Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914207532
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914207532.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: Z. S., nar. XX.
XX. XXXX, štátna občianka SR, bytom O. XX, t. č. bytom B. I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka:
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42

326 923, zast. Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie
435,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 16. 09. 2014 č. k. 6C/202/2014 - 54, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 194,74 Eur
spolu s úrokom z omeškania, ako aj nahradiť trovy konania. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie
sumy 241,- Eur s príslušenstvom zamietol. Tretím výrokom súd rozhodol, že nepriznáva vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Okresný súd po vykonaní dokazovania

zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi sumu 194,74 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania,
pričom táto suma predstavuje neuhradené služby elektronickej komunikačnej siete, ktoré navrhovateľ
odporkyni poskytol. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 241,- Eur predstavujúcej
zmluvnú pokutu za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu podľa bodu 2.2 dodatku k zmluvám o pripojení, súd
návrh zamietol. Dojednanie v časti zmluvnej pokuty považoval za neurčité a neplatné aj z dôvodu, že
dojednanie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon.

Naviac má súd za to, že dojednaním o zmluvnej pokuty možno zaistiť iba splnenie určitej zmluvnej
povinnosti a nie splnenie zmluvy ako celku. V opačnom prípade spôsobuje ťažkosti posudzovanie
primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty, čo môže viesť k posúdeniu neplatného dojednania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 2 O. s. p., keď navrhovateľovi priznal právo na
náhradu trov konania voči odporkyni len čiastočne vzhľadom na skutočnosť, že išlo o drobný spor,
preto ju zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh a za polovicu z uplatnených trov

právneho zastúpenia. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu odporkyne, umožnil jej splácať sumu
v mesačných 15,- Eur splátkach. Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania z
dôvodu, že tento sa s odporkyňou neskontaktoval a podľa názoru súdu do konania vstúpil účelovo s
úmyslom uplatniť náhradu trov konania. V obdobných veciach pritom súd obdobne rozhoduje takým
spôsobom, že navrhovateľovi nepriznáva uplatňovanú škodu, resp. zmluvnú pokutu. Uplatnené trovy
vedľajšieho účastníka súd preto nepovažoval za účelné.Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na
náhradu trov konania, podal vedľajší účastník odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Má za to, že v
danej veci mal súd aplikovať ustanovenie § 142 O. s. p. a vzhľadom na procesný úspech účastníkov

konania nemal súd priznať navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni. Pokiaľ ide o trovy
vedľajšieho účastníka, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ spojil do jednej žaloby dva
skutkovo a právne samostatné nároky. Jedným bolo tzv. hovorné a druhým nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 3Co/73/2013, v zmysle
ktorého nemožno od vedľajšieho účastníka spravodlivo žiadať, aby vystupoval na podporu účastníka

aj v konaní pri žalobcom uplatňovanom nároku, ktorý je opodstatnený, kde pri takomto návrhu nie sú
porušované práva spotrebiteľa. Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia nesúhlasí s rozhodnutím
prvostupňového súdu a jeho dôvodmi, poukazuje na judikatúru, podľa ktorej bol posudzovaný vstup
vedľajšieho účastníka na strane odporcu v časti samostatného nároku na náhradu škody a z tohto mu
mal prvostupňový súd priznať plnú náhradu trov konania v ním vyčíslenej výške (uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 14Co/11/2013). Pokiaľ vytýka prvostupňový súd vedľajšiemu účastníkovi, že sa

tento neskontaktoval s odporkyňou, poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co/506/2014, podľa ktorého účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú okamihom
doručenia oznámenia o vstupe, výslovný súhlas podporovaného účastníka nie je potrebný. Navrhol
zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a jeho dôvodov, konania súdu, ktoré mu
predchádzalo, ako aj dôvodov odvolania konštatuje, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
V danej veci vzhľadom na výsledok sporu rozhodol prvostupňový súd správne, keď vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, hoci
čiastočne z iných dôvodov, než uviedol prvostupňový súd. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na

