Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/646/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913206941
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913206941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.. T.
Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. F., N. XXX/XX a 2/ L. Y., rod. F.,
nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. F., N. XXX/XX, zastúpených JUDr. Máriou
Kanthovou, advokátkou, so sídlom v Komárne, Župná 20, proti odporcom: 1/ I. D. V., a.s., so sídlom v V.,
U. XX, IČO: XX XXX XXX, 2/ AUCTION - PRVÁ DRAŽOBNÁ spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Na Troskách 3, IČO: 36 058 947, zastúpeného L.. C. B., advokátom, so sídlom v V. V., O. Z. X, 3/ C.
R., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. F., T. XXXX/XX a 4/ U.. U. R., rod.

N., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. F., T. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr.
Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o neplatnosť dražby,
o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 01. 2014
č. k. 14C/251/2013-162, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Navrhovatelia 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho

konania vo výške 83,86 Eur na účet právneho zástupcu odporcu 2/ do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Navrhovatelia 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom 3/, 4/ trovy odvolacieho
konania vo výške 69,89 Eur na účet právneho zástupcu odporcov 3/, 4/ do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Odporcovi 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali proti odporcom
1/ až 4/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 20. 02. 2013 na Notárskom úrade JUDr.
Janky Antalovej, so sídlom v Rimavskej Sobote, ktorej priebeh bol osvedčený v Notárskej zápisnici č. k.
N 68/2013, NZ 5596/2013, NCRIs 5742/2013, pričom predmetom boli nehnuteľnosti:
- stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na parcele č. XXX/X,
- stavba (sklad) so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele č. XXX/X,
- pozemok č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,

- pozemok č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2,
- pozemok č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
- pozemok č. XXX/X záhrady vo výmere XXX m2,vrátane nezapísaného príslušenstva v evidencii nehnuteľností, všetko vedené na Liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie E. F..

Okresný súd po vykonanom dokazovaní sa ako s prvou otázkou vysporadúval s tvrdením navrhovateľov,
že v prejednávanej veci vystupujú ako spotrebitelia, s ktorými bola uzavretá spotrebiteľská úverová
zmluva obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky. Po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení
okresný súd dospel k záveru, že hypotekárny úver typu V. B. poskytnutý navrhovateľom zo strany
odporcu 1/ na základe Úverovej zmluvy zo dňa 31. 03. 2005 nebol spotrebiteľským úverom, a preto

namietanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve navrhovateľmi z hľadiska
ich ochrany ako spotrebiteľov nie je dôvodné. Na námietky navrhovateľov týkajúcich sa neprijateľných
zmluvných podmienok v úverovej zmluve preto súd neprihliadal.

Pokiaľ navrhovatelia namietali skutočnosť, že osoba záložného veriteľa a dražobníka je v prejednávanej
veci totožná, súd poukázal na zrejmý omyl v tomto tvrdení, keďže podľa § 7 ods. 1 Zákona o

dobrovoľných dražbách je záložný veriteľ (odporca 1/) označovaný ako „navrhovateľ dražby“ a podľa §
6 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách je organizátor dražby, ktorý dražbu vykonáva (odporca 2/)
označovaný ako „dražobník“. Na námietku navrhovateľov preto súd neprihliadol.

K tvrdeným dôvodom neplatnosti druhej opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 20. 02. 2013 súd po

tom, ako neprihliadol na tvrdenie odporcov 1/, 2/ o nedodržaní trojmesačnej prekluzívnej lehoty určenej
v Zákone o dobrovoľných dražbách navrhovateľmi 1/, 2/ vzhľadom na doplnenie návrhu zo dňa 11. 11.
2013oďalšiedôvodyneplatnosti,keďtietoďalšiedôvodyneplatnostidražbyakceptoval(rozumejskúmal
ich platnosť, resp. neplatnosť), uzavrel, že navrhovatelia v trojmesačnej prekluzívnej lehote podali návrh
na určenie neplatnosti dražby na súd, čím v plnej miere realizovali svoje právo na podanie príslušného

návrhu v zákonnej lehote,
- že oznámili správe katastra začatie súdneho konania, pričom navrhovatelia nekonkretizovali, aké ich
právo malo byť touto skutočnosťou dotknuté, teda pri realizácii oboch úkonov postupovali spôsobom,
ktorý plne korešpondoval s poučením podľa § 21 ods. 2 až 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, takže
žiadne právo navrhovateľov dotknuté nebolo. Súd mal za to, že navrhovatelia v konaní nepreukázali

svoje tvrdenie o tom, že súčasťou notárskej zápisnice o dražbe zo dňa 20. 02. 2013, ktorej prevzatie
podpísali, nebolo aj oznámenie o dražbe zo dňa 14. 01. 2013 obsahujúce poučenie podľa § 21 ods. 2
až 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Súd skonštatoval, že aj v prípade, keby došlo k preukázaniu
navrhovateľmi tvrdenej absencii poučenia podľa § 21 ods. 2 až 6 Zákona o dobrovoľných dražbách v
notárskej zápisnici o dražbe zo dňa 20. 02. 2013, súd by rovnako skonštatoval, že ich práva súvisiace

s predmetnou skutočnosťou dotknuté neboli.

K tvrdeniu navrhovateľov, že účastníkom dražby zo dňa 20. 02. 2013 a vydražiteľom bol len odporca 3/,
pričom jeho manželka odporkyňa 4/ nebola vydražiteľkou, čo malo viesť k porušeniu § 2 písm. g/ Zákona
o dobrovoľných dražbách a k tvrdenej skutočnosti, že pri predaji nehnuteľnosti formou dobrovoľnej

dražby nedochádza k prevodu, ale k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto nemohlo
dôjsť k prechodu predmetu dražby do BSM odporcov 3/, 4/, prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie
NS SR č. R 24/1995, podľa ktorého, aj keď sa dražby zúčastní len jeden z manželov, vydražený majetok
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z toho vyvodil, že aj napriek účasti odporkyne 4/
na predmetnej dražbe len v postavení verejnosti vzniklo obom manželom (odporcom 3/ a 4/) vlastnícke

právo k predmetu dražby, a to v rámci existujúceho BSM. Opätovne poukázal na to, že navrhovatelia
nekonkretizovali žiadne ich právo, ktoré malo byť dotknuté týmito dôvodmi neplatnosti dražby. Súd
uzavrel, že žiadne právo navrhovateľov s uvedenými skutočnosťami súvisiace dotknuté nebolo.

K tvrdenému porušeniu § 9 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým malo byť dotknuté

právo navrhovateľov na to, aby licitátorom bola osoba spôsobilá podľa zákona vykonávať túto funkciu
vzhľadom na skutočnosť, že licitátor L.. C. B. nebol ku dňu dražby 20. 02. 2013 zamestnancom odporcu
2/, prvostupňový súd uzavrel, že L.. C. B. bol v súvislosti s dražbou osobou spôsobilou vykonávať
funkciu licitátora v mene dražobníka - odporcu 2/, touto skutočnosťou nebolo dotknuté žiadne právo
navrhovateľov.

