Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210206619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8210206619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Ing. I. O., bytom K. XX, L.,
právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému Mestu
Bardejov, Radničné námestie 16, Bardejov, o zaplatenie 1.912,15 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/78/2010-188 zo dňa 04.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietavom výroku.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu

nedoplatku na funkčnom plate za obdobie od 15.04.2008 do 31.07.2008 celkovú sumu 718,89 Eur spolu
s 8,5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 23,26 Eur od 01.05.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 %
ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.06.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými
úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.07.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z
omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.08.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania
zo sumy 46,47 Eur od 01.09.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy
46,47 Eur od 01.10.2008 do zaplatenia, spolu s 7,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 Eur od

01.11.2008 do zaplatenia, spolu s 6,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.12.2008
do zaplatenia, spolu s 10,5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.01.2009 do
zaplatenia, spolu s 10 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.02.2009 do zaplatenia,
spolu s 10 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.03.2009 do zaplatenia, spolu s 9,5
% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, spolu s 9,25 % ročnými
úrokmi z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.05.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročnými úrokmi z
omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.06.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo

sumy 46,05 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 46,05
Eur od 01.08.2009 do zaplatenia. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu nedoplatku
na odchodnom a odstupnom v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobcu u žalovaného k
31.07.2009, celkovú sumu vo výške 506,55 Eur, spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 01.09.2009
do zaplatenia. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 720,31 Eur spolu s 8,5%
ročným úrokom z omeškania od 15.04.2008 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% od 01.01.2009 do
zaplatenia, z titulu neoprávneného zníženia osobného príplatku za 15,5 mesiaca od 15.04.2008 do
31.07.2009. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu 557,66 Eur spolus 9% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2009 do zaplatenia, z titulu nedoplatku na odchodnom
a odstupnom, ako aj sa domáhal zaplatenia 1.808,34 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania
od 01.03.2007 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% od 01.01.2009 do zaplatenia, z titulu náhrady za

neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska za obdobie od 01.03.2007 do 14.04.2008. Na
základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcu, súd konanie uznesením č.k. 1C/78/2010 - 96 zo dňa
28.11.2011 zastavil o časť nároku za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti vo výške 1.174,16 Eur spolu
s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 01.03.2007 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% od 01.01.2009
do zaplatenia, a to za obdobie do 23.11.2007 vrátane. Predmetom nároku žalobcu za neaktívnu časť

pracovnej pohotovosti za obdobie od 24.11.2007 do 31.12.2008 zostala suma 634,18 Eur spolu s
ročnými úrokmi z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,5% od 24.11.2007 do 31.12.2008 a vo výške
10,5% ročne od 01.01.2009 do zaplatenia.

Súd poukázal na obsah listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, stanovisko účastníkov konania,
citoval ustanovenia § 4 ods. 1, 3, §10 zákona č. 553/2003 Z. z. účinného od 15.05.2008 do 31.07.2009,

ďalej citoval čl. 5 ods. 4, čl. 11 ods. 1 písm. a) Poriadku odmeňovania Mesta Bardejov, ďalej citoval
čl. 18 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 20, čl. 27 ods. 1, 2, 4 Kolektívnej zmluvy Mesta Bardejov na
rok 2009, ďalej ustanovenia § 129, § 76, § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. účinného k 31.07.2009
(Zákonníka práce), ako aj ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 533/2003 Z. z. a uviedol, že
účastníci uzavreli dňa 18.03.1991 pracovnú zmluvu na pozíciu žalobcu u žalovaného ako vedúci referátu

podnikateľských činností. Dňa 14.10.2004 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení
funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č.
553/2003 Z. z. na 146,05 Eur (4.400 Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu 841,80 Eur
(25.360 Sk) mesačne a zároveň zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 27.07.2006
vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého

bol osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č. 553/2003 Z. z. na 146,05 Eur (4.400 Sk) mesačne,
pričom jeho funkčný plat činil spolu 925,11 Eur (27.870 Sk) mesačne a zároveň zrušil vyplácanie
doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 01.03.2007 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške
a zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa
zákona č. 553/2003 Z. z. na 146,05 Eur (4.400 Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil 981,54 Eur

