Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312202600
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312202600.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľa L. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., K. XXX zast. Petrom Fischerom, advokátom, Banská Bystrica, Partizánska
cesta 77 proti odporcom v rade 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v rade 2/ Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866 a v rade 3/ Slovenská republika, za

ktorú koná Generálna prokuratúra SR, Bratislava - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO: 00 166 481 o zaplatenie
1.674,96 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v rade 2/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.134,74 Eur spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.134,74 Eur od 06.04.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Súd návrh voči odporcovi v rade 1/ z a m i e t a.

IV. Súd návrh voči odporcovi v rade 3/ z a m i e t a.

V. Odporcovi v rade 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

VI. Odporcovi v rade 3/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

VII. Odporca v rade 2/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 381,69 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s

obhajobou v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. Táto škoda
mu mala vzniknúť vo výške 187,41 Eur ako znalečné, vo výške 486,32 Eur používaním osobného
motorového vozidla v súvislosti s dopravou na miesto konania jednotlivých úkonov priamo súvisiacich s
obhajobou a trovy obhajoby vo výške 1.001,21 Eur. Tohto nároku sa domáhal z dôvodu, že uznesením
Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, ČVS: UIS-21/IOS-SV-2007 zo dňa
08.03.2007 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona. Podľa jeho vyjadrenia toto rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím, na základe ktorého mu
vznikla škoda. Proti tomuto nezákonnému rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorá bola miestne a vecne
príslušnou prokuratúrou zamietnutá. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn.3T/28/2007 zo dňa 19.06.2008 bol podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený
a uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. 5To/25/2008 zo dňa 21.10.2008 bolo odvolanie
prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku ako nedôvodné zamietnuté.

Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil písomnou žiadosťou zo dňa 01.04.2011. Ministerstvo
spravodlivosti SR obdržalo jeho žiadosť dňa 04.04.2011 a následne jeho žiadosť postúpilo Ministerstvu
vnútra SR, čo dali navrhovateľovi na vedomie prípisom č. 18370/2011-151 zo dňa 08.04.2011.
Ministerstvo vnútra SR na túto žiadosť nijakým spôsobom nereagovalo.

Okrem istiny žiadal navrhovateľ priznať aj úrok z omeškania, a to k prvému dňu omeškania s plnením
tej - ktorej peňažnej čiastky.

Odporca v rade 1/ sa k návrhu vyjadril tak, že má za to, že nie je orgánom príslušným v danom konaní
zastupovať žalovanú Slovenskú republiku. Škoda mala navrhovateľovi vzniknúť v priebehu trestného

stíhania, teda v trestnom konaní, ale v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 sa odvíja od konkrétneho
rozhodnutia, a to uznesenia o vznesení obvinenia vydaného vyšetrovateľom, príslušníkom Policajného
zboru SR, ktorým sa konanie proti navrhovateľovi začalo. V súvislosti s touto skutočnosťou
MinisterstvospravodlivostiSRpostupovalopodoručenížiadostinavrhovateľaopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody podanej v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a jeho žiadosť zo

dňa 01.04.2011 postúpilo podľa § 4 ods. 3 zákona Ministerstvu vnútra SR ako orgánu, ktorý je príslušný
konať v mene štátu. Toto postúpenie žiadosti bolo zo dňa 08.04.2011. Vo veci náhrady škody spôsobenej
v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci (čiže v tomto prípade uznesením o vznesení
obvinenia) preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj
GenerálnaprokuratúraSR.Ztýchtodôvodovnavrholnávrhvočiodporcovivrade1/Slovenskejrepublike

zast. Ministerstvom spravodlivosti SR zastaviť, resp. zamietnuť.