K porušeniu § 24 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách - neuvedenie
údajov o bývalých vlastníkoch predmetu dražby v notárskej zápisnici o dražbe zo dňa 20. 02. 2013 súd
poukázal na to, že navrhovatelia uviedli, že boli opomenutím (týchto údajov) dotknutí na svojich právach,tieto však nijako nekonkretizovali. Súd dospel k záveru, že opomenutím uviesť bývalých vlastníkov v
notárskej zápisnici o dražbe zo dňa 20. 02. 2013 nebolo dotknuté žiadne také právo navrhovateľov, ktoré
by spôsobilo neplatnosť dražby.

K tvrdenému porušeniu § 20 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách - neuvedenie údajov o tom, ako
a v akej výške bolo dohodnuté zníženie najnižšieho podania v notárskej zápisnici o dražbe zo dňa 20.
02. 2013, prvostupňový súd uviedol, že z notárskej zápisnice o dražbe zo dňa 20. 02. 2013 vyplýva, že
dražobník preukázal svoju spôsobilosť pre vykonanie dražby, licitátor oznámil výšku najnižšieho podania

v sume 87.750,- Eur. Zo zmluvy o vykonaní druhej opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 18. 12. 2012
uzavretej medzi odporcom 1/, ako navrhovateľom dražby a odporcom 2/, ako dražobníkom, súd zistil,
že sa tam nachádza dojednanie odporcov 1/, 2/ na najnižšom podaní, ktoré bude 75 % z ohodnotenia
predmetu dražby Znaleckým posudkom č. 75/2012 vypracovaním C.. U. F., t. j. 75 % zo sumy 117.000,-
Eur s možnosťou ďalšieho zníženia až na 50 % z tejto sumy. Súd poukázal na to, že navrhovatelia
nekonkretizovali žiadne ich právo, ktoré malo byť dotknuté týmto dôvodom neplatnosti dražby, zároveň

konštatoval, že žiadne ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách neukladá dražobníkovi povinnosť
uviesť v zápisnici o dražbe tie údaje, ktorých absenciu navrhovatelia v tomto dôvode neplatnosti
namietajú. Žiadne právo navrhovateľov s uvedenou skutočnosťou súvisiace preto dotknuté nebolo.
Pokiaľ navrhovatelia považovali znižovanie najnižšieho podania až 12-krát za účelové s tým, že právom
predpokladajú vedomosť odporcu 3/ o konečnej sume, ktorá bola dohodnutá v zmluve o vykonaní druhej

opakovanej dražby, súd uzavrel, že sa neukázala pravdivosť uvedených tvrdení navrhovateľov majúcich
už charakter obvinení odporcov, na tieto tvrdenia ani nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Súd ich preto
považoval za nepreukázané.

K porušeniu § 20 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách - nesprávne označenie odporcu 3/ licitátorom

vo výzvach pred udelením príklepu súd skonštatoval, že hoci sa v texte notárskej zápisnice o dražbe zo
dňa 20. 02. 2013 na piatej strane nachádza označenie odporcu 3/ ako účastníka dražby bez uvedenia
prideleného dražobného čísla 1, nemôže tento nedostatok spôsobiť nejasnosti kto presne je účastníkom
dražby a tiež nemôže spôsobiť zameniteľnosť odporcu 3/ s inou osobou, nakoľko žiadna iná osoba v
postavení účastníka dražby na tejto dražbe prítomná nebola. Pri dražbe zo dňa 20. 02. 2013 dražobník

pridelil len jediné dražobné číslo, a to číslo 1 odporcovi 3/. Navrhovatelia opätovne nekonkretizovali
žiadne právo, ktoré malo byť dotknuté týmto dôvodom neplatnosti dražby, súd uzavrel, že žiadne také
právo navrhovateľov nebolo dotknuté, ktoré by s uvedenou skutočnosťou súviselo a ktoré by spôsobilo
neplatnosť dražby.

K porušeniu § 24 ods. 2 písm. h/ Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva
navrhovateľov podať námietky proti priebehu dražby z dôvodu, že navrhovateľ 1/ prítomný na dražbe
o tomto svojom práve nevedel, prvostupňový súd z vykonaného dokazovania uzavrel, že navrhovatelia
nepreukázali, že by osoby prítomné na dražbe neboli licitátorom dotázané na námietky proti priebehu
dražby, navrhovateľ 1/ nepreukázal, že by vzniesol námietku proti priebehu dražby zo dňa 20. 02. 2013.

Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení týkajúcich sa tohto dôvodu neplatnosti dražby navrhovatelia
nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Zákona
o dobrovoľných dražbách neukladá dražobníkovi povinnosť uvádzať v zápisnici o dražbe, že osoby
prítomné na dražbe žiadne námietky nevzniesli. Povinnosť sa týka len skutočnosti, keď sú na dražbe
vznesené námietky proti jej priebehu. Súd skonštatoval, že žiadne právo navrhovateľov s uvedenou

skutočnosťou súvisiace dotknuté nebolo.

K tvrdenému porušeniu § 20 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách ako ďalšiemu dôvodu neplatnosti
dražby, keď licitátor na dražbe zo dňa 20. 02. 2013 neodôvodnene vyzval odporcu 3/ na urobenie
vyššieho podania, následne licitátor neurobil tri výzvy, hoci tak bol povinný urobiť s tým, že pokiaľ sa

v notárskej zápisnici spomínajú tri výzvy, tak každá výzva mala byť osobitne zapísaná, čo sa nestalo,
okresný súd dospel k záveru, že licitátor správne vyzval odporcu 3/ ako jediného účastníka dražby na
vyššie podanie, pričom následne vykonal vyhlásenie podľa § 20 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách
a súd dospel k záveru, že licitátor urobil takúto výzvu trikrát. Žiadne ustanovenie Zákona o dobrovoľných
dražbách nevyžaduje, aby sa v zápisnici o dražbe uvádzal text každej výzvy a každého vyhlásenia

osobitne. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia nekonkretizovali žiadne právo, ktoré malo byť dotknuté
týmto dôvodom neplatnosti dražby a žiadne právo navrhovateľov s uvedenou skutočnosťou súvisiace
dotknuté nebolo.Okresný súd poukázal na to, že návrhom podaným na súde sa možno domáhať určenia neplatnosti
dražby, ak porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách bol navrhovateľ dotknutý na svojich
právach, nestačí pritom akékoľvek porušenie ustanovení zákona, musí ísť o také porušenie, ktorým

sa reálne zmarí alebo obmedzí výkon konkrétneho práva navrhovateľa s relevantným (negatívnym)
následkom pre navrhovateľa. V prejednávanej veci navrhovatelia nepreukázali a za týmto účelom ani
nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, že na ich strane došlo k reálnemu zmareniu alebo obmedzeniu výkonu
konkrétneho práva s relevantnými negatívnymi následkami na ich strane. Súd preto návrh navrhovateľov
zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď odporcovia 2/ až 4/ mali vo
veci úspech v plnom rozsahu. Odporca 1/ rovnako úspešný v plnom rozsahu pred súdom uviedol, že si
nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Súd preto v súlade s uvedenou zákonnou úpravou rozhodol
o náhrade trov konania, zároveň navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, keď v
čase od začatia súdneho konania do skončenia dokazovania nebolo zrejmé, či navrhovatelia vystupujú

ako spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa a či sú
zo zákona od súdnych poplatkov oslobodení. Až po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že
v zmysle zmluvy o hypotekárnom úvere a dodatkov k nej, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva
navrhovatelia, ako úveroví dlžníci a záložcovia, nemali postavenie spotrebiteľov.

