Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201799
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201799.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. V., R. 2, L., 2. J. D., R. 2, L., 3. K.. B.
D., R. 2, L., 4. H.. J. F., R. 2, L., 5. F. F., R. 2, L., 6. J.. F. S., R. 4, L., 7. A.. H. J., J. 1, L.,
8. A.. H. B., J. 1, L., 9. X. B., J. 1, L., 10. H.. J. J., J. X, L., 11. A.. H. L., J. X, L., 12. Y. L., J.
1, L., všetci zastúpení: JUDr. Erika Filkusová, advokátka, Timravina 7, Bratislava, proti žalovanému:
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, za účasti spoločnosti: IPP

Services, s.r.o., Slávičie údolie 31, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo
dňa 07.12.2010, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou podľa ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. žalobcovia žiadali o vydanie uznesenia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. 2761/54646/2010/
URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa § 41 a § 68
stavebnéhozákonaa§4a§10vyhláškyč.453/2000Z.z.povolilstavebníkovi-spoločnostiIPPServices,
s.r.o. zmenu stavby pred dokončením: „P. garáž - X.. C. G., L.“. Zmena rozostavanej stavby spočívala

v navýšení podzemných podlaží z dvoch na štyri a z toho vyplývajúcej zvýšenej kapacity podzemnej
garáže zo 140 na 271 státí. Napojenie na inžinierske siete, dopravné napojenie a architektúra stavby
ostali nezmenené.

Žalobcovia uviedli, že žalovaný v zlúčenom územnom a stavebnom konaní povolil dňa 27.07.2010
stavebníkovi stavbu hromadnej garáže, pričom začatie konania v tomto prípade oznámil známym

účastníkom konania verejnou vyhláškou. Žalobcovia ako vlastníci pozemkov a stavieb boli účastníkmi
uvedeného konania. Stavebník dňa 27.10.2010 požiadal o zmenu stavby pred dokončením, avšak
rozhodnutie o povolení žiadanej zmeny stavby pred dokončením zo dňa 07.12.2010 už žalobcom
doručené nebolo. Žalobcovia poukázali na § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona s tým, že
sú vlastníkmi bytov a domov, v ktorých bývajú a sú priamo dotknutými účastníkmi stavebného konania.
Poukázali tiež na § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona s tým, že žalovaný ich neupovedomil,

že zmenou stavby pred dokončením dôjde skoro k dvojnásobnému zvýšeniu počtu státí, ktoré bude
mať vplyv na životné prostredie a nekonal s nimi ako s účastníkmi stavebného konania. Predmetom
stavebného konania je posúdenie vplyvu budúcej stavby na životné prostredie a predovšetkým na
zdravie vlastníkov susedných stavieb. Zmenou stavby sa zvýši zaťaženie komunikácie, pričom nárast
počtu áut zo 140 na 271 je obrovský a s tým súvisí zvýšenie objemu výfukových plynov a hlučnosti, čo
bude priamo ohrozovať zdravie žalobcov. Namietali tiež pokles hodnoty ich nehnuteľností a poukázali

na protest prokurátora podaný OP BA I.Podaním zo dňa 14.12.2011 žalobcovia poukázali na list vedúceho stavebného oddelenia žalovaného,
v ktorom sa vyjadril, že mu je ľúto, aký bol prístup úradu k určovaniu okruhu účastníkov v minulosti vo
veci konania zmeny podzemných garáží ...

Vo vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný zotrval na svojom stanovisku, ktorým formálne nevyhovel
protestu prokurátora a odstúpil spis Krajskému stavebnému úradu v Bratislave. Uviedol, že stavebný
úrad pri preskúmaní protestu prokurátora opätovne zisťoval, akým spôsobom by sa mohla zmena
stavby dotýkať práv a právom chránených záujmov alebo povinností, pričom nedospel k zisteniu, že

