Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/271/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232765
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112232765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody vo výške 2084,87 eura a nemajetkovej ujmy, vo výške 416,97 eura, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 2084,87 eura z titulu majetkovej škody a sumu vo výške 416,97 eur z titulu nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4422224 navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní

a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4422224 dlžníkom: O. J.
nar.XX.XX.XXXX( povinný). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 8772/2010. Exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu (Okresný súd Nitra)(ďalej len „ Exekučný súd“)
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011( konanie sa začalo dňa 12.7.2010 )
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 302 dní!). V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že
exekučný súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Navrhovateľ nedisponuje rovnopisompríslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by
obsahovalvyznačený dátumdoručeniasúdu.Generálnenavrhovateľiniciovalexekučnékonanieformou
zápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Navrhovateľ objektívne nemôže predložiť rovnopis

príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu
aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie, doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu.
Nesprávny úradný postup je charakterizovaný: a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok; čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej

škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa ust. §-u 44 ods.
2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu- rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.: SR 21323/09
vykonateľný 27.5.2010 spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu

právnych noriem , aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie vo veci, na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou , ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a tak porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu-

zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu
koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by
konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zák. č.
244/2002 Z.z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. nekoná o
zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom

návrhu alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu.

Exekučnýsúd tým,žesvojímnelegálnympostupomvykonalopätovnéposúdenieprávanavrhovateľana
zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným

a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úver.
Zdôraznil , že na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny
prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný
a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a

požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne
rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.
Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Opísaný postup

exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva

založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelomprávazaručenéhovčl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky.Zdôvodunesprávneho
úradného postupu exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma

v peniazoch, ktorú si vyčíslil tak, že na majetkovej škode vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej
výške 2084,87 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
včlánku6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupomsúdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že

žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Navrhovateľ uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej
žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: a/ neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení
s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u

navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj i u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti , b/ vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa ,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov; c/ nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva
na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva , že každý má
právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Reálne uplatnenie základného práva na

súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 34,17 eur, t.j.

20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 6NCc/65/2012-13 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu v Leviciach.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, napr. že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by

preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď... V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.
1 O.s.p.. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa

tieto tituly prelínajú
a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Pri prieťahoch je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie

neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra
Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda

súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bol Okresnému
súdu doručený návrh je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr.
Z ustanovenia § 15 ods. 1, §16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenúpri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na

súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský

rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej

dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona,

aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii
toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na
judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej odporca poukázal na ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho

výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie
zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a
teda odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j.
tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). V
prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na
uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej

lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa
názoruodporcunavrhovateľnepreukázalexistenciuškody,zaroky,ktorésiuplatnil,jemožnépovažovať
za hypotetické.

Vo vyjadrení odporca ďalej k vyčísleniu škody poukázal na to, že navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu

na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to
bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľ uvádza, že škoda
zaťažila navrhovateľa výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy navrhovateľ uvádza správu
pohľadávku prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému,
udržiavania a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií , publikačné

údaje, poštovné. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je
nesprávne a znovu účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok,

v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany

navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Na
základe všetkých uvedených skutočností je odporca toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ
nepreukázal vznik a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme odporcu uviedol, že sa navrhovateľ vo svojich
návrhoch domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške v čiastke 660 eur,
(čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy za rok) podľa toho ako trvalo

domnelé omeškanie, pričom má ísť o spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do základných práv a
má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré navrhovateľ uplatňoval jednotlivo
podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania. V časti navrhovateľovho nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal odporca na dve skutočnosti. V prvom rade, že
navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného

zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. V druhom rade je potrebné
poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „flustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická

osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30
Cdo675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú lebo im nevzniká ujma priamo.

Navrhovateľ zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Odporca
nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to , že by sa mala poskytovať jej náhrada v
peniazoch. K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú
osobu, odporca akcentoval na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia §-u 3 ods. 1 Obč.

zák. , ako aj ust. §-u 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch resp. o výške takejto náhrady. Nie je možné opomenúť
povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť. V posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu

spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu. Odporca v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia doložil list európskej
komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť JUST A3 RM/kb D(2010) 1360 adresované stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri európskej únii, v ktorom európska komisia poukázala na to, že

v súvislosti s podnikateľskými praktikami
navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od Slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľa.

