Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213220
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213220.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu: Z.,
S..X..F.., S. S. Z. Q.. Č.. XX, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou L. Z.,
S..X..F.., S. S. M. X, XXX XX I., U.Č.: XX XXX XXX, proti žalovanému S. X. za, ktorú koná A. S. S. X.,
I., Ž. E. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči

žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 165,96 eur z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade exekučný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a žalobca tvrdí, že v predmetnom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil,
až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody. Po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa 11.02.2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený vyhlásením exekúcie
za neprípustnú). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu u exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody vyjadrenú v peniazoch, ktorá predstavuje sumu 175,- eur. Zároveň si

uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá predstavuje sumu 165,96 eur. V danom
prípade poukazuje na skutočnosť, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Zároveň poukázal na konštatovanie, že
porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zaručené článkom 48

ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v ustanovení
§ 44 ods. 8 exekučného poriadku a s právnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca poukázal

na skutočnosť, že nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričomneskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, exekučným súdom nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií povinného.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného
návrhu,ktoréspôsobujúzmätočnosťpodania,keďnavrhovateľuviedolčasťdôkazovavšakvskutočnosti
priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.

Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol
ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť
podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve
možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa
23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že
žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi po

doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti.
Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona
číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie

Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky 3 podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho
exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora,
ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle, ktorého exekučný súd
po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho

exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu ustanovení § 44 ods. 9 Zákona
číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poveria exekútora,

ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu spisová značka I ÚS 16/2, ktorá konštatuje,
že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov

zaručené v článku 48. Ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákonom v zákone (napríklad rozhodnutie ústavného súdu spisová značka IIÚS 64/1997, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedenéhozákladnéhopráva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostivdanejveci
pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti,
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.
2 ústavy. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie ô 48 ods. 2 a 9 exekučného poriadku, z ktorého
je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia

súdu o zmene súdneho exekútora, respektíve do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora
pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávkyna ktorú mal poverenie z ohľadom na zachovanie komunity konania. Žalovaný taktiež poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávny úradným postupom a prípadnou škodou.

Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň žiadal,
zaplatenie majetkovej škody vo výške 175,- eur, k zaplateniu nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eur
s poukazom na skutočnosť, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora zo 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora. V danom prípade súd rozhodol o zmene exekútora až po 106 dňoch. Z toho dôvodu

mu vznikla majetková škoda vo výške 175,- eur nemajetková škoda vo výške 165,96. Zároveň žiadal
aby súd konanie prerušil, až do právoplatného ukončenia konania vedenom na Okresnom súde Prešov,
ktoré prebieha pod spis. zn. 7C 6/2010 o náhrade škody pre porušenie práva Európskej únie. Súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. pojednáva v jeho neprítomnosti.

Zástupca odporcu rovnako ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako poukázal na svoje

písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod číslo spr. A/147/14, rovnako na svoje písomné vyjadrenie, pričom namieta zmätočnosť
žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v
zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok

nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca žiada návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa§109ods.2písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku,pokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd preskúmal návrh navrhovateľa na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho
poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť

súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, vzniká len
vtedy, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej a nie o náhradu škody pre prerušenie práva Európskej únie. Vzhľadom na
túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako neodôvodnený zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka 11Er 1421/2004, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav. Súdny exekútor A.. O. Ď. Exekútorský úrad, so sídlom S.Á. X, XXX XX Y.
na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spis. značkou Ex 3866/04

vo veci oprávneného Z., S..X..F.., S. S. X. XX/X, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, proti povinnému A.
D., X..Č..: XXXXXX/XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Ž. E. G., pre vymoženie pohľadávky 7 200,-
Sk s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, založenej v zbierke listín
pod číslom E. E., ktorú vyhotovila notárka O.. O. D., so sídlom I., dňa 01.08.2004, s ktorou povinný
pre takýto prípad vyjadril súhlas. Tunajší súd v prejedávanej veci vydal dňa 26.11.2004 poverenie pre

súdneho exekútora A.. O. Ď., so sídlom S. X, XXX XX Y.. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh
na zmenu exekútora. Táto skutočnosť dňa 24.11.2009 bola oznámená súdnemu exekútorovi O.. O.
Ď.Q. s tým, aby predložil súdu exekučný spis z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zmene súdneho
exekútora lehote 7 dní. Dňa 11.02.2010 uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. značka
11Er 1421/2004-16 súd exekúciu vedenú pod spisovou značkou Ex 3866/2004 vyhlásil za neprípustnú.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2000 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici 17Coe 197/2010-37 zo dňa 31.08.2010. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený.
Krajský súd potvrdil uznesením 17Coe 197/2010-37 uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2010. Súdny exekútor O.. O. Ď. dňa 17.03.2010vrátil exekučný spis Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Uznesením číslo konania 11Er 1421/2004-41
Okresného súdu Žiar nad Hronom exekúciu zastavil a priznal exekútorovi O.. O. Ď. trovy exekúcie. Voči
tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením číslo konania 41Coe 113/2011-51 zo dňa 28.09.2011 uznesenie okresného súdu
číslo konania 11Er 1421/2004 zo dňa 22.11.2010 potvrdil.

