

právna prekluzívna lehota márne uplynula dňa 18.12.2008 a uplynutím tejto lehoty zaniklo jeho právo
domáhať sa, aby vo veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia rozhodol súd. Na začiatok jej plynutia
nemá podľa neho žiadny vplyv formálne vyhotovenie zápisnice (nedostatok v uvedení dátumu a pod.)
a pokiaľ tieto skutočnosti nie sú sporné ako v tomto prípade, niet dôvodu, aby sa s nimi súd v danej
súvislosti zaoberal.

V danom prípade podľa neho ani uplatnenie lehoty troch mesiacov od hlasovania, v
ktorej možno uplatniť právo napadnúť na súde výsledok hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 resp.
ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, neprichádza do úvahy (ide o prípad, že sa o výsledku hlasovania
prehlasovaný vlastník nemohol dozvedieť) a ktorej márnym uplynutím rovnako uvedené právo zaniká.

Preto pokiaľ by sa navrhovateľ o výsledku hlasovania aj nemohol dozvedieť (z akéhokoľvek dôvodu),
mal právo na súde napadnúť výsledok hlasovania najneskôr do troch mesiacov od tohto hlasovania, tzn.
do 3.3.2009. Navrhovateľ podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia
zo dňa 3.12.2008 až dňa 15.12.2011, teda takmer tri roky po uplynutí zákonnej lehoty.

Dospel tiež k záveru, že právo navrhovateľa, pokiaľ by súd aj pripustil, doposiaľ v
konaní nepreukázanú možnosť, že bol navrhovateľ v skutočnosti na schôdzi vlastníkov dňa 3.12.2008
prehlasovaný, vyplýva z § 14 ods. 4 z.č. 182/1993 Z.z., z ktorého je zrejmé, že ako prehlasovaný
vlastník bytu, môže dať na súd do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania návrh, aby o veci,
o ktorej sa hlasovalo, a v ktorej bol prehlasovaný, rozhodol súd. Bol toho názoru, že nie je úlohou

súdu rozhodovať o neplatnosti alebo platnosti hlasovania, ale o konkrétnej
veci, o ktorej sa hlasovalo, rozhodnutie súdu potom nahrádza samotný výsledok hlasovania. Na určení
neplatnosti hlasovania nemôže mať podľa neho navrhovateľ naliehavý právny záujem, nakoľko nebolo
cieľom zákonodarcu opakovať hlasovanie, ale zabezpečiť možnosť prehlasovaným, aby na súd podalipriamo žalobu na plnenie, a to tak v prípade hlasovania uskutočneného v súlade ako i v nesúlade so
zákonom.Pasívnelegitimovaní,tzn.vecnelegitimovaníúčastnícinastraneodporcu,súpotomtívlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorí navrhovateľa prehlasovali, resp. všetci vlastníci bytov (ak nie sú

na strane navrhovateľa). Potom, ak má byť určená neplatnosť výsledku hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, musia sa konania na strane odporcu zúčastniť prehlasovaní vlastníci bytov a
nebytových priestorov. V danom prípade v návrhu označený odporca je spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov založené v zmysle § 6 a § 7 cit. zákona ako právnická osoba pod názvom „D.
N.“, ktorá môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (§ 7b zák. 182/1993 Z.z.).

Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov
a nebytových priestorov. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Z citovaného ustanovenia vyplýva záväznosť vecného rozhodnutia, vyslovujúceho sa konečným
spôsobom o tom, čo platí ako právo medzi účastníkmi konania. Uviedol, že keďže z právnej normy,

upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť prehlasovaný vlastník, alebo aj
ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť účastníkmi konania všetky osoby
na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov
na oboch procesných stranách, t. j. na strane navrhovateľa vlastník alebo tí vlastníci, ktorí
namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane (odporcu) tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú,

resp. ostatní, na danom právnom vzťahu, zúčastnení vlastníci bytov. Z uvedeného vyplýva, že na danom
právnom vzťahu odporca, ktorý je právnickou osobou, správcom, nie je žiadnym spôsobom zúčastnený
a jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych ustanovení zákona. Vyslovil,
že z citovaného ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred uhrádzať na

