Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/2755/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800892795
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3800892795.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776
005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: W., s.r.o. v konkurze, IČO: XX XXX XXX,
naposledy so sídlom O. N. XX, B., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške
200,72 eur (6.047,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu súd vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi, Exekútorský úrad so sídlom Hollého 1/417, 971 01
Prievidza, trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 10.07.2000 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
istiny vo výške 6.047,- Sk s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorými sú právoplatné

a vykonateľné platobné rozkazy Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1Ro1386/99 a sp. zn. 1Ro1387/99
oba zo dňa 18.11.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi
Klincovi udelené tunajším súdom dňa 11.09.2000.

Dňa 07.08.2015 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 9K/285/2001-340 zo dňa 8.7.2014 súd zrušil konkurz na majetok úpadcu: W., s.r.o.
v konkurze so sídlom O.y XX, XXX XX B., IČO XX XXX XXX podľa § 44 ods. 1 písm. a) a d) ZKV a zbavil
JUDr. Zuzanu Csenkyovú, funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.08.2014. Spoločnosť bola dňa 17.12.2014 ex offo vymazaná z obchodného registra.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov
konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).

Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokarčuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.Z vyššie uvedenému vyplýva, že povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol
bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu a

preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania,
bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.

Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 odst. 1 Exekučného poriadku
v znení platnom v čase začatia exekúcie.

Podľa § 251 odst. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak.

Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V
predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných

preúčelnévymáhanienároku,atieto vprincípe znášapovinný /§ 197odst. 1Exekučnéhoporiadku/. Z
tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené
v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z
dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Súd pri prípadnom zaväzovaní
oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné

vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom
procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať
alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť

oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto
prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo
po štrnástich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie
je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať
dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý

pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto
skutočnosti.

Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je

možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku
povinného- právnickej osoby.

Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné
priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom

konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku
exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť
exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie
svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/.

Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku /rozsudok z
23.11. 1983/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal
aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10.
2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých

opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobnéstanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn.
II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal

Poučenie:

V zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne,
písomne, v troch vyhotoveniach.
V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013, možno proti výroku o

trovách exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1 Exekučného
poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného
poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred

1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.