Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/390/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220318
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209220318.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov : 1./ T. Z., D. D., S. Č.. X, 2./ O. N., D. R. Č.. XX, 3./
K.. K.Á. N. A., D. Q. Č.. XX, 4./ E. N., D. D., R. Č.. XX, 5./ Z. D., D. D., D. Č.. X, 6./, W.. K. J., D. D., O. Č..
X, 7./ W.. K. J., D. D., O. Č.. X, 8./ X.. A. J., D. D., O. Č.. X, 9./ K. H., D. D., E. Č.. X, 10./ X. H.Á., D. D., E.
Č.. X, všetci zastúpení JUDr. Jozefom Malým, advokátom v Bratislave, Cukrová č. 14 proti odporkyni :
O. P., D. K., O. Č.. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Kutan, s.r.o., Bratislava, Andrusovova

č. 1, o zaplatenie 40.217 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 25. mája 2011 č.k. 52 C 228/2009-160 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, v časti v ktorej bolo
konanie zastavené p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach a vo výroku o

náhrade trov konania v tejto časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že :
I. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľov 2/ a 3/ zastavuje.
Odporkyni súd náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznáva.
II. Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 1/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 1/ zamieta.
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 4/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 4/ zamieta.
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 5/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 5/ zamieta.
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľom 6/ a 7/ spoločne a nerozdielne sumu 2.891,56 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov 6/ a 7/ zamieta.
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi 8/ sumu 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa 8/ zamieta.
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľom 9/ a 10/ spoločne a nerozdielne sumu 2.891,56 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov 9/ a 10/ zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Rozhodnutie v časti zastavenia konania (výrok I.) prvostupňový súd odôvodnil spätvzatím návrhu v tejto
časti v spojení s ustanovením § 96 O.s.p., keď o náhrade trov konania v tejto časti rozhodol podľa §
146 ods. 2, veta prvá O.s.p., keď odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov

konania neuplatnila.

Vo veci samej (výrok II.) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z Dohody o financovaní zo dňa 2.6.2003
vyplýva, že bola uzatvorená medzi navrhovateľmi a odporkyňou (vlastníkmi) na strane jednej a obcou na
strane druhej. Predmetom dohody bolo financovanie spracovania projektovej dokumentácie potrebnej

na vydanie stavebného povolenia na výstavbu inžinierskych sietí ako aj financovanie samotnej výstavby
inžinierskych sietí. V zmysle dohody sa vlastníci zaviazali, že prevezmú všetky finančné záväzky, ktoré
pre obec vyplynú zo zmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí. Obec bola povinná
finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľmi použiť na úhradu faktúr za inžinierske siete. Z výzvy
na usporiadanie podmienok zmluvy o dielo zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že obec odporkyňu upozornila,
aby pristúpila k úhrade dlhu zhotoviteľovi diela vo výške 40.217,01 € (1.211.577,59 Sk), nakoľko v

opačnom prípade zhotoviteľ vykoná zásah do diela tak, aby nebolo možné kanalizáciu užívať. Z listu
odporkyne zo dňa 23.2.2004 je zrejmé, že cena inžinierskych sietí na jedného majiteľa pozemku je vo
výške 12.876,78 € (387.926,- Sk). Predmetom zmluvy uzavretej medzi odporkyňou ako objednávateľom
a spoločnosťou K-STAV, s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 1.6.2004 bolo zhotovenie inžinierskych sietí
(vodovodu, kanalizácie a domových prípojok). Manžel odporkyne sa zaviazal splatiť dlh 1.000.000,-

Sk to 12 mesiacov od podpísania splátkového kalendára zo dňa 12.5.2005. SPP, a.s. od odporkyne
v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou
dňa 30.6.2006 odkúpil plynárenské zariadenia za cenu 340.000,- Sk. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
predávajúcim, t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa
18.4.2006 bolo zistené, že odporkyňa previedla vlastnícke právo k distribučnému rozvodu elektrickej

energiezakúpnucenu444.000,-Sk.Západoslovenskáenergetika,a.s.výzvouzodňa27.4.2011vyzvala
odporkyňu na preukázanie vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v čase predaja, inak na vrátenie
zaplatenej kúpnej ceny, nakoľko takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods.

