Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112207307
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112207307.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsudcomJUDr.MartinomSmolkomvprávnejvecižalobcu:JUDr.Peter

Sopko, LL.M., so sídlom Pavlínska 24. 917 01 Trnava, správca úpadcu ELSO, spol. s r.o. v konkurze,
so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511 proti žalovanej: Q. právne zastúpená
AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Vyplatenie záväzku úpadcu ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31
337 511, žalovanej Q. dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 31.1.2011 je voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu ELSO spol. s r.o. so sídlom
Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

25K/33/2011, p r á v n e n e ú č i n n é .

Žalovaná j e p o v i n n á poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške
281.212,75 eur do dotknutej podstaty bezhotovostným prevodom na účet úpadcu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132,64 do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa5.4.2012domáhalurčenia,žeprávnyúkon-vyplateniezáväzku
úpadcu voči žalovanej dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 31.1.2011 je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom úpadcu ELSO, spol. s r.o. so
sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, Šamorín v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 25K/33/2011. Zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť v zmysle § 63 ods. 1 ZKR poskytnúť

konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 281.212,75 eur do dotknutej podstaty
bezhotovostným prevodom na číslo účtu úpadcu. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 6.10.2011 bol
uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/33/2011 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ELSO,
spol. s r.o. . Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 6.10.2011 a
teda konkurz bol v zmysle § 191 ods. 1 a 9 ZKR vyhlásený dňom 7.10.2011, od ktorého sa aj počíta 6-
mesačná lehota na uplatnenie odporovacieho práva na súde. Žalobca ako odporovateľný právny úkon
označil uhradenie záväzku úpadcu voči žalovanej v celkovej výške 281.212,75 eur, ktoré boli uhradené

v hotovosti úpadcom do rúk žalovanej dňa 31.1.201 o čom svedčí kópia výdavkového pokladničného
dokladu. Vyplatenie záväzku je právnym úkonom, ktorý zvýhodňuje niektorých veriteľov úpadcu na
majetkovom práve uspokojiť svoje pohľadávky z majetku úpadcu. V zmysle § 59 ZKR pre úspešnosť
včas podanej odporovacej žaloby je potrebné preukázať, že v konkurze bola prihlásená a zistená aspoňjedna pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu a že jej uspokojenie
je v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené. Druhou podmienkou je, že druhá strana právnych úkonov
získala lepšie postavenie alebo inú výhodu od dlžníka. Treťou podmienkou, že ide o právny úkonu

urobený v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade nie spriaznených osôb a
štvrtou podmienkou je skutočnosť, že úpadok dlžníka je dôsledkom odporovateľného právneho úkonu
alebo skutočnosť, že dlžník bol v čase urobenia úkonu v úpadku. K prvej podmienke žalobca uviedol,
že v rámci konkurzu si prihlásil pohľadávku okrem iných aj veriteľ R.s vo výške 2.762.165,57 eur (z toho
uznaná pohľadávka vo výške 2.415.367,13 eur a popretá vo výške 346.798,44 eur) a veriteľ Bývanie

Centrum s.r.o. pohľadávku vo výške 1.392.186,16 eur. Tieto pohľadávky vznikli tak, že veriteľ Ing. W. W.
poskytol dňa 27.8.2007 konateľovi úpadcovi Ing. Y. ako fyzickej osobe pôžičku vo výške 1.128.593,24
eur. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 uzavretým medzi R. ako veriteľom a R. ako
dlžníkom 1 a úpadcom ako dlžníkom 2, na základe ktorého úpadca t.j. spoločnosť ELSO, spol. s r.o. v
zmysle § 533 OZ pristúpila ako dlžník 2 k záväzku Ing. M., t.j. k záväzku v čase podpisu tohto dodatku
č. 1 vo výške 1.230.166,60 eur. V zmysle Dodatku č. 1 sa úpadca ako dlžník 2 zaviazal uhradiť tento

záväzok najneskôr do 17.12.2007 a pre prípad, že by tak neurobil, sa zaviazal spolu s Ing. M. zaplatiť
veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 497.908,78 eur. Ing. W. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
17.12.2010 postúpil časť svojej pohľadávky vo výške 1.035.650,26 eur na spoločnosť Bývanie Centrum,
s.r.o., ktorá vyzvala úpadcu na zaplatenie dlžnej sumy do 27.12.2010, úpadca svoj záväzok žiadnym
spôsobom ani čiastočne neuhradil. Jednoznačne je tak preukázané, že pohľadávka Ing. W. ako aj jej

