Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/442/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200791
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4311200791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu

JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: O. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H., J. XXX, proti žalovanému: T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., I. XXX/XX, zast.
JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, J. Kozačeka 6, o zaplatenie 1.477,13 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8. novembra 2012
č. k. 14C/88/2011-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 112,84 eura na
účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Evy Horniakovej, advokátky so sídlom Zvolen, J. Kozačeka
6 do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania a to z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej
pomoci v sume 498,81 eura v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet splnomocnenej
právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Evy Horniakovej, advokátky so sídlom AK Zvolen, J. Kozačeka

6. Súd návrh žalobkyne na spojenie veci zo dňa 18. 04. 2012 na č. l. 66-67 zamietol. Žalovanému
uložil povinnosť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť súdny poplatok na účet
súdu za podaný odpor zo dňa 28. 03. 2011 na č. l. 15-17 súdneho spisu v sume 88,50
eura. Rozhodnutie odôvodnil § 37 ods. 1, § 51, § 491, § 494 Občianskeho zákonníka a § 132 OSP
a z vykonaného dokazovania mal za preukázané skutočnosti, na základe ktorých žalobu žalobkyne
zamietol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a to jednak v časti o pasívnej
legitimácii žalovaného v tomto konaní, ktorý bol len zamestnávateľom N. K. a nárok žalobkyne na

zaplatenie dlžnej sumy mal vyplynúť z krádeže finančných prostriedkov, resp. ich straty v spojení s
uzavretou dohodou o hmotnej zodpovednosti, uzatvorenej medzi žalobkyňou a svedkom. Ďalej podľa
súdu uplatnený nárok zo Zmluvnej dohody na vyplatenie finančného nároku, uzavretej a podpísanej
v Šahách dňa 03. 11. 2000 na č. l. 3 súdneho spisu, je neurčitý, nejasný, zmätočný s vnútornými
rozpormi, a preto podľa súdu je uvedená dohoda absolútne neplatná. Ako je zrejmé z č. l. 122 súdneho
spisu, samotná žalobkyňa sa dňa 03. 05. 2012 v tak podstatnej otázke, ako je podpis žalovaného
na citovanej dohode, vyjadrila, že: „Podpis na uvedenej dohode vyzerá byť ako podpis p. A.“ a tiež

ešte v tejto súvislosti uviedla, že nevie, kedy a kde sa žalovaný podpísal. Podľa súdu za skutkovej a
právnej situácie, kedy žalovaný spochybňuje platnosť a účinnosť tejto dohody a žalovaná jednoznačne
nevedela ani len slovne potvrdiť podpísanie uvedeného právneho úkonu zo strany žalovaného, súd
mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o uzatvorení tohto právneho úkonužalovaným. Rovnako podľa súdu je uvedený právny úkon absolútne neplatný na tom základe, že je
neurčitý a aj nezrozumiteľný, nakoľko nepočíta s možnosťou, napr. že dlžník nebude u žalovaného
pracovať po nevyhnutnú dobu na vykonanie peňažných zrážok, nedosiahne príjem, z ktorého by bolo

možné vykonávať zrážky, atď. a v časti II. žalovaný, ktorý je v postavení osoby, ktorá sa dobrovoľne
zaviazala na vykonávanie služby - zrážok v prospech žalobkyne, bez dojednania o termíne
zahájenia vykonávaných zrážok. Z obsahu citovaného právneho úkonu malo byť zrejmé, že žalovaný
túto službu žalobkyni mal vykonať nielenže bezodplatne, ale mal dokonca zobrať na seba dobrovoľne
záväzok uhradiť dlh svojho zamestnanca a v prípade, ak by zamestnanec tento dlh neuhradil do 30.

10. 2005, tak sa žalovaný zaviazal žalobkyni uhradiť úroky z omeškania vo výške 18% p. a. Podľa
súdu nevyhnutným predpokladom takéhoto záväzku je preukázanie vzniku záväzku žalovaného voči
žalobkyni, avšak počas celého konania žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení v tomto
smere. V konaní vypočutý svedok N. K. bol zamestnaný u žalovaného a za odvedenú prácu sa mu
vyplácala výplata k rukám v plnom rozsahu, bez realizácie zrážok, svedok výplatu a zrážanie súm
nepotvrdil, dokonca svedok na pojednávaní predložil tzv. rodinnú evidenciu výplatných pások, z ktorých

