Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715010087
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715010087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Dušana

Krč-Šeberu a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému T. E. a spol. pre dvojnásobný zločin
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. a dvojnásobný prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k §
364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 24. júna 2015
odvolania obžalovaného ml. V. B. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v neprospech
obžalovaných T. E., T. E. a Q. E. podané proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.
apríla 2014, sp. zn. 1T/19/2015 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok sa u obžalovaných T. E., T. E. a Q.
E. a u obžalovaného T. E. aj podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušuje vo výroku o treste odňatia
slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaní odsudzujú nasledovne:

obžalovaný T. E. podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák., § 36 písm. l/, n/,

§ 37 písm. h/ Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák. a § 39 ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. e/
Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému T. E. vo
výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov právoplatným

trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014, zo dňa 3. 9. 2014.

obžalovaný T. E. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, n/
Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. e/ Tr.zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a

určuje sa mu skúšobná doba na dobu 3 (tri) roky so súčasne uloženým probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ , e/ Tr.zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa poškodeným ospravedlniť.

obžalovaný Q. E. podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák., § 36 písm. j/, l/, n/,

§ 37 písm. h/ Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák. a § 39 ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. e/
Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a
určuje sa mu skúšobná doba na dobu 4 (štyri) roky so súčasne uloženým probačným dohľadom nad

jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ , e/ Tr.zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa poškodeným ospravedlniť.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému Q. E. vo
výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014, zo dňa 3. 9. 2014.

II. Podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa u obžalovaného ml. V. B.
zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec sa v zrušenej časti vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. apríla 2014, sp. zn. 1T/19/2015, boli uznaní

za vinných:

obžalovanýT.E.podbodmi1a2zdvojnásobnéhozločinuublíženianazdravívštádiupokusupodľa§14
ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a z dvojnásobného prečinu
výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

obžalovaný T. E. pod bodom 1 zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k
§ 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

obžalovaný Q. E. pod bodom 1 zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k
§ 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

a obžalovaný ml. V. B. pod bodom 2 zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods.

1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaní X/T. E., 2/ T. E. a 3/ Q. E.
1.

dňa 19.04.2014 asi o 01.00 hod., na miestnej komunikácii na C. ulici na moste v W., v blízkosti herne
VIX, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení, fyzicky napadli T. W., bytom W.-časť S. K., M. č.
XXXX/X a to tak, že 2./ obv. T. E. ho najskôr udrel dlaňou do tváre, potom spoločne s 3./ obv. Q. E.
poškodeného udierali päsťami po hlave a celom tele, a keď spadol na zem a zostal ležať, 2./ obv. T. E. a
3./ obv. Q. E. ho bili päsťami a kopali po celom tele a aj do hlavy, následne k poškodenému T. W. prišiel

1./ obv. T. E. a najmenej jedenkrát ho kopol a stúpil mu nohou na ľavú časť tváre v spánkovej oblasti, čím
mu spôsobili zranenie - pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie tváre s odreninami,
zlomeninu nosa s posunom úlomkov, tržnú ranu na hornej pere, zlomeninu dvoch predných horných
rezákov, v dôsledku čoho by bol, podľa znaleckého posudku chirurga práceneschopný najmenej 10 dní,
v prípade, že by bol zaradený do pracovného procesu, pričom násilie na telesnú integritu poškodeného

T. W. bolo vedené stredne veľkou až veľkou intenzitou, v dôsledku zranenia bol obmedzovaný v bežnom
spôsobe života v trvaní 4 až 6 dní a to bolesťami, sťaženou hygienou tváre a hlavy, v dôsledku vyrazenia
dvoch predných zubov horného zuboradia a tržnej rany na hornej pere mal sťažené hryzenie potravy,
prežúvanie potravy a kozmetický defekt v oblasti úst, pričom uvedený útok, s prihliadnutím na intenzitu a
rozsah poranení, výskyt kopnutí do hlavy a tváre, mohol spôsobiť poškodenému závažnejšie poranenia

tvárového skeletu, prípadne aj skeletu lebky, ako aj vnútrolebečné krvácanie rôzneho stupňa a rozsahu,obžalovaní 1/ T. E. a 4/ ml. V. B.
2.

dňa 06.07.2014 asi o 02.00 h, v obci N., okr. W., na príjazdovej ceste ku cvičisku dobrovoľných hasičov,
kde sa v tom čase konala hasičská zábava, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, 1./ obv. T. E. a
4./ obv. ml. V. B., spoločne s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, obkľúčili T. K., M. K. a J. A., z
ktorých následne fyzicky napadli T. K., bytom W. A., B. XXX, a to tak, že 4./ obv. ml. V. B. ho udrel,
pravdepodobne kovovým predmetom, tzv. boxerom, zozadu do hlavy, následne 1./ obv. T. E., ktorý

stál v tom čase za poškodeným K., ho udrel jedenkrát rukou do hlavy, po čom spadol na zem, kde
zostal ležať, následne ho 1./ obv. T. E. a 4./ obv. ml. V. B., spoločne s ďalšími doposiaľ neustálenými
osobami, opakovane kopali najmä do hlavy a hrudníka a 1./ obv. T. E. mu veľkou intenzitou skočil
najmenej jedenkrát na hlavu, čím mu spôsobili zranenia - otras mozgu, periokulárny hematóm a opuch v
oblasti ľavého oka, opuch a hematóm vo vlasatej časti hlavy temena a záhlavia vpravo, mnohopočetné
odreniny tváre, povrchové odreniny vlasatej časti hlavy, obojstranné pomliaždenie pliec, pomliaždenie

záhlavia vľavo s cudzím telesom - kameňom o veľkosti 5x5 mm v hlave, ktoré by si vyžiadali podľa
znalca chirurga práceneschopnosť v trvaní najmenej 1 mesiac, teda od 06.07.2014 do 06.08.2014, ak
by bol poškodený zaradený do pracovného procesu, pričom podľa znaleckého posudku obmedzovali
poškodeného uvedené zranenia v bežnom spôsobe života po dobu najmenej 10 dní a to bolestivosťou
zranených miest, hlavy s maximom v oblasti pravej polovice tváre, vlasatej časti hlavy a pravého ucha,

prispánkumuselvyhľadávaťúľavovépolohy,ohľadomzranenejhlavyazranenýchramien,pristravovaní
a hygiene mal bolesti v oblasti temporomandibulárneho zhybu vpravo, musel konzumovať tekutú a
mäkkústravu,nemoholvykonávaťžiadnučinnosťvpredklone,nemoholčítať,muselzachovávaťkľudový
režim a bol úplne odkázaný na pomoc svojej matky, pričom v prípade, že by bola intenzita úderov
a kopancov väčšia, došlo by u poškodeného K. ku závažnejšiemu poraneniu - pomliaždeniu mozgu,

krvácaniudomozgualebopodmozgovéobaly,vdôsledkučohobyboliťažkopoškodenéživotnedôležité
orgány, mozog a veľké cievy v mozgu a tým by bol priamo ohrozený jeho život,

tohto konania sa 1./ obž. T. E. dopustil napriek tomu, že bol rozkazom Okresného úradu Trenčín sp.
zn. 5/2014 IL zo dňa 21.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2014 uznaný vinným zo

spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tak, že fyzicky napadol úderom
do hlavy inú osobu,

Za tieto trestné činy boli odsúdení nasledovne:

obžalovaný T. E.

Podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/
Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák. a § 39 ods. 1, ods.3 písm. e/ Tr.zák. na úhrnný a

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému súčasne uložený probačný dohľad nad správaním
obžalovaného na čas 5 rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. c/, e/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa poškodeným
ospravedlniť.

obžalovaný T. E.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/
Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 , ods.3 písm. e/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému súčasne uložený probačný dohľad nad správaním
obžalovaného na čas 3 rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. c/ , e/ Tr. zák. bola obžalovanému
uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa poškodeným

ospravedlniť.
obžalovaný Q. E.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods.2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/
Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. na úhrnný

a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému súčasne uložený probačný dohľad nad správaním

obžalovaného na čas 4 rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. c/ , e/ Tr. zák. bola obžalovanému
uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa poškodeným
ospravedlniť.

obžalovaný ml. V. B.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 117 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 119 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienene

odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovaným T. E., T. E. a Q. E. uložená solidárna povinnosť nahradiť
poškodenému T. W., nar. X.XX.XXXX, bytom W., S. K., M. XXXX/X, škodu na zdraví vo výške 1207,50
Eur a na osobných veciach vo výške 102,15 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený T. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na
občianske súdne konanie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným T. E. a ml. V. B. uložená solidárna povinnosť nahradiť

poškodenému T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, okres W. A. škodu vo výške 1812,80 Eur.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn.
2T/199/2014, zo dňa 3.9.2014, vyhlásený obžalovanému Q. E. dňa 6.10.2014 a obžalovanému T. E. dňa
24.11.2014, vo výrokoch o trestoch odňatia slobody uložených obžalovanému Q. E. za prečin útoku na

verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 2 roky a obžalovanému T. E. za prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
324 ods. 1 písm. b/ Tr.zák. vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 2 roky, ako aj všetky výroky obsahovo na toto rozhodnutie nadväzujúce.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadli odvolaniami obžalovaný ml. V. B. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a prokurátorka
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len prokurátorka) v neprospech obžalovaných T. E., T.
E. a Q. E. pre nesprávnosť výrokov o trestoch uloženým týmto obžalovaným.

Obžalovaný ml. V. B. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť
napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste s poukazom na svoju obhajobu prednesenú už pred
súdom prvého stupňa spočívajúcu v tom, že sa necíti byť vinným, pretože na zábave v N. dňa 5.7.2014
síce bol, avšak keď sa schyľovalo ku konfliktu medzi tzv. W. a A., tak spoločne s V. E., B. M. a W. J. zo
zábavy odišli. Podľa názoru obhajcu obžalovaného s týmto jeho obhajobným tvrdením korešpondujú aj

výpovede svedkov Q. X. a V. R., ktorí boli svedkami napadnutia ich kamaráta poškodeného T. K., preto
práve títo svedkovia by mali mať prirodzený záujem na tom, aby útočníci na ich kamaráta boli správne
identifikovaní a potrestaní a ich výpovede ako priamych svedkov napadnutia poškodeného preto podľa
jeho názoru nemôžu byť postavené na inú úroveň ako výpovede dvoch svedkov, o ktorých sa opieraobžaloba,navyšekeďuvedenísvedkovianiesúvžiadnomanilenkamarátskomvzťahukobžalovanému
ml. V. B. a keď ich výpovede možno preto považovať za objektívne a pravdivé. V tejto súvislosti poukázal
na výpoveď svedka Q. X., ktorý vo viacerých svojich výpovediach označil popri osobe s tetovaním na

predlaktí s ornamentmi, ktorá udrela poškodeného T. K. (neskôr pri výsluchu dňa 20.10.2015 opoznaný
menom E.), aj inú osobu, ktorá mala poškodeného napadnúť a mala ho aj kopať po tom, ako spadol
na zem. Tento svedok opisoval túto osobu ako svetlovlasého alebo ryšavého a nižšieho ako E., čo však
obžalovaný V. B. nie je a rovnako nemá ani tetovanie na predlaktí vo forme ornamentov. Významnou
skutočnosťou, ktorú obžaloba ani nespomenula, je podľa jeho názoru aj to, že obžalovaný V. B. nebol

svedkom Q. X. v rámci rekognície zo dňa 16.7.2014, teda pár dní po napadnutí poškodeného, označený
ani ako osoba, ktorá sa pravdepodobne zúčastnila na napadnutí poškodeného T. K. a pritom pri tejto
rekognícii opoznal inú ďalšiu osobu, ktorá bola podľa jeho názoru na 100% osobou, ktorá napadla
poškodeného T. K.. Výpoveď svedka Q. X. podľa neho potvrdzuje výpoveď ďalšieho svedka a to V.
R., ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 14.7.2014, teda taktiež pár dní po napadnutí poškodeného T. K.,
uviedol, že osoba, ktorá napadla poškodeného T. K. boxerom alebo skobou bola osoba s tetovaním na

oboch rukách, pričom tieto skutočnosti potvrdil aj vo výpovedi zo dňa 20.10.2014, kedy zopakoval, že
útočník na poškodeného T. K. mal na predlaktí tetovanie, pričom však obžalovaný V. B. nemá žiadne
tetovanie na predlaktiach oboch rúk, čo bolo zadokumentované vo vyšetrovacom spise a zároveň podľa
jeho názoru vylučuje, že by obžalovaný V. B. mal byť osobou, ktorá napadla poškodeného T. K. ako
mu kladie za vinu obžaloba. Aj tento svedok v rámci rekognície vykonanej dňa 16.7.2014 opätovne

uviedol, že osoba, ktorá napadla poškodeného T. K., mala na oboch rukách pod ramenami tetovanie a
tiež aj na zápästí, pričom ani tento svedok neopoznal obžalovaného V. B. ako osobu, ktorá by sa mu
aspoň zdala s akoukoľvek pravdepodobnosťou účastná na napadnutí poškodeného T. K., ale naopak
označil úplne iné osoby odlišné od obžalovaného V. B.. Obaja vyššie uvedení svedkovia sú pritom
kamarátmi poškodeného T. K. a preto nie je podľa neho žiaden dôvod spochybňovať ich výpovede.

Poukázal ďalej na svedka M. K., taktiež kamaráta poškodeného T. K., ktorý s ním bol v čase jeho
napadnutia a ktorý bol v jeho tesnej blízkosti, t. j. vo vzdialenosti 1,5 metra, pričom bol taktiež viackrát
vypočutý a jednoznačne poprel, že by obžalovaný V. B. bol tým, ktorý udrel poškodeného T. K. a tiež
jednoznačne poprel, že by obžalovaný V. B. mal následne kopať do poškodeného T. K.. Tento svedok
pozná obžalovaného V. B. podľa mena aj výzoru, preto nemohlo dôjsť k zámene osôb a tak to uviedol

aj vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 30.7.2014. Tento svedok pritom menom označil osobu, ktorá
napadla boxerom poškodeného T. K. a rovnako aj pri rekognícii bezpečne a na 100% označil podľa
mena, priezviska i výzoru osoby, ktoré boli útočníkmi na poškodeného T. K.. Svedok M. K. vo výpovedi
zo dňa 14.7.2014 opísal celý priebeh napadnutia tak, že predtým ako poškodený T. K. dostal úder
boxerom zozadu za pravé ucho, boli v obkľúčení, po údere poškodený T. K. spadol na zem a následne

videl, ako do poškodeného kope obžalovaný E.. Rovnaké okolnosti potvrdil aj vo výpovedi zo dňa
30.7.2014, pričom prvý úder na poškodeného T. K. smeroval od osoby, ktorú pomenoval V. V., toto
tvrdenie viackrát potvrdil a v rámci rekognície zo dňa 6.8.2014 na 100% opoznal osoby, ktoré napadli
poškodeného T. K.. Podľa obhajcu s výpoveďou svedka M. K. nekorešponduje výpoveď ďalšej svedkyne
W. S., ktorá síce opoznala obžalovaného V. B., no toto opoznanie je v rozpore s výpoveďami všetkých

vyššieuvedenýchsvedkov,ktorísújednakkamarátmipoškodenéhoajednakminimálnesvedokM.K.bol
v bezprostrednej blízkosti poškodeného, poznal podľa výzoru, menom a priezviskom viacero osôb, no
hlavne oboch útočníkov na poškodeného T. K.. Svedkyňa napadnutie poškodeného pritom pozorovala
zo vzdialenosti cca piatich metrov a je podľa obhajcu možné, že osobu, ktorá napadla poškodeného,
omylom opoznala ako obžalovaného V. B., hoci útočníkom bola iná osoba. Tomu podľa názoru obhajcu

