Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/744/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210203
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112210203.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P. O.
BOX 3169, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609191, zast. Advokátska kancelária
Gallo s. r. o. so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti odporkyni: E. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. J. XXX, K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie sumy 170,19 eura s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 6. mája 2013 č. k. 10Ro/114/2012-86, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Vedľajší účastník na strane odporkyne je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania v sume 31,56 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátska kancelária Gallo s. r. o. so
sídlom Jilemnického 30, Martin do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor zo dňa 15. 10. 2012, doručený Okresnému súdu
Nitra dňa 22. 10. 2012, podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne proti platobnému rozkazu,
vydanému Okresným súdom Nitra dňa 19. 07. 2012 pod číslom konania 10RO/114/2012-42, ako odpor
podaný neoprávnenou osobou, odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 3, 4, §
172 ods. 1 a § 174 ods. 2, 3 OSP a po preskúmaní spisového materiálu a podaného odporu dospel
k záveru, že odpor v tejto právnej veci bol podaný neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu bolo preto
potrebné, v súlade s ustanovením § 174 ods. 3 OSP, odpor podaný vedľajším účastníkom
konania odmietnuť, keďže súd prvého stupňa mal za to, že na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať
opravné prostriedky sa ustanovenie § 93 ods. 4 OSP nevzťahuje a právo podať opravný prostriedok
má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Zdôraznil, že odpor
proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom „sui generis" proti meritórnemu výroku
platobného rozkazu a na jeho podanie je subjektívne legitimovaný iba odporca. Vzhľadom na to, že v
zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v
prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia § 201 OSP, bolo potrebné vyvodiť, že vedľajší účastník
nemá oprávnenie podať odpor. Takéto stanovisko zastával aj odvolací súd - Krajský súd v Nitre, ktorý
v odôvodnení uznesenia č. k. 7Co/197/2012-75 uviedol, že kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP
nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote
nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu (od
doručenia platobného rozkazu). Krajský súd v Nitre ďalej poukázal na druhú vetu ustanovenia § 201
OSP, keď uviedol, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú
situáciu ako právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo
predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201
druhá veta OSP) a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania. Vzhľadom na to, že v tomtoprípadenebolnaplnenýzákladnýzpredpokladovcitovanéhozákonnéhoustanovenia[§174ods.3písm.
c) OSP], teda odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný oprávnenou osobou na podanie odporu a o
následkoch podania odporu neoprávnenou osobou bola odporkyňa v platobnom rozkaze poučená, súd
prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti platobnému rozkazu ako odpor
podaný neoprávnenou osobou odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, namietajúc neúplné zistenie
skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci. Vyjadril presvedčenie, že názor súdu prvého
stupňa neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov
práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR stále rieši
vydávaním platobných rozkazov, v rozpore s § 172 ods. 9 OSP, keď súdy SR masovo vydávajú platobné
rozkazy aj vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Poukázal pritom na čl. 169
ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ. Bola preto zásadne nesprávna
právna argumentácia súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. Mal
za to, že vedľajší účastník, ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol
právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie
mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného
rozkazu. Následne poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj ustanovenia § 93 ods. 3, 4
OSP a mal za to, že bolo potrebné hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje,
vyzvať, aby sa k odporu vyjadril. Nečinnosť odporcu pritom nemohla byť považovaná za konkludentný
súhlas, ale bola prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie napr. o premlčaní
pohľadávky, ktorá bola voči nemu uplatňovaná a o neprijateľných zmluvných podmienkach, z ktorých
napriek ich absolútnej neplatnosti navrhovateľ uplatňuje, a naviac, súd ho často dostatočne účinne
odradil od podania odporu poučením v platobnom rozkaze o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za odpor
proti platobnému rozkazu súdny poplatok, aj keď bolo to v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 2
písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ išlo o možnosť vedľajšieho účastníka
podať vo veci opravný prostriedok, poukázal na mimoriadne dôležité uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo
27/2012 z 27. 08. 2012, ako aj iné uznesenia krajských súdov. Považoval za absurdné,
aby nezákonným postupom súdu, ktorým vydá platobný rozkaz vo veci, v ktorej ho vydať nesmie,
zabránil vedľajšiemu účastníkovi takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa pred úžerou,
nemorálnosťou a nečestnosťou a pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými
praktikami. S poukazom na uvedené trval na podanom odpore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka zastal názor, že súd postupoval
správne, keď odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako podané neoprávnenou osobou. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/17/2012. Okrem toho
mal za to, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania voči vedľajšiemu účastníkovi.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie,ktorémupredchádzalo,vrozsahuazdôvodovvymedzených vodvolaní(§212ods.1OSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 170,19 eura s
príslušenstvom. Vedľajší účastník dňa 02. 07. 2012 oznámil vstup do konania. Vo veci bol dňa 19. 07.