časť,ktorúpostúpilnaBývanieCentrums.r.o.vzniklavroku2007abolavrámcikonkurznéhokonaniana
majetok úpadcu riadne prihlásená a aj zistená, čo znamená, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred
účinnosť zvýhodňujúceho právneho úkonu. Zároveň z dôvodu, že došlo k uhradeniu záväzku žalovanej
úpadcom, nebolo možné zapísať vyššie uvedené vyplatené finančné prostriedky do súpisu majetku, čo
znamená, že uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu je tým odporovateľným právnym

úkonom ukrátené, nakoľko finančné prostriedky úpadcu mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov
úpadcu. K druhej podmienke žalobca uviedol, že úpadca uhradil pohľadávku žalovanej dňa 31.1.2011 t.j.
včase,keďúpadcamalajinýchveriteľov,ktorýchpohľadávkyboliriadneprihlásenévrámcikonkurzného
konania. Zaplatením pohľadávky žalovanej vo výške 281.212,75 eur úpadcom získala žalovaná lepšie
postavenie,resp.inúvýhoduodúpadcu,čoznamená,žeúpadcažalovanúneoprávnenezvýhodniloproti

ostatným veriteľom úpadcu. K tretej podmienke žalobca uviedol, že k vyplateniu záväzku došlo dňa
31.1.2011 a konkurzné konanie bolo začaté dňa 29.7.2011 a tak neuplynul viac ako 1 rok od vykonaného
právneho úkonu pred začatím konkurzného konania. K štvrtej podmienke žalobca uviedol, že uhradenie
záväzku úpadcu žalovanej spôsobil prevod takmer všetkého majetku úpadcu, ktorý mal za normálnych
okolností slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, kde po uhradení záväzku úpadcu formou

hotovostnej platby pre ostatných veriteľov podľa súpisu majetku úpadcu zostal na rozdelenie majetok
v súpisovej hodnote 43.600,24 eur, pričom z toho pohľadávka vo výške 43.152,09 eur je premlčanou
pohľadávkou. Uvedenou skutočnosťou t.j. odporovateľným úkonom sa dostal úpadca do predĺženia v
zmysle § 3 ZKR a vyhlášky MS SR 643/2005 Z.z., čo znamená, že úpadca ktorý bol povinný viesť
účtovníctvo a mal viac ako 1 veriteľa mal hodnotu svojich záväzkov vyššiu ako hodnota jeho majetku.

Zároveň žalobca dodal, že žalovaná je spoločníkom úpadcu, pričom jej priamy podiel na základnom
imaní úpadcu je 26 % a teda je spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s § 9
ods. 3 ZKR. Z uvedeného dôvodu sa úpadok úpadcu predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2014 (č.l. 121 spisu) uviedla, že pohľadávky

konkurzných veriteľov na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe vznikli zo zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 27.8.2007 medzi veriteľom Ing. W. a dlžníkom Ing. Y.m na základe ktorej poskytol
Ing. W. pôžičku vo výške 34.000.000 Sk (1.128.593,24 eur). Pôžička bola splatná do troch mesiacov
t.j. 27.11.2007 s trojpercentným úrokom ročne. Návratnosť poskytnutej pôžičky bola zabezpečená
nehnuteľnosťou vo vlastníctve ELSO spol. s r.o.. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007

podpísaným dňa 12.12.2007 medzi veriteľom II. a pristupujúcim dlžníkom ELSO spol. s r.o. pristúpil
pristupujúci dlžník ELSO spol. s r.o. k záväzku vo výške 1.230,166,60 eur (37.060.000 Sk) a zaviazal
sa tento vrátiť do 17.12.2007, pričom bolo dohodnuté, že v prípade omeškania má veriteľ nárok na
zmluvnúpokutu497.908,78eur(15.000.000Sk).Žalobcavpodanejžalobeneuviedolexistenciudodatku
č. 2, ktorým bol na zabezpečenie pohľadávok Ing. W. voči spoludlžníkom Ing. M. a ELSO spol. s

r.o. zriadený zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pohľadávky R.a a Bývanie
centrum s.r.o. vzniklé v roku 2007 boli prihlásené v rámci konkurzného konania to znamená že ide
o pohľadávku ktorá vznikla ešte pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu. Pôvodný správca
úpadcu B.F.B správcovská v.o.s. boli uvedené pohľadávky popreté v celom rozsahu a až ďalší správcatieto pohľadávky dodatočne dňa 20.2.2012 uznal. Záväzok uhradený úpadcom voči žalovanej vznikol
z pôžičiek z vkladu prostriedkov dňa 28.8.2005 vo výške 100.000 eur z poskytnutia prostriedkov dňa
14.10.2005 vo výške 103.000 eur a dňa 28.11.2005 vo výške 150.000 eur. Pohľadávky žalovanej voči

