Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010447

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116010447.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomČechom,nahlavnompojednávaníkonanomdňa07.apríla
2016 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z. Š., N.. XX.XX.XXXX M. W., C. A. W., W. A. W.J.S. W., A. XX

j e v i n n ý

- z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal
tak,

ž e

- dňa 07.03.2016 asi o 06.30 hod. v W. po ulici B. viedol pod vplyvom alkoholu ako vodič osobné
motorové vozidlo zn. B. R. Z.: W.-XXXFE, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou K. W. D. W. a
podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi, kde mu bolo namerané množstvo 0,65 mg/l

(miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu),

t e d a

- vykonával činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom požitia alkoholického
nápoja, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť škodu na majetku,

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona za prevahy poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona, za nezistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona,
peňažný trest 800,- (osemsto) Eur.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona ukladá obvinenému povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v desiatich
po sebe idúcich mesačných splátkach po 80,-Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry W. podala dňa 08.03.2016 na Z. Š. obžalobu pre skutok, ktorý právne
kvalifikovala ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. Š. a svedkyne A. M.,

ako aj ďalej uvedenými listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný Z. Š. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania

predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný
priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačné-mu záveru, že

skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia
otázky kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného Z. Š.P..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný Z. Š. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si
privodil návykovou látkou, činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, či spôsobiť značnú

škodu na majetku. Obžalovaný týmto svojim konaním po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Tr. zákona, pretože musel vedieť, že ak po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov väčšieho

množstva, sadne za volant osobného motorového vozidla a bude toto riadiť (hoc aj po krátkom
odpočinku), môže ohroziť život alebo zdravie ľudí, či spôsobiť škodu na majetku.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného Z. Š. súd zistil, že je slobodný, od 01.03.2016 je zamestnaný u zamestnávateľa:
B. V. ako vodič nákladného auta, pričom u uvedeného zamestnávateľa pracoval necelý rok na základe
dohody o vykonaní práce ako vodič, s výkonom ktorej boli spokojní, obžalovaný zodpovedne pristupoval

k práci, ako aj údržbe o pridelené vozidlo, bol k dispozícii aj v čase osobného voľna, preto došlo k
uzatvoreniupracovnéhopomerunadobuneurčitú,avšakzdôvoduzadržaniavodičskéhopreukazubude
jeho pracovný pomer ukončený. Obžalovaný je od 17.03.2011 držiteľom vodičského oprávnenia skupiny
AM, B1 a B a od 26.02.2015 aj vodičského oprávnenia skupiny C1, C a T, pričom v evidenčnej karte
vodiča má evidované tri záznamy. Z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo zápisov o dychovej skúške vykonanej dňa 07.03.2016 vyplýva, že obžalovaný Z. Š. mal v čase 06.32
hod. 0,65 mg/l alkoholu v krvi a v čase o 06.45 hod. 0,64 mg/l.

Z listinných dôkazov predložených obžalovaným súd zistil, že dňa 02.10.2014 sa rodičom Z. Š. P. P.

M., N.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX narodila mal. R. Š., ktorá bola zverená do osobnejstarostlivosti starej matke A. M., N.. XX.XX.XXXX, pričom otec Z. Š. je oprávnený stýkať sa s dcérou
neobmedzene po vzájomnej dohode so starou matkou a zároveň je povinný prispievať ma výživu mal.
R. sumou 100,- Eur mesačne.

Obžalovaný Z. Š. uviedol, že jeho mesačný príjem je približne 500,- Eur v čistom, pričom starej matke
maloletej R. okrem výživného dáva aj ďalšie financie, resp. kupuje dcére oblečenie a pod. S dcérou sa
stretáva približne trikrát týždenne, na víkendy si ju berie domov. Po zadržaní vodičského preukazu robil
závozníka, ale zamestnávateľ mu povedal, že potrebuje vodiča, nakoľko závozníkov má dosť.