nasvedčujú ďalšie svedkyňou uvádzané skutočnosti, ktoré sú pritom v diametrálnom rozpore s tým, ako
napadnutie opísal priamy svedok M. K.. Sama svedkyňa uvádzala, že odvracala hlavu a nepozorovala
celé napadnutie súvisle a vcelku. Podľa názoru obhajcu nie je žiaden dôvod pochybovať o pravdivosti
výpovede svedka M. K. ako kamaráta poškodeného T. K. a zároveň osoby, ktorá bola v bezprostrednej
blízkosti poškodeného T. K. v čase jeho napadnutia, ktorá bezpečne pozná obžalovaného V. B. a nie je

daný ani jediný dôvod na to, aby tento svedok kryl obžalovaného V. B., ak by ho skutočne videl napadnúť
svojho kamaráta, pričom napadnutie bezprostredne hrozilo aj jemu a sám musel utiecť tak, že vrazil do
ďalších útočníkov stojacich za nimi (boli v obkľúčení) a tento útek bol reakciou na útok na poškodeného
T. K.. Podľa názoru obhajcu výpovede svedkyne W. S., ktorá pozorovala pribehnutie obžalovaného V.
B. k poškodenému T. K., následne jeho úder zozadu za pravé ucho, dobehnutie ostatných útočníkov

k poškodenému T. K. a následné kopnutie do poškodeného, sú v rozpore s výpoveďou svedka M. K.,
ktorý viackrát uviedol, že predtým, ako bol vedený úder na poškodeného T. K., boli obaja v obkľúčení
a úder viedol úplne niekto iný. Táto svedkyňa taktiež ani v jednej zo svojich výpovedí neuviedla, že by
pozorovala útek svedka M. K., ktorý od poškodeného T. K. stál vo vzdialenosti meter a preto podľa jehonázoru by musela útek jednoznačne pozorovať, ak by samotný útok na poškodeného T. K. videla. Jej
výpoveď je podľa neho ďalej v príkrom rozpore s výpoveďou svedka M. K. v tom smere, že podľa tohto
svedka boli obaja v obkľúčení a následne padol úder na poškodeného, avšak svedkyňa uvádzala, že

obžalovaný V. B. mal dobehnúť poškodeného T. K. a tohto zozadu udrieť a následne mala poškodeného
T. K. obkľúčiť celá skupina. Výpoveď tejto svedkyne je podľa názoru obhajcu ďalej spochybnená aj s
poukazom na znalecký posudok MUDr. Pavla Mičiaka zo dňa 10.11.2014 č. 27/2014, podľa ktorého
zranenia, ktoré si nechal obžalovaný T. E. ošetriť v noci z 5.7.2014 na 6.7.2014 sú čerstvé poranenia,
tieto majú jasnú súvislosť so skutkom napadnutia poškodeného T. K. a podľa názoru obhajcu svedčia o

tom, že nie obžalovaný V. B. napadol boxerom poškodeného T. K., ale obžalovaný T. E., čo potvrdzujú
zranenia tohto obžalovaného uvedené v znaleckom posudku. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že
svedkyňa W. S. nemohla pozorovať to, čo uviedla a zrejme si pomýlila osoby, keďže nepozorovala celé
napadnutie. Všetky uvedené okolnosti sa podľa názoru obhajcu týkajú taktiež svedka Z. A., ktorý údajne
stál vedľa tejto svedkyne, jeho priateľky, a ktorý navyše uviedol, že bol na neho zo strany polície vyvíjaný
nátlak a že od počiatku hovoril, že nemôže na 100% uviesť, resp. identifikovať konkrétne osoby, ktoré

napadli poškodeného T. K.. V neposlednom rade v rozpore s výpoveďou svedkyne W. S. a svedka Z.
A. je aj vyhlásenie obžalovaného T. E. na hlavnom pojednávaní dna 20.4.2015, kedy urobil vyhlásenie
o vine a podrobne opísal celé napadnutie ako prebehlo a tiež to, že tohto napadnutia nebol prítomný
obžalovaný V. B., pričom jeho výpoveď taktiež popiera tvrdenia svedkov W. S. a svedka Z. A.. Obhajca
obžalovaného poukázal ďalej na to, že v rámci trestného konania má byť zistený skutkový stav tak,

aby nevznikli dôvodné pochybnosti o tomto stave a to v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom
vzhľadom na ním uvedené skutočnosti sa podľa neho nepodarilo preukázať účasť obžalovaného ml. V.
B. na napadnutí poškodeného T. K., teda napadnutie poškodeného boxerom zo strany obžalovaného
ml. V. B. a o jeho účasti sú tak závažné pochybnosti, že vychádzajúc zo zásady v pochybnostiach v
prospech obžalovaného je podľa neho nevyhnutné obžalovaného ml. V. B. oslobodiť spod obžaloby.

Na základe uvedených dôvodov a s poukazom aj na to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami a nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia, v písomnom odôvodnení odvolania i na
verejnomzasadnutíodvolaciehosúdunavrhol,abyodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.b/Tr.por.zrušil
napadnutý rozsudok a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovaného
ml. V. B. spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovaných T. E., T. E. a
Q. E. namietala len nesprávnosť výrokov o podmienečných trestoch odňatia slobody uloženým týmto
trom obžalovaným, ktoré, vzhľadom na charakter ich trestnej činnosti, na spôsob, akým došlo k ublíženiu
na zdraví dvom osobám, na jeho následok i na osoby obžalovaných, považovala za neprimerané a

nedostatočné a ktoré podľa jej názoru nevyjadrujú morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou a už
vonkoncom nemožno tvrdiť, že by mohli dokonca iných odradiť od páchania trestných činov.

VprípadeobžalovanéhoT.E.poukázalanato,žetentoobžalovanýsadopustildvochrovnakozávažných
zločinov ublíženia na zdraví v štádiu pokusu voči dvom osobám, v priebehu krátkeho obdobia necelých

dvoch mesiacov, ktoré pritom spáchal bez akýchkoľvek podnetov či provokácii zo strany poškodených,
bezmorálnychzábranaohľadov,pričomobidvaskutkycharakterizujerovnakosurovýabezcitnýspôsob,
akým inému ublížil na zdraví. Obidva útoky tak voči T. W., ako aj voči T. K. smerovali predovšetkým na
veľmi zraniteľnú a pre život človeka zrejme najdôležitejšiu časť tela - na hlavu, pričom tento obžalovaný
nielenžeudieralpäsťamipoškodenýchdohlavy,aledonichajkopal,pričompoškodenémuT.W.nahlavu

stúpil a poškodenému T. K. na hlavu skočil. V neprospech obžalovaného T. E. treba podľa prokurátorky
vyhodnotiť aj to, že v čase činov nebol pod vplyvom alkoholu, ani ovplyvnený žiadnou návykovou látkou
a teda konal premyslene, pričom mu vôbec nezáležalo na tom, aké zranenia spôsobil poškodeným,
keďže sa vôbec nezaujímal o to, či poškodení prežili, ako dopadli, či nepotrebujú pomoc, nesnažil sa
útok zmierniť alebo sa poškodeným ospravedlniť, navyše poškodeného T. W. dokonca obžalovaní T. E.

a obžalovaní Q. E. nahovárali, aby skutok nebol oznámený na polícii. Obžalovaný T. E. síce na hlavnom
pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že sa cíti byť vinným, avšak v priebehu
celého trestného stíhania sa nepriznal k trestnej činnosti, ani nepripustil svoju účasť na spôsobení
zranenia poškodenému T. W. a poškodenému T. K., pričom je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť,
že obžalovanému T. E. bol uložený úhrnný i súhrnný podmienečný trest odňatia slobody za súčasného

zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014,
zo dňa 3.9.2014, ktorým bol odsúdený za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm.
b/ Tr.zák. spáchaného v opitom stave dňa 22.2.2014 vyhrážkami smrťou a spôsobením malej škody
dvom príslušníkom polície pre výkon ich právomoci, čo opätovne potvrdzuje, že tento obžalovaný nemalzábrany útočiť na kohokoľvek a nemá žiadne hranice pre svoju agresivitu. Pokiaľ aj prehlásil, že sa chce
napraviť, lebo si vo výkone väzby uvedomil, že konal nesprávne a že v budúcnosti už nechce takto
žiť, tak podľa názoru prokurátorky je len ťažko možno uveriť, že to myslel skutočne úprimne. Napokon

prokurátorka vo vzťahu k tomuto obžalovanému poukazovala aj na to, že uznesením vyšetrovateľa OR
PZ, odboru kriminálnej polície Považská Bystrica zo dňa 12.5.2015 pod ČVS: ORP-224/1-VYS-PB-2015
bolo obžalovanému T. E. vznesené ďalšie obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť s bratom obžalovaným T. E. tak, že 22.12.2013 fyzicky napadli poškodeného V.

