Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200467
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708200467.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S. S. M. X. F. J. Q. I. Á. , V. J., J. O. XX.X.XXXX,
G. F. K. O., V. Č.. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., Šaľa, Štúrova
č. 42, IČO: 36 866 296, za ktorú koná Mgr. Eva Timár Myjavcová, proti odporcom: I. F.. M.. Z. H.
M. U. E. X. Í. H. , J. O. XX.XX.XXXX, G. G., O. U. Č.. XXXX/XXA, zastúpený spoločnosťou AK MS
s.r.o., Bratislava, Galandova č. 3, IČO: 47 237 767, za ktorú koná JUDr. Miloslav Šimkovič, II. Slovenská republika
zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova č. 36, IČO: 17 335 345, o určenie
vlastníckeho práva, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu v I. rade proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 24. septembra 2015, č.k. 4 C 922/2008-760, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. septembra 2015, č.k. 4
C 922/2008-760, vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r

a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 24.9.2015, č.k. 4 C 922/2008-760, zamietol návrh
navrhovateľky (právnej nástupkyne pôvodných navrhovateľov) na určenie, že Z. J., J. O. X.X.XXXX, L.
O. XX.X.XXXX, S. S. J., V. Z., J. O. XX.X.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 nehnuteľnosti vedenej pre Obec a katastrálne územie G., okres

Senec, ako parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 7935 m2, tak ako je vyznačená v geometrickom
pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN) vypracovanom dňa 28.9.2007 Marekom Vanišom a úradne
overeným dňa 29.10.2007. Dôvodil, že odporca v II. rade nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie,
vo vzťahu k odporcovi v I. rade (vlastníkovi danej nehnuteľnosti) navrhovateľka nepreukázala naliehavý
právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Dôvodil,
že konal podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať inak úspešnému
účastníkovi konania. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, na okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy

uplatniť. Navrhovateľka v osobe jej právneho zástupcu navrhla súdu o náhrade trov konania rozhodnúť
podľa ustanovenia § 150 O.s.p. a odporcom v I., II. rade náhradu trov konania nepriznať z dôvodu
prípadu hodného osobitného zreteľa. Ten videla v skutočnosti, že má 67 rokov veku, má zlý zdravotný
stav, stratila záujem na výsledku konania (vedené 7 rokov). Prípadné priznanie náhrady trov konania
odporcomvI.,II.radebymalopreňulikvidačnéúčinkytým,žepoberástarobnýdôchodokvsume570,30
€ mesačne, celý mesačný príjem jej slúži na živobytie, na úradu nákladov spojených s bývaním, na lieky

v dôsledku jej zlého zdravotného stavu. Trovy konania by tak ohrozili jej právo na dôstojnú starobu,
exekučne by boli vymožiteľné iba cez nehnuteľnosť, ktorú vlastní. Súd prvého stupňa považoval zadôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že na Okresnom súde Pezinok sa viedlo niekoľko desiatok
sporov postavených na rovnakom skutkovom základe. Odporcovia v I., II. rade sa vo všetkých sporoch
vyjadrovali skutkovo rovnako, dôvodili rovnakými argumentmi. Nárok v prejednávanej veci a jeho právne

posúdenie je zložité a krivda, ktorá bola spáchaná počas obdobia rokov 1948 až 1989 sa v súčasnosti
(pri zachovaní tzv. Benešových dekrétov) ťažko napráva; zohľadnil tiež charakter daného sporu, citlivú
oblasť, zachovanie princípu spravodlivosti v danom konaní. Navrhovatelia môžu toto rozhodnutie svojím
spôsobom pociťovať ako nespravodlivé napriek tomu, že majú platné doklady o vlastníctve pôdy. Ani
právne posúdenie predmetného nároku nie je jednoduché.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie odporca v I. rade dôvodiac
ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. l písm. h/, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
(súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci).Zjavneboloporušenéjehoprávoakoúčastníkakonanianaspravodlivýsúdny

proces a bol vykonaný zásah do jeho majetkových práv. Ustanovenie § 150 O.s.p. je jednou z výnimiek
rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorá sa v zásade a primárne spravuje tzv. zásadou úspechu
vyjadrenou v § 142 ods. l O.s.p.; postup podľa § 150 O.s.p. môže nastať iba výnimočne, pri dôvodoch
hodných osobitného zreteľa. Výnimočnosť takého postupu súdu môže spočívať tak v okolnostiach veci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov. V konaní bol úspešný v celom rozsahu, mal preto plne

