Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10P/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315210390
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5315210390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca,
deti rodičov: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., W. XX/XX, štátny príslušník SR a matky: L. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., C. XXXX/XB, štátny príslušník SR, v konaní o úpravu styku rodiča s
maloletým dieťaťom a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Čadci sp. zn. 7 C 80/2003 zo dňa 20.09.2004, právoplatný dňa

22.11.2004, v časti zverenia maloletého J. K., nar. XX.XX.XXXX, a v časti určenia výšky výživného na
maloleté dieťa tak, že od právoplatnosti rozsudku sa maloletý J. K., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j edo
osobnej starostlivosti otca J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka L. K., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou 80,- €
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde v Čadci dňa 1.12.2015, otec požiadal súd
o zverenie maloletého J. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného na
maloletého J. v sume 80,- mesačne k rukám otca. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo
rozvedené dňa 22.11.2004, rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/80/2003, maloletý J. bol na
čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloletý v súčasnosti býva u otca a chce byt
zverený do osobnej starostlivosti otca, s čím matka maloletého súhlasí.

Navrhovateľ k svojmu návrhu predložil rodný list maloletého.

Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov navrhol dohodu rodičov schváliť, nakoľko je v záujme
maloletého dieťaťa, u otca neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého J..

Na pojednávaní vo veci obaja účastníci zhodne uviedli, že žiadajú schváliť rodičovskú dohodu. K dohode
rodičov sa so súhlasným stanoviskom pripojil zástupca kolízneho opatrovníka maloletého,

Podľa ust. § 24 ods.1 až 4 Zák. o rodine:(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,

ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 25 ods.1,2 a ods.4 Zák. o rodine:

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou

rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk

rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností..

Podľa § 31 ods.1, 2 Zák. o rodine:

(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 7)
(2)Žiadnyzrodičovnemôžezastupovaťsvojemaloletédieťa,akideoprávneúkony,priktorýchbymohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými
tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 32 ods.1 až 5 Zák. o rodine:
(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa
použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie

potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý
nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel
uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia

plnoletosti dieťaťa.
(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie
týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov poskončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia
zostávajú zachované.

Podľa ust. § 62 ods.1 až 5 Zák. o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods.1,2 Zák. o rodine:

(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 144 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak
to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Podľa § 157 ods.3 OSP ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Súd návrhu navrhovateľa (ku ktorému sa svojim súhlasom pripojila aj odporkyňa a kolízny opatrovník

maloletého J.) vyhovel a pri rozhodovaní o zverení maloletého J. do starostlivosti otca, súd aplikoval
vyššie citované ustanovenia §§ 24 a nasl., §§ 62 a nasl. Zák. o rodine (zastupovanie a správu majetku
maloletého dieťaťa upravujú cit. ust. §§ 31 a 32 Zák. o rodine). Pri určení výšky výživného vo výške
80,- eur mesačne na maloletého J., súd popri veku maloletého a tomu zodpovedajúcich odôvodnených
výdavkoch, vychádzal zo zistených schopností a možností oboch rodičov, ktorý sa na výške výživného

dohodli. Súd poukazuje na cit. ust. § 26 Zák. o rodine v spojení s ust. § 78 Zák. o rodine, umožňujúce
zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 144 veta prvá OSP, nezistiac dôvody pre priznanie

náhrady trov niektorému z účastníkov podľa cit. ust. § 144 veta druhá OSP, vychádzajúc z vyhlásení
oboch účastníkov o vzájomnom vzdaní sa nárokov na náhradu trov konania.

Pretože po tom, ako na pojednávaní vo veci dňa 11.04.2016, uskutočnenom za osobnej účasti oboch
účastníkov a zástupcu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, súd vyhlásil rozsudok, sa následne

obaja voči súdu výslovne vzdali odvolania proti rozsudku v tejto veci (§ 207 ods.1 OSP), vyhotovuje súd
skrátené odôvodnenie tohto rozsudku, v zákonom určenom rozsahu za splnenia podmienok podľa cit.
ust. § 157 ods.3 OSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
10P/61/2015-55-

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolaniemožnoodôvodniťlendôvodmi uvedenýmiv§205ods.2OSP.Rozsah,vakomsarozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3
OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota

na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov) - (§ 251 ods.1 OSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o
rodine).