Proti rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia zastúpení splnomocnenou advokátkou v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Uvádzajú, že ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby odôvodnili svoj
návrh, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby tým, že dražba dňa 20. 02. 2013
bola vykonaná v rozpore s princípmi na uspokojenie plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Po oboznámení sa s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa

stotožňujú s právnym názorom súdu, podľa ktorého predmetný hypotekárny úver nebol spotrebiteľským
úverom, a preto im neprináleží nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Návrhpodanímzodňa11.11.2013doplniliaupresniliodôvodyneplatnostidražby,toznamenávbodoch
I. až VIII. bližšie špecifikovali, ktoré ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v

znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) boli porušené vykonaním dražby a uviedli aj to, ako boli
dotknutý na svojich právach. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

K absencii poučenia navrhovateľov podľa § 21 ods. 2 až 6 ZoDD k právnemu záveru prvostupňového

súdu uvádzajú, že návrh na určenie neplatnosti dražby podali na súd v posledný deň prekluzívnej
trojmesačnej lehoty, a to dňa 20. 05. 2013. Tento po konzultácii a udelení plnomocenstva právnej
zástupkyni museli doplniť. Pokiaľ by sa súd stotožnil s právnym názorom odporcov 1/, 2/, podľa ktorého
doplnením návrhu podaním zo dňa 11.11.2013oďalšiedôvodyneplatnostinedodržalizákonnúlehotu
na podanie návrhu, keďže ide o prekluzívnu lehotu, ako bývalí vlastníci vydražených nehnuteľností už

by sa nemohli úspešne domáhať ochrany svojich zákonných práv. V súvislosti s podaním oznámenia
správe katastra o začatí súdneho konania tvrdia, že s vykonaním dražby nesúhlasili, čo oznámili
odporcovi 1/. Nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom dražby, ručili za úver, ktorý im poskytol odporca
1/ vo výške 129.456,28 Eur. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pred uzavretím
zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, všeobecná hodnota predmetných

nehnuteľností bola určená vo výške 210.000,- Eur. V oznámení o dražbe, ktorá je prílohou notárskej
zápisnice, je uvedené, že hodnota predmetu dražby určená znalcom C.. U. F. bola 117.000,- Eur.
Navrhovatelia vyhlásili, že pokiaľ by dňa 20. 02. 2013 boli poučení o svojich právach, návrh na určenie
neplatnosti dražby by nepodali v posledný deň zákonnej lehoty, ale v čo najkratšej lehote po doručení
zápisnice o vykonaní dražby a po doručení tohto návrhu súdu, ihneď by podali správe katastra návrh na

zápis poznámky o začatí súdneho konania. V tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že odporcovia sa
stali vlastníkmi vydražených nehnuteľností dňa 20. 02. 2013, od 22. 02. 2013 do 16. 08. 2013 mohli ako
výluční vlastníci disponovať záložným právom nezaťaženými nehnuteľnosťami (užívať, predať, darovať,
zaťažiť záložným právom, zriadiť k nim vecné bremená alebo využiť iné práva výlučných vlastníkov),
teda hrozbou vykonania týchto úkonov boli navrhovatelia dotknutí na svojich právach. Práve z dôvodu

absencie poučenia v zápisnici o vykonaní dražby podali návrh na určenie neplatnosti dražby až dňa 20.
05. 2013.K skutočnosti, že účastníkom dražby bol len odporca 3/ a jeho manželka nebola účastníkom dražby
ani vydražiteľom, navrhovatelia uvádzajú, že nesúhlasia s vyhodnotením ich námietky tak, že nebolo
dotknuté žiadne ich právo v súvislosti s touto skutočnosťou. Poukázali na to, že ak vydražené

nehnuteľnosti odporcovia 3/, 4/ nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nielen dražiteľ
odporca 3/, ale aj jeho manželka odporca 4/ mohli vyššie uvedeným spôsobom disponovať s
predmetnými vydraženými nehnuteľnosťami, takže hrozbou vykonania týchto úkonov boli navrhovatelia
dotknutí na svojich právach.

K skutočnosti, že licitátor L.. C. B. nebol v deň dražby zamestnancom dražobníka, preto nebol oprávnený
vykonávať funkciu licitátora, so záverom prvostupňového súdu nesúhlasia a s poukazom na príslušnú
odbornúliteratúruktejtotémepoukazujúnadôvodovúsprávuzákonodarcuk§9ods.2zákona,vzmysle
ktorej je licitátor zamestnancom dražobníka, na komentár k Zákonu o dobrovoľných dražbách (Katarína
Valová a kol.), v zmysle ktorého zákonodarca mal v úmysle ustanoviť normu prikazujúcu, aby licitátor
bol zamestnancom dražobníka bez ohľadu na jeho prípadné ďalšie pozície dražobníka, z čoho vyplýva,

že vzťahy medzi licitátorom a dražobníkom sa musia spravovať Zákonníkom práce. Zákonodarca chcel
rozlíšiť osobitnú zodpovednosť dražobníka a licitátora pri výkone funkcie licitátora podľa § 177 a nasl.
zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 33 ods. 3 ZoDD, v zmysle
ktorého dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Dražobník
zodpovedá aj za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora, tejto zodpovednosti sa nemožno

zbaviť. Zákon o dobrovoľných dražbách jednoznačne stanovil podmienku, že licitátorom môže byť iba
fyzická osoba, ktorá je zamestnancom dražobníka. V danej veci funkciu licitátora pri dražbe dňa 20. 02.
2013 vykonala osoba nespĺňajúca zákonné podmienky podľa § 9 ods. 2 ZoDD, nebola spôsobilá ani
vykonať funkciu licitátora. Poukazujú na to, že v bode VII. namietali voči postupu licitátora, keď licitátor
L.. C. B. príklep, ktorým vydražiteľ odporca 3/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, neudelil

v súlade so zákonom, čím boli dotknutí na svojich právach. Navrhovatelia jednoznačne a nesporne
preukázali, že v deň vykonania dražby stratili svoje vlastnícke právo k predmetu dražby a nasledujúci
deň po vykonaní dražby bolo ukončené aj ich právo užívať predmetné nehnuteľnosti a až do zapísania
poznámky dňa 16. 08. 2013 do listu vlastníctva o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť dražby s
nehnuteľnosťami disponovali odporcovia 3/, 4/ ako výluční vlastníci vydraženej nehnuteľnosti.

K porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c/ ZoDD - neuvedenie údajov o bývalých vlastníkoch
predmetu dražby nesúhlasia navrhovatelia so stanoviskom súdu, podľa ktorého opomenutím uviesť
bývalých vlastníkov v notárskej zápisnici o dražbe nebolo dotknuté žiadne také právo navrhovateľov,
ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. Poukazujú na to, že označenie bývalých vlastníkov predmetu

dražby od 01. 01. 2014 (vtedy nadobudla účinnosť novela Zákona o dobrovoľných dražbách - zákon č.
568/2007 Z. z.) je obligatórnou náležitosťou obsahu zápisnice o vykonaní dražby. Podľa navrhovateľov
dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, ale záložný veriteľ, je konaním, ktoré sa vedie
absolútne mimo vôle a bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu
alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym

subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Je preto
nesmierne dôležité, aby údaj o bývalých vlastníkoch k predmetu dražby bol obligatórnou súčasťou
obsahu zápisnice o vykonaní dražby. Navrhovatelia boli porušením tohto ustanovenia dotknutí na svojich
právach, pretože zápisnica o vykonaní dražby bola doručená osobám uvedeným v ustanovení § 17 ods.
5 ZoDD bez údajov o bývalých vlastníkoch.