(29.570 Sk) mesačne a zároveň zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 23.02.2007
primátor žalovaného vymenoval žalobcu do funkcie vedúceho oddelenia podnikateľských činností s
dňom nástupu do funkcie 01.03.2007. Dňa 01.01.2008 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a
zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona
č. 553/2003 Z. z. na 146,05 Eur (4.400 Sk) mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu 1.062,21

Eur (32.000 Sk) mesačne a zároveň zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa
15.04.2008 primátor žalovaného vymenoval žalobcu za zástupcu vedúceho oddelenia podnikateľských
činností s dňom nástupu k 15.04.2008. Dňa 15.05.2008 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške
a zložení funkčného platu žalobcu, na základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu s účinnosťou
od 15.04.2008 znížený podľa zákona č. 553/2003 Z. z. na 99,58 Eur (3.000 Sk) mesačne, pričom

jeho funkčný plat činil spolu 941,38 Eur (28.360 Sk) mesačne a zrušil vyplácanie doteraz priznaného
funkčného platu. Dňa 26.01.2009 vydal primátor žalovaného oznámenie o výške a zložení funkčného
platu žalobcu, na základe ktorého bol osobný príplatok žalobcu určený podľa zákona č. 553/2003 Z.
z. na 100 Eur mesačne, pričom jeho funkčný plat činil spolu 993,50 Eur mesačne a zároveň zrušil
vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 20.07.2009 primátor žalovaného odvolal žalobcu

z funkcie zástupcu vedúceho oddelenia podnikateľských činností s účinnosťou k 31.07.2009 a zároveň
mu zrušil vyplácanie doteraz priznaného funkčného platu. Dňa 30.07.2009 bol vypracovaný návrh na
vyplatenie odchodného pre žalobcu vo výške trojnásobku funkčného platu v sume 2.980,50 Eur. Dňa
31.07.2009 bola medzi účastníkmi podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil
dňa 31.07.2009 z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dňa

31.07.2009 primátor žalovaného navrhol žalobcovi odmenu vo výške 993,50 Eur v zmysle čl. 11 ods.
1 písm. a/ Poriadku odmeňovania. Žalobcovi bolo celkom vyplatených 11.922 Eur na odchodnom a
odstupnom, čo zodpovedalo 12 funkčným platom, ktorý predstavoval k 31.07.2009 u žalobcu sumu
993,50 Eur. Žalobcovi bolo vyplatené osemmesačné odstupné, trojmesačné odchodné a odmena vo
výške 993,50 Eur, ktorá zodpovedala jeho mesačnému platu. Súd poukázal na čl. 18 ods. 1 písm. c/ a

ods. 2 čl. 20 Kolektívnej zmluvy na rok 2009, podľa ktorého vznikol žalobcovi pri skončení pracovného
pomeru u žalovaného nárok na 11 funkčných platov ako odchodné a odstupné.

K jednotlivým uplatneným nárokom súd uviedol:Nárok žalobcu na osobný príplatok súd považoval za dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný pri znížení osobného príplatku žalobcu na základe oznámenia o výške a

zložení funkčného platu zo dňa 15.05.2008 s účinnosťou od 15.04.2008, porušil ustanovenie § 10
zák. č. 533/2003 Z. z., ako aj ustanovenie čl. 5 Poriadku odmeňovania Mesta Bardejov, keď vedúci
zamestnanec žalobcu, ktorým v danom čase bol Ing. N., nepredložil na takéto zníženie osobného
príplatku žalobcu zo sumy 4.000 Sk na sumu 3.000 Sk písomný návrh prednostovi Mesta Bardejov.
V dôsledku toho je nárok žalobcu na zaplatenie požadovaného osobného príplatku za obdobie od

15.04.2008, odkedy bol žalobcovi vyplácaný osobný príplatok vo výške 3.000 Sk do 31.07.2009, kedy
skončil žalobca pracovný pomer u žalovaného, dôvodný. Spôsob určenia funkčného platu žalobcu a
jeho jednotlivé položky upravoval zákon č. 533/2003 Z. z. Na základe toho bol žalobcovi v rozpore
so zákonom a internými predpismi znížený osobný príplatok, pričom mu vznikol nárok na rozdiel vo
funkčnom plate vo výške 46,47 Eur mesačne (v roku 2008 rozdiel činil 1.400 Sk). Za obdobie od
15.04.2008 do 31.12.2008 predstavoval nárok žalobcu na doplatenie funkčného platu o výšku osobného