by zmena stavby spočívajúca vo zvýšení počtu garáží vyvolávala potrebu splnenia nových požiadaviek
vyplývajúcich zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Už v rozhodnutí vydanom v
spojenom územnom a stavebnom konaní bolo vykonané zisťovacie konanie na počet 275 státí, pričom
zmenou stavby sa povolilo celkom 271 garážových státí. Taktiež nenašiel rozpor medzi zmenou stavby
(zmena z pôvodných 2 podzemných na 4 podzemné podlažia) a počtom podzemných podlaží (4
podlažia), vyplývajúcich z platnej územno-plánovacej dokumentácie - územný plán zóny bol schválený

uznesením miestneho zastupiteľstva č. 23/2010, pričom predmetná zmena ÚPD predchádzala zmene
stavby. Ani z iných aspektov týkajúcich sa technológie zakladania stavby a technologických zariadení,
povolení vjazdu a dopravného značenia a iných opatrení, nebolo zistené porušenie predpisov hmotného
práva týkajúceho sa povoľovania stavieb. Napokon poukázal na rozhodnutie Krajského stavebného
úradu v Bratislave č. A-2011/2184-DLD zo dňa 24.10.2011, ktorým tento správny orgán nevyhovel

protestu prokurátora.

Podaním zo dňa 10.01.2012 žalobcovia oznámili, že stavba garáží je v rozpore s územným plánom zóny.

Uznesením č.k. 2S/175/2011-64 zo dňa 17.01.2012 súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p.

účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť neskorším zrušením správneho
rozhodnutia dotknuté, spoločnosť IPP Services, s.r.o. Tento účastník navrhol žalobu zamietnuť, pričom
sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k žalobe. V súvislosti s § 68 stavebného zákona poukázal na
správny postup žalovaného.

Podaním zo dňa 13.03.2012 žalobcovia oznámili skolaudovanie stavby Krajským stavebným úradom
v Bratislave.

Podľa§250bods.2O.s.p.,akžalobupodániekto,ktotvrdí,žemurozhodnutiesprávnehoorgánunebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a

uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správnyorgánspisysúdunarozhodnutieožalobe.Aksavrámcisprávnehokonaniapovykonanípokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

V § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby
musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku,
resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca
žalobounapáda.Tietoskutočnostisúdzisťujepredovšetkýmzobsahuadministratívnehospisu.Vzmysle

súdnej judikatúry § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že
priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal
(aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd
je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému
rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a

právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom
konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa
okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

Súd žalobcom oznámil, že ich žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

07.12.2010 nevyhovel. Z okolností prípadu totiž bolo celkom zrejmé, že konkrétna zmena stavby pred
dokončením, spočívajúca v navýšení podzemných podlaží z dvoch na štyri, bola ako hrubá stavba
zrealizovaná dávno pred podaním samotnej žaloby, a preto by odloženie vykonateľnosti rozhodnutia o
povolení zmeny stavby nemalo prakticky žiaden dopad.Súd uznesením č.k. 2S/175/2011-92 zo dňa 30.05.2012 konanie zastavil z dôvodu, že žalobcovia
neboli v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením opomenutí. Proti uvedenému rozhodnutiu

podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012 tak, že vyhovel odvolaniu žalobcov, zrušil uznesenie Krajského súdu
v Bratislave o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie s názorom, že krajský súd vychádzal
zo zúženého výkladu ustanovenia § 68 ods. 2 stavebného zákona, odnímajúcim žalobcom možnosť
uplatniť ich námietky nielen v konaní o zmene stavby pred dokončením, ale v konečnom dôsledku aj

pred súdom.

V žalobe osobne doručenej súdu dňa 27.03.2013 žalobcovia poukázali na upozornenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012 o tom, že sa môžu ako
opomenutí účastníci účinne domôcť svojho práva podľa § 250b ods. 2 O.s.p. v lehote troch rokov od
vydania rozhodnutia, ktoré im nebolo doručené. Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd

zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

S poukazom na viazanosť Krajského súdu v Bratislave vysloveným názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o extenzívnom výklade § 68 ods. 2 stavebného zákona súd uznesením č.k.
2S/175/2011-160 zo dňa 22.05.2013 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č.