Odporca v rade 2/ vo svojom podaní namietol nedostatok právomoci civilného súdu konať vo veci,
takisto nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu konajúceho v mene štátu,
ako aj uplatnené úroky z omeškania. Podľa jeho vyjadrenia civilné súdy nie sú príslušné určovať, či

postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Právo na náhradu
škody v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. sa zakladá na domnienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako
nezákonné. Podľa jeho vyjadrenia zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne vylučuje, aby súdy rozhodovali
o tom, či je rozhodnutie zákonné alebo nie, pretože súd rozhodujúci o náhrade škody je viazaný
rozhodnutím orgánu, ktorý je príslušným na určenie, či je rozhodnutie zákonné alebo nie, preto nie je

daná právomoc civilného súdu určovať, či rozhodnutie, ktoré nebolo na to príslušným orgánom zrušené
pre nezákonnosť, je alebo nie zákonné, a už vôbec nie v prípadoch rozhodnutí orgánov činných v
trestnom konaní, ktorých postup upravujú na to príslušné právne normy.

Použitie § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľ si

uplatňuje náhradu trov konania za celé trestné konanie vrátane trov právneho zastúpenia pred trestným
súdom, teda za obdobie, kedy už vyšetrovateľ v jeho trestnej veci nekonal, ani nedisponoval originálom
príslušného vyšetrovacieho spisu. Podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena takéhoto rozhodnutia na to príslušným orgánom.
Táto podmienka však v tomto prípade splnená nebola, nakoľko rozhodnutie o vznesení obvinenia

nadobudlo právoplatnosť. Podľa Trestného poriadku prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť
za zákonnosť aj za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní. Prokurátor je typickým kontrolným orgánom ochrany práva. Vzhľadom na tieto
skutočnosti namietol nedostatok pasívnej legitimácie Ministerstva vnútra SR ako orgánu, ktorý má v
meneštátuvystupovaťzaSlovenskúrepubliku.Taktiežnamietalajžiadanéúrokyzomeškaniavzhľadom

na to, že vo veci nebolo právoplatným a vykonateľným rozsudkom určené, že odporca je povinný k
úhrade určitej sumy, teda odporca sa nedostal do žiadneho omeškania s peňažným plnením, a preto
nemohla navrhovateľovi vzniknúť v minulosti pohľadávka voči odporcovi.

Odporca v rade 3/ namietol svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom na to, že samotný návrh je voči nemu

predčasne podaný, pretože žiadosť o predbežné prerokovanie nároku mu nebola nikdy doručená.Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcov, listinnými
dokladmi nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu sp.zn. 5C/54/2012 a pripojeným trestným spisom
sp.zn. 3T/28/2007.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona v znení účinnom do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. l) zákona v znení účinnom do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen
a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v
oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť
bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 5 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 3 zákona, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez
ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie
bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné

rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť
aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný

bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.Podľa § 16 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákona,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa § 18 ods. 1, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne
vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Základná úroková sadzba ECB predstavovala od 13.05.2009 do 13.05.2011 výšku 1,00 % ročne.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uznesením MV SR, Úradu inšpekčnej
služby PZ, Inšpekčný odbor Stred pod ČVS: UIS-21/IOS-SV-2007 zo dňa 23.02.2007 poverený

príslušník Policajného zboru začal trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona. Uznesením ČVS:UIS-21/IOS-SV-2007 zo dňa 08.03.2007 bolo navrhovateľovi
vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Proti
tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením OPv 76/07-9 zo dňa 28.03.2007
zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 19.05.2007 navrhovateľ splnomocnil advokáta Petra Fischera na jeho

zastupovanie v danom trestnom konaní. Dňa 07.06.2007 bola na Vojenský obvodový súd Banská
Bystrica doručená obžaloba na navrhovateľa pre prečin ublíženia na zdraví. Rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Banská Bystrica č.k. 3T/28/2007-143 zo dňa 09.11.2007 bol navrhovateľ spod
obžaloby oslobodený. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Vyšší vojenský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 5To/2/2008-171 zo dňa 13.02.2008 zrušil predmetný rozsudok a vrátil vec súdu prvého

stupňa,abyvecznovuprejednalarozhodol.RozsudkomVojenskéhoobvodovéhosúduBanskáBystrica,
č.k. 3T/28/2007-210 zo dňa 19.06.2008 bol navrhovateľ opätovne oslobodený spod obžaloby podľa §
285 písm. a/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Proti
tomuto rozsudku opätovne podal odvolanie prokurátor, ktoré bolo uznesením Vyššieho vojenského súdu
v Trenčíne č.k. 5To/25/2008-230 zo dňa 21.10.2008 zamietnuté, pretože nebolo dôvodné. Rozsudok tak

nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2008.