vyplýva, že finančné prostriedky dostal v plnom rozsahu bez akéhokoľvek krátenia. Ďalej o uvedených
skutočnostiach svedčia aj predložené dôkazy a to zoznam všetkých zamestnancov žalovaného, z
ktorého zoznamu na č. l. 133-138 súdneho spisu bolo preukázané, že v časti výplata sumy v Sk
menovaný k rukám dostal celú sumu, bez akýchkoľvek zrážok. Z týchto skutočností je preukázané,
že žalovaný postupoval v zmysle zákona a mzdu, ktorú si svedok zarobil, vyplatil k rukám P. K. a

nebola krátená. Na základe týchto skutočností súd podanú žalobu zamietol. Súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor v sume 88,50 eura, nakoľko súd vo veci rozhodol
platobným rozkazom č. k. 12RO/38/2011-10 z dňa 10. 03. 2011, ktorý prevzal dňa 18. 03. 2011, voči
ktorému v zákonnej lehote dňa 30. 03. 2011 podal odpor s odôvodnením na č. l. 15-17 súdneho
spisu, avšak nezaplatil súdny poplatok za podaný odpor, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

súdneho poplatku v sume 88,50 eura. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142
ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov proti žalobkyni a to
za náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 498,81 eura, ktorá suma pozostáva zo 6 plných
úkonov právnej pomoci po 78,87 eura s RP 2 x 7,41 eura a k tomu 4 x 7,63 eura a to za prevzatie a
prípravu zastúpenia, podaný odpor na č. l. 15-7 súdneho spisu a písomné podanie z č. l. 42-5 súdneho

spisu z dňa 03. 11. 2011 a 3 x za účasť na pojednávaniach v dňoch 24. 05. 2012, 01. 10. 2012, 08.
11. 2012 a 1 úkon za nie meritórne pojednávanie dňa 03. 05. 2012 v sume 25,47 eura (aj s RP 7,63 eura).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie,
odôvodniac ho tým, že v konaní došlo k vadám, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzniesla tiež
námietky voči vypočítaným trovám a súdnemu poplatku, pretože v konaní bola žalobkyňa oslobodená.

Uviedla, že sudca sa iba v úvode rozsudku venoval zmluve o združení a zmluve o zrušení združenia,
ktoré sú základnými zmluvami uzatvorenými medzi žalobkyňou a žalovaným. Zmluva o združení sa
zaoberá aj škodou spôsobenou zamestnávateľovi. Ide práve o škodu spôsobenú N. K.. Žalovaný sám
s účtovníčkou tvoril všetky mzdy všetkým zamestnancom, aj mzdu pre N. K. a to dňom 01. 06. 2000,
kedy prijal zodpovednosť za vedenie všetkých miezd a celkové účtovníctvo. Počas združenia platilo,

že všetky príjmy aj výdavky sa delili dvomi, rovným dielom, tak aj príjem za spôsobenú škodu, ktorú
polovicu si žalovaný zrážal aj spôsobom, že po vydaní mzdového listu mzdu vyčíslil bez zrážky tak, že
iba vypísal príjmový pokladničný doklad a N. K. zaplatil v kancelárii svoj dlh, v tom čase to bolo 1.500,-
Sk, ktoré sa v čase od 01. 06. 2000 do 31. 10. 2000 delili v zmysle zmluvy o združení rovným dielom.
Dôkazom je obsah zmluvy o združení a aj obsah zmluvy o zrušení združenia. Žalovaný klame, keď

tvrdí, že neprevzal povinnosť za vzniknutý schodok N. K.. Podľa zmluvy o združení a zmluvy o zrušení
združenia žalovaný prevzal zodpovednosť za všetky pohľadávky a všetky záväzky a to dňom 01. 11.
2000. To, že na mzdových listoch N. K. nie je vykonaná zrážka neznamená, že N. K. v deň mzdy neplatil
za spôsobenú škodu v hotovosti. N. K. vždy platil hotovosť odporcovi. Poukázala na to, že svedok N.
K. na súdnom pojednávaní správne uviedol, že s odporcom uzatvoril dohodu, že bude uhrádzať dlžnú

sumu. Odporca poznal všetky zmluvy veľmi podrobne, on ich zostavoval so svojou účtovníčkou a nebol
nevedomý si všetkých súvislostí. Zmluva o združení a zmluva o zrušení združenia boli smerodajnými
základnými zmluvami, ku ktorým vznikli prílohy. K trovám konania uviedla, že ich odmieta. O tom, že
boli tri pojednávania nevedela.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
vecnesprávnyakonanienemážiadnevady,ktorébyodôvodňovali zrušenietohtorozhodnutia.Ktrovám

