Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010138
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414010138.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanému S. I., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákonačíslo300/2005Z.z.vznenízákonačíslo204/2013Z.z./ďalejlenTrestnéhozákona/,nahlavnom
pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 14.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

S. I., R. XX.XX.XXXX C. D. D., T. D. Ž. R. H., H. XXX/X,

sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2 Pv 616/13/6613 - 14 zo dňa 12.02.2014 pre skutok
kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

dňa 28.09.2013 v čase po 02.15 h v Žiari nad Hronom na ulici Svitavskej, počas spisovania správy o

výsledku objasňovania dopravného priestupku, ktorého sa predtým ako vodič osobného motorového
vozidla značky KIA Rio s evidenčným číslom U. XXX D. dopustil, napadol veliteľa hliadky Pohotovostnej
motorizovanejjednotkyOPPKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruBanskáBystricanpráp.K.K.(ČOZ
288480) tak, že sa najskôr začal domáhať vrátenia svojich osobných dokladov, kopol do otvorených
dverí služobného motorového vozidla, ktoré zasiahli nohu npráp. K. K., následne po výzve, aby opustil
od protiprávneho konania a strpel úkony spojené s dokumentovaním priestupku, pristúpil k npráp. K. K.,
snažil sa mi vytrhnúť svoje osobné doklady z ruky, vulgárne mu nadával, pokúsil sa ho kopnúť nohou,
avšak npráp. K. K. jeho kop pravou rukou vykryl, pričom mu nohou zasiahol prsty pravej ruky a oblasť

prednej hánky, čím mu spôsobil pomliaždenie iných častí zápästia a ruky bez práceneschopnosti,

p r e t o ž enebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného S. I. bola obžaloba prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 12.02.2014 pre prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2015 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie,
a to výsluchom obžalovaného S. I., svedka poškodeného K. K., svedka K. J., svedka A. J., svedka
S. J., svedka K. N., svedka N. I., svedka K.. A. N., svedka A. H., svedka T.O. U., oboznámením sa s

vyšetrovacím pokusom ako aj prečítaním množstva listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový stav.

ObžalovanýS.B.I.uviedol,ževinkriminovanýdeň,teda28.09.2013niekedyokolo02.00hbolzastavený
na ulici Svitavskej v Žiari nad Hronom policajnou hliadkou. Po zastavení auta pustil výstražné svetlá,
otvoril si okienko a pripravil doklady. Chvíľu na to k nemu pristúpil mladší z dvojice zasahujúcich

policajtov, K. J. a opýtal sa ho, či mu je známe, prečo ho zastavili. Odpovedal, že nevie. Policajt mu
povedal, že nezastavil na „STOPKE“ na Ulici SNP. On odpovedal, že si nie je toho vedomý. Policajt
odišiel aj s jeho dokladmi do služobného auta. Po cca. 30 sekundách sa vrátil a oznámil mu, že oni
majú o tom, že nezastavil aj videozáznam, ktorý mu však nedovolil vidieť. V tom obžalovaný vzal svoj
telefón a stlačil spúšť za účelom zhotovenia fotky. Policajt sa v tom rýchlo otočil bokom, aby ho neodfotil
a odkráčal späť do služobného auta. Po tom ako sa cca. 20 sekúnd nič nedialo, vystúpil obžalovaný zo

svojho auta a urobil si 2 - 3 fotografie oboch policajtov ako sedia v služobnom vozidle aj evidenčné číslo
auta a spustil nahrávanie kamery telefónu. Nato vystúpil z policajného auta starší policajt, K. K., a opýtal
sa ho, prečo jazdí po meste ako mafián a prečo si ich natáča na mobil. Telefón, ktorý držal v ľavej ruke
mu policajt vyrazil. Potom ho starší policajt K. K. dvakrát udrel päsťou do tváre, následkom čoho stratil
rovnováhu a spadol ku chodníku na druhú stranu cesty. Ako ležal na zemi, policajti ho udierali a kopali