A., násilím ho vytiahli z motorového vozidla, ktoré predtým riadil a kopaním do hlavy a údermi päsťami
do hlavy mu spôsobili zlomeninu čeľuste, pravej a ľavej očnice, otras mozgu a pomliaždenie tváre s
objektívnou dobou liečenia v trvaní 6 - 8 týždňov.

Vo vzťahu k obžalovanému T. E. nepovažovala uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov so súčasne uloženým probačným

dohľadom za dostatočný s poukazom na to, že podobne ako obžalovaný T. E., aj tento obžalovaný
spôsobil zranenie poškodenému T. W. surovým spôsobom, udieral ho päsťami po hlave a celom tele a
keď spadol na zem, kopal ho do hlavy a celého tela, že ani tento obžalovaný sa v priebehu prípravného
konania nedoznal k trestnej činnosti, popieral účasť na spôsobení zranenia poškodenému a až na
hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že sa cíti byť vinným, že svoje

konanie ľutuje, chcel by sa zmeniť, lebo si uvedomil, že nekonal správne a prejavil ochotu napraviť
poškodenému spôsobenú škodu. Aj vo vzťahu k tomuto obžalovanému prokurátorka poukazovala na
to, že išlo o obzvlášť surový spôsob napadnutia poškodeného s veľmi závažným následkom a tiež, že
uznesením vyšetrovateľa OR PZ, odboru kriminálnej polície Považská Bystrica zo dňa 12.5.2015 pod
ČVS:ORP-224/1-VYS-PB-2015boloobžalovanémuT.E.vznesenéďalšieobvinenieprezločinublíženia

na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť s bratom obžalovaným T. E. tak, že
22.12.2013 fyzicky napadli poškodeného V. A..

Vo vzťahu k obžalovanému Q. E. rovnako poukazovala na skutočnosti uvedené vo vzťahu k

obžalovaným T. a T. E. v súvislosti s ublížením na zdraví poškodenému T. W. s tým, že ani tento
obžalovaný neurobil nič preto, aby zabránil útoku na poškodeného, ktorý ležal na zemi a takisto aj on
kopal a udieral päsťami do hlavy i celého tela, nepokúsil sa poškodenému pomôcť, nezaujímalo ho
v akom stave zostal ležať na zemi, či vôbec žije, či ho nie je potrebné ošetriť alebo mu zabezpečiť
zdravotnú starostlivosť. Rovnako tomuto obžalovanému bol uložený úhrnný i súhrnný podmienečný trest

odňatiaslobodyvovýmere3rokovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu4rokov zasúčasného
zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014, zo
dňa 3.9.2014, ktorým bol odsúdený za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. spáchaného dňa 22.2.2014, kedy v opitom stave napadol príslušníka polície a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov.

Poukázala tiež na to, že ani tento obžalovaný sa v priebehu prípravného konania nedoznal k trestnej
činnosti, popieral účasť na vzniku zranení poškodenému a až na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že sa cíti byť vinným, že svoje konanie ľutuje, chcel by sa zmeniť, lebo si
uvedomil, že nekonal správne a prejavil ochotu napraviť poškodenému spôsobenú škodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu, pretože podľa názoru prokurátorky neboli na aplikáciu tohto
ustanovenia zákonné dôvody a týmto obžalovaným mali byť uložené také tresty, aké navrhol uložiť
intervenujúci prokurátor. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
u obžalovaných T. E., T. E. a Q. E. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. vo výrokoch o treste odňatia

slobody a o spôsobe jeho výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o uložení primeraných
nepodmienečných trestov odňatia slobody týmto trom obžalovaným v nasledovnom rozsahu:

Obžalovanému T. E. podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., § 37 písm. h/
Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák. a § 42 ods. 1 Tr.zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v prvej

polovici trestnej sadzby so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014, zo dňa 3.9.2014.Obžalovanému T. E. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., §
37 písm. h/ Tr. zák. a § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby

so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Obžalovanému Q. E. podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., §
37 písm. h/ Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák. a § 42 ods. 1 Tr.zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v

prvej polovici trestnej sadzby so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014, zo dňa 3.9.2014.

Prokurátorka považovala trest uložený obžalovanému ml. V. B. za zákonný a dôvodný a rovnako

aj výroky o náhrade škody za vecne správne. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2015 k dôvodom
odvolania obžalovaného ml. V. B. uviedla, že všetky dôvody, pre ktoré bola na tohto obžalovaného
podaná obžaloba, boli podrobne uvedené v odôvodnení obžaloby, pričom na hlavnom pojednávaní dňa
27.4.2015 pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy podľa jej názoru preukázali a potvrdili zavinenie
obžalovaného ml. V. B. na trestnej činnosti zo dňa 6.7.2014 tak, ako aj v priebehu prípravného konania.

SvedkyňaW.S.,napriektomu,žesizudalostízodňa6.7.2014nepamätalapodrobnevšetkyskutočnosti,
podľa prokurátorky trvala na tom, že videla ako obžalovaný ml. V. B. udrel po hlave poškodeného
T. K. a potom do neho kopal, čím jednoznačne usvedčila tohto obžalovaného zo spáchania skutku
takým spôsobom, že o pravdivosti jej tvrdenia nebol dôvod pochybovať. Potvrdila, že to, čo uviedla v
prípravnom konaní, je pravdou a nemieni na tom nič meniť. Prokurátorka poukázala tiež na to, že svedok

Z. A., ktorý v prípravnom konaní jednoznačne usvedčoval z trestnej činnosti obžalovaného ml. V. B.
vo viacerých výpovediach vykonanými zákonným spôsobom, na hlavnom pojednávaní síce nepotvrdil
všetky skutočnosti tak, ako v priebehu vyšetrovania, ale ako dôvod zmeny svojej výpovede uviedol, že
si priebeh udalosti už nepamätá. Vyjadril sa v tom smere, že údajne netvrdil, že poškodeného T. K. ako
prvý udrel obžalovaný ml. V. B., pričom sa bránil aj tým, že chcel byť ako svedok v rámci prípravného

konania utajený. V priebehu vyšetrovania však nebolo zistené zo žiadnej z jeho výpovedí, že by sa
domáhal tohto inštitútu ani pred povereným príslušníkom PZ, ani pred vyšetrovateľom, pričom podľa
prokurátorky ani nebol dôvod na jeho aplikáciu. Podľa prokurátorky patrí medzi najpodstatnejšie dôkazy
znalecký posudok MUDr. Pavla Mičiaka, z ktorého je zrejmé, akého charakteru a akým mechanizmom
bolo spôsobené zranenie poškodeného T. K., pričom tento posudok nebol žiadnym iným dôkazom

spochybnený. Svedkovia B. M., V. E. a W. J., ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní pred súdom
prvého stupňa na návrh obhajcu obžalovaného ml. V. B., podľa názoru prokurátorky v podstate vôbec
nepotvrdili, že videli celý priebeh inkriminovanej udalosti - napadnutie poškodeného T. K., preto sa podľa
prokurátorky ani nemohli vyjadriť k tomu, ako prebiehala, navyše všetci sú priateľmi tohto obžalovaného
a z toho dôvodu ich výpovede považovala za neobjektívne a právne irelevantné. Argumentácia obhajcu

obžalovaného podľa názoru prokurátorky neobstojí a preto odvolanie obžalovaného ml. V. B. navrhla
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu rovnako navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok u obžalovaných T. E., T. E. a Q. E. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm.

d/ Tr. por. vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
sámrozhodolouloženíprimeranýchnepodmienečnýchtrestovodňatiaslobodytýmtotromobžalovaným
v rozsahu uvedenom v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry.