K tvrdenému porušeniu ustanovenia § 20 ods. 10 ZoDD - neuvedenie údajov o tom, ako a v akej výške
bolodohodnutézníženienajnižšiehopodaniavnotárskejzápisniciodražbe,nesúhlasianavrhovateliaso
záverom súdu, ktorý konštatoval, že žiadne ustanovenie ZoDD neukladá dražobníkovi povinnosť uviesť
v zápisnici o dražbe tie údaje, ktorých absenciu navrhovatelia namietajú a žiadne právo navrhovateľov s

uvedenou skutočnosťou súvisiace dotknuté nebolo. Poukazujú na zmluvu o vykonaní druhej opakovanej
dobrovoľnej dražby, kde sa uvádza, že najnižším podaním bude 75 % z ohodnotenia predmetu dražby
Znaleckým posudkom č. 75/2012, t. j. 75 % zo sumy 117.000,- Eur s možnosťou ďalšieho zníženia
až na 50 % zo sumy 117.000,- Eur. Z toho vyplýva, že najnižším podaním bola suma 87.000,- Eur,
ktorú bol dražobník oprávnený znížiť na 58.500,- Eur. Podľa názoru navrhovateľov odporcovia 1/, 2/

mali v zmluve dohodnúť aj výšku, dražobník po neúspešnej výzve o akú sumu môže znížiť najnižšie
podanie. Poukazuje na postup pri dražbe, keď v zápisnici sa uvádza, že licitátor vyzval účastníka dražiť
zavyvolávaciucenu87.750,-Eur,potrochneúspešnýchvýzvachpristúpilkzníženiunajnižšiehopodania
na sumu 82.750,- Eur, po troch neúspešných výzvach pristúpil k zníženiu najnižšieho podania na sumu77.750,- Eur, následne na 72.750,- Eur... Licitátor vyvolávaciu cenu vo výške 87.750,- Eur celkom 12-
krát znížil po 5.000,- Eur až na sumu 58.500,- Eur. Po tejto výzve účastník dražby č. 1 urobil podanie
vo výške 58.500,- Eur ústnym podaním aj zdvihnutím dražobného lístka.

K stanovisko súdu uvedenému na 13. strane rozsudku, že tvrdenie navrhovateľov o tom, že právom
predpokladajú vedomosť vydražiteľa o konečnej sume, má charakter obvinení a je v rozpore s údajmi
uvedenými v zápisnici o dražbe v predmetnej zmluve, navrhovatelia poukazujú na to, že v zmluve
o vykonaní druhej opakovanej dražby mali odporcovia 1/, 2/ dohodnúť sumu, o akú môže dražobník

znižovať najnižšie podanie. Keďže výška tejto sumy v zmluve uvedená nebola, dražobník svojvoľne
znižoval najnižšie podanie o 5.000,- Eur. Porušením tohto ustanovenia boli navrhovatelia dotknutí na
svojich právach, pretože pokiaľ by licitátor znižoval podanie o menšie čiastky, mohla byť vydražená cena
vyššia. Poukazujú na to, že celková výška pohľadávky navrhovateľa dražby ku dňu 24. 05. 2012
bola 105.636,44 Eur, ku dňu vykonania dražby dňa 20. 02. 2013 bola oveľa vyššia, napriek tomu odporca
1/ súhlasil so znížením najnižšieho podania až na sumu 58.500,- Eur a zvyšok pohľadávky cca 60.000,-

Eur vymáhal od navrhovateľov, navrhovatelia teda boli vykonaním dražby na svojich právach dotknutí.

Písomným podaním zo dňa 01. 04. 2014, doručeným súdu dňa 03. 04. 2014, doplnili navrhovatelia
odvolanie s odôvodnením, že nedopatrením došlo k vynechaniu časti textu z bodu V. odvolania. K
ustanoveniu § 20 ods. 10 ZoDD, k porušeniu ktorého došlo tým, že v zmluve nebolo dohodnuté o akú

čiastkuznížilicitátordražbuvprípade,aknebolourobenénajnižšiepodanie,pričomnavrhovatelianavrhli
v rámci dokazovania zadovážiť zmluvu o vykonaní druhej opakovanej dražby, čo súd aj vykonal.
Odporca 1/ s odporcom 2/ dňa 18. 12. 2012 uzatvorili zmluvu o vykonaní druhej opakovanej dražbe,
v ktorej nebola uvedená suma, o ktorú bolo možné najnižšie podanie znížiť. Licitátor teda svojvoľne
znižoval sumu o 5.000,- Eur napriek tomu, že tento spôsob nebol v zmluve dohodnutý. Navrhovatelia sa

domnievajú, že licitátor nebol oprávnený znížiť najnižšie podanie až 12-krát počas dražby po neurobení
najnižšieho podania účastníkom dražby č. 1. Podľa § 16 ods. 10 ZoDD pokiaľ zmluva uzavretá medzi
navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, je neplatná. Je
nesporné, že zmluva o vykonaní dražby neobsahovala sumu, o „ktorú je možné najbližšie znížiť“, je teda
zo zákona neplatná a ide podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka o absolútnu neplatnosť právneho

úkonu.PrvostupňovýsúdtedanesprávneposúdilobsahčlánkuVI.zmluvyovykonanídruhejopakovanej
dražby v súvislosti s § 20 ods. 10 ZoDD v spojení s § 16 ods. 10 ZoDD.

Navrhovatelia navrhujú zmeniť rozsudok tak, že žalobe bude vyhovené a dobrovoľná dražba bude
vyhlásená za neplatnú, podľa toho navrhli rozhodnúť aj o trovách konania.

Odporca1/vpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľovpoukázalnaustanovenie§21ods.2ZoDD,
v zmysle ktorého pre určenie neplatnosti dražby nepostačuje tvrdenie, že došlo k porušeniu zákona,
rozhodujúce je, či osoba, ktorá sa dovoláva neplatnosti dražby, bola porušením dotknutá na svojich
právach a či takéto porušenie malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. Súd nezistil porušenie zákona,

ktoré by malo spôsobovať neplatnosť dražby. Odporca 1/ uvádza, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom
boli navrhovatelia dotknutí na svojich právach, keďže žaloba bola podaná v trojmesačnej prekluzívnej
lehote, nemohlo teda dôjsť k porušeniu ustanovenia zákona, preto sa toto tvrdenie javí ako značne
účelové. Pritom nie každé porušenie zákona má za následok neplatnosť dražby a nie každým porušením
zákona by sa mohol navrhovateľ cítiť dotknutý na svojich právach. V zmysle judikátu - rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 02. 2014 sp. zn. 17Co/171/2013 súd by vyslovil neplatnosť
v prípade, ak by porušenie zákona bolo v takom rozsahu, že by táto skutočnosť mala vplyv na vydraženie
predmetu dražby. Tvrdený nedostatok týkajúci sa poučenia v notárskej zápisnici nemožno považovať za
nedostatok takého charakteru, ktorý by mal spôsobovať neplatnosť dražby.