do nôh a do hlavy. On ich žiadal, aby prestali s tým, že ich zároveň upozornil, že keď bol mladší, mal
krvácanie do hlavy. Iniciátorom útoku bol starší z policajtov, K. K.. Asi po minúte policajti útočiť prestali.
K. K. potom zobral z cesty telefón, snažil sa ho rozobrať, čo sa mu nepodarilo a hodil ho o zem. Bol
to kovový telefón, nedal sa ľahko rozobrať. K. J. ho za ten čas prehľadával, pýtal sa, či má u seba
zbraň, nakoľko mal na páse pripevnené puzdro na zbraň. Následne ho oprel o služobné auto spútaného.

Po tom, čo prišlo ďalšie policajné auto, policajti s hliadkou komunikovali, povedali im, že ich napadol a
zaisťujú ho. K. K. ho po opätovnej zmienke o tom, že mal v minulosti krvácanie do mozgu ešte dvakrát
udrel. V tom čase bola na mieste prítomná aj druhá policajná hliadka. Po príchode na policajnú stanicu
sa mu krútila hlava, požiadal preto o lekárske vyšetrenie, nakoľko mal obavu, že stratí vedomie. Bol
ošetrený v nemocnici, na viacerých oddeleniach. Ohľadom útoku dal status aj na facebook, na čo ho

nasledujúci deň kontaktoval kamarát K. Ď. a povedal mu, že to všetko videli svedkovia K. N. O. N. I.
a chcú sa s ním stretnúť. Z dopravného inšpektorátu mu neprišlo žiadne predvolanie, a v súvislosti s
nezastavením na „STOPKE“ nebol doteraz riešený.

Poškodený K. K. uviedol, že v inkriminovaný deň hliadkovali s kolegom K. J. na Ulici SNP, keď sa

pred nimi pri Priore vyrútilo čierne auto, ktoré na „STOPKE“ nezastavilo. Prenasledovali ho, nakoľko
zrýchľovalo. Po tom, ako vozidlo zastavili s majákmi, pristúpil k obžalovanému jeho kolega K. J., ktorý
obžalovanéhokontroloval,vzalodnehodokladyavrátilsaspäťdovozidlazaúčelomspísaniasprávy.On
zostal sedieť v služobnom vozidle na mieste spolujazdca, v polosede s pootvorenými dverami. Po chvíli
obžalovaný vystúpil zo svojho vozidla, pristúpil smerom k nemu a dožadoval sa vrátenia dokladov. Poučil

ho o tom, nech sa vráti späť do svojho vozidla, na čo obžalovaný kopol do dverí auta. Na upozornenia,
nech upustí od svojho konania obžalovaný nereagoval, povedal „vráť mi doklady ty kokot“, natiahol sa
pre ne (držal ich v ľavej ruke), snažil sa ho kopnúť do genitálií a zospodu mu kopol do prsta. Bola to silná
rana, dokonca mu podvihla ruku. Obžalovaný sa správal agresívne, metal sa, kopal a nenechal sa chytiť.
K. J. vtedy vystúpil zo služobného vozidla a šiel mu na pomoc. Po tom, ako K. J. zakričal slovo zbraň,

zvalili obžalovaného na zem, spacifikovali ho a spútali. Obžalovaného udrel len v rámci sebaobrany
pri použití donucovacích prostriedkov, a to hmatov, chvatov a úderov, vylúčiť nevie ani údery päsťou,
už sa presne nepamätal. Nakoľko sa obžalovaný správal nepríčetne, bolo potrebné ho spacifikovať a
tým prekonať jeho aktívny odpor a ukľudniť ho. Po predvedení na Obvodné oddelenie PZ si obžalovaný
vypýtal lekárske ošetrenie, preto s ním šli na urgent. Tam bol ošetrený aj on sám.