Obžalovaný T. E. v písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2015 k písomným dôvodom odvolania prokurátorky

prostredníctvom obhajcu i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátorky ako
nedôvodnézamietnuťpodľa§319Tr.por.spoukazomnato,ženapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa
považoval za zákonný a spravodlivý. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky
okolnosti potrebné pre uloženie trestu, najmä jeho osobu, jeho postoj voči prípadu, jeho priznanie sa
k spáchaniu skutkov, vyhlásenie o vine i úprimné oľutovanie skutkov a v súlade so zákonom mu uložil

podmienečný trest odňatia slobody spolu s probačným dohľadom a povinnosťou nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu i osobne sa poškodeným ospravedlniť. Poukázal ďalej na to, že počas väzby si
uvedomil nesprávnosť svojho konania, svoje konanie oľutoval a už sa ho viac nechce dopustiť, pričom v
obochskutkochišloopokustrestnéhočinuapretosúdprvéhostupňavsúladesustanovením§39ods.2písm. a/ Tr. zák. mimoriadne znížil trest. Navyše poukaz prokurátora na vznesenie obvinenia voči osobe
obžalovaného v inom trestnom konaní považoval za účelové, nesprávne a v rozpore s prezumpciou
neviny.

Obžalovaný T. E. v písomnom vyjadrení zo dňa 9.6.2015 k písomným dôvodom odvolania prokurátorky
prostredníctvom obhajcu a sám aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že trest, ktorý mu bol
uložený súdom prvého stupňa považoval za zákonný a spravodlivý. V písomnom vyjadrení poukázal na

to, že trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom je aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR
účinným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, keďže ak v skúšobnej dobe nebude obžalovaný viesť
riadny život a riadne vykonávať a plniť uložené obmedzenia a povinnosti probačným dohľadom, súd
vysloví, že sa neosvedčil a nariadi mu nepodmienečný trest odňatia slobody a to prípadne už v priebehu
skúšobnej doby. Tým, že v súčasnosti pracuje a má stály príjem, je podľa neho dostatočnou zárukou,
že povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému splní. Pokiaľ prokurátorka

poukazovala v odvolaní na trestné stíhanie vedené proti nemu v inom konaní, poukázal na to, že zásada
prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno, preto bude
vecou dokazovania, aby jeho vina ako obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
Skutočnosť, že je stíhaný v inom trestnom konaní je len stupeň podozrenia, že skutok skutočne spáchal,
avšak táto skutočnosť sama osebe nevytvára zákonný podklad pre zmenu, ktorú žiadala prokurátorka

v odvolaní.

Poškodený T. W. v písomnom vyjadrení zo dňa 27.5.2014 k písomným dôvodom odvolania prokurátorky
uviedol, že sa s tam uvedenými dôvodmi plne stotožňuje, považuje ich za objektívne, poukazujúce
na fakty, ktoré reálne hodnotia skutok a mieru jeho nebezpečenstva pre poškodených a oproti tomu

neprimerane mierny postih obžalovaných, ktorý by podľa názoru poškodeného nemal žiadny výchovný
účinok. Podľa jeho názoru by preto odvolací súd mal pri rozhodovaní o odvolaní prokurátorky brať do
úvahy skutočnosti, ktoré uviedla v podanom odvolaní.

Poškodený T. K. a zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately v Považskej Bystrici sa k podaným odvolaniam nevyjadrili a ani sa nedostavili,
rovnako ako aj poškodený T. W., na verejné zasadnutie odvolacieho súdu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného ml.
V. B. a prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa

§ 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 24. júna 2015 na podklade podaných odvolaní, ktoré
mu spolu so spisom boli predložené 25.5.2015, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť len prokurátorkou v neprospech obžalovaných T. E., T. E. a Q. E. napadnutých výrokov
rozsudku o trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu a obžalovaným ml. V. B. napadnutých
výrokov o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2, o treste a o náhrade škody týkajúcich sa tohto

obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolania obžalovaného ml. V. B. a prokurátorky podané v neprospech obžalovaných T. E., T. E. a
Q. E. sú dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti prokurátorkou v neprospech obžalovaných

T. E., T. E. a Q. E. napadnutých výrokov rozsudku o trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu,
ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, zistil, že odvolanie prokurátorky je čiastočne
dôvodné a z dôvodu tejto čiastočnej akceptácie odvolania je potrebné zrušiť výroky o trestoch, pretože
obžalovaným T. E., T. E. a Q. E. boli uložené tresty s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. bez
splnenia zákonných podmienok na jeho aplikáciu a obžalovanému T. E. aj neprimerane mierny trest.

Pochybenie okresného súdu v uvedenom smere je potrebné napraviť a uložiť týmto obžalovaným tresty
s použitím § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pritom obžalovanému T. E. prísnejší trest v porovnaní s tým,
ktorý tomuto obžalovanému uložil súd prvého stupňa, navyše nepodmienečný trest (výrok pod bodom
I. tohto rozsudku).

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného T. E. pod bodmi 1 a 2 ako dvojnásobného
zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a dvojnásobného prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa§ 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., obžalovaného T. E. pod bodom 1
ako zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaného Q. E. pod bodom 1 ako zločinu ublíženia na zdraví
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.
zák. a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., teda
výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom
prijaté vyhlásenia obžalovaných o vine sú neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním

a ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a ktorých správnosť odvolací súd
nemohol preskúmavať, nepostupoval pri ukladaní trestov obžalovaným T. E., T. E. a Q. E., pri určení
druhu a výmery trestov, ako aj spôsobu ich výkonu v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade
boli síce splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, avšak nie s použitím § 39
ods. 1 Tr. zák., ale s použitím § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., navyše trest uložený obžalovanému T. E.
je neprimerane mierny.

Súd prvého stupňa pri ukladaní a výmere trestov obžalovaným, pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. (spáchanie viac trestných činov) a dvoch poľahčujúcich okolností podľa §
36 písm. l/, n/ Tr. zák. (priznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti, úprimné oľutovanie trestného činu a
tiež napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), bol toho názoru, že vzhľadom

na vyhlásenie obžalovaných T. E., T. E. a Q. E. o priznaní viny zo spáchania žalovaných skutkov podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na hlavnom pojednávaní a na to, že toto vyhlásenie obžalovaných o vine,
ktoré okresný súd prijal, môže byť dané na úroveň konania o dohode o vine a treste „s nárokom na
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby“, je na mieste aplikovať mimoriadne zníženie trestu
v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák. a preto všetkým trom obžalovaným s použitím citovaného

ustanovenia uložil tresty odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 roky, pritom s
podmienečným odkladom ich výkonu a so súčasne uloženým dohľadom nad správaním obžalovaných
na skúšobnú dobu u obžalovaného T. E. v trvaní 5 rokov, u obžalovaného Q. E. v trvaní 4 roky a u
obžalovaného T. E. v trvaní 3 roky a so súčasne uloženou povinnosťou všetkým trom obžalovaným
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa poškodeným ospravedlniť.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného

zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu.

