Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3P/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716201503
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3716201503.2

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, vo veci starostlivosti súdu o mal. Q.
N., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa matky N. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom N., C. - D. XXX a otca
K. N., R.. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXXX/XX, o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie
vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. Q. N., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu K.. Q. N., R.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 80,- eur
mesačne od 17.02.2016, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej.

Zameškané výživné za obdobie od 17.02.2016 do 30.04.2016 vo výške 195,86 eur, je otec p o v i n
n ý zaplatiť matke v dvoch pravidelných mesačných splátkach po 97,93 eur s tým, že prvá splátka
zameškaného výživného bude splatná spolu s bežným výživným splatným v mesiaci, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Styk otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. sa podaným návrhom domáhal, aby súd zveril K.. Q. do osobnej starostlivosti matke a otcovi
určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur. Uviedol, že s odporkyňou žili v spoločnej domácnosti 7
rokov, z ktorého vzťahu sa im narodila K.. Q.. Po určitom čase začali medzi nimi vznikať nezhody, a od
01.01.2016 s odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti.

Matka mal. so zverením do jej starostlivosti súhlasila, avšak žiadala, aby súd určil otcovi povinnosť platiť
výživné vo výške 80,- eur.

Kolízny opatrovník uviedol, že matka má vytvorené podmienky pre riadnu výchovu maloletej, a preto
doporučil súdu zveriť maloletú do starostlivosti matke. Výživné žiadal určiť podľa majetkových a

zárobkových možností otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom mal.
dieťaťa, osobnými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov mal. dieťaťa a zistil nasledovné:

Rodičia maloletej nie sú manželmi, v spoločnej domácnosti žili ako druh a družka cca 7 rokov. Dňa

XX.XX.XXXX sa zo vzťahu rodičov narodila maloletá Q.. Od 01.01.2016 rodičia maloletej spolu nežijú,kedy otec definitívne opustil spoločnú domácnosť po vzájomnej hádke s matkou. V súčasnosti sa stará
o maloletú matka. Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti na výživu maloletej neprispieva.

Otec pracuje v spoločnosti C. E., O..I.. s čistým mesačným príjmom 600,- eur. Býva u svojej matky v N.,
ktorej prispieva na bývanie sumou 50,- eur. Okrem K.. Q. inú vyživovaciu povinnosť nemá, s dieťaťom
sa stretáva.

MatkapracujevspoločnostiQ.-N.,O..I..,N.spriemernýmčistýmmesačnýmpríjmomvovýške1.422,01

eur. Je vlastníčkou rodinného domu a motorového vozidla zn. Škoda Superb, rok výroby 2011. Mesačne
platí za plyn 77,- eur a elektrinu 55,- eur. Spláca hypotéku splátkami vo výške 220,- eur mesačne. Okrem
mal. Laury, má dve vyživovacie povinnosti, k 25 - ročnej dcére J. J., ktorá študuje na vysokej škole, ktorej
prispieva na základe rozsudku na jej výživu sumou 150,- eur mesačne a k 16 - ročnému synovi K., ktorý
s ňou žije v spoločnej domácnosti a na ktorého výživu jeho otec prispieva sumou určenou rozsudkom
vo výške 80,- eur mesačne.

Mal. Q. navštevuje materskú škôlku, za ktorú platí matka mesačne 46,- eur. Q. navštevuje krúžok
angličtiny, za ktorý matka platí 10,- eur mesačne a chodí aj na korčuľovanie, kde hodina stojí 5,- eur.
Je zdravá.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25ods.1,2Zákonaorodine(1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje
jej všetky nevyhnutné potreby. Preto súd vyhovel návrhu otca a zveril maloletú do osobnej starostlivosti
matke, s čím táto súhlasila. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec si neplní vyživovaciu

povinnosť k maloletej od januára 2016. Po zhodnotení majetkových a príjmových pomerov otca, súd
vyhovel žiadosti matky a určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- eur . Súd pritom vychádzal
z čistého mesačného príjmu otca vo výške 600,- eur. Z uvedeného príjmu otec hradí len náklady na
bývanie vo výške 50,- eur, teda na výživu mu ostáva suma 550,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť okrem
mal. Q. nemá. Naopak, matka má síce vyšší mesačný príjem 1.422,01 eur netto, avšak má aj vyššie

výdavky na bývanie 132,- eur, pričom má okrem mal. Q. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcére
J. a synovi K.. V súvislosti s návštevou materskej školy a mimoškolských aktivít, má matka výdavky na
mal. Q. v celkovej výške 86,- eur. Po zohľadnení vyššie uvedeného je zrejmé, že je v schopnostiach
otca prispievať na výživu mal. sumou 80,- eur, tak ako žiadala matka bez ohrozenia vlastnej výživy,
pričom výživné vo výške 50,- eur, ktoré žiadal určiť otec by v dostatočnej miere nepokrývalo všetky
náklady spojené so starostlivosťou o mal. Q.. Súd preto dospel k záveru, že výživné vo výške 80,- eur

na mal. neodporuje záujmom maloletej, pretože zohľadňuje jej oprávnené potreby, pričom zodpovedá
aj objektívnym možnostiam otca.
Z uvedených dôvodov súd podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej vo výške 80,- eur mesačne od
17.02.2016 (od podania návrhu), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej.

Súd nevyhovel návrhu otca o určenie vyživovacej povinnosti od 01.01.2016, pretože nezistil existenciu
žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by bolo
nutné stanoviť výživné spätne.

Zároveň súd zaviazal otca k zaplateniu zameškaného výživného od 17.02.2016 (deň podania návrhu)
do 30.04.2016 (posledný deň mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok) vo výške 195,86 eur /čo
predstavuje zameškané výživné za pomernú časť mesiaca február 2016 (13 dní, ďalej za marec 2016,
apríl 2016), pričom s poukazom na príjmové pomery otca mu súd povolil zameškané výživné splatiť v
dvochsplátkachpo97,93eurmesačnespolusbežnýmvýživnýmzapodmienokuvedenýchvovýrokovej

časti tohto rozhodnutia.

O styku rodičov s mal. súd nerozhodoval, nakoľko rodičia sa na tomto vedia dohodnúť a tento ani
nežiadali upraviť.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu
na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený, resp. jeho zástupca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.