1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľov
je čiastočne dôvodný v časti vydania bezdôvodného obohatenia získaného predajom inžinierskych sietí
a vo zvyšnej časti, t.j. časti vydania bezdôvodného obohatenia získaného titulom nevyplatenia ceny
diela obchodnej spoločnosti K-STAV, s.r.o. je návrh nedôvodný. Prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania odporkyňou sa prejudiciálne touto otázkou zaoberal. Pokiaľ ide o

zachovanie subjektívnej lehoty, mal za to, že navrhovatelia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia v
časti
nároku, ktorý predstavuje dlh voči spoločnosti K-STAV, s.r.o. dozvedeli najskôr listom zo dňa 20.10.2009,
kedy im bolo oznámené, že cena diela nebola riadne a včas uhradená. Pokiaľ ide o bezdôvodné
obohatenie odporkyne, ktoré mala získať odpredajom inžinierskych sietí, o ich predaji sa navrhovatelia

dozvedeli až v čase podania návrhu na začatie konania a preto nárok navrhovateľov ani v jednej
časti nebol v subjektívnej lehote premlčaný. Čo sa týka trojročnej objektívnej premlčacej doby, mal za
to, že bezdôvodné obohatenie v časti nevyplatenia ceny diela (spoločnosti K-STAV) vzniklo najskôr v
rokoch 2003 a 2004, kedy navrhovatelia peňažné prostriedky vkladali na účet odporkyne. Pokiaľ ide
o premlčanie druhej časti nároku, kúpne zmluvy s SSP, a.s. a Západoslovenskou energetikou, a.s.

boli uzatvorené v roku 2006. V oboch prípadoch ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa
úmyselne neuhradila cenu diela jeho zhotoviteľovi, keď uviedla, že sa s manželom ocitli vo finančných
problémoch a tak časť vyzbieraných peňažných prostriedkov použili na vlastné účely. O úmysle v
prípade odpredaja inžinierskych sietí niet pochýb, nakoľko odporkyňa preukázateľne odpredala siete
na základe kúpnych zmlúv a kúpnu cenu ostatným vlastníkom pozemkov nevyplatila. K uplynutiu

objektívnej premlčacej doby tak v časti nároku navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom nevyplatenia ceny diela spoločnosti K-STAV, s.r.o. dôjde najskôr v roku 2013 a k premlčaniu
druhej časti nároku až v roku 2016.

Prvostupňový súd poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky poskytnuté

navrhovateľmi odporkyni mali slúžiť na úhradu inžinierskych sietí. Odporkyňa v konaní zloženie
peňažných prostriedkov a ani ich výšku nesporovala. Namietala nárok navrhovateľov 2/ a 3/, títo však
svoj návrh vzali späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Ďalej odporkyňa namietala výšku nároku
navrhovateľa 5/, ktorý bol v čase financovania inžinierskych sietí ženatý a dnes je rozvedený. V tejtosúvislosti prvostupňový súd uviedol, že spôsob vyporiadania sa bývalých manželov nie je predmetom
tohto konania. Je vecou navrhovateľa 5/, akým spôsobom sa vyporiada so svojou bývalou manželkou
a výška podielov ostatných navrhovateľov v konaní sporná ani nebola. Prvostupňový súd mal za to, že

hoci bola uzavretá dohoda o financovaní, táto je vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu.
Dohoda o financovaní bola uzavretá medzi navrhovateľmi a odporkyňou na strane jednej a obcou na
strane druhej. V zmysle tejto zmluvy sa však neplnilo. Peňažné prostriedky neboli poskytnuté obci ale
odporkyni, pričom ako to uviedli zhodne účastníci konania, peňažné prostriedky boli odporkyni zverené
na zabezpečenie vybudovania sietí. Táto dohoda účastníkov konania predstavuje dohodu rôznu od

dohody o financovaní a v zmysle tejto ústnej dohody sa aj plnilo, t.j. navrhovatelia zložili finančné
prostriedky na účet odporkyne.

Pokiaľ ide o prvú časť nároku - vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu nevyplatenia ceny diela
spoločnosti K-STAC, s.r.o., navrhovatelia sa v tejto časti domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 40.217 € (1.211.577,60 Sk), ktorá predstavuje neuhradenú časť diela podľa oznámenia obce

zo dňa 20.10.2009. Domáhajú sa tých finančných prostriedkov, ktoré neboli uhradené za zmluvu
o dielo voči spoločnosti K-STAV, s.r.o., a to práve z titulu, že neboli uhradené, hoci boli odporkyni
riadne poskytnuté. V konaní nebolo sporné, že stavby a aj inžinierske siete sú už riadne skolaudované
a používajú sa. Navrhovatelia síce N.. J. (konateľovi spoločnosti K-STAV, s.r.o.) sľúbili za doklady
potrebné ku skolaudovaniu, že mu peniaze budú zaplatené, nijako však nepreukázali, že by menovanej