Vyhlásenie obvineného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania žalovaného činu, ktoré

okresný súd aj na návrh prokurátora prijal uznesením, nemôže byť dané na úroveň konania o dohode
o vine a treste. Absentuje totiž dohoda o treste a ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa s
mimoriadnym znížením trestu pri prijatí vyhlásenia obvineného na hlavnom pojednávaní vôbec nespája.
V posudzovanej veci pritom navyše konanie o dohode o vine a treste bolo vylúčené, pretože obžalovaní
v prípravnom konaní spáchanie trestných činov popierali. Samotná okolnosť, že obžalovaní na hlavnom

pojednávaní pred okresným súdom v rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa priznali
k trestného činu a oľutovali jeho spáchanie, nemohla byť preto dôvodom na mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody u obžalovaných podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.. Prokurátor v písomnom odôvodnení
odvolania v tomto smere dôvodne poukázal na to, že priznanie obžalovaných k trestnému činu a
jeho oľutovanie nepredstavuje žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

odôvodňovala zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Táto okolnosť sama osebe
má len povahu poľahčujúcej okolnosti, na ktorú je potrebné v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadať pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, vrátane korekcií trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zák. a
v prípade absencie konkrétne vymedzených okolností prípadu, resp. mimoriadnych pomerov páchateľa
zákon vylučuje, aby sa obžalovaným postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia

slobody len na základe okolnosti, že sa obžalovaní k činu priznali a tento oľutovali. Výhoda zníženia
trestu nie je obžalovaným, ktorí sa k činu priznali, upretá, avšak v takom prípade musia byť zároveň
splnené podmienky konania o dohode o vine a treste (§ 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.) alebo, tak ako je
tomu aj v posudzovanom prípade, zákonné podmienky na postup podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.Podľatohtozákonnéhoustanoveniamôžesúdznížiťtrestpoddolnúhranicutrestnejsadzbyustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a
závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade zo spáchaných zbiehajúcich sa
trestných činov je najprísnejšie trestný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za ktorý je
trestná sadzba na štyri až desať rokov odňatia slobody. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich

okolností po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby) hrozil obžalovanému T. E. trest odňatia slobody od 4 rokov do 8
rokov a obžalovaným T. E. a Q. E., pri aplikácii ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásady uvedenej v
§ 41 ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami) a následnej
úprave - zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu, hrozili tresty odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov.
V posudzovanom prípade u oboch skutkov nedošlo k dokonaniu činu, poškodeným nebola spôsobená
ťažká ujma na zdraví a konanie obžalovaných bolo preto posúdené len ako pokus zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák., navyše za situácie, že proti poškodeným útočili
aj ďalšie doteraz nezistené osoby. Obžalovaným T. E., T. E. a Q. E. pritom poľahčovalo nielen to, že

sa priznali k spáchaniu trestnej činnosti a že trestný čin úprimne oľutovali, ale aj to, že napomáhali pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, navyše obžalovaným T. E. a Q. E. aj to, že viedli pred
spáchaním trestných činov riadny život, na ktorú okolnosť mal okresný súd pri správnom postupe tiež
v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. prihliadať. Obžalovanému T. E. poľahčovali dve poľahčujúce okolnosti v
zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. a obžalovaným T. E. a Q. E. tri poľahčujúce okolnosti v zmysle

§ 36 písm. j/, písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., pričom priťažujúca okolnosť bola zistená len jedna v zmysle §
37 písm. h/ Tr. zák. a spočívala v spáchaní viac trestných činov.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátorky uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k
podmienečným trestom uloženým obžalovaným T. E., T. E. a Q. E. považuje za potrebné ďalej uviesť,

že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a zdravia a to aj za použitia
prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustili obžalovaní, v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania
trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní
trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen
represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov
zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého môže

súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje
páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V prejednávanom prípade sa odvolací súd
dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaných T.

E., T. E. a Q. E., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaní sa priznali k spáchaniu protiprávnej
činnosti v celom rozsahu, napomáhali tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým,
že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdili vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa.
U obžalovaných T. E. a Q. E. neboli pritom zistené len dve poľahčujúce okolnosti ako nesprávne
konštatoval okresný súd, ale boli zistené tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/ a písm.

n/ Tr. zák. (viedli pred spáchaním trestných činov riadny život, priznali sa k spáchaniu trestnej činnosti,
trestný čin úprimne oľutovali a tiež napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). V
tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v
napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré
súurčenénaobjasňovanietrestnejčinnosti,tedaorgánomčinnýmvtrestnomkonaní(§10ods.1Tr.por.)

a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že
páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Obžalovaní
tým, že pred súdom urobili vyhlásenie o vine, podstatne uľahčili súdu dokazovanie ich trestnej činnosti,preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaných, a týka sa to aj obžalovaného T. E.,
je potrebné pri ukladaní trestu zohľadniť práve pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu, nie však podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré nesprávne použil

súd prvého stupňa, ale podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na povahu i závažnosť pokusu
a s prihliadnutím na uvedené poľahčujúce okolnosti má totiž odvolací súd za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. by bolo
pre obžalovaných T. E., T. E. a Q. E. ako páchateľov neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania. Vyhodnotiť tento postoj obžalovaných iba ako poľahčujúcu okolnosť,

spočívajúcu v priznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti, by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce, pretože ide o
pomerne výraznejší postoj ku spáchanej trestnej činnosti. Z hľadiska osôb u obžalovaných T. E. a Q. E.
ide o páchateľov, ktorý pred spáchaním posudzovaných trestných činov neboli odsúdení, ani vo výkone
trestu odňatia slobody a možno preto konštatovať, že viedli riadny život a nie sú teda závažnejšie
kriminálne narušení. Trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 155

ods. 1 Tr. zák. po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. u obžalovaného T. E. v
rozpätí od 4 rokov do 8 rokov a u obžalovaných T. E. a Q. E., po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu pri aplikácii ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák.
v rozpätí od 4 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov, ktorý je zo zákona nepodmienečný, by bol neprimerane
prísny, minul by sa prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu a na ochranu

spoločnosti postačujú aj tresty kratšieho trvania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd, preskúmajúc na podklade odvolania
prokurátorky uložené tresty súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je síce
vo vzťahu k použitiu § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu dôvodné, avšak pri zistení,

že boli splnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a s prihliadnutím
aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., môžu u obžalovaných T. E. a Q. E.
splniť účel trestu z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 1, 3, 4 a 5 písm. a/, c/ Tr. zák. aj podmienečné
tresty v rozsahu uloženom okresným súdom. Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky uložený
obžalovanému T. E. (za dva trestné činy spáchané jedným skutkom uvedeným pod bodom 1) a súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky uložený obžalovanému Q. E. (za dva trestné činy spáchané
jedným skutkom uvedeným pod bodom 1 i za zbiehajúci sa prečin útoku na verejného činiteľa, za ktorý
bol odsúdený skorším rozsudkom a vo vzťahu ku ktorému bol uložený súhrnný trest pri súčasnom
zrušení výroku o treste) pri súladnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu u obžalovaného T. E. 3 roky a u obžalovaného Q. E. 4

roky so súčasne uloženým probačným dohľadom nad správaním obžalovaných v skúšobnej dobe,
ako aj uloženou povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným a osobne sa
poškodeným ospravedlniť, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v
zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy
a spôsobu spáchania,miere účasti obžalovaných na ich spáchaní, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim

okolnostiam, ako aj ich pomerom a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložené tresty odňatia slobody v takto stanovenej výmere sú súčasne
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia oboch obžalovaných spoločnosťou.

Na podklade uvedených skutočností i na podklade odvolania podaného prokurátorkou v neprospech

obžalovaných T. E. a Q. E. preto odvolací súd v napadnutom rozsudku zrušil u týchto dvoch
obžalovaných výroky o uložených trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu a sám postupom
podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku pod bodom I. o
trestoch obidvom obžalovaným pri súčasnej náprave zistených pochybení súdu prvého stupňa.

Odvolací súd na druhej strane zistil, že takýto záver nemožno vyvodiť aj vo vzťahu k podmienečnému
trestu odňatia slobody uloženému obžalovanému T. E.. Na rozdiel od obžalovaných T. E. a Q.
E., je totiž podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov uložený súdom prvého stupňa
obžalovanému T. E. neprimerane mierny a vzhľadom na výrazne vyššiu závažnosť jeho konania i osobu
tohto obžalovaného nemôže splniť účel trestu z hľadiska § 34 ods. 1 Tr. zák. a to ani napriek tomu, že

aj u tohto obžalovaného boli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. i dve poľahčujúce okolnosti (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin
úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).Prokurátorka dôvodne poukázala na to, že tento obžalovaný spáchal celkom päť trestných činov, za
ktoré sa mu ukladal súhrnný trest. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súhrnný trest je zároveň
aj trestom úhrnným bez potreby vyjadrenia tejto skutočnosti vo výroku rozsudku. V posudzovanej

veci spáchal obžalovaný T. E. celkom štyri trestné činy dvomi samostatnými skutkami uvedenými v
napadnutom rozsudku pod bodmi 1 a 2, pričom v priebehu krátkeho obdobia necelých dvoch mesiacov
bez akýchkoľvek podnetov či provokácii zo strany poškodených spáchal dva rovnako závažné zločiny
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu voči dvom osobám, pričom obidva skutky charakterizuje rovnako
surový a bezcitný spôsob, akým inému ublížil na zdraví. Obidva útoky tak voči T. W., ako aj voči T.