So zreteľom na diametrálnu odlišnosť produkovaných verzií skutkového deja medzi výpoveďami
obžalovaného a poškodeného bolo potrebné vypočuť ďalších svedkov, a vykonať také dostupné
dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti urobiť
záver o vine obžalovaného.

Z výpovede svedka K. J. vyplynulo, že v inkriminovaný deň s kolegom K. K. hliadkovali v Žiari nad
Hronom, keď niekde na Ulici SNP zbadali, že obžalovaný nerešpektoval „STOPKU“ a zastavili ho. On
ako vodič služobného vozidla k obžalovanému pristúpil ako prvý, pýtal od neho doklady, oboznamujúcho, prečo bol zastavený a že o tom bude spísaná správa. Obžalovaný si priestupku vedomý nebol. Na to
odišiel do služobného vozidla a doklady podal K. K., ktorý sedel na sedadle spolujazdca. Po chvíli k ich
autu, k strane spolujazdca, pristúpil obžalovaný a požadoval od K. K. vrátenie dokladov. Bol arogantný

a nedal si nič vysvetliť. Tykal im, dokonca K. K. aj nadával. K. K. mal pootvorené dvere na vozidle,
obžalovaný strčil do dverí a naťahoval sa pre doklady. Následne K. K. vystúpil z vozidla, nastala šarvátka
a kop zo strany obžalovaného medzi nohy K. K., ktorý ho vykryl rukou. Keď na opasku obžalovaného
zbadal puzdro zbrane, zakričal zbraň a obžalovaného spacifikovali na zem. Potom obžalovaného zdvihli,
prehliadli a nasadili mu putá. Obžalovaný viditeľne zranený nebol, nemal ani žiadne modriny. Odviezli

ho na Obvodné oddelenie PZ, kde počas eskortovania sa im obžalovaný vyhrážal, že „to bude mať
dohru a vyzlečie ich z uniformy“. Svedok K. J. vypovedal, že obžalovaného neudrel ani ho nebil. Voči
obžalovanému použili donucovacie prostriedky, otrasený bol možno z toho, ako ho dali na zem. O
mobilnom telefóne obžalovaného nič nevie a žiadny záblesk nevidel. Videl iba šarvátku, ktorá trvala
pár sekúnd. Na Obvodnom oddelení PZ sa obžalovaný dožadoval lekárskeho ošetrenia. Z výpovede
svedka K. J. počas konfrontácie s obžalovaným S. I. vyplynulo, že útok nevie opísať detailne, videl, že

obžalovaný stál pred dverami, ktoré sa nejako museli zatvoriť, nejaká fyzická námaha tam musela byť zo
strany obžalovaného, buď rukou a nohou, ale to už popísať nevie. K. K. na základe toho vystúpil z auta.
Čo nasledovalo ďalej, čiže šarvátku a dožadovanie sa dokladov už videl iba z okna služobného auta.

Z obsahu výpovedí svedkov A. J. O. S. J. súd zistil, že títo vykonávali v inkriminovaný deň nočnú službu,

keď zbadali hliadku Pohotovostnej motorizovanej jednotky so spútaným obžalovaným pri pravých
zadných dverách ich služobného auta. Po príchode na miesto činu im jeden z členov hliadky oznámil,
že ich obžalovaný napadol, avšak už je spacifikovaný. Žiaden útok či už zo strany obžalovaného alebo
zo strany policajtov nezaznamenali. Obžalovaného poznajú z výkonu povolania, zo skúseností kolegov
policajtov (svedok S. J. aj z vlastnej skúsenosti) vedia, že obžalovaný sa správa arogantne, raz či dvakrát

ich natáčal aj na mobilný telefón, avšak agresívny nikdy nebol.

