Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507208593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7507208593.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. W., nar. X.
X. XXXX, oboch bývajúcich v Z., M. Č.. XXXX/X, zastúpených JUDr. Rudolfom Maníkom, advokátom
v Z., F. Č.. XX, 3/ L. W., nar. X. X. XXXX, bývajúceho v Integračnom zariadení KOR - GYM Hertník,
zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou W. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcou W. Z., Q. G. Č.. XX, zast.
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova č. 20, proti odporcovi: E.. L. V., nar.

XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo W. E.-XX, zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom v Košiciach, Žižkova
č. 19, v konaní o vydanie veci, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 10. apríla 2012, č.k. 8C/170/2007-115 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením uložil povinnosť navrhovateľom v 1. až 3. rade spoločne

a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania v sume 187,20 eura na účet právneho zástupcu odporcu
do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že uznesením zo dňa 24.2.2012, č.k.
8C/170/2007-112, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2012 bolo konanie vo veci zastavené a
vyslovené, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Konanie vo veci bolo

zastavené podľa ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., lebo navrhovatelia vzali podaný návrh v celom rozsahu
späť.

S poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uzavrel, že navrhovatelia z procesného hľadiska
zavinili zastavenie konania, keď svoj návrh vzali späť a preto im vznikla povinnosť nahradiť trovy
konania odporcovi. Odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 28.02.2012 si uplatnil

náhradu trov konania vyčíslených v celkovej výške 187,20 eura. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia - odmeny za tri úkony a to prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2009 v sume 53,49 eura
a účasť na pojednávaní v roku 2009 v sume 53,49 eura, ďalej účasť na pojednávaní v roku 2012 58,69
eura + paušálna náhrada 2 x 6,95 eura a 1 x 7,63 eura, spolu 187,20 eura. Na náhradu týchto trov
zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolali navrhovatelia v 1. a 2. rade. Navrhli uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a nepriznať odporcovi náhradu trov konania. Poukazovali na to, že účastníkmi konania
sa stali po úmrtí pôvodného navrhovateľa ako jeho dedičia (právni nástupcovia) a po oboznámení
sa so skutkovým stavom veci a spisovým materiálom vzali návrh v celom rozsahu späť a žiadali
konanie zastaviť. Nezapríčinili zbytočné vedenie konania a navyše návrh pôvodného navrhovateľa nebol

neoprávnený, keď síce právoplatným rozsudkom bol zaviazaný vrátiť kúpnu cenu, ale absentovala
adekvátna povinnosť odporcu vrátiť mu predávané motorové vozidlo (funkcionálna synalagmata). Totovozidlo bolo síce zo strany odporcu odovzdané sprostredkovateľovi predaja Q.. Q., ktorý však o tomto
pôvodného navrhovateľa neupovedomil a vozidlo ani jemu, ani jeho dedičom nebolo dodnes odovzdané.
Naviac s odporcom uzatvorili Dohodu o urovnaní, na základe ktorej prevzatím peňažnej sumy z

jeho strany došlo k zániku všetkých prípadných ďalších nárokov a akéhokoľvek príslušenstvá vrátane
trov súdnych konaní voči nemu. Podpisom tejto dohody o urovnaní považujú zmluvné strany všetky
vzájomné vzťahy jej účastníkov vrátane vzájomných pohľadávok a záväzkov generálne vysporiadané
a to urovnaním.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa s poukazom na to, že k zastaveniu konania viedol procesný
úkon navrhovateľov, ktorí v priebehu konania vzali svoj návrh na začatie konania späť, o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1, vety prvej O.s.p., t.j. podľa zásady zodpovednosti za zavinenie na
zastavení konania. Podľa uvedeného ustanovenia totiž, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Zavinenie je potrebné, ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa, posudzovať len z procesného hľadiska
a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
uplatnenéhonárokuvovecisamej.Pokiaľpretonavrhovateľvzalnávrhnazačatiekonaniaspäť,zásadne

platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania
a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.

Z ustanovenia § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p. však vyplýva, že, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných

osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania a tiež na ďalšie okolnosti, predovšetkým okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je tiež to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo
ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne
nahradiť trovy konania, t.j. aj v prípade, keď mu takáto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 146 ods. 1
veta prvá O.s.p..

V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný navrhovateľ X. W. v priebehu konania

(dňa 9.12.2009) zomrel, preto súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi A. W. (manželkou) a mal. S. W. a
L. W. (jeho deťmi), ktorí následne po oboznámení sa so skutkovým stavom veci a spisovým materiálom
vzali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Boli preto naplnené predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa ust. § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p., avšak zároveň bolo potrebné zaoberať sa
aj skúmaním dôvodov hodných osobitného zreteľa z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Posudzovať bolo potrebné okolnosti, ktoré viedli pôvodného navrhovateľa k podaniu predmetného
návrhu (namietané aj v odvolaní navrhovateliek v 1. a 2. rade), postoj účastníkov v priebehu konania
a tiež prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania.
V tomto smere z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka v 2. rade je ešte maloletá (13 ročná) a u
navrhovateľa v 3. rade ide o osobu rozhodnutím súdu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony v celom

rozsahu a umiestnenú v Integračnom zariadení. Pritom treba mať na zreteli, že v prípade použitia
ustanovenia § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.Súd prvého stupňa z uvedených hľadísk vec neposudzoval a z obsahu spisu naviac vyplýva, že po jeho
rozhodnutí navrhovateľky v 1. a 2. rade predložili písomnú dohodu o urovnaní uzavretú s odporcom dňa
25. apríla 2012 (č.l. 120-121) a z článku I bodu 3 tejto dohody vyplýva, že zo strany odporcu ňou došlo

k zániku všetkých prípadných ďalších nárokov vrátane trov súdnych konaní voči navrhovateľkám v 1.
a 2. rade v celom rozsahu.

Za tohto stavu neboli podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého uznesenia, preto
odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým zistiť, či so zreteľom na uzavretú písomnú dohodu
o urovnaní s navrhovateľkami v 1. a 2. rade odporca trvá na uplatnenej náhrade trov konania proti
navrhovateľom, poprípade proti navrhovateľkám v 1. a 2. rade a len v kladnom prípade zaoberať
sa skúmaním dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich tak v okolnostiach veci ako aj v

okolnostiach na strane účastníkov a až následne o trovách konania znovu rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.