Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218245
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711218245.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu COFIDIS,

a. s. so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátskou kanceláriou
Antovszká, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti
žalovanej V. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX J., občianke SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a to Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka
Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom AK
Banská Bystrica, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 178,97 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

Súd n e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej Združeniu spotrebiteľov Slovenska,
o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.178,97 Eur spolu s
príslušným úrokom z omeškania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27. 05. 2013, kedy žalobu zamietol a nepriznal žalovanej náhradu
trov konania. Proti tomuto rozsudku dňa 19. 07. 2013 podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd
uznesením 16Co/662/2013-148, dňa 12. 02. 2014 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Súčasne krajský súd vo veci vyslovil právny názor, ktorým bol následne okresný

súd v zmysle § 226 OSP viazaný.

Na strane 3 zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že okresný súd bude musieť vykonať
dokazovanie posúdením obsahu úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok, ktoré predložil
žalobca. Od žalobcu si mal vyžiadať čitateľnú verziu všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali
tvoriť súčasť zmluvy, resp. originálne listiny týchto dôkazov, na ktoré sa žalobca odvolával. Ďalej
zdôraznil, že predovšetkým bude povinnosťou súdu najskôr urobiť záver o tom, či predložená úverová

zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, či obsahovala ročnú úrokovú sadzbu a termíny splátok istiny a úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN) prípadne iné zákonom vyžadované náležitosti.Súdnazákladeskutočnostíobsiahnutýchvodôvodnenípodanéhonávrhu,akoajskutočnostíuvedených
v písomných podaniach žalobcu, predložených listinných dôkazov a ostatných dôkazov zistil tento
skutkový stav:

Dňa 20. 09. 2007 podpísal predseda predstavenstva spoločnosti žalobcu návrh na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere COFIDIRECT/Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70000229.

Z obsahu predmetnej listiny (ktorá bola na základe výzvy v súlade s vysloveným názorom odvolacieho

súdu žalobcom opätovne doručená), súd zistil že zmluva o revolvingovom úvere explicitne neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov - v časti úverový limit: dole je len blanketný odkaz na to, že RPNM
sa určuje podľa čl. 5.4 VOP. Toto súd vyhodnotil ako nepostačujúce a odporujúce platnej právnej úprave
spotrebiteľských úverov v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, účinného do 31. 12. 2007 (zák. č. 568/2007 Z. z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o revolvingovom
úvere ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou a to bezúročne a bez poplatkov.

Ďalej súd z predmetnej zmluvy v časti úverový limit: konštatoval, že žalovanej bol poskytnutý úverový
limit vo výške 30.000,- Sk (995,818 Eur). Žalovaná ku dňu podania žaloby žalobcovi zaplatila sumu

1.406,03 Eur.

Žalovaná tak, ako v predzrušujúcom konaní aj teraz zdôraznila, že pri uzatváraní predmetnej
revolvingovej zmluvy ju nikto neupozornil na to, že môže odmietnuť poistenie úveru, o tejto možnosti
vôbec nevedela, osoba ktorá sa s ňou o zmluve rozprávala, jej len kázala, aby v spodnej ľavej strane

podpísala návrh na jej uzavretie. Úver „vybavovala“ cez telefón. Následne jej bola doručená písomnosť
- návrh na uzavretie Zmluvy s tým, že ho mala podpísať v spodnej časti a poslať späť. Žalovaná potvrdila,
že od žalobcu skutočne dostala na základe pôvodnej žiadosti úver vo výške 30.000,- Sk. Neskôr ešte
požadovala ponúknutú sumu 10.000,- Sk, no žalobca jej oznámil, že suma jej nemôže byť poskytnutá
vzhľadom na jej príjmy. Neskôr jej bola ponúknutá ešte „rezerva“ vo výške 3.000,- Sk, ktorú žalovaná

prijala, pretože bola v zlej finančnej situácii. Následne si zobrala ešte dva alebo trikrát finančnú rezervu,
toto však boli menšie čiastky.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
aj obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo,
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa
§ 53 ods. 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval občiansky zákonník, bola prebratá Smernica

Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúci režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené rozsudkom
Európskeho súdneho dvora z 27. 06. 2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98 a C-244/98, Oceáano Grupo a spol. v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť len, ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z

úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriťvhodnéprostriedky.Znamenátodosiahnuťvýsledoksledovanýčl.6Smernice,konkrétnechrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer v čl. 7 Smernice. Tieto
opatreniamôžupôsobiťakoodstrašujúciprostriedokapredchádzať nečestnýmzmluvnýmpodmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovispotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.
2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti
zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do
účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§
43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia
spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §
6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Tak, ako súd konštatoval v pôvodnom rozhodnutí, tak aj teraz z podaného žalobného návrhu
vyplynulo, že žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok vzniknutý z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom
(revolvingovom) úvere zo dňa 20. 09. 2007. Z návrhu na uzavretie zmluvy je nepochybné, že účastníci
konania v uvedený deň uzavreli nešpecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 30 000,- Sk. Bolo preukázané však aj to, že touto zmluvou
v ďalšom vopred vnútil žalovanej aj iný právny úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére záujmu žalovanej, pretože ako vyplýva z predtlače žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru,
konajúca osoba/žalovaná súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine sa podpísala
aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týkala absolútne iného právneho vzťahu - poistenia/pristúpenia

k poisteniu na krytie úveru. Ak teda žalovaná chcela získať požadovaný úver od žalobcu, čo bolo jej
primárnou pohnútkou ku vstupu do právneho vzťahu s ním, musela podpísať predtlač listiny, ktorá v
sebe obsahovala aj poistenie/pristúpenie k poisteniu na krytie úveru. V tomto prípade je nepochybnáabsencia dostatku vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom,
ako bolo primárne vo sfére jej záujmu.

Takéto praktiky a postup žalobcu s poukazom na citované právne normy možno kvalifikovať ako nekalú
praktiku, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, ako aj ustanovením § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nemôže požívať právnu ochranu.

Podstatným pre nové rozhodnutie vo veci bol procesný postup okresného súdu v smere naznačenom

odvolacím súdom, kde sa súd zameral na obsah a náležitosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Tak ako bolo zhora konštatované, táto zmluva neobsahovala v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z. z. explicitnú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd preto považoval predmetný
spotrebiteľský úver za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcaposkytolžalovanejúvervovýške995,82Eur.Žalovaná

uhradila žalobcovi sumu 1.426,76 Eur. Žalobca v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal
poskytnutie ďalších finančných prostriedkov žalovanej v úhrnnej výške 430,95 Eur ako súčet čiastkových
súm 144,03 Eur +26,56 Eur, + 23,24 Eur + 27,26 Eur + 24,86 Eur + 36,- Eur + 124,- Eur + 25Eur, takisto
súdu nepreukázal že žalovaná žiadala o poskytnutie iných finančných prostriedkov než požadovala v
pôvodnej zmluve o revolvingovom úvere č.: 70000229.

Ak by žalobca žalovanej poskytol plnenie bez právneho dôvodu (čo v rámci dokazovania hodnoverným
spôsobom však nepreukázal), vzniklo by mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom
nasledujúcompodni,kedyžalovanáposkytnutúsumu čerpala.Aktedamalžalobcaposkytnúťžalovanej
finančné prostriedky vo výške 1.426,77 Eur a žalovaná mu vrátila sumu 1.406,03 Eur, už pri prvom

poskytnutí sumy 144,03 Eur v mesiaci august 2008 (bez bližšej špecifikácie dátumu) si mohol žalobca
voči žalovanej uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia 01. septembra 2008.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe zhora citovaného zákonného ustanovenia súd „ex offo“ prihliadol na premlčaný nárok
žalobcu s tým, že po uplatnení námietky premlčania do sumy 144,03 Eur je nepochybné, že žalovaná
uhradilažalobcoviviac,akositentomoholuplatnilvzmysleposkytnutéhoúveru995,82Euranásledných
čiastkových súm, ktoré mal údajne žalovanej poskytnúť; samozrejme za toho predpokladu, že súd
vychádzal zo zhora naznačeného právneho posúdenia, že predmetný spotrebiteľský úver je úver

poskytnutý bez úročne a bez poplatkov.

Žalovanej, v konaní úspešnej, zo zákona vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1
OSP, súd jej však nepriznal náhradu trov vzhľadom k tomu, že táto sama v prípade úspechu náhradu
trov nepožadovala.

Súd taktiež nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vzhľadom k tomu, že
tento sa aktívne pojednávania nezúčastnil, vo veci nepodal žiadne písomné vyjadrenie či stanovisko
(do konania v podstate účelovo vstúpil 7 dní pred pojednávaním, kedy si ani nezistil, že v tom čase
vystupovalo už na strane žalovanej iné spotrebiteľské združenie na ochranu práv spotrebiteľa).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).