K. smerovali predovšetkým na veľmi zraniteľnú a pre život človeka zrejme najdôležitejšiu časť tela
- na hlavu, pričom tento obžalovaný nielenže udieral päsťami poškodených do hlavy, ale do nich aj
kopal a v prípade poškodeného T. W. mu na hlavu stúpil a poškodenému T. K. na hlavu skočil. V
neprospech obžalovaného T. E. treba vyhodnotiť nielen to, že v čase činov nebol pod vplyvom alkoholu,
ani ovplyvnený žiadnou návykovou látkou a teda konal premyslene, pričom mu vôbec nezáležalo na
tom, aké zranenia spôsobil poškodeným, keďže sa vôbec nezaujímal o to, či poškodení prežili, ako

dopadli, či nepotrebujú pomoc, nesnažil sa útok zmierniť alebo sa poškodeným ospravedlniť, ale bolo
potrebnébraťdoúvahyajskutočnosť,žeobžalovanémuT.E.bolukladaný súhrnnýtrestodňatiaslobody
za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn.
2T/199/2014, zo dňa 3.9.2014, ktorým bol odsúdený za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324
ods. 1 písm. b/ Tr. zák. spáchaného v opitom stave dňa 22.2.2014 vyhrážkami smrťou a spôsobením

malej škody dvom príslušníkom polície pre výkon ich právomoci, čo tiež potvrdzuje, že tento obžalovaný
je osobou agresívnou a schopný bez zábrany útočiť na kohokoľvek.

S poukazom na uvedené konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu i s prihliadnutím na povahu
a charakter konania obžalovaného T. E., možno dôvodne konštatovať, že uložený podmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 3 rokov je neprimerane mierny. Nezodpovedá totiž zákonným požiadavkám
proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani dostatočne neodradzuje ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti neposilňuje
pocit právnej istoty a spravodlivosti, nemôže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej
prevencie trestu a preto z hľadiska splnenia účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť

nepodmienečným trestom odňatia slobody, aj keď kratšieho trvania a uloženým pod dolnú hranicu trestu
za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na podklade odvolania podaného prokurátorkou v neprospech
obžalovaného T. E. preto odvolací súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste odňatia

slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., za
použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák., § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/ Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák., § 42 ods. 1
Tr.zák. a § 39 ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. e/ Tr.zák. uložil tomuto obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobodyvovýmere2 roky,navýkonktoréhoobžalovanéhoT.E.podľa§48ods.2písm.a/Tr.zák.zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol doposiaľ vo

výkone trestu odňatia slobody. Súčasne v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o
treste odňatia slobody uložený obžalovanému T. E. vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Považská
Bystrica, sp.zn. 2T/199/2014, zo dňa 3.9.2014, pričom v tomto smere už postup súdu prvého stupňa
bol vecne správny. Odvolací súd pritom uvádza, že aj keď je trest odňatia slobody uložený pod dolnú

hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, jeho výmera predstavuje úmerné obmedzenie osobnej
slobody obžalovaného T. E., ktoré podľa presvedčenia súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný
vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák., t. j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov,
zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život

a tiež výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti (výrok tohto rozsudku pod bodom I. o treste
obžalovanému T. E. pri súčasnej náprave zistených pochybení súdu prvého stupňa).

Napokon vo vzťahu k výrokom o trestoch uloženým obžalovaným T. E., T. E. a Q. E. považuje odvolací
súd zdôrazniť, že pri určení druhu trestu a jeho výmery nemožno prihliadať nielen na odsúdenia, u

ktorých platí zákonná fikcia, že na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ale ani na trestné stíhanie
ešte len vedené proti obžalovaným v inom konaní. Takýto postup je v súlade zo zásadou prezumpcie
neviny vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorej každý, proti komu sa vedie trestné
konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jehovinu. Pokiaľ teda prokurátorka poukazovala v odvolaní na trestné stíhanie obžalovaných T. E. a T. E.
v inom trestnom konaní, konkrétne, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ, odboru kriminálnej polície
Považská Bystrica zo dňa 12.5.2015 pod ČVS: ORP-224/1-VYS-PB-2015 bolo obžalovaným T. E. a T.

E. vznesené ďalšie obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť dňa 22.12.2013, na túto skutočnosť nebolo možné vôbec prihliadať a v tomto smere odvolaciu
námietku prokurátorky považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Po preskúmaní veci ďalej zistil, že dôvodné je aj odvolanie obžalovaného ml. V. B., pretože napadnutý
rozsudok vo vzťahu k tomuto obžalovanému je chybný vo výrokoch o vine vo vzťahu ku skutku pod
bodom 2, o treste a o náhrade škody preto, že okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, nevykonal všetky potrebné dôkazy, sú pochybnosti o správnosti jeho
skutkových zistení vo vzťahu k obžalovanému ml. V. B., ktoré sú neúplné a je potrebné vykonať ďalšie
dôkazy. Z uvedených dôvodov bolo potrebné postupom podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por.

napadnutý rozsudok u obžalovaného ml. V. B. zrušiť v celom rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v
zrušenej časti vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže
doplnenie konania by mohlo viesť k iným skutkovým záverom (výrok pod bodom II. tohto rozsudku).

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 a k obžalovanému ml. V.

B. nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na
objasnenie skutkového stavu veci, tieto potom dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak,
ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel k predčasným skutkovým zisteniam
i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal

s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaných, prečo nevykonal nimi navrhované dôkazy, akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr.por. a jeho zistenia i závery o vine nie sú založené na jednoznačne zistených a
bezpečne preukázaných faktoch vyvodených na základe dôkazov, o hodnovernosti ktorých nie sú žiadne

pochybnosti.

Podľa § 278 Tr. por. môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, pričom
ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods.
4 alebo 5, môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom

pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Z obžalobného návrhu (str. 15 a 16) je zrejmé, že prokurátorka vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 navrhla
postupom podľa § 247 a § 258 Tr. por. predvolať a vypočuť nielen obžalovaných T. E. a ml. V. B., ale aj
poškodeného T. K. a svedkov M. K., Q. X., J. A., D. K., W. S., V. V., Z. A. a MUDr. Pavla Mičiaka, ďalej

postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítať tam uvedené svedecké výpovede (vrátane svedka V. R.),
zápisnice o rekognícii, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítať tam uvedené znalecké posudky i
odborné vyjadrenia a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítať listinné dôkazy v tam uvedenom rozsahu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vo vzťahu ku skutku pod bodom

2 týkajúceho sa obžalovaného ml. V. B. vypočul len tohto obžalovaného, poškodeného T. K., svedkov T.
E., Z. A., W. S., B. M., V. E., W. J. a J. A. a „oboznámil“ znalecký posudok MUDr. Pavla Mičiaka, znalca
z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, ako aj listinné dôkazy.

Svoje skutkové zistenia vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 týkajúce sa obžalovaného ml. V. B. pritom

vyvodil len na základe prečítaných svedeckých výpovedí Z. A. a W. S. z prípravného konania (ktoré však
konkrétne neuviedol v odôvodnení) z dôvodu, že títo svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali
odlišne, ale navyše podoprel aj všeobecným konštatovaním, podľa ktorého „v celom spisovom materiáli
v rámci celého prípravného konania rôznymi svedeckými výpoveďami bolo v podstate preukázané, že
došlo k tzv. hromadnej bitke medzi A. a W., viacerí svedkovia uviedli, že bitky sa zúčastnilo viac ľudí, ktorí

sú doposiaľ nestotožnení a že jednoznačne svedkovia v prípravnom konaní potvrdili, že skutočnosť sa
stala tak, že najprv obžalovaný ml. V. B. udrel poškodeného T. K. do hlavy, tento potom dostal po hlave
úder od obžalovaného T. E. a následne, keď padol na zem, tam ho bili a kopali“. Uvedené konštatovaniesúdu prvého stupňa však nemá oporu v dôkazoch, ktoré by boli zákonným spôsobom vykonané na
hlavnom pojednávaní a je v rozpore s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por.