úpadcovitakvzniklieštevroku2005tedapredžalobcomoznačenoupohľadávkouveriteľovR.aBývanie
centrum s.r.o. a teda sa nejedná o zvýhodňujúci úkon ako označuje žalobca.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2015 (č.l. 132 spisu) uviedol, že podľa výpisu z
obchodného registra úpadcu je žalovaná spoločníkom úpadcu, pričom jej podiel na základnom imaní

úpadcu je 26 % a je teda v zmysle § 9 ods. 3 ZKR osobou spriaznenou s úpadcom. Z uvedeného dôvodu
sa úpadok úpadcu predpokladá. So žalobcom predložených dôkazov najmä z predloženého zoznamu
pohľadávok je zrejmé, že v čase uskutočnenia zvýhodňujúceho úkonu t.j. 31.1.2011 mal úpadca viacero
veriteľov ktorí mali v čase uskutočnenia zvýhodňujúceho úkonu splatné pohľadávky a ktorých výška je v
zjavnom nepomere k likvidnému majetku úpadcu. K argumentácii žalovanej obsiahnutej v jej písomnom
vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že táto nie je relevantná vo vzťahu k posúdeniu toho či bol napadnutý

úkon úpadcu voči žalovanej zvýhodňujúci alebo či bol úkon urobený počas úpadku úpadcu resp. či týmto
úkonom bol vyvolaný úpadok úpadcu a teda žiaden z argumentov nevyvracia vyvrátiteľnú domnienku
úpadcu úpadcu. Pre posúdenie toho či bol napadnutý úkon zvýhodňujúcim právnym úkonom nie je
podstatné, či (odhliadnuc od iných už vtedy splatných záväzkov úpadcu, ktoré žalovaná nerozporuje)
bol záväzok veriteľov Ing. W.a zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva a či bola nehnuteľnosť

zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva prevedená na Bývanie centrum s.r.o.. Táto skutočnosť
je pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku
právne bezvýznamná. Taktiež nie je podstatné že žalovaná rozporuje postup predchádzajúceho správcu
Ing. Petra Veselovského, nakoľko uznaním pohľadávky správcom sa pohľadávka považuje za zistenú.
Pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku nie

je rozhodné kedy záväzok vznikol ale či uskutočnením právneho úkonu došlo k zvýhodneniu žalovanej
na úkor ostatných veriteľov a či sa tak stalo počas úpadku resp. či bol zvýhodňujúcim právnym úkonom
úpadok vyvolaný. Žalobca tak má za to, že žalovaná nepredniesla v konaní žiaden právne relevantný
argument ktorým by vyvrátila právnu domnienku úpadku podľa § 59 ZKR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovanej, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Výdavkovým pokladničným dokladom, konečným zoznamom
pohľadávok veriteľov úpadcu, zmluvami o pôžičke, dodatkom č. 1, ako i s celým obsahom spisového
materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní zotrval na obsahu žaloby, písomného vyjadrenia a zdôraznil, že sú splnené všetky
podmienky na vyslovenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, ktorým úpadca zvýhodnil
žalovanúakojednéhozveriteľovúpadcuoprotiostatnýmvžalobeoznačenýmveriteľomazároveňukrátil
uspokojenie ich pohľadávok. Úkon bol vykonaný v čase úpadku úpadcu, keďže úpadok sa v danom
prípade predpokladá vzhľadom na spriaznenosť úpadcu a žalovanej.

Právny zástupca žalovaného zotrval v konaní na obsahu písomného vyjadrenia k žalobe a dodal, že
podľa jeho názoru uhradenie záväzku nie ja samo o sebe právnym úkonom, ktorý možno žalobou
úspešne odporovať.

Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 18 spisu) súd zistil, že dňa 27.8.2007 uzavreli veriteľ R. zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančnú čiastku 1.128.593,24 eur (34.000.000 Sk) s tým, že
tento ju vráti do 27.11.2007 spolu s dohodnutým úrokom.

Z Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2007 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 (č.l.20) súd zistil, že spoločnosť

ELSO spol. s r.o. pristúpila k záväzku pôvodného dlžníka zo zmluvy o pôžičke a zaviazala sa dlh vo
výške 1.230.166, 60 eur (37.060.000 Sk) splniť do 17.12.2007, inak aj zmluvnú pokutu.

Z konečného zoznamu pohľadávok veriteľov úpadcu (č.l. 22-41 spisu) súd zistil, že celková pohľadávka
veriteľa R. je evidovaná v konečnom zozname pod č. 12,13 a 14 a pohľadávka veriteľa Bývanie Centrum,

s.r.o., je evidovaná pod č. 2,3,4 a 5.

Z výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 11 spisu) súd zistil, že spoločnosť ELSO, spol. s r.o. vystavila
dňa 31.1.2011 výdavkový pokladničný doklad o vyplatení sumy 281.212,75 eur žalovanej Gisele Fach ato titulom vrátenia záväzku pričom na doklade sa nachádzajú vlastnoručné podpisy vyhotoviteľa dokladu
a podpis príjemcu.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,

ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 59 ods. 1,2,3,4 cit. zákona zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku

vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne
alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak
neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno

odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci
právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia
zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým
zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného
konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno

odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím
konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 3 ods. 1,3 cit. zákona dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník
podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Predlžený je ten, kto je povinný
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov

presahuje hodnotu jeho majetku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) cit. zákona spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo
nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý
je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ

nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Podľa § 118a ods.1,2 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,

o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o
základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní
opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvéhopojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd
neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré
účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných

dôkazných prostriedkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vyjadrenia oboch účastníkov a listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 31.1.2011 úpadca
ELSO spol. s r.o., ktorého je žalobca správcom, vyplatil žalovanej svoj záväzok vo výške 281.212,75
eur. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetným právnym úkonom úpadca zvýhodnil veriteľa - žalovanú
pred ďalšími veriteľmi, ktorí mali splatné pohľadávky už v čase vykonania predmetného úkonu a ktorý
si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní na majetok úpadcu.

Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky
rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn.
25K/33/2011 zo dňa 29.9.2011, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 192/2011 dňa
6.10.2011, bol vyhlásený dňom 7.10.2011 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na

majetok dlžníka ELSO spol. s r.o., a súčasne bol za správcu ustanovený B.F.B. správcovská, v.o.s.. Dňa
5.4.2012 vtedajší správca úpadcu uplatnil na súde právo odporovať právnemu úkonu zo dňa 31.1.2011.
Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že vtedajší žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej
lehote (v zmysle § 57 ods. 2 ZKR do šesť mesiacov od vyhlásenia konkurzu) a napadol úkony urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (§ 58 ods. 3 ZKR), ktoré začalo dňa 28.7.2011.

V konaní tak zostalo sporným, či napadnutým právnym úkonom dlžník, úpadca zvýhodnil žalovanú ako
svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom došlo zároveň k ukráteniu ich
pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou, teda či ide o právne úkon zvýhodňujúci
niektorého veriteľa, ktorý je možné napadnúť odporovateľnosťou v zmysle § 59 ZKR. V konaní bolo
preukázané, že v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu si prihlásili pohľadávky aj veritelia

Ing. W. vo výške 2.762.165,57 eur (z toho popretá správcom vo výške 346.798,44 eur) a spoločnosť
Bývanie Centrum, s.r.o. vo výške 1.392.186,16 eur, pričom obe pohľadávky titulom pôžičky boli splatné
v roku 2007 ešte pred vykonaním napadnutého právneho úkonu v roku 2011, ktorým úpadca vyplatil
svoje záväzky voči žalovanej. Zaplatením pohľadávky žalovanej vo výške 281.212,75 eur úpadcom
dňa 31.1.2011, tak žalovaná získala lepšie postavenie, resp. inú výhodu od úpadcu, čo znamená že