príplatku 396,54 Eur, na ktorý mal zákonný nárok a nie vo výške, v akom mu bol priznaný, a teda vo
výške 697,05 Eur za 8 mesiacov od mája 2008 do decembra 2008 (46,47 Eur x 8) a vo výške 24,78
Eur (za 16 dní apríla 2008 od 15.04.2008 do 30.04.2008 - 46,47 Eur/30x16). Za obdobie od 01.01.2009
do 31.07.2009, t.j. za 7 mesiacov žalobca poberal osobný príplatok vo výške 100 Eur, pričom mesačný
rozdiel predstavoval sumu 46,05 Eur (146,05 Eur - 100 Eur). Za toto obdobie má teda žalobca nárok na

zaplatenie sumy 322,35 Eur. Spolu teda žalobcovi patrí titulom nároku na osobný príplatok za obdobie
od 15.04.2008 do 31.07.2009 suma 718,89 Eur.

Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z celej sumy 720,31 Eur vo výške 8,5% ročne od
15.04.2008 do 31.12.2008 a vo výške 10,5% ročne od 01.01.2009 do zaplatenia. Uplatnený nárok

však súd prvého stupňa nepovažoval za správny, lebo uplatnená suma 720,31 Eur nebola splatná od
15.04.2008, ale koncom každého kalendárneho mesiaca od apríla 2008 do júla 2009, kedy bola splatná
len tá časť funkčného platu, ktorá nebola žalobcovi vyplatená v konkrétny kalendárny mesiac, za ktorý
vznikol žalobcovi nárok na funkčný plat, zvýšený o osobný príplatok, na ktorý mal žalobca zákonný
nárok a nie ako mu bol skutočne vyplatený. Z tohto dôvodu vznikol žalobcovi v mesiaci apríl 2008 nárok

na doplatok 23,26 Eur (správne 24,78 Eur - poznámka odvolacieho súdu) za polovicu mesiaca apríl
2010, ktorý v zmysle ustanovenia § 129 Zákonníka práce bol splatný pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluvenedohodloinak.Súdnezistil,abypracovnázmluvaalebokolektívnazmluvaupravovalasplatnosť
mzdy žalobcu inak, ako citované ustanovenie § 129 Zákonníka práce. Za mesiac apríl 2008 bola teda

mzda splatná ex offo zo zákona k 30.04.2008 a žalovaný sa nevyplatením celej mzdy žalobcu dostal
do omeškania od 01.05.2008.

Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zaviazal žalovaného k zaplateniu ročných úrokov z omeškania zo
sumy 23,26 Eur (správne 24,78 Eur) od 01.05.2008 do zaplatenia vo výške 8,5%, keďže diskontná

sadzba bola v daný deň 4,25%. Od mája 2008 do júla 2009 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením
rozdielu vo funkčnom plate, na ktorý mal žalobca nárok, v každom mesiaci sa dostal do omeškania so
sumou 46,47 Eur. Súd uviedol, že keďže nárok na zaplatenie funkčného platu vyplýva priamo zo zákona,
nemusel žalobca žalovaného na túto jeho povinnosť osobitne vyzvať. Za mesiac máj 2008 bola mzda
splatná do 31.05.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 46,47 Eur od 01.06.2008. Výška

diskontnej sadzby k 01.06.2008 predstavovala 4,25%, a teda žalobca má nárok na 8,5% ročné úroky
z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.06.2008 do zaplatenia. Za mesiac jún 2008 bola mzda splatná
do 30.06.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 46,47 Eur od 01.07.2008, pričom výška
diskontnej sadzby k 01.07.2008 činila 4,25%, a teda žalobca má nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania
zo sumy 46,47 Eur od 01.07.2008 do zaplatenia. Za mesiac júl 2008 bola mzda splatná do 31.07.2008 a

žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 46,47 Eur od 01.08.2008, pričom výška diskontnej sadzby k
01.08.2008 činila 4,25%, a teda žalobca má nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47 Eur
od 01.08.2008 do zaplatenia. Za mesiac august 2008 bola mzda splatná do 31.08.2008 a žalovaný sa
dostal do omeškania so sumou 46,47 Eur od 01.09.2008, pričom výška diskontnej sadzby k 01.09.2008
činila 4,25% a žalobca má nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.09.2008

do zaplatenia. Za mesiac september 2008 bola mzda splatná do 30.09.2008 a žalovaný sa dostal do
omeškania so sumou 46,47 Eur od 01.10.2008, pričom výška diskontnej sadzby k 01.10.2008 činila
4,25%, a teda žalobca má nárok na 8,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.10.2008 do
zaplatenia.Zamesiacoktóber2008bolamzdasplatnádo31.10.2008ažalovanýsadostaldoomeškaniaso sumou 46,47 Eur od 01.11.2008, pričom výška diskontnej sadzby k 01.11.2008 činila 3,75%, a preto
žalobca má nárok na 7,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.11.2008 do zaplatenia.
Za mesiac november 2008 bola mzda splatná do 30.11.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania so

sumou 46,47 Eur od 01.12.2008, pričom výška diskontnej sadzby k 01.12.2008 činila 3,25%, a preto
žalobca má nárok na 6,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,47 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia.
Za mesiac december 2008 bola mzda splatná do 31.12.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania so
sumou 46,47 Eur od 01.01.2009, pričom výška základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len
ECB) k 01.01.2009 činila 2,5%, teda žalobca má nárok na 10,5% ročné úroky z omeškania zo sumy

46,47 Eur od 01.01.2009 do zaplatenia. Za mesiac január 2009 bola mzda splatná do 31.01.2009 a
žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 46,05 Eur od 01.02.2009, pričom výška základnej sadzby
ECB k 01.02.2009 činila 2%, a teda žalobca má nárok na 10% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05
Eur od 01.02.2009 do zaplatenia. Za mesiac február 2009 bola mzda splatná do 28.2.2009 a žalovaný
sa dostal do omeškania so sumou 46,05 Eur od 01.03.2009, pričom výška základnej sadzby ECB k
01.03.2009 činila 2%, a preto žalobca má nárok na 10% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05 Eur od

01.03.2009 do zaplatenia. Za mesiac marec 2009 bola mzda splatná do 31.3.2009 a žalovaný sa dostal
do omeškania so sumou 46,05 Eur od 01.04.2009, pričom výška základnej sadzby ECB k 01.04.2009
činila 1,5%, teda žalobca má nárok na 9,5% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.04.2009
dozaplatenia.Zamesiacapríl2009bolamzdasplatnádo30.04.2009ažalovanýsadostaldoomeškania
so sumou 46,05 Eur od 01.05.2009, výška základnej sadzby ECB k 01.05.2009 činila 1,25%, teda

žalobca má nárok na 9,25% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.05.2009 do zaplatenia.
Za mesiac máj 2009 bola mzda splatná do 31.05.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania so sumou
46,05 Eur od 01.06.2009, pričom výška základnej sadzby ECB k 01.06.2009 činila 1%, teda žalobca
má nárok na 9% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.06.2009 do zaplatenia. Za mesiac
jún 2009 bola mzda splatná do 30.06.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 46,05 Eur od

01.07.2009, pričom výška základnej sadzby ECB k 01.07.2009 činila 1%, a teda žalobca má nárok na
9% ročné úroky z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia. Za mesiac júl 2009 bola
mzda splatná do 31.07.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 46,05 Eur od 01.08.2009,
pričom výška základnej sadzby ECB k 01.08.2009 činila 1%, a preto žalobca má nárok na 9% ročné
úroky z omeškania zo sumy 46,05 Eur od 01.08.2009 do zaplatenia.

Súd zamietol žalobu ohľadne uplatneného nároku na osobný príplatok v časti prevyšujúcej priznanú
sumu 718,89 Eur, ktorý rozdiel spočíva za obdobie od januára 2009 do júla 2009 vždy v tej časti, ktorá
prevyšuje skutočný rozdiel 46,05 Eur mesačne. Žalobca nesprávne vypočítal rozdiel medzi osobným
príplatkom, na ktorý mal nárok 164,05 Eur (správne 146,05 Eur) a skutočne vyplácaným osobným

