Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205840
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114205840.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpený splnomocnencom: Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporkyni: V. B.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: Mgr. P.
I., pracovníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie sumy 2.543,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2015, č.k. 11C/21/2014-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava
č.k. 10Ro/82/2014-31 zo dňa 30.06.2014, výrokom II. návrh zamietol a výrokom III. odporkyni nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 173 ods. 1, 2 O.s.p., § 497, § 499
Obch.z., § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2, § 565,
§ 100 ods. 1, § 101, § 103 O.z., § 2 písm. a), b), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

§ 3 ods. 1 O.z., § 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli
dňa 20.11.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0202396082, ktorou veriteľ poskytol odporkyni úver vo
výške 32.000,00 Sk (1.062,21 eura), ktorý odporkyňa mala vrátiť s príslušenstvom v 60-tich mesačných
splátkach vo výške 877,00 Sk (29,11 eura) splatných k 1. dňu v kalendárnom mesiaci mesačne s
konečnousplatnosťoudňa01.11.2011.VčlánkuII.bodu4.zmluvysistranydojednalipoužitieustanovení

Obchodného zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010 došlo
k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.11.2006 vo výške 2.543,88 eura s
príslušenstvom zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcu na spoločnosť Havel & Holásek
s.r.o.akopostupníkaanásledneZmluvouopostúpenípohľadávokzodňa01.12.2010došlokpostúpeniu
uvedenej pohľadávky zo spoločnosti Havel & Holásek s.r.o. ako postupcu na spoločnosť navrhovateľa
ako postupníka, s poukazom na čo je navrhovateľ v spore aktívne legitimovaný. Nakoľko bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, všeobecná trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť vždy odo
dňa zročnosti tej-ktorej splátky. Navrhovateľ v podaní zo dňa 27.01.2015 (č.l. 51) výslovne uviedol a
uvedené vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu, že odporkyňa vykonala poslednú úhradu splátky v
plnej výške dňa 01.02.2007 a do omeškania sa dostala už od 4. splátky splatnej dňa 01.03.2007, ktorú
neuhradila riadne. V zmysle článku 7. bod 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok preto nastali
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. právo požadovať splatenie pohľadávky

zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Navrhovateľ toto
právo po postúpení pohľadávky využil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011. Keďženavrhovateľ pre nesplnenie 4. splátky v riadnej výške vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, a teda
pre nesplnenie 4. splátky splatnej dňa 01.03.2007 sa stal zročným celý dlh, začala plynúť všeobecná
trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky (§ 103 OZ), t.j. odo dňa 01.03.2007

a uplynula dňa 01.03.2010 (pondelok). Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 03.03.2014, teda v
čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o splátkovom úvere premlčaný. Zmluva o splátkovom úvere
uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, hoci je ako zmluvný typ upravená v
Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva
spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi
zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, v zmysle
ktorého je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý upravuje
spotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko premlčacia doba podľa Občianskeho
zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Súd
pritom podporne poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, a to uznesenie NS SR sp.zn. 5 M Cdo

20/2009 zo dňa 25.01.2011, ďalej napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/93/2014 zo
dňa 18.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/156/2014 zo dňa 05.11.2014, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co 148/2014 zo dňa 25.11.2014, ako aj rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 23Co 219/2014 zo dňa 25.11.2014. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia

k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto
skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné
mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol. Za premlčané
považoval súd aj uplatnené zmluvné úroky a úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky
a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej

dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí premlčacej doby a jeho
zamietnutia v celom rozsahu z tohto dôvodu, súd ďalej neskúmal opodstatnenosť tohto uplatneného
nároku navrhovateľa. Nad rámec súd poukazuje na nečinnosť navrhovateľa počas dlhého obdobia, z
dôvodu ktorého prišlo k nárastu pohľadávky zo sumy 2.543,88 eura (pritom pôvodne 1.746,60 eura) na
sumu 4.418,91 eura ku dňu podania návrhu, a ktoré konanie, resp. nečinnosť považuje súd za výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi z vyššie uvádzaných dôvodov, pričom výkonu práva v rozpore s
dobrými mravmi súdy právnu ochranu neposkytujú.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142
ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov
konania nepriznal, pretože si ho neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa a to vo

výroku II. z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ má za to, že prvostupňový súd zle posúdil
právny stav veci keď určil, že začiatok trvania premlčacej 3-ročnej doby je deň 01.03.2007, keď súd
prvého stupňa argumentuje ust. § 103 veta druhá O.z., resp. § 565 O.z. Odvolateľ je toho názoru, že
zákonodarca v ustanovení § 103 rozlíšil cielene pojmy jednotlivé splátky a nesplnená splátka. Ust. §