Z výpovede svedka K. N. súd zistil, že v inkriminovaný deň šiel v noci s kamarátom N. I. z Etapy
smerom na Plaváreň, keď v diaľke videli odstavenú čiernu Kiu, ktorú v tom čase vlastnil obžalovaný.
S obžalovaným má niekoľko spoločných kamarátov a známych, vedel preto, na akom aute obžalovaný

jazdí. Nakoľko pri aute obžalovaného zbadali policajnú hliadku, spozorneli, skryli sa za najbližšie auto,
aby mohli nerušene pozorovať, čo sa deje. Na to vyšiel z vozidla z miesta šoféra policajt, pristúpil k
autu Kia, potom sa vrátil späť do svojho vozidla a opätovne sa vrátil k šoférovi Kii. V tom uvidel nejaký
záblesk, na čo sa policajt vrátil späť do auta. Potom z auta vyšiel obžalovaný, postavil sa chrbtom k
svojmu autu, smerom k policajnému autu, niečo držal v ruke, bolo opätovne vidieť záblesk a svetlo, ktoré

ho osvetľovalo ako keby robil videozáznam. Následne z policajného auta vystúpil policajt spolujazdec,
chvíľusarozprávali,počulslováako„mafián,kokot“,potompolicajtobžalovanémuvytrholzrukytelefóna
hodil ho o zem. Počul hlasnejšiu konverzáciu, videl ako policajt udrel obžalovaného do tváre, po druhom
údere obžalovaný spadol na zem a cez výhľadové prekážky videl ako ho odtiahli na druhú stranu cesty,
robili nejaké chmaty, ako keby obžalovaného bili. Po tom, ako policajti obžalovaného zdvihli, opreli ho o

zadnú časť policajného auta. Následne jeden z policajtov zdvihol niečo zo zeme, osvetľovalo mu to tvár,
potom to hodil na zem, zdvihol a odložil do vrecka bundy. Policajt, ktorý bol spolujazdec obžalovaného
udrel ešte dva alebo trikrát. S N. I. všetko sledoval spoza odstavenej dodávky modrej farby, bolo šero a
svietilo pouličné osvetlenie. Videl siluety policajtov, šofér policajného auta bol mladší a štíhlejší, vysoký
okolo 180 cm, policajt sediaci na mieste spolujazdca bol pevnejší chlap.

Z výpovede svedka N. I. súd zistil, že v inkriminovaný deň šiel v noci s kamarátom K. N. z Etapy
smerom na Plaváreň, keď v diaľke uvidel odstavené auto značky Kia a obžalovaného v prítomnosti
policajnej hliadky. Nakoľko má s obžalovaným niekoľko spoločných známych, spoznal, že ide o auto
obžalovaného. Začal to spoza dodávky zo zaujímavosti sledovať spolu s kamarátom K. N.. Najprv si

policajti robili svoju robotu, potom z auta obžalovaného videl záblesky, neskôr akési osvetľovanie pred
autom policajtov, akoby obžalovaný fotil. Na to policajt, nižší a zavalitejší, z vozidla z miesta spolujazdca
vystúpil a bolo počuť hlasy, policajt potom obžalovanému vyrazil z ruky mobil a začala mela. Videl,
ako policajt spolujazdec, nižší, pevnejšej postavy udrel obžalovaného, ktorý potom spadol na zem.
Obžalovaného bili a kopali, bol tam krik a hukot, počul hlasy ale nerozumel o čo presne tam ide. Na

to videl, ako policajt hádže telefón o zem, videl ako telefón žiari. Pamätá si, že na miesto činu prišla aj
druhá policajná hliadka, tá však do deja nezasahovala. Vo výhľade mu nebránila žiadna prekážka, ulica
bola normálne osvetlená, viditeľnosť bola dobrá.Z výpovede svedka MUDr. A. N., ošetrujúceho lekára Nemocnice a polikliniky, a.s., Všeobecná
nemocnica Žiar nad Hronom, ktorý mal v inkriminovaný deň nočnú službu vyplynulo, že svedok si
nepamätá, že by v tento deň ošetroval obžalovaného S. I. O. I. K. K., a to jednak z dôvodu odstupu času

a jednak z dôvodu vysokého počtu vyšetrených pacientov. Avšak za všetkým, čo popísal do lekárskej
správy si stojí.