Podaním zo dňa 01.04.2011, ktoré bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené dňa 04.04.2011 žiadal
navrhovateľ o náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že škoda mu vzniklauhradením odmeny za obhajobu, ktorá mu bola poskytnutá v dôsledku jeho nezákonného obvinenia
orgánmi činnými v trestnom konaní vo výške 1.001,21 Eur, sumu 187,41 Eur ako trovy znalečného,
ktorú plnil na základe opatrenia Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp.zn. 3T/28/2007

zo dňa 07.07.2008 a výdavkov na cestovné jeho osobným motorovým vozidlom vo výške 486,32
Eur do miesta vykonávania jednotlivých úkonov trestného konania z tých dôvodov, že uznesením
Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, ČVS: UIS-21/IOS-SV-2007 zo dňa
08.03.2007 bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona. Proti tomuto obvineniu podal dňa 15.03.2007 sťažnosť, ktorá bola uznesením

Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica OPv 76/07-9 zo dňa 28.03.2007 ako
nedôvodnázamietnutá.RozsudkomVojenskéhoobvodovéhosúduBanskáBystricač.k.3T/28/2007-210
zo dňa 05.11.2007 bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený, tento rozsudok bol zrušený uznesením
Vyššieho vojenského súdu Trenčín č.k. 5To/2/2008-171 zo dňa 13.02.2008. Rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Banská Bystrica sp.zn. 3T/28/2007 zo dňa 19.06.2008 bol navrhovateľ spod obžaloby
oslobodený a uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín č.k. 5To/25/2008-230 zo dňa 21.10.2008

bolo odvolanie prokurátora proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku ako nedôvodné zamietnuté. Na
základe tejto žiadosti si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu skutočnej škody,
ktorá mu vznikla v dôsledku trestného stíhania vo výške 1.674,94 Eur.

Opatrením Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp.zn. 3T/28/2007 zo dňa 07.07.2008 bolo

znalcovi MUDr. Alexandrovi K?r?szovi priznané znalečné - náhrada za stratu času a cestovné
v celkovej výške 5 646,- Sk.

Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 20.09.2007 právny zástupca vyúčtoval navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 5.835,50 Sk, ktoré navrhovateľ zaplatil poštovou poukážkou dňa 26.09.2007.

Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15.11.2007 právny zástupca vyúčtoval navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.945,- Sk, ktoré navrhovateľ zaplatil z účtu č. XXXXXXXXXX dňa 20.11.2007.
Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 26.02.2008 právny zástupca vyúčtoval navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 4.025,- Sk, ktoré navrhovateľ zaplatil prevodom z účtu dňa 03.03.2008 a faktúrou č.
XXXXXX zo dňa 24.03.2011 právny zástupca vyúčtoval navrhovateľovi trovy obhajoby vo výške 609,34

Eur, ktoré navrhovateľ zaplatil poštovým poukazom dňa 30.03.2011.

Navrhovateľ si uplatnil cestovné vlastným motorovým vozidlom FORD Fiesta, ev. č. BR XXX AT za
cesty z Pohorelej do Banskej Bystrice, ktoré mal vykonať dňa 19.05.2007, 30.05.2007, 20.09.2007,
25.08.2007, 05.11.2007, 15.06.2008, 19.06.2008 a 21.10.2008 a zároveň za jednu cestu Pohorelá -

Trenčín dňa 13.02.2008. Celkovo si tieto náklady vyčíslil vo výške 486,32 Eur.