103 veta prvá jasne hovorí o stave veci, kedy začína plynúť premlčacia doba jednotlivým splátkam odo
dňa ich zročnosti a v druhej vete rozlíšil plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky v
prípade,keďsacelýdlhstanezročným.Zákonodarcav§565uvádza,ževeriteľmôžežiadaťozaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí.
Toto právo sa obnovuje, resp. zaniká po každej nezaplatenej splátke, ktorá sa stala splatnou. V tejto

súvislosti odvolateľ poukázal aj na Komentár k Občianskemu zákonníku prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.
a kol. a Komentár k Občianskemu zákonníku JUDr. Imrich Fekete, CSc. Vzhľadom na vyššie uvedené
má navrhovateľ za to, že prvostupňový súd použil zlý výklad príslušných ustanovení a premlčacia doba
sa má počítať odo dňa zročnosti poslednej nesplnenej splátky, po ktorej bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, t.j. od 03.07.2011. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 03.03.2014 je zrejmé, že

jehonároknemoholbyťvdanomčaseaničiastočnepremlčaný.Ďalejodvolateľpoukázalnaustanovenie
§ 261 ods. 3 písm. d) Obch.z. s tým, že je názoru, že zmluvný vzťah účastníkov konania je potrebné
posudzovať podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch.z. v spojení s ustanovením § 261 ods. 3 písm.
d) ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, čo zhodne konštatovali najvyššie súdy,
súdne inštancie Slovenskej ako aj Českej republiky napr. NS SR sp. zn. 5 Obo 56/2007, sp. zn. 1

Cdo 120/2010, sp. zn. 4 Obo 115/99, Ústavný súd Českej republiky II.ÚS 3711/11. Ďalej odvolateľ
poukázal, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát uvádzal, že konanie navrhovateľa je
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ podal na prvostupňový súd žalobu až dňa 03.03.2014.
V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že dňoch 03.01.2011, 14.06.2011, 04.07.2011 opakovane oznámila vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 04.01.2012 podal aj návrh na vydanie rozhodcovského
rozsudku na Stály rozhodcovský súd slovenskej bankovej asociácie a dňa 27.02.2013 podal návrh
na vykonanie exekúcie na adresu exekútorského úradu Bratislava JUDr. Denisa Uhríková, súdna

exekútorka. Vzhľadom na skutočnosť, že ani po roku odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie
nebolo vo veci vydané upovedomenie o začatí exekúcie a taktiež v súvislosti s rozhodnutiami okresných
súdov v obdobných veciach, v ktorých neboli vydané poverenia na vykonanie exekúcie, navrhovateľ
nemal inú možnosť ako podať žalobu na všeobecný prvostupňový súd. Z uvedeného dôvodu tak vznikol
vo veci veľký časový odstup medzi postúpením pohľadávky na navrhovateľa a podaním žaloby na súde.

Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že považuje názor prvostupňového súdu, že počas
celého obdobia bol nečinný za nedôvodný, keďže je jasné, zreteľné a preukázateľné, že navrhovateľ
sa bezprostredne od postúpenia pohľadávky snažil pohľadávku voči odporcovi s náležitou odbornou
starostlivosťou či už mimosúdnou alebo súdnou cestou vymôcť. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal,
že v prejednávanej veci je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať právnu normu premlčania
uvedenú v Obchodnom zákonníku, keď je toho názoru, že zákonodarca jasne určil, že pred účinnosťou

nového Občianskeho zákonníka uskutočnenej zákonom č. 102/2014 Z.z., teda pred 12.06.2014 sa v
otázke posúdenia premlčania má použiť norma obchodného práva. Na základe vyššie uvedeného preto
žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel, keď zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového konania, eventuálne aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa so výroku II. a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom

konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202
O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade konania, teda v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti spolu s jeho závislým výrokom o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd zamietajúci výrok založil na
závere, že uplatnený nárok navrhovateľa je v zmysle ust. § 101 OZ premlčaný, pretože navrhovateľ
pre nesplnenie 4. splátky riadne a včas vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, ktorá splátka bola
splatná dňa 01.03.2007 a preto sa týmto ňom stal zročný celý dlh a začala plynúť všeobecná trojročná

premlčacia doba odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky, t.j. odo dňa 01.03.2007 a uplynula dňa
01.03.2010. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 03.03.2014, bol celý jeho nárok zo zmluvy
o splátkovom úvere premlčaný.
Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/21/2014 je návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáha od odporcu zaplatenia sumy 2.543,88 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,40% ročne