účet spoločenstva, alebo správcu úhrady za plnenia, pričom výšku preddavku do fondu prevádzky,
údržby a opráv určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok
vopred a úhrady do fondu vykonávajú podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Uvedené ustanovenie
zákona upravuje možnosť dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome výšku úhrady do
fondu opráv určiť inak, ako podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, pričom na takéto rozhodnutie

je podľa citovaného ustanovenia zákona potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Táto povinnosť vyplýva aj podporne z
ustanovenia§14ods.2akojedenztaxatívnestanovenýchprípadov,kedyniejemožnéuplatniťmožnosť
hlasovania na schôdzi vlastníkov aj nadpolovičnou väčšinou zúčastnených, pokiaľ ani po hodine od
začatia schôdze neumožňuje právoplatne hlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov. Dal do pozornosti, že v prípade hlasovania na zhromaždení dňa 3.12.2008
o takéto rozhodnutie nešlo, keď hlasovanie sa týkalo rozhodnutia o zvýšení preddavkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a nie napr. paušálnou sumou a
pod., kedy by požiadavka zachovania pomernosti výšky takýchto úhrad podľa veľkosti spoluvlastníckeho
podielu bola porušená ( okrem prípadov ak sa dohodli vlastníci inak). Žalobou napadnuté rozhodnutie

vlastníkov nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v
nadväznosti na ustanovení § 10 ods. 1, a § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko zákon
o vlastníctve bytov umožňuje pri hlasovaní o výške preddavkov do fondu
prevádzky,údržbyaoprávrozhodovaťhlasovanímnadpolovičnejväčšinyzúčastnenýchvlastníkovpodľa
§ 14 ods. 2 veta prvá a druhá po bodkočiarku, nakoľko takýto postup zákon zakazuje v prípadoch za

bodkočiarkou taxatívnym výpočtom, pričom ustanovenie § 7c ods. 9 písm. d) upravujúce rozhodovanie
zhromaždenia o tejto veci sa vo výpočte neuvádza. Spomínaný § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov
spôsob rozhodovania o výške uvedených preddavkov neupravuje a v taxatívnom výpočte
(§ 14 ods 2) je uvedený v súvislosti s možnou dohodou vlastníkov bytov ohľadom pomeru
úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv nie podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako stanovuje

zákon ale ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome dohodnú na inom spôsobe výpočtu úhrad od ktorého sa potom odvodzuje ich konkrétna výška,
ktorá môže byť podľa potrieb zvyšovaná. Súd sa zaoberal aj otázkou platnosti resp. neplatnosti žalobou
napadnutého výsledku hlasovania, s ohľadom na právne závery produkované v rámci konania i keď s
ohľadom na absenciu prvotných predpokladov úspešnosti predmetnej žaloby, uvedené závery nemajú

vplyv na výsledok sporu.

Zuvedenéhovyvodil,žeprávourčiťvýškupreddavkovpatríprávevlastníkombytov anebytových
priestorov, ktorí za týmto účelom si zvolávajú schôdzu vlastníkov bytov a nebytovýchpriestorov. V prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento
právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku
hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak

neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení). Účastníkmi
takéhoto konania sú na strane odporcu (pasívne legitimovaní) potom všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa
jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Prehlasovaný vlastník (ci) sa môže obrátiť na súd,
aby v spornej veci medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom na jeho návrh rozhodol,

ktorým rozhodnutím nahradí konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník.
Na námietku navrhovateľa o neplatnosti splnomocnenia právneho zástupcu odporcu neprihliadal, keď
sa podľa neho jednalo o právny úkon po formálno-právnej stránke urobený v súlade s ust. §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a ide procesne prípustný postup v zmysle ust. § 24 a § 25 O.s.p.