Obžalovaný ml. V. B., ktorý spáchanie skutku pod bodom 2 popieral, pritom dôvodne v písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukazoval na to, že svedecké výpovede Q. X., V. R.
a M. K. boli nielen diametrálne odlišné a v rozpore s tvrdeniami svedkov Z. A. a W. S. z prípravného
konania, že nepotvrdzovali pravdivosť ich svedeckých tvrdení a svedčili v prospech obhajobných tvrdení
obžalovaného ml. V. B.. Dôvodne v písomnom odvolaní poukázal podrobne na svedecké výpovede Q.

X., V. R. a M. K. z prípravného konania, v ktorých neoznačili obžalovaného ml. V. B. za osobu, ktorá prvá
zaútočila boxerom na poškodeného T. K. a ktorá by vôbec útočila na tohto poškodeného, ale označili
úplne inú osobu či osoby, tieto označili aj pri rekognícii podľa fotografií (identifikovali osoby V. V., T. E.). V
tejto súvislosti dôvodne poukázal aj na to, že Q. X., V. R. a M. K. boli svedkami napadnutia ich kamaráta
poškodeného T. K., preto práve títo svedkovia by mali mať prirodzený záujem na tom, aby útočníci na
ich kamaráta boli správne identifikovaní a potrestaní a ich výpovede ako priamych svedkov napadnutia

poškodeného preto nemôžu byť postavené na inú úroveň ako výpovede svedkov Z. A. a W. S., o ktorých
sa opierala obžaloba a ktorí navyše na hlavnom pojednávaní svoje svedecké výpovede z prípravného
konania presvedčivo nepotvrdili. Navyše keď svedkovia Q. X., V. R. a M. K. nie sú v žiadnom ani len
kamarátskom vzťahu k obžalovanému ml. V. B., keď nemožno predpokladať, že by vypovedali v jeho
prospech a keď ich výpovede možno preto považovať za objektívne, pokiaľ nie sú preukázané okolnosti

spochybňujúce takýto možný záver.

Obžalovaný ml. V. B. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu dôvodne poukázal
na to, že s tvrdeniami svedkov W. S. a Z. A. nekorešpondujú a nepotvrdzujú ich ani zistenia a závery
znalca MUDr. Pavla Mičiaka v jeho znaleckom posudku a ani výpoveď obžalovaného T. E. na hlavnom

pojednávaní dna 20.4.2015. MUDr. Pavel Mičiak, znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, v
posudzovanej veci podal znalecký posudok nielen vo vzťahu k zraneniam poškodeného T. K. (znalecký
posudok č. 22/2014), ale aj vo vzťahu k zraneniam obžalovaného T. E. (znalecký posudok zo dňa
10.11.2014 č. 27/2014). Z jeho zistení a záverov jednoznačne vyplýva nielen to, že čerstvé zranenia,
ktoré si nechal obžalovaný T. E. ošetriť v noci z 5.7.2014 na 6.7.2014 - zlomenina prvej záprstnej

kosti a odlomenie výbežku lakťovej kosti vpravo v oblasti zápästia, nemohli vzniknúť tak ako tvrdil v
prípravnom konaní tento obžalovaný (znalec vylúčil vznik zranenia tak, že by bol napadnutý a kopaný
inými osobami a bránil sa útoku), ale predovšetkým jednoznačný znalecký záver, že išlo o zranenie
spôsobené úderom päsťou s použitím boxera (útočný úder obžalovaného T. E.) typické pre poranenia
boxerov - športovcov (čl.276), pričom je daná jednoznačná súvislosť s napadnutím poškodeného T. K..

Y. T. E. na hlavnom pojednávaní dna 20.4.2015 urobil nielen vyhlásenie o vine, ale opísal aj napadnutie
poškodeného T. K., potvrdil, že on tohto poškodeného udrel s boxerom a tiež to, že pri tomto napadnutí
nebol prítomný obžalovaný ml. V. B.. Obhajca obžalovaného v tejto súvislosti dôvodne poukazoval na
to, že ani výpoveď obžalovaného T. E. a závery znalca MUDr. Pavla Mičiaka nielenže nepotvrdzovali
tvrdenia svedkov W. S. a Z. A., ale svedčili aj pre možnosť o tom, že nie obžalovaný ml. V. B. napadol

boxerom poškodeného T. K., ale obžalovaný T. E., najmä keď sám pri údere päsťou s použitím boxera
utrpel zlomeninu prvej záprstnej kosti a odlomenie výbežku lakťovej kosti vpravo v oblasti zápästia a
takýto útok na poškodeného priznal pred súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa sa však uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného nielenže nezaoberal ani

nevysporiadalvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,alevuvedenomsmerenevykonalaniužvobžalobe
navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov Q. X., V. R. a M. K., tiež svedkov V. V. a D. K. a ani výsluchom
znalca MUDr. Pavla Mičiaka, nekonfrontoval tvrdenia týchto svedkov s tvrdeniami svedkov Z. A. a W.
S. postupom predpokladaným v ustanovení § 125 a 138 Tr. por., ani neprečítal výpovede uvedených
svedkov a znalca za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanoveniach §§ 263 a 268 Tr.

por., navyše naznačeným zákonným postupom neprečítal ani ďalšie v obžalobe navrhnuté svedecké
výpovede, zápisnice o rekognícii, znalecké posudky i odborné vyjadrenia a ani postupom podľa § 269
Tr. por. neprečítal listinné dôkazy v tam uvedenom rozsahu. V zápisnici o hlavnom pojednávaní uvedené
„oboznámenie znaleckého posudku a listinných dôkazov“ nemožno považovať za zákonný spôsob
vykonania navrhovaných dôkazov, navyše je potrebné uviesť, že postup pri odstraňovaní rozporov a

prečítaní svedeckých výpovedí Z. A. a W. S. z prípravného konania prokurátorkou nie je uvedený v
zápisnici z hlavného pojednávania a možno ho zistiť len zo zvukového záznamu hlavného pojednávania.
Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom nevyplýva ani to, že by prokurátorka či obžalovanýnetrvali na výsluchu a na prečítaní v obžalobe navrhnutých svedkov k bodu 2 obžaloby, alebo že by
okresný súd v tomto smere návrhy prokurátorky a obžalovaného zamietol a z akých dôvodov.

Za tejto dôkaznej situácie a vzhľadom na už uvedené dôvody nepostupoval súd prvého stupňa správne,
ak bez vykonania naznačených dôkazov svoje skutkové zistenia a právny záver o vine obžalovaného
ml. V. B. oprel len o prečítané svedecké výpovede Z. A. a W. S. z prípravného konania a ich tvrdenia
považoval za preukázané napriek tomu, že na podklade doposiaľ vo veci vykonaných dôkazov netvoria
logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku by

spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukazovali všetky okolnosti posudzovaného skutku, navyše
bez vylúčenia možnosti akéhokoľvek iného záveru. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa a z nich
vyvodené právne závery o vine obžalovaného ml. V. B. bez vykonania naznačených dôkazov zákonným
spôsobom nemajú dostatočnú a jednoznačnú oporu v doteraz vykonaných dôkazoch a preto sú neúplné
a predčasné.

Krajský súd vzhľadom na tieto dôvody a na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného
ml. V. B., keďže skutkový stav u tohto obžalovaného vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2
napadnutého rozsudku nebol náležite zistený, zrušil podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por.
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Až po vykonaní uvedených dôkazov bude možné

po ich vyhodnotení i vyhodnotení ostatných vo veci vykonaných dôkazov v zmysle § 2 ods. 10 a 12 Tr.
por. rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom, ak samozrejme nebude vo veci nutné vykonať iné
relevantné dôkazy, či už navrhnuté alebo také, ktorých nutnosť vykonania vyplynie práve z vykonania
nariadeného dôkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.