Svedkyňa A. M. potvrdila tvrdenia obžalovaného týkajúce sa starostlivosti o maloletú Lauru, obžalovaný
jej pomáha, platí výživné, kupuje maloletej oblečenie, keď svedkyňa musí niekam odísť, s maloletou
je obžalovaný, resp. keď je potrebné ísť k lekárovi, šoféruje obžalovaný, nakoľko ona nemá vodičské
oprávnenie. V súčasnej dobe s autom obžalovaného jazdieva jej kamarátka, resp. si ho požičia jej syn

a vozí aj obžalovaného.

Zo spisu Y. T. W., Y. F. J. W., Č.:Y.-XX/DI-W.-XXXX vyplýva, že vec pre podozrenie z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona bola uznesením zo dňa 02.07.2011
odovzdaná správnemu orgánu Y. F. J. M. W. na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb., nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Za poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného Z. Š. súd považoval jeho priznanie (§ 36 písm. l) Tr. zákona),
pričom priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.

Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, umožňuje zákon uložiť

jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na jeden rok.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného Z. Š. dospel k záveru, že na výchovné
pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na doterajší život páchateľa, jeho doterajšiu beztrestnosť, priznanie a

oľutovanie spáchaného trestného činu, teda prevahu poľahčujúcich okolností, postačí na potrestanie a
prevýchovu obžalovaného aj peňažný trest. Z tohto dôvodu mu súd uložil peňažný trest vo výške 800,-
(osemsto)Eur,čozodpovedápríjmovýmmožnostiamobžalovanéhotak,abytoneohrozilozabezpečenie
základných potrieb jeho rodiny, ale zároveň aby išlo o citeľnú ujmu, pociťovanú ako trest za spáchaný
trestný čin. K tomuto druhu trestu sa súd priklonil aj z toho dôvodu, že s jeho zaplatením spája zákon

účinky zahladenia tohto odsúdenia. Vzhľadom na výšku jeho pravidelného príjmu, ktorý je nižší ako
uložený peňažný trest, súd povolil obžalovanému splácať uložený peňažný trest v desiatich po sebe
idúcichmesačnýchsplátkachpo80,-Eur,abyvýkontohtotrestuzbytočneprísnenepostiholjedinýpríjem
obžalovaného. Pre prípad jeho úmyselného zmarenia, uložil súd obžalovanému náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Napriek tomu, že k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, kde by
prichádzalo do úvahy aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd v tomto prípade
má za to, že preventívny účel trestu a ochranu spoločnosti je možné a postačujúce dosiahnuť aj vyššie
uvedeným trestom.

Na základe hodnotenia okolností prípadu a osoby obžalovaného súd predpokladá, že už samotné
prejednanie veci s uložením peňažného trestu bude mať podstatný výchovný vplyv na ďalšie správanie
obžalovaného a že uloženie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá nie je potrebné, nakoľko
podľa názoru súdu uloženie takéhoto druhu trestu by malo podstatný vplyv na rodinu obžalovaného,

konkrétne na zabezpečenie starostlivosti o jeho maloletú dcéru R., čo by bolo v rozpore s ust. §
34 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd toto tvrdenie opiera o skutočnosť, že
obžalovaného maloletá dcéra R.L.T. si zatiaľ vyžaduje neustálu starostlivosť a hoci maloletá je zverenádo starostlivosti starej matky A. M., v prípade potreby zabezpečenia dostupnosti lekárskeho ošetrenia
maloletej z miesta bydliska k ošetrujúcemu lekárovi, uvedené zabezpečoval obžalovaný, nakoľko stará
matka nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a minimálne túto záležitosť nevie zariadiť sama. Navyše

stratou vodičského preukazu príde obžalovaný aj o pravidelný príjem, ktorá skutočnosť taktiež negatívne
ovplyvní zabezpečenie výživy maloletej.

Z uvedených dôvodov s poukazom na to, že obžalovaný svoj skutok oľutoval a svojím ďalším správaním
preukázal, že nešlo len o formálne prejavenie ľútosti, ale uvedomenie si nesprávnosti svojho konania a

dôsledkov s tým spojených, ako aj na predchádzajúci život obžalovaného, jeho kladné charakteristiky,
dospel k presvedčeniu, že toto porušenie zákona bolo jeho prvým a bude i posledným, z ktorého dôvodu
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.