Preto súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu (po zrušení
uznesením Krajského súdu) pre márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie určovacej
žaloby a neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedostatok aktívnej
legitimácie (hmotnoprávneho oprávnenia na podanie žaloby) ktorá prislúcha len prehlasovanému
vlastníkovi (§ 14 ods. 4 zák 182/1993 Z.z.) a aj nedostatku pasívnej legitimácie v žalobe označeného

odporcu, pričom nie je povinnosťou súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a ani súd
nemôže podrobne poučovať účastníkov konania o právach vyplývajúcich z hmotného práva. Žalobu
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre neexistenciu takéhoto právneho dôvodu,
nakoľko povinnosť uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv stanovuje vlastníkom
bytov priamo zákon (§ 10 ods. 1 cit. zák.), pričom predmetné rozhodnutie vlastníkov dňa 3.12.2008 o

navýšení nebolo revidované súdnym rozhodnutím, naviac podľa jeho názoru ani nedošlo k neplatnému
rozhodnutiu ohľadom navýšenia postupom podľa § 14 ods. 2 veta druhá citovaného zákona.

Po záverečných vyjadreniach účastníkov a skončení dokazovania vyhlásením uznesenia na
pojednávaní dňa 4.11.2014 (§118 a 120 a nasl. O.s.p.), predložil navrhovateľ dňa 10.11.2014 písomné

vyjadrenie, na ktoré súd prvého stupňa s ohľadom na skutočnosť, že pojednávanie bolo odročené za
účelom vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 2 O.s.p.) a samotné konanie, ktoré mu predchádzalo bolo
ukončené.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi,

úspešnému v konaní, náhradu trov konania v sume 506,78 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že sa

nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a považoval ho za nesprávny. Namietal, že nepodal žalobu
ako prehlasovaný vlastník, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia Vytýkal súdu prvého stupňa, že
nevzal do úvahy ani fakt, že v tom čase bol členom dozornej rady, ktorá podľa § 7c ods. 6 zákona
č. 1482/1993 Zb. kontroluje, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade so zákonom a zmluvou o
spoločenstve, pri zistení nedostatkov vyvodzuje opatrenia pre nápravu a ako členovi rady mu vyplývalo z

povinnostíchrániťsebaivlastníkovspoločenstva,keďišloojehopeniaze.Spochybňovalsplnomocnenie
právneho zástupcu odporcu, ktorý nemá splnomocnenie podpísané od predchádzajúceho predsedu
na zastupovanie odporcu a vytýkal súdu prvého stupňa, že na ňu neprihliadol., pričom O.. Z. nevedel
uviesť, kto mu splnomocnenie udelené podpísal, odporca nedal súhlas na vyplatenie mu odmeny
a ani nepožiadal vlastníkov o hlasovanie. Za nelogické považoval uloženie mu povinnosti zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu O.. Z., keď aj ostatní vlastníci boli poškodení
podvodom N. A. G. a súhlasným stanoviskom pri hlasovaní o zastupovaní O.. Z. by v podstate išli proti
sebe. Uviedol, že súd prvého stupňa sa odklonil od jeho nároku a svojim rozsudkom dal za pravdu na
základe zásahu O.. Z. do konania A. G., musí viac ako 6 rokov platiť do fondu opráv
protizákonne a ešte musí platiť aj trovy konania, aj právnemu zástupcovi, ktorý dostal nezákonne z ich

peňazí 2 488 eur, ktoré boli ukradnuté z ich účtu, úhrnne bolo z účtu fondu opráv odcudzených 25 000
eur, o čom právny zástupca odporcu vedel. K veci ďalej uviedol, že predmetné navýšenie z 3.12.2008
nebolo schválené radou podľa § 7 c ods. 2 posledná veta cit. zákona nebolo odsúhlasené hlasovaním
pre porušenie zákona nadpolovičnou väčšinou hlasov zo 75 vlastníkov 38, ako to vyžaduje § 10 ods.1 cit. zákona. Navýšenie začal platiť od 1.3.2009 a preplatenú sumu žiada vyplatiť ako bezdôvodné
obohatenie za obdobie 69 mesiacov. Mal za to, že keďže navýšenia neboli schválené hlasovaním, ide
o podvodné konanie a nemôže ísť o žiadnu preklúziu.