Správne podľa odporcu 1/ poukázal prvostupňový súd na judikát NS SR čR 24/1995, v zmysle
ktorého vydražený majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď sa predmetnej
dražby zúčastní len jeden z nich. Ak sa predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, notár túto skutočnosť uvedie do zápisnice tak, ako to bolo uvedené aj v samotnej notárskej
zápisnici v osvedčení o druhom kole opakovanej dražby „vydražiteľ vyhlasuje, že nehnuteľnosť

nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu so svojou manželkou U.. U. R....“. V
súvislosti s námietkou odporcov, že odporcovia 3/, 4/ mohli ako bezpodieloví spoluvlastníci užívať
nehnuteľnosti a disponovať s nimi rôznym spôsobom, je zjavne neurčité, došlo len ku konštatovaniumožnej hrozby bez zjavného bližšieho špecifikovania, ktorým konkrétnym oprávnením v súvislosti s
vlastníctvom nehnuteľnosti sa cítili byť (navrhovatelia) dotknutí.

K osobe licitátora L.. C. B. poukazuje na skutočnosť, že túto vykonával L.. C. B. ako konateľ odporcu
2/ a nahliadnutím do plnej moci zo dňa 19. 02. 2013 súd overil, že bol splnomocnený na vykonávanie
všetkých úkonov aj vtedy, ak je na ne potrebné osobitné splnomocnenie. Poukazuje na komentár k
Zákonu o dobrovoľných dražbách, prvé vydanie 2010 (Katarína Valová a kol.), podľa ktorého licitátor
pri dražbe vystupuje ako splnomocnenec podnikateľa - dražobníka podľa § 15 Obchodného zákonníka,

teda ako konateľ oprávnený konať v súvislosti pri dražbe v mene a na účet dražobníka. K názoru,
že vzhľadom na výkon advokácie v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii nie
je možné, aby ten, komu vznikol pracovný alebo obdobný pracovný vzťah, vykonával túto funkciu,
inak by komora dotyčnému pozastavila výkon funkcie advokáta, uvádza, že považuje za správnu
argumentáciu súdu o tom, že vyšší uvedený názor v spojitosti s § 9 ods. 2 ZoDD by vylučovalo
advokátom vykonávať funkciu licitátora, čo by znamenalo diskriminačný postup. V súvislosti s tým

poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. 01. 2013 č. k. 6C/100/2011, kde súd
vyjadril názor, že neuzavretie písomnej pracovnej zmluvy licitátora, ako zamestnanca, s dražovníkom,
ako zamestnávateľom, s konkrétnym predmetom výkonu činnosti licitátora nie je porušením Zákona
o dobrovoľných dražbách takej intenzity, že by žalobcovia boli poškodení na svojich právach. Súd
vychádzal z účelu Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý prenecháva úvahe súdu zváženie miery

intenzity porušenia zákona v konkrétnom prípade, pričom súd je povinný vychádzať zo stability práva
a právnej istoty jednotlivca. Súd sa stotožnil s názorom, že pri výklade noriem jednoduchého práva
musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu pred predpätým formalizmom. Nestotožnil sa s
názorom navrhovateľov, že na naplnenie dikcie zákona je potrebné preukázať uzavretie pracovnej
zmluvy licitátora, ako zamestnanca, s dražobníkom, ako zamestnávateľom, ktorej predmet by bol

explicitne stanovený ako výkon činnosti licitátora. Odporca 1/ má za to, že konateľ konal v mene a na
účet dražobníka priamo zo zákona a navrhovatelia neboli dotknutí na svojich právach spôsobom, ktorý
by viedol k určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. K námietke o absencii údajov o bývalých vlastníkoch
predmetu bytu a výšky dohodnutého zníženia najnižšieho podania v notárskej zápisnici sa stotožňuje s
názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého síce navrhovatelia uvádzajú, že boli týmto opomenutím

dotknutí na svojich právach, tieto však nijako nekonkretizovali. Zastáva názor, v ktorom, aj keby licitátor
znižoval sumu najnižšieho podania o dohodnutú čiastku, viedlo by to k rovnakému výsledku a pokiaľ by
licitátor neznížil najnižšie podanie, mohol vydražiteľ vyčkať do ďalšieho kola dražby. Pritom v článku
VI. zmluvy o vykonaní druhej opakovanej dražby bola zároveň dohodnutá možnosť, o ktorú môže byť
najnižšie podanie znížené, teda až na 50 % zo sumy 117.000,- Eur a týmto podanie bolo znížené o

sumu, ktorá vyplýva aj zo samotnej zmluvy.

K doplneniu odvolania zo strany navrhovateľa poukázal na zásadu koncentrácie, preto dôvody, na
základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania, čím následne po jej uplynutí oprávnenie spočívajúce v doplnení

dôvodov zaniká. Preto by odvolací súd na toto doplnenie nemal prihliadať a mal by sa viazať len na
dôvody uvedené v odvolaní, ktoré bolo podané v odvolacej lehote v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. Navrhuje
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu predovšetkým navrhuje preskúmať, či

podanie označené ako „doplnenie odvolania“ bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote, inak
žiada, aby naň odvolací súd neprihliadal (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Samotné odvolanie označuje za
neopodstatnené. Podľa odporcu 2/ sa navrhovateľ snaží bezdôvodne spochybňovať vlastnícke právo
vydražiteľov, dobrovoľná dražba prebehla v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 ZoDD, podľa ktorého domáhať sa neplatnosti

dobrovoľnej dražby je možné len v prípade, ak došlo výkonom dobrovoľnej dražby k porušeniu ZoDD.
Nepostačuje, aby išlo akékoľvek porušenie, hoci aj formálne, musí ísť o porušenie, ktoré sa dotýka práv
účastníka konania. Dotknutím rozumie ovplyvnenie jeho postavenia a práv negatívnym spôsobom, čo sa
vdanomprípadenestalo.Navrhovateliavodvolaníopätovneuvádzajúskutočnosti,ktorébolipredmetom
prvostupňového konania.

K údajnej absencii poučenia navrhovateľov podľa § 21 ods. 2 a 6 ZoDD v notárskej zápisnici uvádza,
že navrhovatelia boli na možnosť podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby upozornení viackrát.
Napokon žalobu aj v zákonnej trojmesačnej lehote podali, začatie súdneho konania oznámili príslušnejspráve katastra, čo preukazuje, že o možnosti podať žalobu vedomosť mali a boli si vedomí aj lehoty,
v ktorej žalobu treba podať. Okrem iného poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 3 ZoDD, podľa ktorého
súčasťou každej notárskej zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe a jeho prípadné

dodatky. Povinnou náležitosťou každého oznámenia o dražbe podľa § 17 ods. 1 písm. l/ ZoDD je
poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Oznámenie o dražbe je následne technicky spojené s notárskou
zápisnicou do jedného neoddeliteľného celku pevne zviazaného trikolórou, ktorý je okrem iných osôb
odovzdaný v jednom rovnopise aj pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti, teda navrhovateľom. Notárska
zápisnica aj oznámenie o dražbe sú pevne zviazané do jedného celku, a teda navrhovatelia ich obdržali

ako celok vrátane poučenia podľa § 21 ods. 2 až 6, čo potvrdili svojím podpisom na preberacom
protokole, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

K námietke, že manželka odporcu 3/ nebola účastníčkou dražby ani vydražiteľkou, uvádzajú, že
táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na práva navrhovateľov a je úplne irelevantná. Poukázal na
ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa manželka vydražiteľa automaticky stala

bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetu dražby priamo ex lege.