spoločnosti cenu diela uhradili, alebo sa zaviazali uhradiť. V konaní teda nepreukázali, že plnili to,
čo podľa práva mala plniť odporkyňa. Naproti tomu odporkyňa predložila splátkový kalendár zo dňa
12.5.2007 uzatvorený so zhotoviteľom diela, v ktorom sa jej manžel zaviazal uhradiť dlh zo sumy o dielo
do 12 mesiacov. K plneniu v zmysle splátkového kalendára síce nedošlo, avšak uvedené nič nemení
na skutočnosti, že dlh zo zmluvy o dielo je dlhom odporkyne, nie však navrhovateľov. Zhotoviteľ diela

sa splnenia dlhu môže domáhať len voči odporkyni, resp. na základe splátkového kalendára zo dňa
12.5.2007 aj voči jej manželovi. Skutočnosť, že dlžníkom zhotoviteľa je odporkyňa, potvrdil v konaní aj
svedok J. ako konateľ zhotoviteľa diela. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia majú skolaudované
inžinierske siete, za ktorým účelom poskytli odporkyni peňažné prostriedky. Voči navrhovateľom je
právne bez významu skutočnosť, že cena diela nebola doposiaľ uhradená, nakoľko majú to, na čo

poskytli odporkyni peňažné prostriedky. Navrhovatelia nemajú žiadny záväzok voči zhotoviteľovi diela a
tento je výlučne záväzkom odporkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že odporkyňa sa na úkor navrhovateľov v tejto časti ich návrhu voči nej bezdôvodne neobohatila. Tým,
že odporkyňa zverené finančné prostriedky nepoužila riadne a včas na úhradu ceny za dielo, síce konala
v rozpore s dohodou, v zmysle ktorej od navrhovateľov prevzala peňažné prostriedky, nakoľko sa však

na úhradu dlžnej sumy zaviazala ona sama, na úkor navrhovateľov sa bezdôvodne neobohatila a preto
súd návrh navrhovateľov v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o druhú časť nároku, ktorou sa navrhovatelia domáhali voči odporkyni aj bezdôvodného
obohatenia každý vo výške 2.891,56 € z dôvodu, že odporkyňa prevzala za predaj inžinierskych sietí

kúpnu cenu vo výške 11.285,93 € od SPP, a.s. a sumu 14.738,10 € od Západoslovenskej energetiky,
a.s. ( každý z navrhovateľov 1/9 z kúpnej ceny, v prípade manželov spoločne a nerozdielne 1/9
kúpnej ceny, nakoľko inžinierske siete spolufinancovalo 9 vlastníkov pozemkov) uviedol, že odporkyňa
v konaní nesporovala, že peňažné prostriedky prevzala a nesporovala ani ich výšku a preto mal
výšku podielov za preukázanú. Prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovatelia poskytli

odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie
mala zabezpečiť na ich účet. Odporkyňa preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet
inžinierske siete predať, nakoľko tieto boli spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov
pozemkov. Ak tak urobila a utŕženú cenu si ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu
bezdôvodne obohatila. Kúpna cena, za ktorú boli siete odpredané, prináleží všetkým spolufinancujúcim

navrhovateľom, na ktorých účet boli inžinierske siete vybudované. Keďže odporkyňa inžinierske siete
speňažila, bola povinná každému zo spolufinancujúcich vlastníkov vyplatiť jeho podiel z kúpnej ceny,
t.j. každému podiel vo výške 2.891,56 €. Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že uvedené spoločnosti sa
mienia domáhať absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých odporkyňa kúpne ceny za
inžinierske siete obdržala, prvostupňový súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádza z právneho stavu

v čase rozhodovania. V súčasnosti na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie existuje, nakoľko
navrhovateľom ich podiel z predaja inžinierskych sietí nevyplatila. To, či sa Západoslovenská energetika,
a.s. alebo SPP, a.s. budú v budúcnosti domáhať neplatnosti právnych úkonov, je vo vzťahu k tomuto
konaniu právne bez významu.O úrokoch z omeškanie prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a návrhu navrhovateľov čiastočne vyhovel. Nakoľko si

navrhovatelia uplatnili úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po podpísaní kúpnych zmlúv
odporkyňou, avšak nijako nepreukázali doručenie účinnej výzvy odporkyni na splnenie dlhu (vydanie
bezdôvodného obohatenia), súd navrhovateľom priznal úrok z omeškania odo dňa, kedy bolo odporkyni
doručené doplnenie a zmena petitu, t.j. na pojednávaní zo dňa 23.3.2011. Odporkyňa sa nedostala
do omeškania

skôr ako v nasledujúci deň, t.j. dňa 24.3.2011. Navrhovateľom preto prináleží úrok z omeškania vo výške
9 % priznanej istiny ročne od 24.3.2011 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva súd preto
návrh zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z
účastníkovnáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkotaknavrhovateliaakoajodporkyňabolilenčiastočne

úspešní.

