Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010317
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2215010317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obvinenému C. Q. pre pokus ublíženia
na zdraví podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 10.06.2015 sp. zn. 4T/86/2015 na neverejnom zasadnutí konanom dňa
18.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného C. Q., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňapodľa§238odsek3Trestnéhoporiadkua§72odsek1písm.

e/ Trestného poriadku rozhodol, že obvinený sa naďalej ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v
§ 71 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku.
Zároveň podľa § 80 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku neprijal ponúknutú záruku za ďalšie správanie
obvineného a podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku nenahradil väzbu obvineného dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd ustálil, že dôvody väzby podľa §

71 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku trvajú aj v tomto štádiu konania napriek tomu, že
obvinený sa priznal k spáchanému skutku, keď poukázal na to, že v osobe obvineného sa jedná o osobu,
ktorá nemá stále bydlisko, je v podstate bezdomovec a tak je naďalej dôvodná obava, že by sa mohol
skrývať alebo inak vyhýbať trestnému stíhaniu. Dôvody väzby v zmysle § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného
zákona odôvodnil obavou, že by obvinený mohol, v prípade prepustenia na slobodu, v trestnej činnosti
pokračovať, prípadne dokonať trestný čin, o ktorý sa pokúsil.

Nenahradenie väzby inštitútmi podľa § 80 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku odôvodnil
predovšetkým charakterom trestnej činnosti, za ktorú sa vedie trestné stíhanie s tým, že pre nahradenie
väzby týmto inštitútmi nie sú splnené podmienky.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť obvinený, ktorú do času rozhodovania
odvolacieho súdu bližšie neodôvodnil.
Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.

Krajskýsúdnazákladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmalsprávnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto
výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že proti obvinenému sa vedie trestné
stíhanie pre pokus ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona a to na skutkovom základeuvedenom naposledy v obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 26.05.2015 sp.zn. 1 Pv
1000/14/2201-29.
Súd I. stupňa napadnutým uznesením rozhodol podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku o ďalšom trvaní

väzby po podaní obžaloby, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona.
Na neverejnom zasadnutí, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu I. stupňa v zmysle § 238 odsek 3
Trestného poriadku a vydaniu napadnutého uznesenia bol vypočutý obvinený za prítomnosti jeho
obhajcu. Obhajca obvineného poukázal na priznanie sa obvineného už v prípravnom konaní, namietal
správnosť právnej kvalifikácie jeho konania a domáhal sa prepustenia obvineného z väzby na slobodu

s tým, aby bola prijatá záruka dcéry obvineného - T. L., bytom Q. č. XX, u ktorej by obvinený v prípade
prepustenia z väzby na slobodu býval a prihlásil sa na trvalý pobyt.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že obvinený bol vzatý do väzby uznesením
sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.12.2014 sp.zn. Tp/59/2014 z
dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku, ktoré dôvody boli založené
na zistení, že obvinený je bezdomovec z čoho vyplýva obava, že by ušiel alebo by sa skrýval, aby

sa vyhol trestnému stíhaniu prípadne trestu a tiež na tom, že je dôvodná obava, že by v útokoch voči
poškodenému mohol v prípade ponechania na slobode pokračovať.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zistil, že obvinený nemá stále bydlisko,
bez prihlásenia býval na pozemku poškodeného v unimobunke, nie je poberateľom ani starobného
dôchodku. Trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, aj podľa výpovede obvineného z prípravného

konania, predchádzali konflikty s poškodeným a najmä podozrenie obvineného, že mu poškodený
kradne osobné veci. Z výpovede obvineného v prípravnom konaní na č.l. 34 p.v. vyplýva jeho postoj
ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, keď sa vyjadril, že bude žiadať od poškodeného aby mu vrátil
späť jeho veci aj ho bude napádať, zároveň sa vyjadril, že inak sa vec riešiť s poškodeným nedala.
Podľa názoru krajského súdu práve tento postoj obvineného k prejednávanej veci aj k poškodenému

zakladá dôvodnú obavu, že by v prípade ponechania na slobode mohol v útokoch proti poškodenému
pokračovať.
Čo sa týka existencie dôvodu väzby podľa § 71 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku je nepochybné,
že obvinený je v podstate bezdomovec, tento býval v unimobunke na pozemku poškodeného s jeho
súhlasom, čo zakladá obavu, že sa v prípade prepustenia z väzby na slobodu sa bude zdržiavať na

neznámom mieste a tak vyhýbať trestnému stíhaniu prípadne trestu.
Krajský súd nemal ničím podložené tvrdenia obvineného, že v prípade prepustenia z väzby pôjde bývať
k svojej dcére do obce Q., kde sa prihlási k trvalému pobytu. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu obvineného
odvolací súd poukazuje na to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že spory
medzi obvineným a poškodeným sú dlhodobého charakteru. Ak mal obvinený možnosť ísť bývať k svojej

dcére túto nevyužil, naopak sa vyjadril, že iný spôsob riešenia konfliktu ako napadnutie poškodeného
nevidel.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol
správne a v súlade so zákonom, keď ponechal obvineného vo väzbe aj po podaní obžaloby, nakoľko
dôvody väzby v zmysle § 71 odsek 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku sú dané aj v tomto štádiu

konania. Naviac je potrebné poukázať aj na sklony obvineného k páchaniu trestnej činnosti násilného
charakteru keď už v minulosti bol za trestnú činnosť tohto druhu odsúdený.
Súd I. stupňa správne rozhodol, keď, s poukazom na ustanovenie § 80 odsek 1 písm .c/ Trestného
poriadku, nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Možnosť
nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je podmienená záverom, že vzhľadom

na osobu obvineného a povahu prejednávanej veci možno účel väzby dosiahnuť aj týmto inštitútom. V
danom prípade aj odvolací súd zastáva názor, že účel väzby nemožno dosiahnuť dohľadom probačného
a mediačného úradníka najmä s poukazom na osobu obvineného a charakter jeho trestnej činnosti,
pretrvávajúce spory s poškodeným.
Čo sa týka neprijatia záruky za ďalšie správanie obvineného v zmysle § 80 odsek 1 písm. a/ Trestného

poriadku odvolací súd rovnako zastáva názor, že týmto inštitútom nie je možné dosiahnuť účel väzby. Na
druhejstranepoukazujenato,žezárukazasprávanieobvinenéhopodľa§80odsek1písm.a/Trestného
poriadku nebola súdu I. stupňa ani ponúknutá. Takúto záruku v mene dcéry obvineného predniesol jeho
obhajca, čo je nepostačujúce. Záruku za ďalšie správanie obvineného môže podať záujmové združenie
občanov alebo dôveryhodná osoba. Obsahom ponúkanej záruky by mali byť konkrétne opatrenia

dôveryhodnej osoby, ktorými by boli dostatočne eliminované dôvody väzby. V prípade existencie riadnej
záruky konkrétnej osoby má súd povinnosť skúmať, či je táto osoba dôveryhodná a či je schopná
pozitívne ovplyvňovať správanie obvineného tak, aby sa týmto inštitútom dosiahol účel väzby.Obhajcom prednesená záruka v menej inej osoby nespĺňa ani formálne ani obsahové náležitosti, preto
sa súd ňou vôbec nemal zaoberať. Na druhej strane však výrok súdu o nenahradení väzby obvineného
zárukou dôveryhodnej osoby a dôvody, ktoré ho k takémuto záveru viedli, považoval krajský súd za

vecne správne.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu
napadnutého uznesenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.