Ako prvou skutočnosťou sa súd zaoberal námietkou odporcu v rade 2/, že nie je daná právomoc súdu
rozhodovať v danej veci v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. V občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány. Rozhodujúcim je teda obsah právneho vzťahu. Predmetom tohto konania je náhrada škody,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, za
ktoré zodpovedá štát v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody vzniknutej v
dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia je právom účastníka konania, ktorému následkom vydania

takéhoto rozhodnutia vznikla škoda a na druhej strane vzniká štátu povinnosť túto škodu nahradiť. Na
prejednávanie a rozhodovanie sporu o takomto nároku je daná právomoc súdu, čo vyplýva aj priamo z
ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bola pasívna vecná legitimácia účastníkov, ktorú namietli
všetci traja odporcovia. Ku škode navrhovateľa prišlo v trestnom konaní. Z Trestného poriadku vyplýva,
že orgánmi činnými v trestnom konaní sú v tomto prípade prokurátor a policajt, pričom policajtom sa na
účely zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia

a ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba,
policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Po skončení vyšetrovania policajt
predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, prípadne na iné rozhodnutie v zmysle
Trestnéhoporiadku.Dozornaddodržiavanímzákonnostipredzačatímtrestnéhostíhaniaavprípravnomkonaní vykonáva prokurátor. Z týchto ustanovení vyplýva, že na úseku trestného konania, ktoré
začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby, vykonávajú
svoju pôsobnosť ako policajt, tak aj prokurátor.

Z listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľ zaslal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré túto žiadosť následne postúpilo Ministerstvu vnútra
SR. Otázkou, ktorý orgán verejnej moci má ako orgán konať v mene štátu sa zaoberal aj Najvyšší súd
SR vo svojom uznesení sp. zn. 3Cdo 194/2010, ktorý ustálil, že na úseku trestného konania, ktoré

začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby vykonávajú svoju
pôsobnosť ako vyšetrovateľ Policajného zboru, tak aj prokurátor. Vo veci náhrady škody, spôsobenej v
tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza
do úvahy ako Ministerstvo vnútra SR, tak aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z
týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom
z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak táto žiadosť bola

podaná na obidvoch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci konal a začal konať
ako prvý. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaná na Ministerstve
spravodlivosti SR, ktoré túto žiadosť postúpilo Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra už túto žiadosť
ďalej nepostúpilo Generálnej prokuratúre SR, čím si založilo svoju príslušnosť, a preto je pasívne vecne
legitimovaným orgánom konajúcim v mene štátu v tomto konaní.

Súd má za to, že Ministerstvo spravodlivosti SR postupovalo správne, keď takúto žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku postúpilo Ministerstvu vnútra SR. V zmysle zákona č. 514/2003 bolo možné
postúpiť takúto žiadosť buď Ministerstvu vnútra SR alebo Generálnej prokuratúre SR. Vzhľadom na to,
že Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo túto žiadosť Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju nepostúpilo

ďalej Generálnej prokuratúre SR, založilo si tým svoju príslušnosť a malo vo veci konať.

Ohľadom namietaného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa malo dopustiť Ministerstvo
spravodlivosti SR súd uvádza, že nemá za preukázané, že by došlo k nejakému pochybeniu a aj v
prípade, že by sa tak stalo, tak by nešlo o konanie, ktoré súvisí so škodou, ktorá mala vzniknúť v trestnom

konaní.

Z týchto dôvodov súd návrh voči odporcovi v rade 1/ a odporcovi v rade 3/ zamietol a konal vo veci s
odporcom v rade 2/, teda Slovenskou republikou zast. Ministerstvom vnútra SR.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktorá je v rozpore s objektívnym právom,
existencia škody ako majetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných
prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (s výnimkou prípadov

vhodných osobitného zreteľa). Vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie
zrušilo. Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku škody.
Zákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody ako
predbežnú otázku, uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné. Preto v súvislosti s ním

prichádza do úvahy použitie § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená
nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu
škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho
opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisyosprávnomkonaní,možnonárokuplatniťajvtedy,akbolozrušenéprenezákonnosťpríslušným

orgánom.