Proti tomuto rozsudku a to v časti: a) trov konania, v časti v ktorej bolo konanie zastavené, b) v ktorej súd
zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľom časť súm vrátane priznaného príslušenstva a c) výroku II. o
nepriznanínáhradytrovkonaniapodalavzákonomstanovejlehoteodvolanieodporkyňa,ktorýmžiadala,

aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľom
1/, 4/, 5/ 6/, 7/, 8/, 9/ a 10/ sumy 2.891,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
2.891,56 € od 24.3.2011 do zaplatenia tak, že návrh zamietne a navrhovateľov zaviaže k náhrade trov
konania, alternatívne žiadala rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietala, že pochybenie prvostupňového súdu spočíva najmä v nedostatočnom

zistení skutkového stavu, v nesprávnych neodôvodnených skutkových zisteniach a ich nesprávnom
právnom posúdení, čoho následkom je vecne nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci
samej. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatila,
keď k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť na základe prijatia plnenia z kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP, a.s.“) ako kupujúcim a

ňou ako predávajúcou dňa 30.6.2006, ktorou SPP, a.s. od nej odkúpil plynárenské zariadenia za cenu
340.000,- Sk (11.285,93 €) a z kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2006 uzavretej medzi ňou a spoločnosťou
Západoslovenská energetika, a.s. ako kupujúcim, ktorou ona previedla vlastnícke právo k distribučnému
rozvodu elektrickej energie za kúpnu cenu 444.000,- Sk (14.738,10 €). Uvedené kúpne zmluvy sú podľa
právneho názoru navrhovateľov neplatné a preto sa dožadujú peňažných čiastok z neplatného predaja,

čomu prvostupňový súd aj vyhovel. Svoje rozhodnutie založil na poukázaní na stav platný v čase svojho
rozhodovania a vo svojom odôvodnení uviedol „to, či sa Západoslovenská energetika, a.s. alebo SPP,
a.s. sa budú v budúcnosti domáhať neplatnosti právnych úkonov, je vo vzťahu k tomuto konaniu právne
bez významu“.

Odporkyňa považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, keď otázku platnosti zmlúv
považuje za základnú prejudiciálnu otázku, ktorú mal prvostupňový súd skúmať pred rozhodovaním o
dôvodnosti nárokov navrhovateľov. Danú otázku možno redukovať na dva uvažované prípady - kúpne
zmluvy sú a) platné, alebo b) neplatné. V prípade neplatnosti kúpnych zmlúv nemohla nakladať s
predmetom prevodu, a preto ani platne inžinierske siete previesť v celosti na kupujúcich. Jednalo by sa o

prípad tzv. absolútnej neplatnosti z dôvodu scudzenia nevlastníkom a na túto skutočnosť je súd povinný
ex offo prihliadať. V takom prípade by bola povinná vrátiť prijaté prostriedky za predaj inžinierskych sietí
kupujúcim, ktorí by boli aktívne legitimovaní k podaniu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a v
uvedenom prípade by navrhovateľom žiadne právo z neplatných úkonov nevzniklo. V prípade platnosti
kúpnychzmlúvmohlaplatnenakladaťspredmetomprevoduapretoinžinierskesietepreviesťvcelostina

kupujúcich. Nakoľko zmluvy s jednotlivými dodávateľmi uzatvárala vo vlastnom mene a na vlastný účet,
nadobúdala inžinierske siete do výlučného vlastníctva. Zároveň, vzhľadom na poskytnutie finančných
prostriedkov na zabezpečenie vybudovania inžinierskych sietí, bola povinná splniť svoje záväzky voči
navrhovateľom a zabezpečiť ich realizáciu tak, aby mohlo dôjsť ku kolaudácii domov navrhovateľov a
všetky inžinierske siete mohli nerušene užívať. Túto svoju povinnosť v celosti splnila a táto skutočnosť

ani nebola v súdnom konaní rozporovaná. Z kúpnych zmlúv však nemohol vzniknúť priamy nárok
navrhovateľom, ktorí neboli účastníkmi týchto vzťahov. Preto aj v tomto prípade by prvostupňový súd
vecnesprávnymrozhodnutímnedôvodnýnávrhzamietol.Zuvedenéhovyplýva,ževobidvochprípadochnávrh nie je dôvodný a navrhovatelia nie sú oprávnení vznášať nároky na časť kúpnej ceny, ktorá patrí
buď jej, alebo sú oprávnení jej vrátenie požadovať kupujúci.

