Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614205170.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova25,Bratislava,IČO:36865141,protipovinnému:J.D.,nar.XX.X.XXXX,bytomY.XXX/X,Z.P.,
o vymoženie pohľadávky vo výške 867,68 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Er/963/2014-13 zo dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a

v rozpore s dobrými mravmi, a preto je exekúcia neprípustná. Rozhodcovským súdom boli priznané
plnenia, ktoré sú v rozpore s veriteľovými zákonnými nárokmi vyplývajúcimi mu z Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje

na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s
dobrými mravmi. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého stupňa, že
pri posudzovaní predložených dôkazov namietal skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola

dojednaná rozhodcovská doložka. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
zdôraznil, že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

K odvolaniu sa vyjadril povinný, ktorý poukázal na to, že svoj dlh si riadne spláca v splátkach.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že väčšina odvolacích námietok oprávneného
absolútnenekorešpondujestým,očomokresnýsúdrozhodoval,resp.akokonkrétneodôvodňovalsvoje

jednotlivé závery.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný právny vzťah medzi účastníkmi exekučného

konania je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani sám odvolateľ. Odvolací súd
si osvojil záver okresného súdu i jeho postup, keď podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ex offo
preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie.
V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002

Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011). Pritom nie
je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. je
tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok

tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu nedostatky uvedené
v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z., alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z.) potom treba považovať za to zákonné

zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto
samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z.), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského

súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej
možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.
Tomutozáverunapokonsvedčíidoslovnéznenieustanovenia§35zákonač.244/2002Z.z.,ktoréúčinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku,

čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky
postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný rozhodcovský

rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, a to z dôvodu, že ide o plnenie
plynúce zo zmenky (zmenkovú sumu), ktorú oprávnený použil na zabezpečenie svojej pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o v odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, a preto je nadbytočné, aby nadriadený súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.

244/2002 Z. z. v zmysle ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj
najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.