K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ bol spod obžaloby
oslobodený. Je v tomto prípade potrebné brať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby už
neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože z

hľadiska trestného konania by to bolo bezpredmetné. Navrhovateľ, ktorý bol spod obžaloby oslobodený,
potom nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo ako nesprávne a je potrebné
na neho hľadieť ako na nevinného. Systematickým a logickým výkladom je potom možné dôjsť
k záveru, že rovnaký význam, resp. dôsledky, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vzneseníobvinenia pre jeho nezákonnosť má aj oslobodenie spod obžaloby. Takýto názor zastáva aj súdna
prax a judikatúra. Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (rozhodnutie NS SR sp. zn.

3Cdo/194/2010). Ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Zákon č. 514/2003 Z.z. síce výslovne
neupravujenároknanáhraduškodyvprípadeoslobodeniaobžalovanéhospodobžaloby,judikatúravšak
v tomto prípade dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej

úpravy, a teda z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Za ústavne
konformný treba potom považovať taký výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimkritériomopodstatnenostizačatiatrestného

stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Zákonč.514/2003Z.z.zakladáobjektívnuzodpovednosťštátu,ktorýsajejnemôžezbaviť.Neposudzuje
sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci

je výsledok tohto konania. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné
považovať uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie nezákonné.

Zuvedenéhovyplývajednoznačnýzáver,žeten,protiktorémubolotrestnéstíhaniezastavenéaleboten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na

náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie
zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené
len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný alebo, že mu bola udelená milosť alebo, že bol
trestný čin amnestovaný (1Cdo 53/93).

Navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol stíhaný. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, aj po
vykonaní hlavného pojednávania boli dôvodné pochybnosti, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Tieto pochybnosti existovali aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré
mohli reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Dostupné dôkazy, ktoré boli produkované

na hlavnom pojednávaní nevyvrátili obhajobu obžalovaného (navrhovateľa) a v súlade so zásadou "in
dubio pro reo" súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podobný názor uviedol vo svojom uznesení aj Vyšší vojenský súd
Trenčín, ktorý zamietol odvolanie prokurátora. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového
súdu,ktorýajpodoplnenídokazovaniaovykonanúrekonštrukciuavýpovedezainteresovanýchsvedkov

ustálil, že v konkrétnom prípade existujú dôvodne pochybnosti, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Jediný priamy dôkaz svedčiaci o vine obžalovaného spočíva vo svedeckej výpovedi samotného
poškodeného. Obžalovaný svoje protiprávne konanie v priebehu celého konania nepriznal a tvrdil, že
poškodený si vniknuté zranenia spôsobil vlastnou vinou. K mechanizmu vzniku zranení poškodeného
bol vypracovaný aj znalecky posudok, ktorý bol doplnený aj výsluchom znalca na pojednávaní, pričom

podľa znalca k zraneniam poškodeného došlo s najväčšou pravdepodobnosťou pádom na namrznutý
sneh. Z týchto dôvodov mal aj odvolací súd za to, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol navrhovateľ stíhaný.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ má právo

na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vznesenia obvinenia jeho osobe. Tento nárok nebol
uspokojený pri predbežnom prerokovaní nároku, preto sa ho navrhovateľ mohol domáhať súdnou
cestou.

Škoda, ktorá sa v tomto prípade uhrádza je v zmysle zákona skutočná škoda, ktorá vznikla. Súčasťou

tejto náhrady sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v trestnom konaní.

Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu škody spočívajúcu vo vyčíslených trovách obhajoby tak, ako
bolo doložené do spisu tunajšieho súdu vo výške 1.001,21 Eur, a to za jednotlivé úkony:19.05.07 - príprava a prevzatie zastupovania (1 485,- Sk)............................... 49,29 Eur
30.05.07 - preštudovanie spisu (1 485,- Sk)..................................................... 49,29 Eur

06.07.07 - procesné podanie (742,50 Sk).......................................................... 24,65 Eur
20.09.07 - ďalšia porada s klientom (1 485,- Sk)............................................ 49,29 Eur
25.09.07 - účasť na pojednávaní (2 970,- Sk).................................................... 98,59 Eur
05.11.07 - účasť na pojednávaní (1 485,- Sk) ................................................... 49,29 Eur
19.12.07 - podanie na súd - meritórne (1 485,- Sk)........................................... 49,29 Eur

13.02.08 - účasť na VZ VVS TR (1 588,- Sk) .................................................. 52,71 Eur
15.06.08 - ďalšia porada s klientom (1 588,- Sk) ........................................... 52,71 Eur
19.06.08 - účasť na pojednávaní (1 588,- Sk) .................................................. 52,71 Eur
21.10.08 - účasť na VZ VVS TR (1 588,- Sk) ................................................. 52,71 Eur

Spolu: ...............................................................................................................580,53 Eur

DPH 19 % ........................................................................................................110,30 Eur
RN: 7 x 178,- Sk - 1 246,- Sk, t.j. 41,36 Eur
4 x 190,- Sk - 760,- Sk, t.j. 25,23 Eur .......................................................66,59 Eur

Náhrada cestovného:

Dátum: 21.10.2008, cesta: BB-TR-BB, km: 290, základná náhrada za 1 km: 5,50 Sk, spotreba litrov na
100 km: 5,8, cena za liter paliva: 39,35 Sk, náhrada Sk: 2 256,- Sk, náhrada Eur: 74,89 Eur. Spolu
náhrada cestovného 74,89 Eur.

Náhrada za stratu času:

dátum cesta BB-TR-BB počet ? h. náhrada spolu Sk spolu Eur
13.02.2008 BB-TR-BB 8 318,- Sk 2 544,- 84,45
21.10.2008 BB-TR-BB 8 318,- Sk 2 544,- 84,45

Spolu náhrada za stratu času ................................................168,90 Eur............

Spolu úkony právnej služby: ...............................................580,53 Eur............
DPH 19 % ..................................................................110,30 Eur.......................

RN: .........................................................................66,59 Eur...........................
Spolu náhrada cestovného .....................................................74,89 Eur............
Spolu náhrada za stratu času ................................................168,90 Eur............

Spolu trovy právneho zastúpenia : ............................................................. 1.001,21 Eur,

pretože súd mal za preukázané, že navrhovateľ zaplatil uvedené trovy obhajoby, a to poštovými
poukážkamidňa26.09.2007adňa30.03.2011aprevodnýmpríkazomdňa20.11.2007adňa03.03.2008,
pričom aj z prevodných príkazov podľa podpisov na nich vyplýva, že tieto zadával navrhovateľ.

Opatrením vojenského obvodového súdu 3T/28/2007 zo dňa 07.07.2008 bolo znalcovi MUDr.

Alexandrovi K?r?szovi priznané znalečné - náhrada za stratu času a cestovné v celkovej výške 5 646,-
Sk. Z tohto opatrenia však nevyplýva, že navrhovateľ bol povinný zaplatiť túto sumu. V prípade, že túto
sumu teda zaplatil, nebol na túto skutočnosť zaviazaný vojenským obvodovým súdom a nebol povinný
túto sumu zaplatiť, z tohto dôvodu súd v tejto časti návrh zamietol, pretože v tomto prípade nejde o
škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s týmto konaním. Toto plnenie bolo plnením bez právneho dôvodu,

na ktoré nebol navrhovateľ zaviazaný v trestnom konaní.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil cestovné vlastným motorovým vozidlom FORD Fiesta, ev. č. BR XXX
AT za cesty z Pohorelej do Banskej Bystrice a späť, ktoré mal vykonať v dňoch 19.05.2007,
30.05.2007, 20.09.2007, 25.08.2007, 05.11.2007, 15.06.2008, 19.06.2008 a 21.10.2008 a zároveň za