2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010, pričom poukázal aj na to, že ak sa v rámci
správneho konania po doručení rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobcovia proti
nemu podajú odvolanie, žalovaný o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu upovedomí súd.
Výzvou č.k. 2S/175/11-166 zo dňa 20.02.2014 súd požiadal žalovaného, aby oznámil, či v predmetnej
veci prebehlo odvolacie konanie.

Žalovaný na výzvu uviedol, že v predmetnej veci prebehlo odvolacie konanie, ktoré bolo ukončené
rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/751-KOL zo dňa 17.10.2013, pričom fotokópiu tohto rozhodnutia
priložil.

Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/751-
KOLzodňa17.10.2013akoodvolacíorgánrozhodujúcospoločnomodvolanížalobcovprotirozhodnutiu
žalovaného č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010 zmenil odvolaniami žalobcov
napadnuté rozhodnutie žalovaného tak, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vypustil resp.
zrušil všetky podmienky stanovené pre dokončenie stavby (pod bodmi 1. až 4. na str. 1 rozhodnutia) a

taktiež vypustil resp. zrušil všetky podmienky stanovené dotknutými orgánmi štátnej správy a dotknutými
organizáciami (pod bodom 5. na str. 1 až 4 rozhodnutia). Vo zvyšnej časti ostalo predmetné rozhodnutie
žalovaného nezmenené a v platnosti.

Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak

zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho

orgánu“).

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebozrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je

predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Napokon podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených
v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo
právoplatným.

Prvoupodmienkoupreskúmaniarozhodnutiasprávnehoorgánunazákladežalobyjevzmysle§244ods.
3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve
na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujúoprávneniaapovinnostifyzickýchaleboprávnickýchosôbaleboktorýmimôžubyťpráva,právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba
ukrátenánasvojichprávach,nakoľkovsprávnomsúdnictveprejednávajúsúdynazákladežalôbprípady,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a

postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 O.s.p.).

Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods.
2 a 3 O.s.p.). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je,

aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247
ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku
toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho
práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho

rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3
O.s.p.).

Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie
správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa

§ 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v
správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu
bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne
nedotýkazákladnýchprávaleboslobôdúčastníkakonania,ktorémuzaručujeÚstavaSRalebopríslušná
medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

Vsprávnomsúdnictvejeprávonaprístupksúduvymedzenéprincípomgenerálnejklauzulysnegatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je
súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené

zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.ŽalobouvsprávnomsúdnictvepodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.jetedamožnénapadnúťprávoplatné
rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni a ktorým bol žalobca podľa
svojho názoru ukrátený na svojich právach. To znamená, že žaloba má zásadne smerovať proti

rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho
orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako
druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p., ale vždy len v
spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka

vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny
orgán. Keďže však žalobca buď proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vôbec nepodal odvolanie
alebo napriek tomu, že odvolanie podal, žalobou v správnom súdnictve napadol prvostupňové nie
druhostupňové rozhodnutie, nie je možné napadnuté rozhodnutie v správnom súdnictve preskúmať,
nakoľko nie je splnená podmienka ustanovená v § 247 ods. 2 O.s.p..

Súdpopreskúmanížalobyzodňa27.03.2013akoajzobsahupodaniadoručenéhosúdudňa30.05.2013
zistil, že žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaného č.
2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010. S poukazom na ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p.
súd dospel k záveru, že žalobcovia mali (nepochybne mali túto možnosť zohľadniac aj kvalifikované
právne zastúpenie) podať žalobu proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a

bytovej politiky č. OU-BA-OVBP -2013/751-KOL zo dňa 17.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní
žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Až týmto rozhodnutím bola totiž definitívne
(právoplatným rozhodnutím) ovplyvnená ich právna sféra. Vzhľadom na to, že žalobcovia napádali
rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania, súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3
O.s.p. konanie zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím § 246c O.s.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.
Pribratému účastníkovi, ktorý v zásade nemôže vec ovplyvniť a jeho účasť v konaní plní viac menej
informačnú funkciu, náhrada trov nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.