Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2014200356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša

a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa:
Urbariát Jastrabie Kračany, Jastrabie Kračany 11, Kráľovičove Kračany, zastúpený predsedom JUDr.
Ladislavom Pongráczom, so sídlom Advokátska kancelária, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda,
proti odporcovi: Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, Korzo Bélu Bartóka 789/3,
Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OU-DS-PLO-2014/00429-1 zo dňa
13.03.2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sp/27/2014-18 z
10. novembra 2014 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sp/27/2014-18 zo dňa
10.11.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
potvrdil rozhodnutie odporcu Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor číslo: OU-
DS-PLO-2014/00429-1 zo dňa 13. marca 2014. Uvedeným rozhodnutím Okresný úrad v Dunajskej
Strede rozhodol podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k

pozemkom a doplnení zákona NR SR č.180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) tak, že navrhovateľ nespĺňa
podmienky uvedené v § 2 ods. 1 v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. citovaného zákona
na navrátenie vlastníctva pozemkov alebo priznanie práva na náhradu za pozemky bývalého Urbariátu
Jastrabie Kračany, ktoré sú vedené na pkn. vložke č. 36 a 210 katastrálneho územia O..

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom

namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu.

Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu a súdu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, podľa ich názoru reštitučný nárok by si mali uplatniť fyzické osoby - členovia
bývalého Urbariátu Jastrabie Kračany, pričom s týmto právnym názorom nesúhlasí, nakoľko vlastníctvo
k pozemkom je zapísané v prospech spoločenstva a podľa § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.

spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa rozumejú aj užívacie
podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave
právnych pomerov urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V prípade, ak nemožno
výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké.Počas reštitučného konania bol založený do spisu aj zoznam obyvateľov obce, zoznam urbárnikov a
zoznam rodinných domov v čase prechodu pozemkov na štát, boli vyčíslené aj podiely spoluvlastníkov,

pričom správny orgán akceptoval predložené zoznamy a nikdy nenamietal nesprávnosť alebo neúplnosť
návrhu.

Podľa navrhovateľa správny orgán pochybil aj pri zistení skutkového stavu, nakoľko predseda urbariátu
bol poverený všetkými členmi na uplatnenie reštitučného nároku, oprávnené osoby jednohlasne a

zrozumiteľne splnomocnili predsedu urbariátu na zastupovanie v reštitučnom konaní k pozemkom,
pričom vlastníctvo k pozemkom bolo zapísané v prospech urbariátu a nie v prospech fyzických osôb v
pkn. vložke č. 36 a 210, ako vlastník je zapísaný urbariát bez zoznamu členov a ich podielov, preto bol
splnomocnený predseda urbariátu na uplatnenie reštitučného nároku.
Ďalej podľa názoru navrhovateľa odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné a presvedčivé, pričom
tieto požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú v právnom štáte základnými podmienkami správnosti

a úplnosti rozhodnutia, ak súd pri odôvodnení nepostupuje v súlade s ustanoveniami § 157 ods. 2
O.s.p., dochádza k tomu, že rozhodnutie nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie
rozhodnutia umožní účastníkom konania posúdiť ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné právne
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí.

Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnuté rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave tak, že zruší rozhodnutie odporcu a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný

odbor číslo: OU-DS-PLO-2014/00429-1 zo dňa 13. marca 2014. Uvedeným rozhodnutím číslo: OU-DS-
PLO-2014/00429-1 zo dňa 13. marca 2014 Okresný úrad v Dunajskej Strede rozhodol podľa § 4 ods.
1 a § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1
v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. citovaného zákona na navrátenie vlastníctva pozemkov
alebo priznanie práva na náhradu za pozemky bývalého Urbariátu Jastrabie Kračany, ktoré sú vedené

na pkn. vložke č. 36 a 210 katastrálneho územia O..

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa
súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto

vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu, ktorým
rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. tak, že navrhovateľ
nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1 v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. citovaného

zákona na navrátenie vlastníctva pozemkov alebo priznanie práva na náhradu za pozemky bývalého
Urbariátu Jastrabie Kračany, ktoré sú vedené na pkn. vložke č. 36 a 210 katastrálneho územia O..

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie
preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší
súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi
závermi krajského súdu sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zuvedenéhočlánkuústavyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností
do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na
ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho
správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť
interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.

Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

Podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce

obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými

osobami jeho deti.
(3) V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam
uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z.
(1) Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 503/2003 Z.z.
(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004
na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

(2) Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správny
orgán odporcu v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážil
dostatokskutkovýchpodkladovrelevantnýchprevydanierozhodnutia,vodôvodnenírozhodnutiauviedol

dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol a krajský súd sa súčasne v dôvodoch svojho
rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami odporcu.
Najvyšší súd k odvolaniu navrhovateľa uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. právo
na navrátenie k pozemku podľa tohto zákona si môže uplatniť iba oprávnená osoba, ktorá je občanom
Slovenskej republiky, t.j. iba fyzická osoba, teda v danom prípade si mohli reštitučný nárok uplatniť iba

fyzické osoby - jednotliví členovia Urbariátu Jastrabie Kračany a nie samotný Urbariát. Z tohto dôvodu
aj podľa názoru najvyššieho súdu neboli splnené podmienky na navrátenie pozemkov podľa zákona č.
503/2003 Z.z.

Neopodstatnená je aj námietka navrhovateľa, že predseda urbariátu bol poverený všetkými členmi na

uplatnenie reštitučného nároku, oprávnené osoby jednohlasne a zrozumiteľne splnomocnili predsedu
urbariátu na zastupovanie v reštitučnom konaní k pozemkom, preto bol splnomocnený predseda
urbariátu na uplatnenie reštitučného nároku.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu členovia bývalého urbariátu síce mohli poveriť svojho zástupcu na

uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností v zmysle § 37 ods. 2 zák. SNR č.330/1991 Zb., avšak
toto poverenie musí byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili a na aký
konkrétny právny úkon bolo udelené. Z odvolania navrhovateľa a ani zo spisového materiálu však
tieto vyššie uvedené náležitosti poverenia nevyplývajú, pričom navrhovateľ túto námietku vzniesol

až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu a naviac na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy,
hoci dôkazné bremeno zo zákona je na navrhovateľovi. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2 O.s.p. je totiž potrebné vyvodiť, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia explicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť tak rozsah
súdnej kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria vlastnú podstatu bodov

opravného prostriedku, ktorými je súd viazaný. Z opravného prostriedku musí byť zrejmé, v ktorých
častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona (procesného resp. hmotného).

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie odporcu bolo v súlade so zákonom a keďže námietky navrhovateľa neodôvodňujú jeho
zrušenie, krajský súd nepochybil, keď napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil, keď
nezistil vytýkané porušenie zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky navrhovateľa

smerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné, také, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie
danej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznalich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a odporcovi z dôvodu, že podľa zákona na ich
náhradu nemá zákonný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.