jednu cestu Pohorelá - Trenčín a späť dňa 13.02.2008. Celkovo si tieto náklady vyčíslil vo výške
486,32 Eur. Dňa 19.05.2007 túto cestu vykonal za účelom udelenia plnej moci svojmu právnemu
zástupcovi vrátane prvej porady s ním vzhľadom na to, že obhajca má sídlo advokátskej kancelárie
v Banskej Bystrici. Dňa 30.05.2007 sa zúčastnil úkonu, a to preštudovania vyšetrovacieho spisu naInšpekčnom odbore Stred v Banskej Bystrici. Dňa 20.09.2007 sa uskutočnil úkon - porada s obhajcom
pred prvým pojednávaním. V dňoch 25.09.2007 a 05.11.2007 sa zúčastnil na hlavnom pojednávaní
na Vojenskom obvodom súde v Banskej Bystrici. Dňa 13.02.2008 sa zúčastnil na verejnom zasadnutí

Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, ktoré sa konalo o odvolaní. Dňa 15.06.2008 sa uskutočnil ďalší
úkon, a to porada s jeho obhajcom a dňa 19.06.2008 sa zúčastnil hlavného pojednávania na Vojenskom
obvodovom súde v Banskej Bystrici. Súd má za to, že žiadny právny predpis nezakazuje obvinenému,
resp. obžalovanému, aby využíval za účelom dostavenia sa na jednotlivé úkony trestného konania
osobné motorové vozidlo. Súd je tiež toho názoru, že spojenie verejnou hromadnou dopravou medzi

Pohorelou a Banskou Bystricou, prípadne medzi Pohorelou a Trenčínom nie je dobré a v prípade cesty
doTrenčínadňa13.02.2008májednoznačnezapreukázané,ženavrhovateľnaozajpoužilsvojeosobné
motorové vozidlo, vzhľadom na to, že jeho právny zástupca, teda obhajca, si nevyúčtoval cestovné
náklady za túto cestu. Z týchto dôvodov mu súd priznal cestovné za vlastné motorové vozidlo,
avšak priznal mu iba skutočné náklady, ktoré mu vznikli, a to za prejazdené kilometre (Pohorelá - Banská
Bystrica a späť resp. Pohorelá - Trenčín a späť), spotrebu v litroch (podľa technického preukazu (6,7

l/100km) a cenu na liter paliva. Nepriznal mu teda základnú náhradu za 1 km uplatnenú vo výške 6,20
Sk, vzhľadom na to, že takúto základnú náhradu ustanovuje Opatrenie MPSVaR SR a používa sa
iba pri pracovných cestách, kedy sa použije osobné motorové vozidlo s predchádzajúcim
súhlasom zamestnávateľa resp. v prípadoch, keď tak presne ustanoví zákon. Súd mu taktiež nepriznal
náhradu za cestu dňa 21.10.2008 Pohorelá - Banská Bystrica, pretože síce podľa vyjadrenia jeho

právnehozástupcumalvtentodeňnehodu,alezospisujezrejmé,žesaverejnéhozasadnutiakonaného
o odvolaní nezúčastnil, a teda túto cestu súd nepovažuje za účelne vynaložené náklady v súvislosti
s jeho obhajobou. Z týchto dôvodov mu súd priznal spolu sumu 133,53 Eur, vo zvyšnej časti ohľadom
uplatnených cestovných nákladov návrh zamietol. Podľa zákona sa uhrádza skutočná škoda. Skutočná
škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi predstavuje náklady na pohonné hmoty, ktoré musel uhradiť, aby sa

zúčastnil na jednotlivých úkonoch. Pri výške náhrady za spotrebované pohonné hmoty súd vychádzal
z údajov Štatistického úradu SR, pretože navrhovateľ nedoložil potvrdenia o nákupe týchto pohonných
hmôt, pričom súd neprekročil výšku uplatňovanej náhrady za pohonné hmoty uvedenú v návrhu. Preto
mu súd priznal náhradu vo výške 373,35 Sk dňa 19.05.2007 (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena
PHM 36,66 Sk/ 1l), dňa 30.05.2007 vo výške 374,06 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena PHM