Podľa§3ods.1písmenod)Zákonačíslo514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci po zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v Občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom.

Súd mal preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
žalovanému dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola na okresný súd doručená žaloba z čoho je
zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade má súd

za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný doručil žalobcovi žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci spisová značka
11Er 1421/2004, kedy oprávnený to jest navrhovateľ podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa
12.11.2009. Súd výzvou zo dňa 24.11.2009 vyzval povereného súdneho exekútora k vyjadreniu sa
k tejto zmene a zaslania exekučného spisu. Následne uznesením číslo konania 11Er 1421/2004-16

zo dňa 11.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Exekúcia bola zastavená z
dôvodu neuznania notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.10.2010 spojení z rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania
17Coe 197/2010-37 zo dňa 31.08.2010. V tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postupOkresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že rozhodol o žiadosti o zmene exekútora oneskorene
a nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota. Súd mal preukázané, že o zmene exekútora nebolo
vôbec rozhodované, pretože exekúcia bola zastavená. Otázku či v konkrétnom prípade bolo, alebo

nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný
preskúmať len ústavný súd, ktorý v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmal vždy z ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu zložitosti veci, správania sa
účastníkov a postupu súdu. Súdne a tým aj exekučné konanie nie je kompetentný preskúmať súd v
konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky

na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ
by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postupy iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov malo by to za následok, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov a uvedené by mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné
pre rozhodnutie sporov, náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy a však súdy, ktoré
môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I ÚS 16/02, kde sa okrem
iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočnýchprieťahov.Ústavnýsúdprihliadasícenalehoty,ktorésúuvedenévústavealebovzákoneale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedenie základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodnutia a rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Aj keď súd v exekučnom konaní

urobí úkon po zákonom stanovenej lehote nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať,
že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Napokon aj keby takýto nesprávny úradný postup bol
daný navrhovateľ nepreukázal vznik škody alebo majetkovej ujmy priamo vyvolaný týmto nesprávnym
úradným postupom, pričom dĺžka konania pri exekučných konania je ovplyvnená aj správaním súdneho
exekútora, ktorý na výzvy súdu nie vždy reaguje v primeranej lehote. Za nepravdivé možno považovať

aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd bol v omeškaní dlhú
dobu. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 11Er 1421/2004-16 vyplýva, že samotný navrhovateľ
podal návrh na zmenu exekútora dňa 02.11.2009. Súdny exekútor sa k návrhu vyjadril dňa 17.03.2010 a
uznesením zo dňa 11.02.2010 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. V exekučnej veci k rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora teda nedošlo vôbec a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od
povinného na podklady nespôsobilého exekučného titulu. Vchádzajúc z týchto úkonov súd v exekučnom
konaní súd nepovažuje postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, respektíve za prieťahy v
konaní, nakoľko exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť
exekúcie,akocelkuvporovnanímsčímrozhodnutieozmeneosobysúdnehoexekútoraneboloprioritné.

K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť oprávneným, ako i
pôvodným súdny exekútorom. V danom prípade súd má za to, že zmena osoby súdneho exekútora je
len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup
by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu čo v danom prípade nie je možné
konštatovať nakoľko exekúcia bola zastavená.

V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do
rozhodnutia súdu o zastavenie exekúcie a treto v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora
v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie navrhovateľa, že mu

vznikla škoda súd nepovažuje za podložené aj z ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola vyhlásená
za neprípustnú a to z titulu zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhoval vykonať exekúciu na
základe nezákonného exekučného titulu a práve vymožením plnenia v prospech oprávneného a to
i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe
nezákonného exekučného titulu. Rovnako v danom prípade súd mal preukázané, že Okresný súd v

Žiari nad Hronom uznesením 11Er 1421/2004-41 zo dňa 22.11.2010 exekúciu zastavil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2011 v spojení s Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 41Coe
113/2011.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný
mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.