konania uviedol, že súd postupoval správne a priznal mu náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
OSP. Odvolanie žalobkyne nepovažuje za dostatočne špecifikované a považuje ho za nedostatočné.
Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, súd dostatočne zistil skutkový stav veci,
vec správne právne posúdil a v konaní postupoval podľa zákona. Rozhodnutie riadne odôvodnil a
vysporiadal sa aj s námietkami žalobkyne. Nie je si vedomý, že by dohodu, od ktorej žalobkyňa svoj

nárok odvodzuje, uzavrel a aj podpis žalobkyne je odlišný od podpisu, ktorým sa v tom čase žalobkyňa
podpisovala. Opakovane tvrdí, že túto dohodu nikdy neuzavrel. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a neobjasnila a nepreukázala výšku nároku, ktorého zaplatenia sa domáha. On v konaní
preukázal, že v období od novembra 2000 do decembra 2004 N. K. v prospech žalobkyne žiadne zrážky
nevykonával. Dohoda, o ktorú žalobkyňa oprela svoj nárok, nie je jasná, ani zrozumiteľná, ani určitá, s
viacerými rozpormi, ktoré poukazujú na to, že táto dohoda nebola uzavretá a ani nie je dvojstranným

právnym úkonom. Tvrdenia žalobkyne, že p. K. mu mal platiť peniaze v hotovosti sa pred súdom
nepotvrdili a nie sú ničím podložené. Z dôvodu právnej istoty opakovane namietal premlčanie nároku
uplatneného žalobkyňou v tomto konaní. Poukazovanie žalobkyne na zmluvu o združení a zmluvu o
zrušení združenia považuje za bezpredmetné, nakoľko nesúvisia s predmetom konania. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho

konania v sume 79,18 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §

219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.477,13 eura na základe dohody o výplate finančného nároku
zo dňa 03. 11. 2000. Súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav veci a zamietnutie
návrhu odôvodnil neplatnosťou právneho úkonu - zmluvnej dohody na vyplatenie finančného nároku z

03. 11. 2000. Napriek tomu, že žalovaný už v podanom odpore vzniesol voči uplatnenej sume námietku
premlčania, touto otázkou sa nezaoberal a vec z tohto pohľadu neposúdil. Odvolací súd vyzval oboch
účastníkov konania, aby sa do termínu pojednávania písomne vyjadrili k žalovaným namietanému
premlčaniu a k možnému použitiu ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka o premlčaní v
danej veci. Napriek tomu, že výzva odvolacieho súdu bola obom účastníkom doručená, na výzvu súdu

nereagovali.

Žalobkyňa odvolaciemu súdu zaslala ospravedlnenie na pojednávanie nariadené na deň 2. októbra
2014 z dôvodu stáleho trvania jej práceneschopnosti, ktorá jej neumožňuje dostaviť sa na Krajský súd
v Nitre. Z uvedeného dôvodu žiadala pojednávanie odročiť. K žiadosti o odročenie priložila doklad o jej

práceneschopnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola práceneschopná už od 10. 01. 2014, odvolací
súd následne urobil dotaz na lekárku žalobkyne MUDr. Helenu Zolyomiovú, aby odvolaciemu súdu
obratom oznámila, či je navrhovateľka spôsobilá sa zúčastniť pojednávania počas jej práceneschopnosti
a tiež, dokedy je predpoklad trvania jej práceneschopnosti. MUDr. Zolyomiová na výzvu súdu uviedla, že
žalobkyňa je spôsobilá zúčastniť sa pojednávania počas práceneschopnosti. Doba práceneschopnosti

je na neurčitú dobu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd telefonicky žalobkyni oznámil, že jej žiadosť o
odročenie pojednávania nebude odvolacím súdom akceptovaná. Na to žalobkyňa zaslala odvolaciemu
súdu opakované ospravedlnenie a doplnenie ospravedlnenia, v ktorom uviedla, že vyplývajúc z
telefonického rozhovoru s asistentkou senátu svoje ospravedlnenie dopĺňa a uviedla, že jej jediným
príjmom je pomoc v hmotnej núdzi v sume 152,10 eura mesačne a po uhradení všetkých výdavkov jej

zostane 80 eur, z ktorých musí vyžiť do nasledujúceho mesiaca. Okrem práceneschopnosti je toto druhý
vážny dôvod, pre ktorý si nemôže dovoliť vycestovať do Nitry. Tretím dôvodom je skutočnosť, že sa s
protistranoudohodlinavzájomnomurovnaníichsúdnychsporov.Zároveňuviedla,žeojejospravedlnení
upovedomila aj protistranu.

Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol
vecprejednaťvneprítomnostiúčastníkaalebojehozástupcu,ato riadnepredvolanieaabsenciažiadosti

o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania, buď
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Obsahom základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
žiadosti účastníka konania na odročenie pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len

z dôležitého dôvodu. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 OSP) v každom
konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu.