právo na náhradu trov konania. Navrhovatelia (ich právna nástupkyňa) pri podávaní návrhu na začatie
konaniasimuselibyťvedomí,žesúdnekonanieourčenievlastníctvasosebounesieajrizikoneúspechu,
rovnako finančnú, časovú náročnosť, keď navyše boli zastúpení advokátom. Sám sa (odporca v I.
rade) ocitol v časovo zdĺhavom a finančne náročnom súdnom konaní na základe vôle navrhovateľov,
bez vlastného pričinenia a zavinenia; tým mu vznikli trovy konania, nakoľko musel účinne brániť svoje

práva. Zdôraznil, že na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodnutí o náhrade trov konania je
potrebné skúmať všetky tam uvádzané predpoklady: a/ len výnimočne nepriznať celkom alebo sčasti
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, b/ dôvody hodné osobitného zreteľa, c/ účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa vo výroku o náhrade trov konania je nepreskúmateľné, pretože nie je odôvodnená podmienka

výnimočnosti. Súd neuviedol, akými skutkovými a právnymi premisami sa riadil, ako dospel k záveru,
že v danom prípade ide o výnimočnosť rozhodnutia, pri ktorom je dôvodné aplikovať ustanovenie § 150
O.s.p. V konaní skutkovo a právne dôvodil už v prvom úkone, vo vyjadrení k návrhu na začatie konania,
poukazoval na nedostatok právomoci súdu, keď uviedol, že navrhovateľ 4 roky pred podaním návrhu na
súd podal reštitučný návrh vychádzajúci z týchto istých okolností; o reštitučnom nároku bolo rozhodnuté

a navrhovateľke bol priznaný náhradný pozemok. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvého stupňa
videl len v tom, že na Okresnom súde Pezinok sa viedlo už niekoľko desiatok sporov na rovnakom
skutkovom základe, kde sa
odporcovia v I., II. rade vyjadrovali skutkovo rovnako, rovnakými argumentmi, že navrhovatelia môžu
rozhodnutie pociťovať ako nespravodlivé aj napriek tomu, že majú platné doklady o vlastníctve pôdy.

Takéto konštatovanie súdu je doslovne arbitrárne, absurdné. V konaní bolo preukázané, že podanie
návrhov proti nemu bolo iniciované jednou osobu (P. H.) a financované finančnou a developérskou
skupinou (UIRIS). Konkrétne išlo o 18 sporov, v ktorých boli návrhy podané v jeden deň - 28.1.2008
a jedným zástupcom JUDr. Benčíkovou. Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa v odôvodnení najskôr
poukazoval na aplikáciu a výklad § 150 O.s.p., bez náležitého odôvodnenia však následne rozhodol v

priamom rozpore s podmienkami tohto ustanovenia. V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok
pod sp.zn. 5 C 921/2008 bola priznaná úspešnému účastníkovi náhrada trov konania, kde neúspešný
účastník tiež navrhol o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ustanoveniu § 150
O.s.p. poukazujúc na svoj vysoký vek, zlý zdravotný stav, dĺžku konania, nízky dôchodok. Z povinnosti
„rozhodovať v obdobných veciach rovnako“ teda vyplýva pre súd v prípade odklonu od existujúcej

judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, čo sa ale v prejednávanej
veci nestalo. V odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2010,
sp.zn. I. ÚS 248/2010, na uznesenie sp.zn. I. ÚS 230/2004; nález sp.zn. III. ÚS 192/2006, rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 17/2009. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v

zmysle písomného vyčíslenia.

Navrhovateľka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v I. rade navrhla rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť; žiadala náhradutrov odvolacieho konania. Odvolacie námietky nepovažovala za dôvodné, pretože v tomto konaní a
rovnako aj v ďalších odporca v I. rade argumentoval vždy rovnakým spôsobom. Zdôraznila čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Súd

správnepostupovalpodľaustanovenia§150O.s.p.,dôvodyhodnéosobitnéhozreteľaskúmal,ustálil,že
takýto dôvod existuje v charaktere sporu, tiež na jej strane. Nepriznanie trov konania odporcovi v I. rade
vzhľadom na jeho majetkové pomery (príslušné LV založené v súdnom spise) nijako neovplyvní jeho
majetkovépomeryasúčasnebypriznanietrovkonaniavočinejjejmajetkovépomerypodstatnezhoršilo.
K odvolacej námietke, že 4 roky pred podaním návrhu uplatnila reštitučný nárok a táto skutočnosť

vylučuje aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p., dôvodila, že je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v
čase začatia súdneho konania a počas podstatnej doby jeho vedenia bola rozhodovacia činnosť súdov v
tejto oblasti nejednotná, nemala žiadnu právnu istotu, ktorý z názorov v tom čase súdmi na tieto prípady
bude súd aplikovať.