2012 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol odporkyni doručený dňa 15. 08. 2012 a vedľajšiemu účastníkovi
dňa 08. 10. 2012. Dňa 22. 10. 2012 podal vedľajší účastník proti platobnému rozkazu odpor, v dôsledku
čoho súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je posúdenie otázky, či bol vedľajší účastník oprávnený v danej
veci podať odpor dňa 22. 10. 2012.Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V zmysle poznámky 10a) k § 93 ods. 2 OSP je osobitným predpisom napríklad aj zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením,
má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.
Podľa § 174 ods. 3 OSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný:
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.
Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní, preto sa skutkový stav veci pred jeho vydaním
nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej. V platobnom
rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal
proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu
nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v
zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu
je odporca, prípadne jeho splnomocnený zástupca a od 01. 01. 2015 aj vedľajší účastník, avšak lenza predpokladu, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že pred vydaním platobného rozkazu Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane
odporkyne. Po oznámení vstupu do konania vedľajším účastníkom súd vydal platobný rozkaz a okrem
účastníkov konania ho zaslal aj vedľajšiemu účastníkovi. Následne dňa 22. 10. 2012 vedľajší účastník
podalnasúdeodporprotiplatobnémurozkazu,pričomnapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňaodpor
vedľajšieho účastníka odmietol.
Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, ktorého v
súdnom konaní podporuje. Všetky úkony vykonáva vo vlastnom mene. Jeho postavenie však nie je
úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z
procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania.
Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania
môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V konaní o vydanie
platobného rozkazu právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku právo vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu do 31. 12. 2014 neupravovala (na
rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré právna úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných
podmienok priznávala). Občiansky súdny poriadok výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu
platobného rozkazu, pričom stanovuje, že sa tak stane iba za predpokladu, že odporca včas podá
odpor s odôvodnením vo veci samej (§ 174 ods. 2 prvá veta OSP). Uvedenú nejednotnosť
odstránila novela OSP s účinnosťou od 01. 01. 2015, ktorá v ustanovení § 93 ods. 5 OSP zakotvila,
že vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Z uvedeného vyplýva, že
právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, resp. od 01. 01. 2015 na vedľajšieho účastníka
za predpokladu, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, a preto, pokiaľ v zákonnej lehote odporca, resp. iná oprávnená osoba, nepodala
odpor proti platobnému rozkazu, tento sa stal právoplatným. To potom znamená, že ak sa odpor proti
platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 93 ods. 2
OSP právny význam.
Keďže odporkyňa v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodala a k zrušeniu platobného
rozkazu by v danej veci došlo len vtedy, ak by odporkyňa včas podala odpor s odôvodnením
vo veci samej, súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď odpor vedľajšieho účastníka odmietol
ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné
extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporkyňa odpor v zákonom stanovenej lehote nepodala,
môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu, prípadne,
že jeho lehota je limitovaná lehotou odporkyne. Uvedené nenarúša ani novelizovaná právna úprava.
Účastníci občianskoprávneho konania, a teda aj vedľajší účastník majú iba tie práva, ktoré im Občiansky
súdny poriadok priznáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 31,56 eura
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za vyjadrenie k odvolaniu proti
napadnutému uzneseniu v sume 18,26 eura, režijný paušál v sume 8,04 eura podľa § 16 ods. 3
cit. vyhlášky a 20% DPH v sume 5,26 eura (20% DPH zo sumy 26,30 eura). Odvolací súd pritom
vychádzal z tarifnej hodnoty - predmetu sporu, t. j. 170,19 eura.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.