K povinnosti licitátora dražobníka byť zamestnancom dražobníka poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 1
Obchodnéhozákonníka,vzmyslektoréhoktobolpriprevádzkovanípodnikupoverenýurčitoučinnosťou,
je oprávnený na všetky právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Licitátor L.. C. B.

bol pritom jeden z dvoch konateľov spoločnosti AUCTION-PRVÁ DRAŽOBNÁ spol. s r.o, čo znamená,
že koná v mene a na účet tejto spoločnosti. Odsek 2 ustanovenia § 9 ZoDD ustanovuje, že licitátor je
zamestnancom dražobníka. Z hľadiska systematiky nie je obsah tejto právnej vety zahrnutý do prvého
odseku a vzťahuje sa na prípady, kedy licitátor spĺňa všetky podmienky na výkon funkcie licitátora
podľa odseku 1, avšak nie priamo zo zákona je oprávnený konať v mene a na účet dražobníka.

Rovnako vysvetľuje v komentári k ZoDD JUDr. Katarína Valová „...licitátor vystupuje na dražbe ako
splnomocnenec dražobníka, ak ide o prokuristu alebo štatutárny orgán dražobníka, táto osoba je
splnomocnencom dražobníka priamo zo zákona. Ak nejde o prokuristu ani štatutárny orgán dražobníka,
je potrebný pracovnoprávny vzťah medzi licitátorom a dražobníkom“. Poukazuje na odôvodnenie
prvostupňového súdu, v zmysle ktorého oprávnenia L.. C. B. ako konateľa sú nepochybne rozsiahlejšie

ako by tomu bolo u zamestnanca. K neuvedeniu údajov o bývalých vlastníkov predmetu dražby uvádza,
že samotná táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvnila priebeh dobrovoľnej dražby, ani nemala
vplyv na vydraženie nehnuteľnosti. Pokiaľ by niekoho tento údaj zaujímal, mohol sa mu stať dostupným
napr. z listu vlastníctva, ktorý bolo možné vyhľadať podľa špecifikácie nehnuteľnosti v oznámení o
dražbe cez katastrálny portál, ktorý je verejne prístupný. K absencii údaja o tom, ako a v akej výške

bolo dohodnuté zníženie najnižšieho podania v notárskej zápisnici, uvádza, že nie je možné citované
ustanovenie zákona (§ 16 ods. 7 ZoDD) vykladať tak, že v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby je
nutné uvádzať aj jednotlivé sumy, o ktoré je možné najnižšie podanie znižovať. Predmetné ustanovenie
znamená, že dražobník a navrhovateľ dražby môžu najnižšie podanie znížiť iba v prípade, ak sa na tom v
zmluveovykonanídražbydohodnúazároveňjenutnéstanoviťajsumu,naktorújemožnépodanieznížiť

(formulácia„suma,oktorújenajnižšiepodaniemožnéznížiť“).Poznamenal,ževydraženienehnuteľnosti
za čo najnižšiu cenu nebolo v záujme žiadnej zo zúčastnených strán. Odporca 1/, a to banka, ako
veriteľ, by prišla o uspokojenie svojej pohľadávky a nie je žiadnym tajomstvom, že aj odmena dražobníka
je závislá od ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť vydraží. Všetky námietky navrhovateľov považuje za
nedôvodné a navrhuje rozsudok potvrdiť. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporcovia 3/, 4/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu označili napadnutý rozsudok za vecne
správny a navrhujú ho potvrdiť. Podľa názoru odporcov 3/, 4/ nemali navrhovatelia potrebu oboznámiť
sa s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a následne dospieť k záveru, že poskytnutý úver
im nebol poskytnutý ako úver spotrebiteľský, takže im neprináležalo oslobodenie od súdneho poplatku.

Navrhovateliavedomezakupovalipredmetnénehnuteľnostipreúčelyvýkonuichpodnikateľskejčinnosti,
takže ich argumentácia ohľadom spotrebiteľského charakteru bola nedôvodná. Odporcovia 3/, 4/ sa
v celom rozsahu stotožňujú s názorom prvostupňového súdu, že v súvislosti s vytýkanou absenciou
poučenia podľa § 21 ods. 2 až 6 ZoDD v notárskej zápisnici nedošlo k žiadnemu porušeniu akýchkoľvek
zákonných práv navrhovateľov, pretože využili svoje zákonné právo požiadať súd o preskúmanie

zákonnosti dražby. Navrhovatelia nemohli byť v naznačenom smere žiadnym spôsobom dotknutí na
svojich právach, príslušné poučenie bolo súčasťou oznámenia o dražbe, ktoré navrhovatelia prevzali
zviazanésnotárskouzápisnicou,apretobolioprávepodanianávrhunasúdourčenieneplatnostidražby
poučení. Za nedôvodnú považujú argumentáciu navrhovateľov ohľadne neskorého zápisu poznámky ozačatí súdneho konania do katastra, keď navrhovatelia zjavne opomínajú uviesť tak podstatnú okolnosť,
že k relatívne neskorému zápisu tejto poznámky nedošlo z dôvodu neznalosti ich zákonných práv, resp.
pochybením katastra. Pritom v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nie je ustanovená

žiadna lehota na oznámenie začatia súdneho konania príslušnej správe katastra, len z ustanovenia
§ 21 ods. 3 zákona vyplýva, že osoba, ktorá podala žalobu na súde, podľa odseku 2 je povinná
oznámiť príslušnej správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje
na postup navrhovateľov pri podávaní žiadosti o zápis poznámky na list vlastníctva o začatí súdneho
konania o určenie neplatnosti dražby. Za nedôvodnú označuje argumentáciu navrhovateľov o tom, že

v období od 22. 02. 2013 do 16. 08. 2013 mohli odporcovia 3/, 4/ s vydraženými nehnuteľnosťami
akýmkoľvek spôsobom disponovať a prípadne tak ohroziť ich bližšie nešpecifikované práva. Odporcovia
3/, 4/ predmetné nehnuteľnosti nevydražili s účelom, aby s nimi akýmkoľvek spôsobom disponovali, teda
buď ich scudzili, resp. zaťažili, tieto nadobudli pre vlastné potreby. Z predložených dôkazov jednoznačne
vyplynulo,žezápiszačatiasúdnehokonaniadokatastranehnuteľnostíboldňa16.08.2013uskutočnený
z dôvodu ľahostajného a neodborného prístupu navrhovateľov 1/, 2/ k výzvam katastrálneho úradu.

Odporcom 3/, 4/ nie je známe, aké práva navrhovateľov mali byť dotknuté v súvislosti s odovzdaním
vydražených nehnuteľností vydražiteľom najmä s poukazom na nesprávnu interpretáciu udalostí, ktoré
sa odohrali po dražbe.