Aj keď sa žalobkyňa v danej veci z neúčasti na odvolacom pojednávaní ospravedlnila a žiadala
pojednávanie odročiť, odvolací súd dospel k záveru, že ňou uvádzané dôvody na odročenie
pojednávania nie sú také, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania, preto po jej upozornení

na to, že odvolací súd nebude jej žiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania akceptovať,
pojednával v jej neprítomnosti. Žalobkyňa svoju žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnila svojou
práceneschopnosťou, čo v zásade je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, avšak po
dotaze na lekárku žalobkyne (z dôvodu, že jej práceneschopnosť je dlhodobá), táto súdu uviedla, že
práceneschopnosť žalobkyni umožňuje zúčastniť sa pojednávania, preto tento jej dôvod na odročenie

pojednávania neakceptoval. Ani ďalšie žalobkyňou uvádzané dôvody v doplnení ospravedlnenia
odvolací súd nepovažoval za také dôvody, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania v danej veci.
Finančné pomery žalobkyne takýmto dôvodom nie sú a to, či sa žalobkyňa odvolacieho pojednávania
zúčastní, v prípade, ak nebol nariadený jej výsluch, je na nej, je to jej právo, ale nie povinnosť a ďalší
dôvod, urovnanie sporov s protistranou druhá strana na pojednávaní poprela a uviedla, že pokus o

urovnanie sporu prebieha v inom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť žalobkyne o
odročenie odvolacieho pojednávania neakceptoval a pojednával v jej neprítomnosti.

Odvolací súd sa z dôvodu žalovaným v odpore namietanej námietky premlčania v prvom rade zaoberal
jeho námietkou a posúdením veci z tohto pohľadu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním
právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá
naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie

zo strany povinného subjektu.

Žalobkyňa si žalovanú sumu voči žalovanému uplatňovala z dohody o vyplatení finančného podielu
zo dňa 03. 11. 2000. V zmysle tejto dohody sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu 44.500,-Sk (1.477,13
eura) krátiť zo mzdy svojho zamestnanca N. K. a poukázať, vyplatiť ju k rukám žalobkyne naplnením

celej dlžnej sumy 44.500,-Sk najneskôr do dňa 30. 11. 2011. Nevyplatením uvedenej sumy žalobkyni
do termínu 30. 11. 2005 má žalobkyňa právo uplatniť si úroky z omeškania vo výške 18% zo sumy
44.500,-Sk za každý jeden deň omeškania, počnúc dňom 31. 10. 2005 až do zaplatenia celej sumy k
rukám žalobkyne. V prípade, ak by si žalovaný svoju povinnosť voči žalobkyni dobrovoľne nesplnil, má
žalobkyňa právo požiadať o výplatu sumy 44.500,-Sk s uplatnením úroku vo výške 18% po uplynutí

termínu po dni 30. 11. 2005 až do zaplatenia celej dlžnej sumy formou podania platobného rozkazu,
exekučného rozkazu prostredníctvom súdu. Z uvedeného vyplýva, že termín splatnosti sumy 1.477,13
eura (44.500,-Sk) bol v zmysle tejto dohody dňa 30. 11. 2005, a teda dňom 31. 10. 2005 začala plynúť
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 31. 10. 2008. Ak teda žalobkyňa podala návrh na súde až dňa19. 01. 2011, jej nárok je premlčaný a vzhľadom k námietke premlčania, vznesenej žalovaným, jej ho
nemožno priznať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd návrh žalobkyne
zamietol ako vecne správny, aj keď z iných právnych dôvodov, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, 4 vyhl. č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb náhradu trov odvolacieho
konania v sume 112,84 eura, ktorá predstavuje 50% trov konania, na ktoré vznikol žalovanému nárok,

keď odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania, okrem úspechu v konaní, zohľadnil aj majetkové
pomery žalobkyne, v dôsledku ktorých jej bolo súdom prvého stupňa priznané oslobodenie od súdneho
poplatku za návrh. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci - vyjadrenie
k odvolaniu žalobkyne a účasť na pojednávaní dňa 02. 10. 2014 po 71,37 eura, režijný paušál 1 x 7,81
eura (za vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne) a 1 x 8,04 eura (za účasť na pojednávaní dňa 02. 10. 2014)
a cestovné Zvolen - Nitra a späť 212 km za deň 02. 10. 2014 v sume 67,08 eura, 212 km pri spotrebe

9,2 l/km a cene 1,45 eur/l; základná náhrada 0,183 eura/km; 0,183 + 0,1334 = 0,3164 eura/km x 212
km = 67,08 eura.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.