Odporkyňa ďalej namietala, že pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v opomenutí právneho
kvalifikovania vzťahov medzi účastníkmi konania, čoho následkom je arbitrárnosť napadnutého
rozhodnutia. Mala za to, že došlo k ústnej dohode a poskytnutím platieb na základe rozpočtu
konkludentnému uzavretiu dohody, na základe ktorej bola určená cena a za túto cenu zariadila
vybudovanie inžinierskych sietí tak, aby mohlo byť povolené užívanie nehnuteľností vo vlastníctve

odporkyne a zároveň navrhovateľov. Ako prvostupňový súd správne uzavrel, pôvodná dohoda medzi
účastníkmi konania a obcou je bez právneho významu pre uplatnené nároky v tomto konaní a k plneniu
podľa tejto dohody nedošlo. Táto dohoda bola preto nahradená inou dohodou medzi navrhovateľmi
a ňou. Trvala na tom, že sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne neobohatila, keď pôvodný rozpočet
z roku 2003 nezohľadňoval všetky činnosti a náklady spojené s plnením dohody. Jednotlivé sumy za
zrealizovanie inžinierskych sietí na každého navrhovateľa boli určené na základe rozpočtu zo dňa

23.2.2004 Položky 1. až 6. sú spoločne vo výške 234.200,- Sk a jedná sa o preinvestovanú sumu
v čase jeho vyhotovenia. Rozpočet pozostával zo sumy 1.411.576,- Sk za zhotovenie vodovodu,
vodovodných prípojok, kanalizácie a prípojok. Suma 1.504.689,- Sk je položka za transformačnú stanicu
NN a vysokonapäťovú prípojku a položka 340.861,- Sk za plyn a prípojky. Dokopy celkový rozpočet
na výstavbu IS (voda, kanalizácia, elektrina, plyn) bol určený vo výške 3.257.126,- Sk. Spoločne s

preinvestovanou sumou 234.200,- Sk teda činili odhadované náklady sumu 3.491.326,- Sk, z ktorých
jedna devätina je 387.925,11 Sk, čo odpovedá sume poskytnutej jednotlivými navrhovateľmi. Pokiaľ by
prvostupňový súd právne kvalifikoval vzťah medzi účastníkmi s použitím ust. § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaakovzťahúčelomnajbližšízmluveodielo,vtakomprípadejepotrebnéuplatniťust.§634ods.
1 Občianskeho zákonníka, t.j. treba poskytnúť „primeranú cenu“ a priznať jej primeranú cenu aj za rok

a pol trvajúcu činnosť, ktorej výsledkom bolo pripojenie rodinných domov navrhovateľov k zhotoveným
inžinierskym sieťam. V tomto smere aj navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania, predmetom
ktoréhobymalobyťnaocenenievšetkýchinžinierskychsietí,nielentransformačnejstaniceohodnotenej
znaleckým posudkom č. 161/2004. V takomto dokazovaní by žiadala, aby znalec zodpovedal aj otázku,
aká je približná výška nákladov a taktiež primeranej odmeny osobe, ktorá za danej situácie (pozemky

v extraviláne obce bez akýchkoľvek povolení) výlučne svojou činnosťou dosiahla kolaudáciu všetkých
potrebných inžinierskych sietí. Prvostupňový súd tento návrh ignoroval, o nevykonaní tohto navrhnutého
dôkazu nerozhodol uznesením a dôvody svojho postupu neuviedol ani v odôvodnení rozhodnutia vo
veci samej.

Odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa. Danú situáciu považuje za
ten prípad, kedy vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty je namieste akýkoľvek uplatnený
nárok na námietku premlčania v súdnom konaní zamietnuť. Pokiaľ by aj nároky navrhovateľov boli aspoň
čiastočne dôvodné, mali dosť času, aby minimálne požiadali odporkyňu o vyúčtovanie. Rozhodnutie
súdu v otázke preukázania jej úmyslu sa obohatiť, vychádza z nepresnej a zavádzajúcej protokolácie

na pojednávaní dňa
2.2.2011, kde sa uvádza, že časť peňazí použila na súkromné účely. Aká úvaha viedla prvostupňový
súd pri zhodnotení skutkového stavu k záveru, že priznaná výška bezdôvodného obohatenia odpovedá
minimálne sume, ktorú použila na súkromné účely, nie je zrejmé. K výške nároku navrhovateľa 5/, ktorý
bol v čase financovania inžinierskych sietí ženatý a v čase rozhodnutia súdu rozvedený poukázala na