príplatkom 100 Eur. Žalobca vychádzal z osobného príplatku 3.000 Sk mesačne, ktorý mu bol priznaný
k 15.05.2008 a ktorý po prepočte konverzným kurzom predstavuje 99,58 Eur, avšak nezohľadnil, že s
účinnosťouod01.01.2009mubolpriznanýmesačnýosobnýpríplatok100Eur,ktorýmubolajvyplácaný.
Zapredmetnéobdobiemaltedažalobcavypočítaťmesačnýrozdielvosobnompríplatkuzosumy 146,05
Eur a 100 Eur a nie rozdiel medzi 146,05 Eur a 99,58 Eur. Súd v súvislosti s uplatneným nárokom na

osobný príplatok zamietol žalobu v časti aj ohľadne uplatnených úrokov z omeškania v prevyšujúcom
rozsahu akým určil nárok na úroky z omeškania žalobcu za dôvodný, lebo čiastočne boli uplatnené v
rozpore so zákonom. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za celú sumu 720,31
Eur už od 15.04.2008, odkedy začal vôbec platiť protizákonný stav. Tento deň však nie je prvým dňom
omeškania sa žalovaného a už vôbec nie s celým nárokom žalobcu. Úroky z omeškania možno priznať

len podľa zákonnej sadzby platnej v prvý deň omeškania.

Námietku žalovaného, že žalobca nemohol mať rovnaký osobný príplatok ako vedúci oddelenia
podnikateľských činností a ako zástupca vedúceho oddelenia podnikateľských činností, súd
nepovažoval za dôvodnú. Poukázal na to, že nie je nikde upravené, aby zamestnanci mali rozdiel

v osobnom príplatku. Je zrejmé, že o výške osobného príplatku u žalovaného rozhoduje primátor
žalovaného ako štatutárny zástupca žalovaného a on určuje na základe upraveného postupu aj jeho
mesačnú výšku. Samotnou zmenou funkcie, resp. pracovnej činnosti nedochádza aj k automatickej
úprave (zníženiu, alebo zvýšeniu) osobného príplatku ktoréhokoľvek zamestnanca žalovaného. Je síce
obvyklé, že vedúci zamestnanec má vyšší osobný príplatok ako jeho zástupca, nie je však v žiadnom

právnom predpise zakázané, aby mali rovnaký príplatok. K naplneniu takejto skutočnosti bolo v roku
2008 a 2009 potrebné dodržať postup podľa § 10 zákona č. 533/2003 Z. z., čl. 5 ods. 4 Poriadku
odmeňovania Mesta Bardejov a príslušného ustanovenia kolektívnej zmluvy pre rok 2008 a 2009.
Bolo výlučne na posúdení žalovaného, aký osobný príplatok určí žalobcovi a zároveň žalovaný museldodržať zákonom a internými predpismi určený postup na to. Vykonaným dokazovaním takýto postup
preukázaný nebol.

K ďalšej námietke žalovaného týkajúcej sa vymenovania do novej funkcie zástupcu vedúceho oddelenia
podnikateľskýchčinnostívsúvislostispriznanýmplatomvsúladesoZákonomoodmeňovaníainternými
normami žalovaného súd uviedol, že žalobcovi od 15.04.2008 nevznikol nový pracovný pomer u
žalovaného, ale ten mu trval od 18.03.1991 a skončil k 31.07.2009. Zmena internej funkcie žalobcu
nemôže byť dôvodom, aby žalovaný nerešpektoval ust. § 10 zákona č. 533/2003 Z. z., resp. jeho

vlastný interný poriadok odmeňovania a príslušnú kolektívnu zmluvu. Aj keď žalobcovi skončila funkcia
vedúceho oddelenia podnikateľských činností u žalovaného, bol menovaný za zástupcu vedúceho
oddelenia podnikateľských činností, žalovaný bol povinný pri určení osobného príplatku rešpektovať
právne predpisy upravujúce určenie osobného príplatku. Žalobcovi sa pracovný pomer u žalovaného k
15.04.2008 neskončil a zmena funkcie síce mohla mať vplyv na jeho osobný príplatok, avšak k tomu
malo dôjsť v súlade so zákonom. Ak u žalovaného vznikla s účinnosťou od 10.12.2007 funkcia zástupcu

vedúceho oddelenia podnikateľských činností, bolo na žalovanom, koho do takejto funkcie menuje. To,
že si na funkciu zvolil žalobcu, ktorý u neho v danej dobe už pracoval, nemôže mať za následok, že mu
určil funkčný plat spolu s osobným príplatkom bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca v danom čase už
mal určený osobný príplatok. Bolo potrebné žalobcovi takto určený osobný príplatok znížiť a nie na novo
určiť, čo by bolo možné u zamestnanca, ktorý začal pracovať u žalovaného a vznikol mu nárok na prvý

osobný príplatok. Na tomto závere nemení podľa názoru súdu ani skutočnosť, že Ing. N. vypracoval dňa
03.09.2008 návrh na zvýšenie osobného príplatku žalobcovi na úroveň pred 15.04.2008 (č.l. 89 a 91
spisu), avšak tento písomný návrh schválený nebol.