Okrem uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou ako špecializovanými organizáciami

na ochranu spotrebiteľov napr. Spotrebiteľské centrum svedčí napr. článok v denníku Sme zo dňa
16.7.2012, ktorý odporca priložil k prílohe vyjadrenia.
S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskej aktivity navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pri priznanínáhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. považuje odporca žalobu za právne neopodstatnenú a
žiada, aby súd návrh zamietol.

Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Navrhovateľ nepreukázal , že
byčinnosťousúduvnamietanomkonanídošloknesprávnemuúradnémupostupu,nepreukázalvznikani
výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. považuje odporca návrh za právne neopodstatnený a žiada, aby
Okresný súd Levice návrh proti odporkyni v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu
trov konania. Odporkyňa si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov ,pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne doručené dňom
25.2.2016 , právny zástupca navrhovateľa dňom 25.2.2016 , neúčasť súdu neospravedlnil právny
zástupca navrhovateľa dňa 21.3.2016 zaslal súdu elektronickým podaním návrh na prerušenie konania.
Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené, k návrhu sa vyjadril, neúčasť ospravedlnil dňa
18.3.2016 emailom z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn. 23Er/647/2009

návrhom, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu
o predloženie písomného podania
spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej
komisie .

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 23Er/647/2010vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ , s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
O. J. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ž., Ž. XXX, pre vymoženie 503,10 eur (15.156,39,-Sk) istiny

príslušenstvom pre vymoženie istiny podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 8772/10 základe návrhu oprávneného a na základe
exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava( ďalej len Rozhodcovský súd“) zo dňa

13.1.2010 pod sp.zn. :SR 21323/09 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2010 a vykonateľnosť
dňa 15.7.2010 . Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 24.1.2010. Okresný súd Nitra a
uznesením zo dňa 11.4.2011 č.k. 23Er/647/2010-9 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Nitra
nebol podaný opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.5.2011.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§41ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom v období dňa doručenia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ doručil súdu dňa 21.3.2016 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p.

Návrh na prerušenie odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie pod sp.zn.
7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť
Okresný súd Prešov v exekučnom konaní proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so
zákonischválenýmizdôvodutranspozíciesmernícEurópskejúnie zameranýminaochranuspotrebiteľa

na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane odporcov v 1.rade Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2.rade Pohotovosť s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava 811 09 IČO: 35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na
ochranu spotrebiteľa HOOS, P.O. BOX 13 Bratislava, IČO: 41 176 778. Okresný súd Prešov v danom
konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodol o

prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudicionálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť odporkyňa v 1.rade- Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.
Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ aj odporkyňa tak ako aj v tomto konaní má pre
ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má

fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania elektronicky bez opatrenia zaručeným elektronickým
podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, preto sa súd zaoberal týmto

procesným návrhom navrhovateľa.V občianskom súdnom poriadku je inštitút prerušenia konania upravený v ustanoveniach § 109 O.s.p. .
Odsek prvý tohto ustanovenia upravuje prípady, kedy je súd povinný konanie prerušiť a odsek druhý
prípady fakultatívneho prerušenia konania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie
preruší alebo v ňom bude

pokračovať . Podľa názoru súdu v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania.
Totiž prejudiciálne otázky , ktoré navrhla predložiť Slovenská republika- Ministerstvo spravodlivosti SR
Súdnemu dvoru Európskej únii v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa
týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vzniká len
vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosť, ktorá je objektívne spôsobilá, mať vplyv

na rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Preto súd
návrh na prerušenie konania zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa

uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Nitre dňa 24.8.2010 pričom do podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia §-u 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád

podania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 23Er/647/2010 súd zistil, že súdny exekútor dňa
24.8.2010doručilOkresnémusúduNitražiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučná
vec je vedená pod sp.zn. 23Er/647/2010 proti povinnému O. J. nar. XX.XX.XXXX, , pre vymoženie

istiny s príslušenstvom Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 114.2011 pod č.k. 23Er/647/2010-9
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5. 2010. V danom prípade exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 13.1.2010 sp.zn: SR 21323/09 . Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním

viac ako 302 dní.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra . Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je upravená v zákone číslo 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Nevyhnutými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,

b/vznik škody,

c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus)

medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody,
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,