to, že rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočných skutkových zistení, resp. sa otázkou aktívnej
legitimácie navrhovateľa 5/ vôbec nezaoberal. Predmetom skúmania malo byť aj zistenie, či medzi
manželmi nedošlo k vyporiadaniu dohodou, alebo uplynutím času podľa ust. § 150 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Od zániku manželstva navrhovateľa 5/ uplynuli viac ako tri roky a aj preto rozhodnutie súdu
aj v tejto časti nemá oporu v skutkových zisteniach a je preto rovnako arbitrárnym rozhodnutím.

K výroku o trovách konania uviedla, že už v podaní zo dňa 27.1.2011 žiadala priznať náhradu prípadných
trov. V časti zastaveného konania po späťvzatí návrhu zo strany navrhovateľov 2/ a 3/, o tomto zastavení
rozhodol prvostupňový súd na pojednávaní dňa 25.5.2011 a zároveň v následnom rozsudku náhradu
trov konania nepriznal. Svojím postupom jej odňal možnosť vyčísliť trovy konania a tieto v konaní

požadovať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že náhradu trov konania
si odporkyňa v jeho späťvzatej časti neuplatnila. Nie je zrejmé, kedy si náhradu trov mala uplatniť, keď
súčasne s čiastočným zastavením konania jej súd náhradu trov nepriznal v rozpore s ust. § 146 ods.
2 prvá veta O.s.p.Záverom odporkyňa v prípade potvrdenia rozsudku žiadala, aby odvolací súd pripustil dovolania voči
napadnutému rozhodnutiu podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p., keď je potrebné ustálené vyriešenie

právnej otázky, či v prípade, že medzi účastníkmi právneho vzťahu nedôjde k vyúčtovaniu vzájomných
nárokov a ich vysporiadaniu, je objektívna premlčacia lehota týchto nárokov desaťročná podľa ust. §
107 ods. 2 posledná časť vety Občianskeho zákonníka a v takomto sa jedná o úmyselné bezdôvodné
obohatenie. Tiež je otázne, či tieto nároky nepodliehajú všeobecnej premlčacej lehote a či subjektívna
lehota začína plynúť až zistením odporkyne o nemožnosti ich započítania voči nárokom navrhovateľov.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali odvolanie zamietnuť a napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď mali za to, že súdom vykonané dôkazy boli dostatočné,
správne zhodnotené a argumentácia odporkyne je zmätočná a ničím nepodložená. Odmietli tvrdenie
odporkyne, že súd sa mal zaoberať otázkou platnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi odporkyňou
a ZSE alebo SPP a považovali názor súdu, že posúdenie platnosti kúpnych zmlúv je v tomto

konaní právne bez významu za správny. Čo sa týka námietky neexistencie obohatenia, zopakovali,
že odporkyňa nikdy riadne nezdokladovala použitie prostriedkov, ktoré jej zverili na konkrétny účel.
Pre danú situáciu sú irelevantné argumenty o hodnote jednotlivých stavieb, ako aj ďalšie argumenty
uvádzané odporkyňou. Pri odôvodnení zachovania subjektívnej premlčacej lehoty súd správne poukázal
narozhodujúceskutočnosti,ktorébolivkonanípreukázané.Odporkyňasatým,ženimizverenéfinančné

prostriedky určené na vybudovanie inžinierskych sietí použila na svoje súkromné účely, bezdôvodne
obohatila na ich úkor a zachovaná bola aj objektívna premlčacia lehota, pretože právo na vydanie
plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia sa premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k nemu
došlo. Odporkyňa zámerne neuhradila časť diela a v priebehu konania uviedla, že sa s manželom ocitli
vo finančnej tiesni, časť preukázaných peňazí od nich bola použitá na financovanie inžinierskych sietí a

zvyšok bol použitý na súkromné účely. Rovnako niet pochýb o úmysle v prípade odpredaja inžinierskych
sietí ZSE a SPP a nevyplatenia kúpnej ceny ostatným spoluvlastníkom. Z toho jednoznačne vyplýva, že
odporkyňa tak konala vedome a teda odôvodnenie súdu k dodržaniu ako subjektívnej tak aj objektívnej
premlčacej lehoty je správne a riadne preukázané. Záverom odmietli tvrdenie odporkyne, že jej bolo
postupom súdu odňaté právo požadovať náhradu trov v časti späťvzatého návrhu vzhľadom na fakt, že

k späťvzatiu návrhu v časti žalobného petitu navrhovateľov 2/ a 3/ došlo podaním zo dňa 23.3.20111
urobeným priamo na pojednávaní pred okresným súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne
je dôvodné, okrem odvolania v časti, ktoré smerovalo proti výroku o náhrade trov konania, v časti v ktorej
bolo konanie zastavené.