36,73 Sk/ 1l), dňa 20.09.2007 vo výške 383,83 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena PHM 37,69
Sk/ 1l), dňa 25.09.2007 vo výške 383,83 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena PHM 37,69
Sk/ 1l), dňa 05.11.2007 vo výške 402,57 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena PHM 39,53 Sk/
1l), dňa 13.02.2008 vo výške 1.210,03 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 442 km a cena PHM 40,86 Sk/ 1l),
dňa 15.06.2008 vo výške 446,77 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena PHM 43,87 Sk/ 1l),

dňa 19.06.2008 vo výške 448,40 Sk (spotreba 6,7 l/100 km, 152 km a cena PHM 44,03 Sk/ 1l), spolu
4.022,84 Sk, teda 133,53 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi aj požadované úroky z omeškania. Zákonná úprava v zákone č. 514/2003
Z.z. týkajúca sa úrokov z omeškania je účinná až od 01.01.2013. Súd má za to, že navrhovateľovi

vznikol nárok aj úrok z omeškania. Dňa 04.04.2011 bola Ministerstvu spravodlivosti doručená žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutý čas
plnenia, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, dlžník je povinný plniť dlh prvého
dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Plniť sa teda malo dňa 05.04.2011. Vzhľadom na to, že
k tomuto nedošlo, vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni,

kedy malo dôjsť k plneniu. Z týchto dôvodov súd priznal zákonný 9 % úrok z omeškania z priznanej
sumy 1.234,74 Eur odo dňa 06.04.2011 do zaplatenia, ohľadom prevyšujúceho uplatneného úroku z
omeškania súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi

ako účastníkovi v konaní v prevažnej miere úspešnému priznal náhradu trov konania vo výške 1.075,19
Eur za 7 úkonov právnej služby po 81,33 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2012, písomné
podanie na súd - návrh na začatie konania dňa 21.03.2012, písomné podanie na súd - vyjadrenie dňa
11.09.2012, ďalšia porada s klientom dňa 28.08.2013, účasť na pojednávaní dňa 03.09.2013, ďalšia
porada s klientom dňa 05.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 07.03.2014, 3x režijný paušál za rok 2012

po 7,63 Eur, 2x režijný paušál za rok 2013 po 7,81 Eur a 2x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 Eur,
cestovné náhrady spolu vo výške 86,05 Eur - Banská Bystrica - Brezno a späť dňa 03.09.2013 (84
km pri spotrebe 6,4 l/ 100 km a cene PHM 1,405 Eur/1 l a základnej náhrade za používanie cestných
motorových vozidiel 0,183 Eur/1 km) a dňa 07.03.2014 (84 km pri spotrebe 6,4 l/ 100 km a cene PHM1,356 Eur/1 l a základnej náhrade za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/1 km), Banská
Bystrica - Pohorelá a späť dňa 05.03.2014 (150 km pri spotrebe 6,4 l/ 100 km a cene PHM 1,356 Eur/1
l a základnej náhrade za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/1 km), náhrada za stratu

času vo výške 186,04 Eur (4 polhodiny v roku 2013 po 13,01 Eur, 10 polhodín v roku 2014 po 13,40
Eur), k tomu všetkému 20 % DPH v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. b), d) (v znení účinnom od
01.07.2013), § 14 ods. 1 písm. a), b), c) (v znení účinnom do 30.06.2013), § 15, § 16 ods.
3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 7 zákona č. 283/2002 Z.z.

Súd nepriznal nepriznal cestovné náhrady za 90 km, ale iba za 84 km vzhľadom na to, že
všeobecne udávaná vzdialenosť Banská Bystrica - Brezno je 42 km, teda tam a späť 84 km a nie 90
km ako si uplatnil právny zástupca navrhovateľa.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu (67,75 % - 32,25 % = 35,50 %) súd priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 381,69 Eur.

Odporcovia v rade 1/ a 3/ síce boli v konaní úspešní, aj si uplatnili náhradu trov konania, túto však
nevyčíslili resp. odporca v rade 1/ následne uviedol, že si nebude vyčíslovať trovy konania, preto im ju
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu
a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie

exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).