úpadca žalovanú neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom úpadcu, ktorý mali v čase vykonania
právneho úkonu už splatné svoje pohľadávky, a ktorí si tieto pohľadávky aj prihlásili do konkurzného
konania a boli správcom uznané a tým aj zistené. Nakoľko žalovaná bola v čase vykonania právneho
úkonu preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom, tak sa aj v zmysle § 59 ods. 3 ZKR predkladá
úpadok dlžníka v tomto čase, pokiaľ nie je preukázaný opak, čo v konaní preukázané nebolo. K právnej

obrane žalovanej obsiahnutej v jej písomnom vyjadrení k žalobe súd uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Pre posúdenie toho
či bol napadnutý úkon zvýhodňujúcim právnym úkonom nie je podstatné, či bol záväzok veriteľov II.
zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva a či bola nehnuteľnosť zabezpečená zabezpečovacím
prevodom práva prevedená na Bývanie centrum s.r.o.. Táto skutočnosť je pre posúdenie zvýhodňujúcej

povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku právne bezvýznamná. Taktiež nie
je podstatné že žalovaná rozporuje postup predchádzajúceho správcu, nakoľko uznaním pohľadávky
správcom sa pohľadávka považuje za zistenú. Pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého
právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku nie je rozhodné taktiež kedy záväzok vznikol ale čiuskutočnením právneho úkonu došlo k zvýhodneniu žalovanej na úkor ostatných veriteľov a či sa tak
stalo počas úpadku resp. či bol zvýhodňujúcim právnym úkonom úpadok vyvolaný. Právny zástupca
žalovanej na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru samotné uhradenie záväzku úpadcu voči

žalovanej nie je právnym úkonom ako takým a nie je možné ho ani preto úspešne žalobou odporovať.
S uvedeným právnym názorom nemožno súhlasiť. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právny
úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Je nepochybné, že uhradenie záväzku je prejavom vôle dlžníka
splniť svoj dlh voči veriteľovi a tento prejav vôle smeruje k zániku tých práv a povinností resp. právneho

pomeru medzi dlžníkom a veriteľom, ktoré zákon s takýmto prejavom spája (splnením dlh zanikne,
§ 559 ods 1. OZ). Súd tak má za to, že v danom prípade uhradenie záväzku zo strany úpadcu je
právnym úkonom, je právnym úkonom platným a je preto možné ho aj napadnúť odporovacou žalobou.
Žalovaná nepredniesla v konaní žiaden právne relevantný argument ktorým by vyvrátila dôvodnosť
žaloby. Žalovaná v konaní nepreukázala opak tvrdení žalobcu a neuviedla žiadne významné skutočnosti
spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Bolo na žalovanom, ak chcel byť procesne úspešný, aby uniesol v

konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. Súd má zato, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu
o splnení všetkých zákonných podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu a súd mal
v konaní dostatočne preukázané, že v konkurznom konaní úpadcu bola prihlásená a zistená aspoň
jednapohľadávka(pohľadávkyveriteľovIng.W.aaobchodnejspoločnostiBývanieCentrum,s.r.o.),ktorá
vznikla (v roku 2007) pred účinnosťou (31.1.2011) zvýhodňujúceho právneho úkonu - uhradenia záväzku

úpadcu voči žalovanej vo výške 281.212,75 eur a že jej uspokojenie je v dôsledku tohto právneho
úkonu ukrátené. Zaplatením pohľadávky žalovanej, tak žalovaná získala lepšie postavenie, resp. inú
výhodu od úpadcu, čo znamená že úpadca žalovanú neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom
úpadcu, ktorý mali v čase vykonania právneho úkonu už splatné svoje pohľadávky. Žalovaná bola v
čase vykonania právneho úkonu preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom, a preto sa predkladá

aj úpadok dlžníka v tomto čase.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných
podmienok odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol, tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 11 ods. 1, Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. plnú náhradu trov
konania v sume 132,64 eur za trovy právneho zastupovania (za 2 hlavné úkony právnej služby po á
58,69 eur /prevzatie a príprava, písomné podanie žaloby na súd), režijný paušál ( § 16 vyhlášky ) 2 x

po á 7,63 eur), proti procesne neúspešnej žalovanej s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú
náhradu trov konania uložil zaplatiť žalovanému do rúk právneho zástupcu žalobcu.

O náhrade trov konania štátu, spočívajúcich v úhrade odmeny tlmočníkovi súd rozhodol v zmysle § 141
ods. 2 O.s.p. tak, že štát nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.