Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205792
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116205792.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti o maloletého: K. X. V., J. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XX,
Y., t.č. bytom u matky, dieťa rodičov: matka X. V., J. X.X.XXXX, Y. G. E. XX, Y., Y..Č.. X. G. Q. J., D.
E. U., M., otec M. V., J. XX.X.XXXX, G. E. XX, Y., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému.

II. Súd konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 1.3.2016 doručeným súdu dňa 10.3.2016 sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia,
ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému K. X. V..

V návrhu navrhovateľ uviedol, že s matkou maloletého uzatvoril manželstvo dňa 17.12.2005 v Trnave,
z ktorého sa im narodil maloletý K. X.Í. V.. Posledné spoločné bydlisko rodičov maloletého do 4.3.2014
bolo v Anglicku na adrese XX U. M., X. D. XLF. Od uvedeného dátumu žil navrhovateľ do konca októbra
2014 u svojej matky takisto v Londýne. Koncom októbra 2014 sa navrhovateľ z osobných a zdravotných
dôvodov vrátil späť na Slovensko.

Dňa 20.4.2015 súd vykonal výsluch navrhovateľa, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ sa predmetným
návrhom domáha úpravy práv a povinností k maloletému a žiada upraviť styk s maloletým. Navrhovateľ
nevie, na akej adrese sa matka a maloletý v Londýne zdržiavajú a preto aj návrhu na začatie konania
uviedol iba adresu školského zariadenia maloletého.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo
ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky „právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Týmto právne

záväzným aktom v predmetnej veci je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti,
ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika aj Anglicko, kde

sa matka s maloletým zdržiavala sú členskými štátmi Európskej únie, preto je ho potrebné aplikovať
prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych

veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;
b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 1 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:
a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;
b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;
c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré

dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;
d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;

e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

PodľaČlánku17NariadeniaRady(ES)č.2201/2003osúdnejprávomociauznávaníavýkonerozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1347/2000, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia
nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu,
súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je súd toho názoru, že v danej veci nemá
právomoc konať. V zmysle článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 platí, že súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase

začatia konania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
začatie a vedenie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súde Slovenskej
republiky, nakoľko maloleté dieťa nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a nemalo ho ani v

čase začatia konania (t.j. 10.3.2016). Ako navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania - posledným
spoločným bydliskom účastníkov konania je XX U. M., X., M.. V Londýne žil navrhovateľ s matkou
maloletého a s maloletým dieťaťom od mája 2011 do októbra 2014, kedy navrhovateľ odišiel späť na
Slovensko. Z uvedeného je teda zrejmé, že maloleté dieťa sa viac ako 5 rokov na území Slovenska
nezdržiava. Základnou zásadou kritérií právomoci nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností

je, že najvhodnejším konajúcim súdom je príslušný súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý
pobyt. Pojem obvyklý pobyt v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 nie je definovaný a preto otázku obvyklého pobytu musí v každejkonkrétnej veci určiť súd na základe skutočností, ktoré sa vzťahujú na situáciu konkrétneho prípadu
a dieťaťa. Keďže v danom prípade sa maloleté dieťa spoločne s matkou viac ako 5 rokov zdržiavajú
v Anglicku, pričom ako navrhovateľ uviedol - maloleté dieťa tam navštevuje školu, je zrejmé, že jeho

prítomnosť v tejto krajine nemá dočasný alebo príležitostný charakter a počas tak dlhej doby sa maloleté
dieťa začlenilo do sociálneho či rodinného prostredia v tejto krajine, a preto možno vyvodiť záver, že
Anglicko je krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd tak konanie zastavil v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania, keďže nie je daná právomoc
tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.