Z obsahu výpovedí svedkov T. U. O. A. H. súd zistil, že v inkriminovaný deň, v nočných hodinách, svedok
A.H.viezoldomovnaSvitavskúulicusvedkaT.U.,ktorýmaldosťvypité.Obidvajasvedkoviavypovedali,

že na mieste samom videli nejaké autá. Svedok A. H. okrem policajných áut videl aj dvoch policajtov a
obžalovaného opretého o policajné auto. Z výpovedí týchto svedkov neboli zistené žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by prispeli k objasneniu žalovaného skutku.

Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi evidovanými v spise. Z lekárskej správy MUDr. A. N.X.,
Nemocnice a polikliniky, a.s., Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom (lekára prítomného pri ošetrení

poškodeného K. K. a obžalovaného S. I. bezprostredne po incidente) vyplynulo, že poškodený uvádzal
bolestivosť pravej ruky v oblasti dorsa manus. Lekár konštatoval pomliaždenie iných častí zápästia a
ruky. Obžalovaný sa sťažoval na bolesť hlavy, uvádzal, že bol napadnutý policajnou hliadkou, pričom
dostal údery do hlavy. Z lekárskej správy vyplynulo, že obžalovaný mal povrchové poranenie vlasatej
kože hlavy (odreniny). Obžalovaný bol následne ošetrený na chirurgickom, internom a neurologickom

oddelení totožnej nemocnice, kde lekár chirurgického oddelenia MUDr. C. Q. ako diagnózu označil
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, početné odreniny spôsobené údermi do hlavy. Zistený bol
ľahký úraz. Lekár interného oddelenia MUDr. K. T. ošetrením obžalovaného zistil tzv. inú srdcovú
arytmiu a bližšie neurčenú sinusovú tachykardiu. Po vyšetrení lekárom neurologického oddelenia
MUDr. E. K., bol obžalovaný hospitalizovaný na chirurgickom oddelení Nemocnice a polikliniky, a.s.,

Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom, ktoré oddelenie obžalovaný svojvoľne opustil ešte ten deň. Z
fotodokumentácie tela obžalovaného vyhotovenej dňa 28.09.2013 súd zistil, že obžalovaný mal na tele
niekoľko odrenín, predovšetkým v tvárovej časti (na čele a na brade), ďalej na temene hlavy, na krku
a čiastočne aj na chrbtici v oblasti krčných stavcov. Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse vykonanom
dňa 30.01.2013 o 23:40 hodine za účelom objasnenia a zistenia výhľadových pomerov K. N. O. N. I.

na miesto činu bolo zistené, že za podmienok zachovaných ohľadom podstatných okolností (miesto
činu, miesto pozorovania svedkami, nočná doba, umelé osvetlenie ulice), bol výhľad svedkov Miloša
Pača a Petra Sládečka na miesto činu pri vzdialenosti 78 resp. 79 metrov v čase skutku možný, ale
s obmedzením. Podľa výsledkov vyšetrovacieho pokusu ale vzdialenosť a viditeľnosť neumožňovali
jednoznačne rozlíšiť detaily a malé pohyby a celkové konanie osôb za kríkmi. Hlavne kríkový porast

(v čase realizácie vyšetrovacieho pokusu vysoký 1 meter) bráni výhľadu, vzhľadom na vzdialenosť od
miesta činu do polovice až 2/3 postáv od zeme, pohybujúcich sa na mieste činu s výnimkou krátkeho
úseku medzi kríkmi a odpadovým košom. Bolo zistené, že miesto činu sa nachádza približne v strede
úseku medzi dvoma pouličnými lampami, kde je osvetlenie najslabšie.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný S. I. dosiaľ nebol súdne trestaný, v priestupkovom
konaní bol postihovaný viackrát, a to za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v
roku 2009 (osvetlenie vozidla), v roku 2012 (1x rýchlosť jazdy, 1x porušenie všeobecných povinností
účastníka cestnej premávky, používanie bezpečnostných pásov), v roku 2013 (2x rýchlosť jazdy, 2x
porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o BCP iným spôsobom). Zo správy Mesta Žiar nad