Odporca vo svojom vyjadrení proti odvolaniu podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu, žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a vyčerpávajúco odôvodnený potvrdiť.
Odvolaciedôvodynavrhovateľapovažovalzaformálne,pričomodporcapodľanehonepochopilpodstatu
sporu, ktorý vyvolal tak po právnej ako aj po obsahovej stránke. Za nesporné považoval, že navrhovateľ

je prehlasovaným vlastníkom, ako vyplýva zo zápisníc a aj z jeho postavenia vlastníka bytu v bytovom
dome.Knámietkenavrhovateľaohľadomsplnomocneniaudelenéhojehoprávnemuzástupcovi,uviedol,
že súdu bolo predložené riadne podpísané plnomocenstvo a odporca počas celého súdneho konania Za
nepravdivé označil tvrdenia navrhovateľa o jeho odmene a ďalšie jeho tvrdenia za nesúvisiace s vecou.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa

podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1
O.s.p.),výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k

správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§
157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu

po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia istiny
168.411,37 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vlastník bytu

podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniachdomu,spoločnýchnebytovýchpriestoroch,príslušenstveapozemkunaschôdzivlastníkov.
V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru sa podieľa na rozhodovaní o
podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva, (viď § 14

ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z dôvodov napr.
uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa
§ 14 ods. 4 zákona. Zákon č. 182/1993 Z.z. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je
špeciálnym právnym predpisom, pretože vo svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny
predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany

svojho práva na súde. Je plne opodstatnený záver, že lehota, v ktorej sa mohol navrhovateľ obrátiť na
súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14
ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou.

Na uvedených hlasovaniach rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné

rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca môže vykonávať len
činnosti vymedzené zákonom (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky,
údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti;
rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do
fondu prevádzky, údržby a opráv.) Nehlasuje však na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov

a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Takéhoto
rozhodnutia vo veci by sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi,
ale proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z jejpovahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi
vlastníkom a správcom samotným. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov
bytov a nebytových priestorov by mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú

oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne
spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v
čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť
sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle

uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi
vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie
nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie
sa týka všetkých vlastníkov.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že v prípade prehlasovania niektorého z

vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na
súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má
najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4
Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení), a tým, aj k správnemu záveru, že hmotno-právna prekluzívna
lehota navrhovateľovi márne uplynula dňa 18.12.2008 a uplynutím tejto lehoty zaniklo jeho právo

domáhať sa, aby vo veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia rozhodol súd. Správne konštatoval, že
ani uplatnenie lehoty troch mesiacov od hlasovania, v ktorej možno uplatniť právo napadnúť na súde
výsledok hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 resp. ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, neprichádza
do úvahy (ide o prípad, že sa o výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník nemohol
dozvedieť) a ktorej márnym uplynutím rovnako uvedené právo zaniká. Preto pokiaľ by sa navrhovateľ

o výsledku hlasovania aj nemohol dozvedieť (z akéhokoľvek dôvodu), mal právo na súde napadnúť
výsledok hlasovania najneskôr do troch mesiacov od tohto hlasovania, tzn. do 3.3.2009. Navrhovateľ
podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia zo dňa 3.12.2008 až dňa
15.12.2011, teda takmer tri roky po uplynutí zákonnej lehoty.

Súd prvého stupňa dospel tiež k správnemu záveru, že ak má byť určená neplatnosť výsledku
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania na strane odporcu zúčastniť
pasívne legitimovaní, tzn. vecne legitimovaní účastníci na strane odporcu, vlastníci bytov a nebytových
priestorov,ktorínavrhovateľaprehlasovali,resp.všetcivlastnícibytov(akniesúnastranenavrhovateľa).
V danom prípade v návrhu označený odporca je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

založené v zmysle § 6 a § 7 cit. zákona ako právnická osoba pod názvom „D. N.“, ktorá môže vykonávať
len činnosti vymedzené zákonom (§ 7b zák. 182/1993 Z.z.).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky navrhovateľa v tomto smere nepovažoval za
dôvodné a ostatné odvolacie námietky boli v danom prípade právne irelevantné. Z týchto dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon poskytnutých právnych služieb - vyjadrenie
k odvolaniu v sume 64,54 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu v sume 72,93 eur v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.