V písomnom podaní (v spise na č.l. 89), z ktorého vyplýva, že Ing. N. mal dňa 15.04.2008 vypracovať

hodnotenie osobného príplatku žalobcu s návrhom na ponechanie mesačného osobného príplatku vo
výške 4.400 Sk, ktorý nebol akceptovaný a žalobcovi bol schválený mesačný osobný príplatok vo výške
3.000 Sk od 15.04.2008. Tento písomný dôkaz súd považoval za účelový a nepravdivý. Podľa názoru
súdu bol vyhotovený len pre toto konanie, keďže žalovaný ho predložil do spisu až takmer 2 roky
po začatí konania, pričom je v rozpore s písomným potvrdením Ing. N. zo dňa 21.09.2009 (v spise

na č.l. 14). Je nepochybné, že Ing. N. ako zamestnanec žalovaného vypovedal v priebehu konania
v súlade so záujmami žalovaného, jeho písomné potvrdenie však súd považoval za hodnoverné a
autentické a vychádzal z tohto potvrdenia pri hodnotení skutkového stavu, pričom neskôr predložený
písomný dôkaz o hodnotení osobného príplatku žalobcu zo dňa 15.04.2008 nezohľadnil, lebo ho
považoval za nepravdivý. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tento dôkaz nespomenul, ani sa s touto

skutočnosťou nezaoberal. Ak by bolo hodnotenie skutočne dňa 15.04.2008 vypracované, bol by na to
žalovaný vo vyjadrení poukázal. Navyše o nehodnovernosti dôkazu svedčí aj skutočnosť, že žalobcovi
nebol doručený. Svedok Ing. N. nepotvrdil skutočnosť, že takýto písomný návrh podával. Naopak, jeho
písomné vyjadrenie svedčí o opaku. Svedok neuviedol, že podával písomné hodnotenie na žalobcu
dňa 15.04.2008, ale len poukázal na to, že podával návrh na zvýšenie osobného príplatku žalobcovi

na sumu 4.400 Sk mesačne asi 3 mesiace po jeho menovaní za vedúceho oddelenia podnikateľských
činností, čo bolo 15.04.2008, v súlade so skutočnosťou, že takýto návrh sa skutočne vypracoval dňa
03.09.2008, kedy rozdiel v čase zodpovedal približne 3 mesiacom. O tendencii žalovaného skresľovať
skutočnosti svedčí aj podanie (v spise na č.l. 93), z ktorého vyplýva skutočnosť, že žalobcovi mal byť
priznaný osobný príplatok vo výške 2.000 Sk mesačne, a to práve zo dňa 15.04.2008. Ak teda skutočne

žalovaný navrhol pre žalobcu dňa 15.04.2008 osobný príplatok 3.000 Sk a neakceptoval návrh Ing. N.
na 4.400 Sk mesačne, nebol by vyhotovil dňa 15.04.2008 oznámenie o výške a zložení funkčného platu
s osobným príplatkom 2.000 Sk mesačne.

K vznesenej námietke premlčania žalovaným vo vzťahu k všetkým uplatneným nárokom žalobcu súd

uviedol, že nárok žalobcu je pracovnoprávnym nárokom na základe platného pracovného pomeru, ktorý
trval od 18.03.1991 a skončil k 31.07.2009. Všetky jeho nároky sa premlčujú v 3-ročnej všeobecnej
premlčacej lehote. Žalobca si nárok uplatnil za obdobie od 15.04.2008 do 31.07.2009. K premlčaniu
by došlo od 15.04.2011 do 31.07.2012, pričom žaloba bola podaná na súde 24.11.2010, teda nárok
žalobcu nie je premlčaný.