Za nelogické považujú tvrdenia navrhovateľom o tom, že pokiaľ by suma, o ktorú môže dražobník

znižovať najnižšie podanie, bola napr. 100,- Eur, resp. 500,- Eur, bola by takto dohodnutá v zmluve o
vykonaní druhej opakovanej dražby, to v konečnom dôsledku mohlo znamenať vyššiu vydraženú cenu.
Ide o vyslovene hypotetické tvrdenie, pretože aj keby licitátor znižoval sumu po 100,- Eur, mal vydražiteľ
možnosť vyčkať si, či licitátor zníži najnižšie podanie na sumu, ktorá predstavuje polovicu z hodnoty
znaleckého posudku, k čomu nebolo potrebné poznať obsah zmluvy o vykonaní druhej opakovanej

dražby, bolo potrebné poznať len zákonné možnosti uvedené v Zákone o dobrovoľných dražbách o
možnom rozsahu zníženia najnižšieho podania. Dražiteľovi nič nebránilo, aby neurobil žiadne podania a
aby vyčkal do najbližšej opakovanej dražby. Bolo teda úplne jedno, o aké čiastky bolo najnižšie podanie
znižované, vydražená cena by v prípade nezáujmu iného dražiteľa aj tak nižšia nebola. Odporcovia
3/, 4/ uvádzajú, že sa cítia byť ukrátení a dotknutí na svojich právach, pretože od doručenia žaloby

navrhovateľov majú obavu investovať ďalšie finančné prostriedky do rekonštrukcie nehnuteľností a na
základe zápisu do listu vlastníctva o súdnom konaní o neplatnosť dražby nemôžu v plnom rozsahu
uplatňovať svoje vlastnícke práva. Podľa odporcov 3/, 4/ navrhovatelia v konaní pred prvostupňovým
súdom ani v podanom odvolaní nepreukázali akékoľvek tak závažné porušenie ustanovenie § 21 ods.
2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by v konečnom dôsledku malo mať za následok určenie

neplatnosti dražby, za tým účelom v konaní pred súdom prvého stupňa ani nenavrhli vykonať žiadne
také dôkazy, ktoré by preukazovali, že na ich strane došlo k reálnemu zmareniu alebo obmedzeniu
výkonu konkrétneho práva s relevantnými negatívnymi následkami. V súvislosti s následným doplnením
podaného odvolania poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/151/2005, v zmysle ktorého
v rámci zavedenej koncentrácie konania má odvolateľ povinnosť v odvolaní podanom v odvolacej lehote

presne uviesť to, z akých dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p. napáda rozhodnutie súdu prvého
stupňa, a to pod sankciou vadnosti svojho podania majúceho za následok možnosť jeho odmietnutia zo
strany súdu. Doplnenie odvolania bolo podané jednoznačne po uplynutí odvolacej lehoty, a preto naň
odvolací súd nemá brať zreteľ. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľov
na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil konštatujúc zároveň aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

S poukazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu odvolací súd súhlasne s vyjadreniami odporcov k
podanému odvolaniu konštatuje, že nemôže prihliadať na doplnenie odvolania, pretože k doplneniu
dôvodov došlo až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo je v rozpore s ustanovením § 205ods. 3 O. s. p. Pokiaľ ide o tvrdenie, že pri spracovaní podaného odvolania došlo k pisárskej chybe -
vypadnutiu časti textu, odvolací súd s takýmto posúdením nesúhlasí, keď porovnaním textu odvolania a
jeho doplnenia je zrejmé, že k vypadnutiu textu ako pisárskej chybe nedošlo. Mohlo dôjsť k opomenutiu,

čo však nemožno napraviť doplnením po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

K samotným námietkam odvolateľov odvolací súd konštatuje, že tieto nie sú dôvodné. Prvostupňový
súd náležite zistil skutkový stav veci, zaoberal sa jednotlivo každým tvrdeným dôvodom neplatnosti
dobrovoľnej dražby, jeho skutkové závery vyplývajú logicky z vykonaného dokazovania a závery sú

argumentačne presvedčivé a zodpovedajúce výsledkom dokazovania. Prvostupňový súd vec správne
posúdil aj po právnej stránke a s každým tvrdeným dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby sa
presvedčivo vysporiadal. Rozhodnutie spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.,
to znamená, že je jasné a výstižné, vyplýva z neho ako hodnotil jednotlivé skutočnosti, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa spravoval. Presvedčivo vysvetlil, ako vec posúdil po právnej stránke.

Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., nakoľko rozhodnutie prvostupňového
súdu a jeho odôvodnenie považuje za správne, s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach naň odkazuje. Pre zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd
uvádza:

Kotázkeabsenciepoučenianavrhovateľovpodľa§21ods.2až6ZoDDvnotárskejzápisnicikdôvodom,
ktoré uviedol prvostupňový súd, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak došlo
k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD), môže podať ten,
kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich práva, žalobu o určenie neplatnosti dražby. Poučenie o možnosti
podania takejto žaloby v trojmesačnej prekluzívnej lehote má zabezpečiť tomu, kto tvrdí, že bol dotknutý

na svojich právach, využiť toto právo, mať teda vedomosť o možnosti podať takúto žalobu. Ako je zrejmé
jednak z podanej žaloby, tak aj z celkového priebehu konania, navrhovatelia toto právo podať žalobu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby využili a podali v zákonom určenej trojmesačnej prekluzívnej
lehote žalobu. Žiadnym spôsobom preto nemohli byť dotknutí na svojich právach z tvrdeného dôvodu,
to znamená pre porušenie ustanovenia § 24 ods. 2 písm. i/ O. s. p. (neuvedenie poučenia podľa

§ 21 ods. 2 až 6 v zápisnici o vykonaní dražby). K tomu však odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
prvostupňového súdu, z ktorého je zrejmé, že aj keď uvedené poučenie neobsahovala priamo notárska
zápisnica, jej súčasťou boli aj ďalšie náležitosti - oznámenie dražobníka o dražbe, ktoré takéto poučenie
obsahovali, pričom bolo pevne spojené s notárskou zápisnicou, takže tvrdenie, že by navrhovatelia mali
byť týmto spôsobom dotknutí na svojich právach, preukázané nebolo. Rozoberanie náležitostí obsahu

zápisnice, súčasti zápisnice a príloh zápisnice je vzhľadom na prv uvedené nadbytočné a nevedie
k inému záveru, než ku ktorému dospel prvostupňový súd, že tento tvrdený dôvod nemôže mať za
následok neplatnosť dobrovoľnej dražby.

Poukazovanie na to, že pre nedostatočné poučenie bola poznámka o začatí konania o určenie

neplatnosti dražby zapísaná v katastri nehnuteľností až dňa 16. 08. 2013 a hrozilo tu vykonanie úkonov
nových výlučných vlastníkov (odporcov 3/, 4/) disponovať predmetom vlastníctva, čím boli navrhovatelia
dotknutí na svojich právach, je nejasné, nie je zrejmé, na akých svojich právach boli navrhovatelia
hrozbou vykonania týchto úkonov dotknutí.