výsledok konania v tejto veci o náhrade trov konania malo byť rozhodnuté za použitia ustanovenia § 142
ods. 2 O. s. p., to znamená, že žiadny z účastníkov nemal mať právo na náhradu trov konania. Odvolací
súd vychádza z toho, že úspech a neúspech hlavných účastníkov v tomto konaní bol približne rovnaký.
Pretože vedľajší účastník vystupuje na strane jedného z účastníkov, mal zdieľať rovnaký osud, pokiaľ
ide o náhradu trov konania ako ten účastník, ktorého v konaní podporoval. Odvolací súd nesúhlasí

s názorom vedľajšieho účastníka, že v danom prípade mal byť posudzovaný v otázke náhrady trov
konania vedľajší účastník len z toho nároku, v ktorom sám mienil hlavného účastníka podporovať a v
ktoromvidelporušeniejehospotrebiteľskýchpráv.Pretomumalabyťpriznanáplnánáhradatrovkonania
za právne úkony, ktoré v súvislosti s týmto úkonom vykonal. Odvolací súd súhlasí s tým, že vedľajší
účastník môže namietať porušovanie práv spotrebiteľa iba v časti uplatneného nároku, neznamená

to však, že by on mal byť posudzovaný ako plne úspešný účastník. Priečilo by sa to, podľa názoru
odvolacieho súdu, samotnej povahe vedľajšieho účastníctva v konaní, kedy by rozhodovanie o trovách
vedľajšieho účastníka malo byť posudzované osobitne, na čo odvolací súd nevidí žiadny relevantný
dôvod.Naviacodvolacísúdpoukazujenazávažnúskutočnosť,keďodporkyňa,ktorájedinásazúčastnila
ústneho pojednávania pred prvostupňovým súdom, uviedla, že pokiaľ bude zaviazaná iba na zaplatenie

hovorného, neželá si účasť vedľajšieho účastníka na svojej strane, pretože tento sa s ňou vôbec
nekontaktoval. Táto otázka však ostala nedoriešená, súd ďalej neskúmal, či má tento prejav odporkyne
považovať za výslovný nesúhlas s účastníctvom vedľajšieho účastníka a rozhodoval tak, že jeho účasť
v konaní akceptoval. Vzhľadom na stav konania však považuje odvolací súd tento nedostatok v konaní
za nie tak závažný, že by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že by mal naň odvolací

súd prihliadať v zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 O. s. p. Pokiaľ tento argument použil prvostupňový
súd na podporu svojho rozhodnutia o nepriznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi,
možno takýto postup v zásade akceptovať, keď pri správnom postupe, pokiaľ by prvostupňový súd
bol rozhodol o nepripustení tohto vedľajšieho účastníka do konania vzhľadom na nesúhlas odporkyne,
ktorú mienil v konaní podporovať, nebol by mohol úspešne uplatňovať náhradu trov za úkony, ktoré

už dovtedy v konaní vykonal. Tieto úkony vykonal sám z vlastnej iniciatívy hneď po tom, ako mu súd
doručil na jeho žiadosť žalobný návrh spolu s potrebnými prílohami a musel si byť vedomý aj toho, že
hlavný účastník nemusí s jeho prítomnosťou v konaní súhlasiť, ako sa stalo aj v tomto konaní. Pokiaľ
ide o časové súvislosti, odvolací súd poukazuje na to, že vstup do konania ohlásil vedľajší účastník včase,kedyprvostupňovýsúdurčovaltermínpojednávania,následnesúddoručilvedľajšiemuúčastníkovi
požadovaný návrh na začatie konania s prílohami, dňa 04. 09. 2014 zaslal vedľajší účastník písomné
vyjadrenie, dňa 16. 09. 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom odporkyňa uviedla, že „v

prípade, že ju súd zaviaže len na zaplatenie ceny služieb, nesúhlasí s tým, aby bola v konaní zastúpený
vedľajším účastníkom, nemá záujem o ich zastupovanie“. Naviac rozhodnutie, ktorým prvostupňový súd
vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, je súladné aj s celkovým výsledkom
konania (§ 142 ods. 2 O. s. p.), ako už bolo uvedené vyššie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trovodvolaciehokonanianepriznal,keďvedľajšíúčastníknebolúspešnývodvolacomkonaníaostatným
účastníkom žiadne trovy v súvislosti s týmto odvolacím konaním nevznikli.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.