Odporca v II. rade odvolanie nepodal, k odvolaniu odporcu v I. rade sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže nebol daný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. (odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej), a dospel k záveru,

že odvolanie odporcu v I. rade je dôvodné.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľka (skôr jej právni predchodcovia Š. J., S. S.)
sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 28.1.2008 domáhala určenia, že Z. J., J.
O.M. X.X.XXXX, L. O. XX.X.XXXX, manželka S. J., V. Z., narodená dňa XX.X.XXXX, zomrela dňa

XX.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 nehnuteľnosti
vedenej pre Obec a katastrálne územie G., okres Senec, ako parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere
7935 m2, tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra
C KN) vypracovanom dňa 28.9.2007 Marekom Vanišom a úradne overeným dňa 29.10.2007, spolu s
príslušenstvom. Zostalo tiež nepochybné, že návrh na začatie konania bol zamietnutý v celom rozsahu,

a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť; záväznosť (§
159 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 O.s.p., sa môže niekedy javiť ako neprimeraná
tvrdosť. Ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov

hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu
úplne alebo sčasti nepriznal. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého
posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné,
ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania,

ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného
účastníka. Významné z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. Napokon súd musí
svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

Je notorietou, že predpokladom použitia ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa a aj vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že 100 % úspešnosť v konaní svedčí odporcom v I., II rade,

a teda navrhovateľka bola povinná nahradiť im trovy konania podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p.,
ktoré účelne vynaložili na uplatnenie, bránenie svojho práva. Podľa výsledku a spôsobu rozhodnutia
súdu prvého stupňa vo veci samej teda neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
(pomerný úspech a následné vyslovenie, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo),už vôbec nie ustanovenie § 146 ods. l O.s.p. (podľa výsledku z dôvodov tam uvedených žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania).Rozsudoksúduprvéhostupňavprejednávanejvecivo
výroku o náhrade trov konania je nepreskúmateľný. Totiž súd vo výroku vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, avšak v odôvodnení uvádza, že postupoval podľa ustanovenia §
150 ods. l O.s.p. Použitie ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. ale dopadá (len) na toho účastníka, ktorý by
mal inak nárok na náhradu trov konania, v tomto prípade na odporcov v I., II. rade. Ak súd prvého
stupňa skutočne postupoval podľa ustanovenia § 150
ods. l O.s.p., potom vo výroku mal vysloviť, že odporcom v I., II. rade nepriznáva náhradu trov konania.

Užlentietodôvody(nepreskúmateľnosťrozsudkusúduprvéhostupňavovýrokuonáhradetrovkonania)
privodili úspešnosť odporcu v I. rade v odvolacom konaní; z týchto dôvodov potom nebolo ani potrebné
sa ďalšími odvolacími dôvodmi zaoberať.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.), bude opätovne rozhodovať o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa (§ 142 a nasl.
O.s.p.) vo vzťahu k odporcom v I., II. rade majúc na zreteli právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu

vo veci samej. V prípade, že dospeje k záveru, že sú v konaní dané dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce použitie ustanovenia § 150 ods. l O.s.p., potom bude o náhrade trov konania rozhodovať
opätovne len vo vzťahu k odporcom v I., II. rade majúc pritom na zreteli zákonné zásady vyplývajúce z
ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. a uvedené vyššie; v neposlednom rade prihliadne aj na dôvody odporcu
v I. rade uvádzané v odvolaní. Posúdi všetky rozhodné skutočnosti naznačeným smerom u účastníkov

na oboch stranách sporu, posúdi okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku navrhovateľmi v 1., 2. rade
(ich právnou nástupkyňou), postoj účastníkov v priebehu konania, prípadne i ďalšie rozhodujúce právne
skutočnosti. V každom prípade rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodní (§ 169 ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, citovanému zákonnému ustanoveniu, zásadám, odvolaciemu súdu

nezostalo nič iné, len rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušiť a vec mu v
rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p., § 142 a nasl. O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.