Hronomvyplynulo,žeobžalovanýbolmestskoupolíciousankcionovanýzapriestupokprotiobčianskemu
spolunažívaniu v roku 2009 a za priestupok proti verejnému poriadku v roku 2013.

Podľa § 2 odsek 10 alinea prvá veta Trestného poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní
a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania a to „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (ktorá
implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 odsek 4, odsek 10 Trestného poriadku)vyplýva, že ak ma súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (§ 119 odsek 1 Trestného
poriadku) má rozhodnúť v prospech obžalovaného ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu,
ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Uvedené platí aj pre konečný procesný postup podľa § 285

Trestného poriadku, teda podľa ktorého ustanovenia súd obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje.
Dôvodné pochybnosti sú pochybnosťami vysvetliteľnými logickými úsudkami založenými na vykonaných
dôkazoch. Inými slovami výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné
pochybnosti, že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že tento skutok je trestným činom.
Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k jednoznačným

záverom, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe. Skutkové okolnosti uvádzané v obžalobe
neboli v konaní pred súdom preukázané, to znamená, nebolo nad rámec akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný S. I. mal použiť voči poškodenému K. K. násilie s úmyslom pôsobiť na výkon
jeho právomoci. Vypočutí svedkovia, ktorí sa v inkriminovanú noc nachádzali na mieste činu, resp. v
jeho blízkosti, s výnimkou svedka K. J. a poškodeného K. K. zhodne uviedli, že nevideli samotný incident
ako mal obžalovaný napadnúť poškodeného. Len veľmi nepresvedčivo v prospech obžaloby vyznela

výpoveď svedka K. J., dôveryhodnosť výpovede ktorého bola oslabovaná množstvom nezrovnalostí
v jeho tvrdeniach, kedy napr. K. J. v konaní pred súdom len veľmi všeobecne popisoval útok na
poškodeného K. K. a tým sa čiastočne odklonil od svojej výpovede z prípravného konania, kedy útok na
poškodeného popisoval detailne s odôvodnením, že už si to presne nepamätá. Výpoveď svedka K. J. v
konaní pred súdom bola zároveň značne nekonzistentná, keď tento svedok raz uvádzal, že obžalovaný

použil fyzickú námahu smerom k dverám auta, „ako keby“ udrel do dverí auta, v ktorom sedel poškodený
a potom chcel poškodeného kopnúť, ktorú výpoveď v závere zmenil tak, že útok detailne opísať nevie a
tentooznačilakošarvátkuanaťahovanie.Taktiežjepotrebnézdôrazniť,žeprotitvrdeniampoškodeného
stáli aj výpovede svedkov K. N. O. N. I., ktoré boli v podstatných okolnostiach týkajúcich sa žalovaného
skutku v celom konaní konzistentné, a to najmä o priebehu fyzického kontaktu medzi poškodeným a

obžalovaným, kedy obidvaja svedkovia nezávisle od seba a navyše zhodne vyvrátili skutkové okolnosti
uvádzané v obžalobe. Tvrdenia týchto svedkov a formulácie použité v ich výpovediach sa v podstatných
okolnostiach neodchyľovali od popisu udalostí z prípravného konania. Súd výpoveď týchto svedkov v
celkovom kontexte ich doterajších výpovedí vyhodnotil ako pravdivú. Hoci zo zápisnice o vyšetrovacom
pokuse a z pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že vzdialenosť a objekty na trajektórii medzi miestom

