Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209020
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214209020.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa:

Západoslovenská distribučná,a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislavaa, v
zastúpení: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti odporcovi:
K. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. K. XXXX, XXX XX R. P., S.. G.: C. P.G., S. G. P. R. P., o zaplatenie 362,25
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 362,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 362,25 eur od 30.01.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 21,50
eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 83,04 eur na účet právneho

zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 02.05.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 362,25 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Odporca
v tomto konaní nemá postavenie spotrebiteľa, keďže voči navrhovateľovi nie je v žiadnom zmluvnom
vzťahu.

Z dôvodu neznámeho pobytu súd odporcovi pre toto konanie ustanovil opatrovníka.

Súd vec ako drobný spor (do 1000 eur) prejednal bez nariadenia pojednávania, kedy zistil tento skutkový
a právny stav veci:

Podľa § 46 ods.1, 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného ku dňu 17.12.2012 (zisteniu
neoprávneného odberu), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy
alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky

alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny
alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektrinyalebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 1ods. 1 až 5 vyhl. č. 154/2005 Z.z., (Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny), (1) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej

spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane
poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy,
výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade
neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch
neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania
neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa
odsekov3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas
trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho

po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického
zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže
odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov.

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje
rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov
všetkých transformátorov,

d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením
nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených

spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet
sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu
a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody
spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje ,či je neoprávnený
odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa

z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické
zariadenie pripojené.
Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenej

zmluvy s navrhovateľom, čím došlo k vzniku neoprávneného odberu elektriny podľa § 46 písm. a) a
c)zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného ku dňu 17.12.2012. Vzniknutá škoda bola vypočítaná
podľa§ 1 vyhl. č. 154/2005 Z.z. vo výške 362,25 eur. Odporca túto žalovanú sumu dobrovoľne nezaplatil,
preto bol k tejto povinnosti podľa uvedených ustanovení zaviazaný súdom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania od
nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry v zákonnej výške podľa § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z.Vzhľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 21,50 eur a z trov právneho

zastúpenia vo výške 83,02 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na začatie konania) pri sadzbe 26,56 eur/1 úkon, 2
režijné paušály po 8,04 eur a 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.