O náhrade trov konania v tejto časti správne prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá

O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy a správne nepriznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania pre absenciu návrhu
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

Ako vyplýva z obsahu spisu písomným podaním doručeným prvostupňovému súd dňa 8.3.2011 (č.l. 102

spisu) došlo zo strany navrhovateľov 2./, 3./ k späťvzatiu návrhu. Na pojednávaní dňa 23.3.2011 (č.l.
130 spisu) právny zástupca odporkyne vyjadril súhlas so spätvzatím návrhu a čo sa týka náhrady trov
konania uviedol, že sa vyjadrí, či si náhradu trov konania uplatnia alebo nie a súdu to obratom oznámi
písomne. Až do vyhlásenia napadnutého rozsudku si odporkyňa neuplatnila náhradu trov konania v
tejto časti a preto pre absenciu návrhu správne prvostupňový súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov

konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené nepriznal a odvolací súd preto rozsudok v tejto časti
ako správny v zmysle § 219 ods. 1 Os.p. potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je výrok, ktorým prvostupňový súd zaviazal odporkyňu k povinnosti
vydať navrhovateľom 1./, 4./, 5./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./ bezdôvodné obohatenie vo výške 2.891,56 € s

príslušenstvom z dôvodu, že odporkyňa prevzala za predaj inžinierskych sietí kúpnu cenu vo výške
11.285,93 € od SPP, a.s. a sumu 14.738,10 € od Západoslovenskej energetiky, a.s.Súd prvého stupňa nárok navrhovateľov posúdil ako bezdôvodné obohatenie s odkazom na ust. § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že odporkyňa sa na ich úkor bez právneho dôvodu
bezdôvodne obohatila a že nárok navrhovateľov nie je premlčaný. Odvolací súd má za to, že tieto závery

prvostupňového súdu sú predčasné.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovatelia poskytli odporkyni peňažné prostriedky za
účelom zabezpečenia inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie mala zabezpečiť na ich účet. Odporkyňa
preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet inžinierske siete predať, nakoľko tieto boli

spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov pozemkov. Ak tak urobila a kúpnu cenu si
ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila, lebo cena, za
ktorú boli siete odpredané, prináleží všetkým spolufinancujúcim navrhovateľom, na ktorých účet boli
inžinierske siete vybudované a preto odporkyňa bola povinná každému vyplatiť jeho podiel z kúpnej
ceny, t.j.
každému podiel vo výške 2.891,56 €. K námietke odporkyne, že uvedené spoločnosti sa mienia

domáhaťabsolútnejneplatnostikúpnychzmlúv, prvostupňovýsúduviedol,že prirozhodovanívychádza
z právneho stavu v čase rozhodovania a to, či sa Západoslovenská energetika, a.s. alebo SPP, a.s. sa
budú v budúcnosti domáhať neplatnosti právnych úkonov, je vo vzťahu k tomuto konaniu právne bez
významu.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zastáva názor a v tomto smere je dôvodná aj námietka
odporkyne uvedená v odvolaní, že vzhľadom na predmet konania bolo potrebné ako predbežnú otázku
v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2006
uzatvorenej medzi SPP, a.s. ako kupujúcim a odporkyňou ako predávajúcou a kúpnej zmluvy uzavretej
medzi predávajúcim, t.j. odporkyňou a kupujúcim, t.j. spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s.

zo dňa 18.4.2006, keď takémuto posúdeniu nie je na prekážku ani skutočnosť, že účastníkmi tohto
konania nie sú všetky subjekty, ktoré zmluvu uzavreli.