Za nezrozumiteľnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateľov, v zmysle ktorej boli
dotknutí na svojich právach tým, že vydražené nehnuteľnosti nenadobudol len vydražiteľ odporca 3/, ale
nadobudol ich spolu so svojou manželkou odporkyňou 4/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že boli dotknutí na svojich právach hrozbou vykonania úkonov (užívať,
predať, darovať, zaťažiť, ...), neuvádzajú však, aké právo bolo dotknuté tou skutočnosťou, že predmetné

nehnuteľnosti prešli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nielen do výlučného vlastníctva
vydražiteľa odporcu 3/.

Obdobne platí aj o námietke voči tvrdenému porušeniu stanovenia § 9 ods. 2 ZoDD, keď licitátor L..
C. B. nebol v deň dražby zamestnancom dražobníka. V tomto odkazuje odvolací súd v plnom rozsahu

na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré považuje za správne a v dostatočnej miere zrozumiteľným
spôsobom odôvodnené. Opätovne odvolatelia nevysvetlili, v čom práve tým, že licitátor L.. C. B. nebol
v deň konania predmetnej dražby zamestnancom dražobníka (odporcu 2/), malo za následok negatívny
zásah do práv navrhovateľov, resp. aké konkrétne práva navrhovateľov boli týmto dotknuté. To rovnakoplatí aj pre neuvedenie údajov o bývalých vlastníkoch predmetu dražby v notárskej zápisnici o dražbe
o dňa 20. 02. 2013, keď navrhovatelia uviedli, že boli dotknutí na svojich právach, pretože zápisnica
o vykonaní dražby bola doručená osobám uvedeným v ustanovení § 17 ods. 5 ZoDD bez údajov o

bývalých vlastníkoch. Opätovne však návrh navrhovatelia nekonkretizovali, v čom a v akých právach
boli dotknutí (poškodení).

K námietke navrhovateľov, podľa ktorej nebola v zmluve (o druhej opakovanej dražbe) dohodnutá suma,
o ktorú možno znižovať najnižšie podanie, je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. V zmluve o

vykonaní druhej opakovanej dobrovoľnej dražby sa v článku VI. pod bodom 6.1 uvádza: „zmluvné strany
sa dohodli, že najnižším podaním bude 75 % z ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom č.
75/2012 vypracovaný znalcom C.. U. F., t. j. 75 % zo sumy 117.000,- Eur s možnosťou ďalšieho zníženia
až na 50 % zo sumy 117.000,- Eur“.

Z notárskej zápisnice zo dňa 20. 02. 2013 o priebehu druhej opakovanej dobrovoľnej dražby je zrejmé,

že licitátor vyzval účastníka, aby dražil za vyvolávaciu cenu 87.750,- Eur, po troch neúspešných výzvach
pristúpil k zníženiu najnižšieho podania na sumu 82.750,- Eur. Po ďalších troch neúspešných výzvach
licitátor postupne znižoval podanie na sumu 77.750,- Eur, 72.750,- Eur, 70.750,- Eur, 65.750,- Eur... až
k zníženiu najnižšieho podania na sumu 58.500,- Eur, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť nakoniec
vydražená, keď na výzvu licitátora nebolo urobené žiadne vyššie podanie.

Podľa § 20 ods. 10 ZoDD, ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o
čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. V zmysle citovaného ustanovenia môže teda licitátor
znížiť najnižšie podanie iba v takom prípade, že takáto možnosť bola dohodnutá v zmluve o vykonaní
dražby, a to o čiastku v zmluve určenú. V danom prípade síce nebola uvedená čiastka, o ktorú je možné

znížiť najnižšiu sumu, bola ale uvedená suma, po ktorú je možné licitátorom dražobnú sumu znižovať.
V konečnom dôsledku to znamená, že v zmluve o vykonaní druhej opakovanej dražby bolo dohodnuté,
že najnižšie podanie môže byť znížené na 50 % zo sumy 117.000,- Eur, takže výkon záložného práva
bol zrealizovaný v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Názor odvolateľov, v zmysle ktorého
citované ustanovenie má byť vykladané tak, že mala byť uvedená presná čiastka, o ktorú môže licitátor

sumu (postupne) znižovať, nie je dôvodný, takáto povinnosť z citovaného zákonného ustanovenia
nevyplýva. Podstatné je, že musí existovať dohoda o možnosti znížiť najnižšie podanie o dohodnutú
čiastku, čo v danom prípade bolo splnené tým, že bola dohodnutá čiastka, po ktorú možno najnižšie
podanie znížiť (v percentuálnom vyjadrení 50 % zo sumy 117.000,- Eur), čo je dostatočne zrozumiteľné
a určité. Domnienka navrhovateľov, v zmysle ktorej v prípade znižovania najnižšieho podania o menšie

čiastky by mohlo mať za následok vyššiu vydraženú cenu, je bez relevancie.

Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na to, že v zmluve o vykonaní druhej opakovanej dražby je uvedená
celková výška pohľadávky navrhovateľa ku dňu dražby 24. 05. 2012 105.636,44 Eur s tým, že ku dňu
vykonania dražby dňa 20. 02. 2013 bola oveľa vyššia a napriek tomu odporca 1/ súhlasil so znížením

najnižšieho podania až na sumu 58.500,- Eur s tým, že zvyšok pohľadávky vymáhať od navrhovateľov
(čím sa cítia dotknutí na svojich právach), je pre posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby z dôvodov
uvádzaných navrhovateľmi bezzákladná.

Odvolací súd musí konštatovať, že navrhovatelia ani v konaní pred prvostupňovým súdom, ani v

podanom odvolaní nekonkretizovali, aké ich práva boli porušené (zhoršené) tvrdeným porušením
jednotlivých ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách tak, ako sa uvádza vyššie. Opätovne
odvolací súd súhlasne s prvostupňovým súdom musí konštatovať, že aj napriek tomu, že v niektorých
(uvedených) prípadoch, aj keď došlo k porušeniu niektorých ustanovení zákona, nebolo ani konkrétne
tvrdené, ale ani zistené, akým spôsobom a do akých práv navrhovateľov tým bolo zasiahnuté, pričom

by tieto museli byť v príčinnej súvislosti medzi uvádzaným porušením zákona a tvrdeným porušením
práv navrhovateľov. Pokiaľ by pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby postačovalo samotné
nedodržanie zákona, bol by toto zákonodarca riešil sankciou neplatnosti a možnosťou domáhať
sa vyslovenia neplatnosti na súde bez ďalšieho, to znamená bez toho, aby musel preukazovať
(navrhovateľ) ako, resp. v čom boli tvrdeným porušením zákona dotknuté jeho práva (negatívnym

spôsobom).

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania, keď rozhodnutie o
trovách konania nebolo v odôvodnení odvolania žiadnym spôsobom napadnuté.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1
a podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešným účastníkom (odporcom) priznal náhradu trov konania.

Odporca 1/ náhradu trov konania neuplatnil, ani zo spisu mu tieto nevyplývajú, preto rozhodol odvolací
súd tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odporcovi 2/ priznal náhradu za jeden
úkon právnej pomoci 61,85 Eur + paušálna náhrada 8,04 Eur, s 20 % DPH (spolu 83,86 Eur), odporcom
3/, 4/ priznal náhradu za jeden úkon právnej služby spolu s jednou paušálnou náhradou v zmysle
ustanovenia § 9, 10 a 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.