pozorovania svedkov K. N. O. N. I. a miestom činu neumožňovali svedkom jednoznačne rozlíšiť detaily
a malé pohyby, výsledky vyšetrovacieho pokusu zároveň jednoznačne nevylúčili, že celkový výhľad
svedkov K. N. O. N. I. na miesto činu by bol nemožný, práve naopak tento bol možný i keď s istým
obmedzením. Výpovede svedkov sa súdu nejavili ako „naučené“, nebol totiž preukázaný priateľský, či
kamarátsky vzťah medzi obžalovaným a svedkami K. N. O. N. I., z čoho by bolo možné vyvodzovať, že

svedkovia budú mať tendenciu vypovedať v prospech obžalovaného s cieľom vyviniť ho zo žalovanej
trestnej činnosti. O vierohodnosti výpovedí svedkov K. N. O. N. I. svedčí aj skutočnosť, že od poslednej
výpovede týchto svedkov v prípravnom konaní uplynul už dlhší čas, pričom svedkovia sa od svojich
prvotných vyjadrení neodchýlili (tak ako sa to udialo napr. vo výpovedi svedka K. J.), čo by zrejme
nastalo skôr v tom prípade ak by výpoveď v prípravnom konaní mali naučenú. Záverom súd poukazuje

aj na to, že v konaní nebol preukázaný ani motív konania obžalovaného, prečo by mal fyzicky napadnúť
poškodeného, keď podľa výpovedí svedkov S. J. O. A. J., ktorí podľa svojich vyjadrení obžalovaného
poznajú z výkonu povolania, obžalovaný sa síce k policajtom správa arogantne, ale ani v jednom prípade
nedošlo z jeho strany k agresívnemu správaniu, resp. k útoku na verejného činiteľa.

Tvrdenia obžalovaného, podporované inými dôkazmi (jeho výpoveď bola konzistentná a konvenovala
aj s vykonanými dôkazmi, a to najmä so svedeckou výpoveďou K. N. a N. I.), poukazujúc aj na
okolnosti prípadu uvádzané obžalovaným mali vnútorné logické súvislosti. Na druhej strane stáli tvrdenia
poškodeného, avšak tieto vo vyššie naznačených a popísaných skutočnostiach boli nepreukázané,
nepodporené žiadnymi z vykonaných dôkazov, keď výpoveď svedka K. J. sa javila nepresvedčivou a

vykazovala nezrovnalosti vo výpovedi v konaní pred súdom oproti výpovedi z prípravného konania.
Nezrovnalosti vo výpovedi tohto svedka spočívali predovšetkým v tom, že svedok pri výsluchu v
prípravnom konaní priebeh útoku (kop zo strany obžalovaného smerom k K. K.) opisoval tak detailne,
akoby bol tohto útoku bezprostredne účastný, naopak v konaní pred súdom z jeho prednesov vyplynulo,
že celý dej sledoval len z okna služobného auta a stret medzi obžalovaným S. I. a poškodeným K.

K. vyhodnotil len ako šarvátku a naťahovanie. Nedôveryhodnosť výpovede svedka K. J. umocňuje aj
tá skutočnosť, že svedok K. J. svoju výpoveď menil aj v priebehu samotného výsluchu na hlavnom
pojednávaní. Preto súd mal za to, že nebolo v nevyhnutnom rozsahu (bez odôvodnených pochybností)
preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania kladenému mu za vinu a preto po vykonaní všetkýchdostupných dôkazov nastala situácia, ktorá nedávala spoľahlivý a jednoznačný podklad pre záver,
že skutok sa stal, teda záver o vine obžalovaného, preto súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pre
reo“ (v pochybnostiach v prospech páchateľa) obžalovaného S. I.Á. musel oslobodiť spod obžaloby

prokurátorkyOkresnejprokuratúryŽiarnadHronompodľa§285písmenoa/Trestnéhoporiadku,pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad
Hronom k sp. zn 1 T 47/2014.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.