zo sumy 2.543,88 eur od 05.07.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 2.543,88
eur od 05.07.2011 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacím dôvodom navrhovateľa bolo vyriešiť otázku,
či zo strany súdu prvého stupňa došlo k správnemu posúdeniu premlčania uplatneného nároku
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím potom vec nesprávne právneposúdil. Rozsudok v napadnutej časti potom v dôsledku toho nie je preskúmateľný pre nedostatok
dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
a odporkyňa ako dlžník, uzavreli dňa 20.11.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0202396082, ktorou
veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 32.000,- Sk /1.062,21 eura, pričom bola dojednaná úroková
sadzba 18,40% ročne a poplatok za správu úveru vo výške 60,00 Sk (1,99 eura) mesačne. Úver mal byť
vrátený odporkyňou spolu s príslušenstvom v 60-tich mesačných splátkach vo výške 877,00 Sk/29,11

eura splatných k 1. dňu v kalendárnom mesiaci mesačne s konečnou splatnosťou dňa 01.11.2011.
Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 25,03%. Z článku II. bodu 4. zmluvy vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. odporkyni oznámila, že postúpila
pohľadávku vo výške 2.543,88 eura na spoločnosť Havel a Holásek s.r.o. a z Oznámenia o postúpení

pohľadávky zo dňa 03.01.2011 vyplýva, že spoločnosť Havel & Holásek s.r.o. odporkyni oznamuje, že
Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku vo výške 2.543,88 eura na navrhovateľa. Z Oznámenia
ovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa04.07.2011vyplýva,ženavrhovateľnímvyhlasujemimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011. Z výpisu z účtu na č.l. 53 - 58 súd zistil, že dňa 20.11.2006 čerpala
odporkyňa bezhotovostne úver vo výške 32.000,00 Sk (1.062,21 eura), pričom na úver uhradila v

plnej výške iba tri splátky (z nich poslednú dňa 01.02.2007), 4. splátku uhradila len vo výške 36,99
Sk (dňa 01.03.2007). Z Prílohy č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa
21.10.2010 (na č.l. 64 - 66) vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol zostatok pohľadávky vo výške
2.543,88 eura, z toho istina predstavuje sumu 2.233,01 eura a úroky sumu 310,87 eura. Navrhovateľ
vo svojom podaní zo dňa 27.01.2015 výslovne uviedol a vyplýva to aj z predloženého výpisu z účtu,

že odporkyňa vykonala poslednú úhradu splátky v plnej výške dňa 01.02.2007 a do omeškania sa
dostala nezaplatením štvrtej splátky splatnej dňa 01.03.2007. Z návrhu navrhovateľa ďalej vyplýva, že
v zmysle čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil listom zo dňa 04.07.2011 mimoriadnu
splatnosť úveru a to ku dňu 04.07.2011 a opakovane vyzval odporcu na uhradenie celej pohľadávky
do troch dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni

predstavuje istinu úveru po splatnosti vo výške 2.233,01 eur, úroky z omeškania z nezaplatených
splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia
predmetnej pohľadávky, t.j. k 26.10.2010 na sumu 310,87 eur.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len
splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe
rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú
z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

Zákonvustanovení§565Občianskehozákonníkaumožňuje,abysaveriteľsdlžníkomdohodli,prípadne
aby tak rozhodnutím určil súd (§ 160 ods. 1 OSP), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným
celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu.
Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej
splátky.

To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine).
Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého
dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti.
Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne

ani ďalšiu splátku.
Pokiaľ bolo zaplatenie celej pohľadávky rozložené na splátky rozhodnutím súdu či iného orgánu alebo
uznaním práva, na začiatok premlčacej doby pri jednotlivých splátkach treba aplikovať § 110 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Súd môže v rozsudku určiť, že peňažné plnenie sa bude vykonávať v splátkach, pričom určí ich výšku
a podmienky splatnosti (§ 160 ods. 1 OSP). Takisto veriteľ môže s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že
mu pohľadávku zaplatí v splátkach, ktorých výšku a podmienky splácania dohodnú.

V oboch prípadoch je dlžník povinný splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Ak bolo
v súdnom rozhodnutí alebo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane
splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať
voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o
včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok.

Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na
súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník
zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť.
Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť,
ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.
Plnenie opakujúcich sa dávok výživného (§ 160 ods. 2 OSP) sa od plnenia v splátkach odlišuje tým, že

záväzok na plnenie dávok výživného zaniká uplynutím doby, po ktorú trvá povinnosť dávky poskytovať,
kým záväzok plnený v splátkach postupne zaniká plnením jednotlivých splátok.
Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplýva, že spoločnosť CASH COLLECTORS SK,
s.r.o. oznámila odporcovi, že v nadväznosti na zasielané upozornenie vo veci vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru a vzhľadom na to, že svoj záväzok voči ich spoločnosti neuhradil, porušil podmienky

splácania úveru vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere č. 202396082 a na základe tejto skutočnosti
v zmysle článku 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok a v súlade s § 53 ods. 8 a § 565 zákona
č. 40/1964 O.z. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.07.2011 s tým, že táto pohľadávka sa
zo zmluvy stáva v celom rozsahu splatnou, keď ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ich
spoločnosť eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške 2.543,88 eur.

V prejednávanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené, je tak odvolací súd toho názoru, že súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, ak ho určil na deň 01.03.2007, kedy
uplynula splatnosť štvrtej splátky a kedy sa podľa názoru súdu prvého stupňa stal zročným celý dlh a
začala plynúť premlčacia doba ohľadne celého dlhu odporkyne. Súd prvého stupňa totižto sám určil, že

mimoriadna splatnosť celého dlhu bola zo strany navrhovateľa vyhlásená z dôvodu nezaplatenia štvrtej
splátky v lehote jej splatnosti, ktorá skutočnosť však nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu. V danom
prípade sa tak odvolací súd stotožnil s právnym názorom odvolateľa a teda že v zmysle ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka je potrebné rozlišovať splatnosť jednotlivých splátok a splatnosť celého
dlhu z dôvodu nesplnenia niektorej zo splátok.

V zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka u jednotlivých splátok začína plynúť premlčacia
doba splatnosťou tej - ktorej splátky, avšak splatnosť celého dlhu môže nastať iba v prípade, ak veriteľ
vyhlási túto mimoriadnu splatnosť celého dlhu do splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade, ak veriteľ
toto právo nevyužije, tak začína znova plynúť lehota splatnosti ďalšej splátky s tým, že nezaplatením

tejto splátky v lehote jej splatnosti má veriteľ znova právo vyhlásiť splatnosť celého dlhu, avšak len
do splatnosti nasledujúcej splátky. V danom prípade navrhovateľ, resp. veriteľ Slovenská sporiteľňa
a.s. túto zákonnú možnosť nevyužil a mimoriadnu splatnosť vyhlásil až navrhovateľ, ktorý mimoriadnu
splatnosť celého dlhu vyhlásil až dňom 04.07.2011 a to v zmysle článku 7.6.1 Všeobecných obchodných
podmienok a preto až od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba ohľadne celého dlhu odporkyne.

Z obsahu spisu nevyplýva, žeby boli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky na to, aby
premlčacia doba ohľadne žalovanej pohľadávky začala plynúť dňom 01.03.2007 a preto ak súd prvého
stupňa založil svoje rozhodnutie na tomto právnom a skutkovom základe, rozhodol nesprávne a je preto
potrebné uplatnený nárok navrhovateľa posúdiť nanovo podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa aj tú

skutočnosť, že z dôvodu skúmania aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní ( uvedené súd
skúma „ex offo“) je potrebné zisťovať aj to, či pri postúpení žalovanej pohľadávky Zmluvou o postúpení
pohľadávky č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010 boli splnené zákonné podmienky zakotvené v ust. § 92
ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. a teda, či predmet plnenia (postúpenia) bol možný.

Ďalšou spornou otázkou, vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa bolo, či súd prvého stupňa
postupoval správne, keď právny vzťah účastníkov konania, ako aj samotné odstúpenie navrhovateľa
od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere posúdil podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený vzmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu
pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa
citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenie navrhovateľa

od predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom
úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských
zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky
zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského
práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom

alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,
t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských
zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;

osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia

osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých
zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené
dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže

spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez
ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným
zákonom.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v
prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu
priaznivejšie. Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní premlčania žalovanej pohľadávky správne

aplikoval občianskoprávnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporkyňu ako spotrebiteľa. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a odporkyňou je tzv.
absolútnymobchodno-záväzkovýmvzťahom,ktorýsariadirežimomObchodnéhozákonníkabezohľadu
na povahu zmluvných strán.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť

od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania práva, ktorá je na prospech spotrebiteľa ( 3-ročná
premlčacia doba) na rozdiel od právnej úpravy premlčania práva v Obchodnom zákonníku (4-ročná
premlčacia doba). Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom
očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že
na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia
Občianskehozákonníka,ktorésúprespotrebiteľavýhodnejšie.Takétopravidlojeustálenéajvaplikačnej
praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostnýmuplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,

uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, preto ani nemôže
obstáť námietka odvolateľa, ktorý poukázal na neprípustnosť aplikácie tohto ustanovenia v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013,

sp. zn. 6 MCdo/4/2012 odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil
právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava
priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Povinnosťou prvostupňového súdu súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.) bude opätovne posúdiť žalobným návrhom uplatnený nárok, v prípade potreby doplniť potrebné
dokazovanie a následne vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o
náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.