V prípade ak prvostupňový súd vyrieši otázku tak, že kúpne zmluvy sú neplatné, je potrebné zaoberať
sa aktívnou legitimáciou navrhovateľov v konaní a to aj s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V opačnom prípade, t.j. v prípade platnosti zmlúv, bude potrebné predovšetkým výsluchom účastníkov,
oboznámením sa listinných dokladov založených vo vyšetrovacom spise (č.l. 118-160 vyšetrovacieho

spisu) zisťovať obsah dohody medzi navrhovateľmi a odporkyňou ohľadne zabezpečenia vybudovania
inžinierskych sietí, keď ako už konštatoval prvostupňový súd táto dohoda účastníkov konania
predstavuje dohodu rôznu od dohody o financovaní, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľmi a
odporkyňou na strane jednej a obcou na strane druhej. Bez doplnenia dokazovania v tomto smere a
zistenia skutočného obsahu dohody je predčasný záver prvostupňového súdu, že navrhovatelia poskytli

odporkyni peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia inžinierskych sietí, ktorých vybudovanie mala
zabezpečiť na ich účet a táto preto nebola oprávnená vo svojom mene a na svoj účet inžinierske siete
predať, nakoľko tieto boli spoluvlastníctvom všetkých spolufinancujúcich vlastníkov pozemkov a ak tak
urobila a cenu si ponechala, na úkor navrhovateľov sa bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa je
odporkyňou dôvodne vytýkané aj z hľadiska nároku navrhovateľa 5/, ktorý bol v čase financovania
inžinierskych sietí ženatý a v čase rozhodnutia súdu rozvedený. V tejto súvislosti prvostupňový súd
uviedol, že spôsob vyporiadania sa bývalých manželov nie je predmetom tohto konania. V tomto
smere bude potrebné skúmať, či bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a to navrhovateľa 5./ a

jeho bývalej manželky bolo vysporiadané v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka a či predmetná
pohľadávka bola predmetom tohto vysporiadania. Vyriešenie tejto otázky má vplyv na prípadnú
aktívnu legitimáciu navrhovateľa 5./, ak bola pohľadávka predmetom vysporiadania; ak nie a
bezpodielovéhospoluvlastníctvobolovyporiadané,taktátootázkamávplyvnajehovýškusodkazomna
ustanovenie § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.Ak po vyriešení vyššie uvedených otázok prvostupňový súd dospeje k záveru, že odporkyňa sa na
úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatila, bude potrebné ďalej dôsledne skúmať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie odporkyne,
ktoré mala získať odpredajom inžinierskych sietí o ich predaji sa navrhovatelia dozvedeli až v čase
podania návrhu na začatie konania a preto nárok navrhovateľov nebol v subjektívnej lehote premlčaný.
Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe čoho prvostupňový súd dospel k tomuto záveru

a je možné len predpokladať, že vychádzal zo samotného návrhu na začatie konania, kde bolo uvedené
„v súčasnom období navrhovatelia zistili, že SPP, a.s., odkúpil časť inžinierskych sietí“ a „toho času
navrhovatelia zároveň preverujú, za akú sumu odkúpili časť IS Slovenské elektrárne“.

Akoužbolouvedenésúdomprvéhostupňa,pripremlčaníprávanavydaniebezdôvodnéhoobohateniaje
v § 107 Občianskeho zákonníka ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna ( v odseku

1 ) a objektívna ( v odseku 2 ). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je
aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné výsluchom navrhovateľov zistiť, kedy sa skutočne
dozvedeli o tom, že odporkyňa odpredala inžinierske siete SSP, a.s. a Západoslovenskej energetike,
a.s., čo má podstatný vplyv na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, keď s pripojeného
Vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS:ORP-663/OEK-B2-2010 a z výsluchu poškodených R.. O. N. (č.l.

43 tohto spisu) vyplýva „že na jednej spoločnej schôdzi niekto predložil aj nejaké zmluvy, že N.. P. SPP
odpredala plynovú prípojku. Myslím, že to bol pán K., ktorý to zistil v SPP“.

Odvolací súd tiež dodáva, že k zmene, t.j. rozšíreniu návrhu ohľadne vydania tohto bezdôvodného
obohatenia za predaj inžinierskych sietí, došlo až na pojednávaní dňa 23.3.2011 (č.l. 130 spisu), kedy

bolo krátkou cestou doručené aj písomné podanie zo dňa 23.3.2011 Doplnenie a zmena návrhu (č.l.
110 spisu) a až týmto dňom došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby (pozri Uznesenie NS SR sp.
zn. 4 Cdo 87/2007).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď prvostupňový súd vec nesprávne právne

posúdil, lebo jeho závery sú predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými súd zaviazal odporkyňu uhradiť
navrhovateľom časť súm vrátane priznaného príslušenstva a závislom výroku o nepriznaní náhrady trov
konania, zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný a po vykonaní dokazovania vo vyššie
naznačenom smere, bude potrebné náležite zhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania (132 O.s.p.)
a opätovne vo veci rozhodnúť, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie
musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať náležitosti v zmysle § 157 O.s.p., podľa ktorého v

odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé .

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.