či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vyššie citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie ) Priznať náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné

priznať.Dôkaznébremenospočívavsúdnomkonanínanavrhovateľoviakopoškodenom,abypreukázal
splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym
úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba

sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a napokon

ajsamotnéprávneposúdenie,akmalizanásledoknesprávnerozhodnutie.Znávrhualistinnýchdôkazov
je evidentne zrejmé, že navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím ( § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.) V prípade ak sa odôvodnenie rozhodnutia konajúceho
súdu preukáže ako nesprávne a následne je odvolacím súdom zrušené alebo zmenené za splnenia
ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Uznesenie Okresného súdu

Nitra zo dňa 11.4.2011 č.k. 23Er/647/2010-9 nebolo napadnuté odvolaním.

Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na
ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil
prieťahy v konaní. Súd v tomto súdnom konaní pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z platnej

právnej úpravy.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 24.8.2010. K dátumu
od 1.6.2012 už bol novelizovaný Exekučný poriadok, kde bolo v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/
uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Neobstojí preto názor navrhovateľa,

že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku.
Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje,
že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku. Na základe novely Exekučného poriadku účinnej od 1.6.2010 došlo k zániku
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný poriadok

novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona
(komentár k § 44 Exekučného poriadku).Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2013 sp.zn. II.ÚS
248/2013-21 v ktorom skonštatoval, „ že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že

exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 1 písm.c/ (t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica a d/ ( t.j. ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok) Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravuje v § 44 ods. 2 týkajúca sa

udelenia poverenia za vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica, bola do Exekučného
poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1.júna 2010“.
V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota

15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.

Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon

takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ( uvedené platilo aj pred
1.júnom 2010).“

K vydávaniu poverení na základe exekučného titul, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj
dochádzalo v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Podľa argumentácie navrhovateľa v

návrhu by súdy museli vydávať poverenia na základe rozhodcovských rozsudkov v lehote 15 dní podľa
§ 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti. Rozhodcovské rozsudky sú citované ako
exekučný titul podľa platnej právnej úpravy v ustanovení §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní

skúmal splnenie podmienok na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový
stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa
na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazoval v návrhu na to, že
na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a na druhej strane existencia rozhodcovského

rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej, pričom takýmto postupom utrpel majetkovú škodu aj
nemajetkovú ujmu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného už od 1.6.2010 ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul. Súd postupoval správne keď skúmal
exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade s
so zákonom ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala neprijateľné
podmienky, či exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu a je v súlade

s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. O tomto svedčia aj rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorýchexekučnýsúdoprávnene exoffoskúmaexekučný
titul z hľadiska formálneho aj materiálneho v exekučnom konaní ( 3Cdo76/2013 zo dňa 3.7.2013,
3Cdo/46/2013 zo dňa 14.5.2013), tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviská
Súdneho dvora (ES). Exekučný súd postupoval správne keď

exekučný titul- rozhodcovský rozsudok skúmal, či bol vydaný v súlade s právnymi predpismi. Exekučný
titul neuznal po zistení, že ide o spotrebiteľský vzťah a skonštatovaní, že dohodnutá rozhodcovská
doložka nebola dojednaná v súlade so
zákonom a bola v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom svoje rozhodnutie správne a riadne
odôvodnil.

V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom , ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci ( res
iudicata).

Podľa obsahu pojmu nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu pravidiel,
ktorý vyplýva z funkcie, cieľov alebo povahy tejto činnosti. Nesprávnym úradným postupom nie sú len
prípady, v ktorých orgán verejnej moci koná priamo ( pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne, ak ide o
nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal v
konaní nesprávny úradný postup v dôsledku , ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,
nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti odporcu za
škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy , ani ich
rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania
a nadbytočný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné
trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporca
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Zo spisu odporcovi ku dňu
vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský
súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).