K uplatnenému nároku žalobcu na odchodné a odstupné súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žalobca v súvislosti so skončením pracovného pomeru u žalovaného mal vyplatenú sumu
11.922 Eur, ktorá zodpovedala 8 mesačnému odstupnému a 3- mesačnému odstupnému a odmene vovýške 993,50 Eur. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného mal žalobca dostávať
osobný príplatok o 46,05 Eur viac, než dostával. Táto suma teda predstavuje základ pre mesačné
odstupné, ktoré malo byť o 11x 46,05 Eur vyššie, než žalobca dostal. 8-mesačné odchodné malo byť

teda zvýšené o 368,40 Eur (8 x 46,05 Eur) a 3-mesačné odstupné malo byť zvýšené o 138,15 Eur.
Celkovo tak žalovaný nevyplatil žalobcovi z titulu uplatneného nároku odstupného a odchodného sumu
506,55 Eur.

Súd zamietol z časti uplatnenú istinu žalobcu v prevyšujúcom rozsahu do sumy 557,66 Eur z dôvodu,

že žalobca nesprávne vypočítal rozdiel zo sumy 46,47 Eur, lebo žalobcovi bol v roku 2009 vyplácaný
mesačný osobný príplatok 100 Eur a nie 99,58 Eur, od ktorého žalobca počítal rozdiel medzi tým
čo mu patrilo 146,05 Eur a tým, čo mu bolo vyplácané. Z odmeny primátora Mesta Bardejov vo
výške 993,50 Eur nemožno požadovať nárok na vyplatenie rozdielu 46,05 Eur, pretože primátor Mesta
Bardejov nerozhodol o vyplatení odmeny pre žalobcu v súvislosti s odchodom do dôchodku vo výške
jedného mesačného funkčného platu, ale rozhodol len o odmene vo výške 993,50 Eur, ktorá fakticky

zodpovedá funkčnému platu. Pokiaľ by sa primátor žalovaného rozhodol, že sa mu má priznať odmena
vo výške jedného mesačného platu, mal by žalobca nárok aj na vyplatenie sumy 46,05 Eur ako rozdielu
mesačného osobného príplatku, ktorý žalobcovi nebol v rozpore s právnymi predpismi vyplatený.
Primátor žalovaného však rozhodol o konkrétnej sume, výška odmena bola na jeho zvážení, mohla byť
vyššia, alebo nižšia, a preto nemala žiadny súvis s nárokom žalobcu na osobný mesačný príplatok.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na uplatnené úroky z omeškania zo sumy 506,55 Eur, a to od
01.09.2009 do zaplatenia, keďže odchodné a odstupné malo byť vyplatené v najbližšom výplatnom
termíne pre výplatu mzdy. Za mesiac júl 2009 bola mzda splatná v posledný deň mesiaca júla 2009.
Najbližším mesiacom bol august 2009 a mzda bola splatná v posledný deň, t.j. 31.08.2009. Prvým
dňom omeškania bol 01.09.2009, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 1%, teda žalobcovi boli

priznané úroky z omeškania vo výške 9% z priznanej sumy. V prevyšujúcom rozsahu súd nárok na
uplatnené úroky z omeškania nad sumu 506,55 Eur zamietol z dôvodu, že žalobcovi nepatrí vyššia istina
titulom odchodného a odstupného. Zároveň súd zamietol uplatnené úroky z omeškania z titulu za celé
obdobie od 01.08.2009 do 31.08.2009, keďže do omeškania sa žalovaný z vyššie uvedených dôvodov
s vyplatením odstupného a odchodného nedostal. K námietke premlčania žalovaným súd uviedol, že

žalobca si nárok uplatnil 31.07.2009, premlčaniu by bolo došlo 31.07.2011, avšak žaloba bola podaná
24.11.2010, t.j. nárok nie je premlčaný.

Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti za obdobie od
24.11.2007do31.07.2009vovýške634,18Eurspolus9,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod24.11.2007

do 31.12.2008 a vo výške 10,5% ročne od 01.01.2009 do zaplatenia, súd poukázal na ustanovenie §
96 Zákonníka práce a uviedol, že tento uplatnený nárok nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol.
Zákonník práce presne špecifikuje, čo je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti a vyžaduje preto
splnenie podmienok, a to nariadenie zamestnávateľa, alebo dohodu so zamestnancom o tom, určenie,
aby sa zamestnanec mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas

vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, ako aj určenie času a miesta, kde sa má
zamestnanec zdržiavať a pripravenosť zamestnanca na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Žalobca
odvodzoval uplatnený nárok od skutočnosti, že mu bol na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí
služobnéhomobilnéhotelefónuodovzdanýmobilnýtelefón,ktorýbolpovinnýmaťzapnutývčaseod7:00
hod. do 22:00 hod. Ani podpísanie takéhoto protokolu podľa názoru súdu prvého stupňa neznamená

automaticky dohodu o pracovnej pohotovosti. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov svedkov,
ktorí v danom čase pracovali u žalovaného na obvyklých pozíciách ako žalobca, je nepochybné, že
pridelenie služobného mobilného telefónu súviselo s osobitnou povahou výkonu činnosti žalobcu, ktorou
bola práca pre mesto ako pre verejnoprávnu korporáciu. Nebolo v konaní preukázané, aby sa jednalo
o pracovnú pohotovosť žalobcu, kedy mal byť žalobca neustále pripravený vykonávať svoju činnosť

aj pred, alebo po pracovnej dobe. Z jeho samotnej výpovede vyplývalo, že sa nejednalo o pravidelnú
činnosť. Svedkovia Ing. N., K., S. a X. potvrdili, že pracovné telefonáty mimo pracovnú dobu boli
nepravidelné a nebolo ich veľa, okrem mimoriadnych okolností, ako boli záplavy, ale žalobca si mal
byť vedomí, že práca pre mesto vyžaduje pri mimoriadnych okolnostiach aj pracovné nasadenie mimo
pracovnú dobu. Nie je to však pracovnou pohotovosťou, pretože sa jedná o okolnosti, ktoré sú náhodné,

nepredvídateľné a výnimočné. Navyše v samotnom protokole sa uvádza, že primátor žalovaného bol
oprávnený v prípade zabezpečovania mimoriadnych pracovných povinností nariadiť iný režim aktivity.
Práve toto ustanovenie poukazuje na to, že žalobcovi nebola nariadená pracovná pohotovosť, pričom
s takouto pracovnou pohotovosťou, alebo okolnosťami, ktoré sa viac približujú tomuto pracovnémuinštitútu, protokol v rámci tohto iného režimu počíta. Žalovaný žalobcovi nenariadil, aby sa mal po
určitý čas zdržiavať na určenom mieste za účelom plnenia pracovných úloh. Len mu, ako aj iným
zamestnancom pridelil služobný telefón a určil, aby ho mal zapnutý od 7:00 hod do 22:00 hod. Dokonca

mu povolil, aby ho mohol mať pri určitých príležitostiach vypnutý, čo je v rozpore s obsahom pracovnej
pohotovosti, z čoho mal súkromné výhody, ktoré bezpochyby vyrovnali občasné telefonáty od občanov
mesta, kolegov alebo nadriadených, ktoré žalobca musel vybaviť aj mimo pracovnú dobu, s poukazom
na osobitnú povahu jeho zamestnania. Ďalej súd uviedol, že žalobca nepreukázal, aby dohoda so
zamestnávateľom a následná činnosť žalobcu po a pred pracovnou dobou spĺňala podmienky pracovnej

pohotovosti. Navyše žalobcovi bol určený funkčný plat, ktorý pozostával nielen z tarifného platu, ale aj
z príplatku za riadenie, príplatku podľa § 13 zákona č. 533/2003 Z. z., osobného príplatku a zvýšenie
podľa § 7 ods. 7 zákona č. 533/2003 Z. z. V týchto príplatkoch a zvýšení je bez akejkoľvek pochybnosti
zahrnuté aj to, že žalobca musel občas realizovať služobné telefonáty aj mimo pracovný čas a v tejto
časti sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že to bolo vykompenzované v súlade s právnymi predpismi.
K samotnému výkonu svojej pracovnej činnosti na základe jeho pracovnej náplne žalobca služobný

telefón potreboval a bolo len v jeho záujme mať ho k dispozícii, pričom náklady mu hradil zamestnávateľ,
teda žalovaný.

K výroku o trovách konania súd poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
s tým, že vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal všetky výroky okrem
výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvého stupňa nerozhodol. Poukázal na neúplne zistený
skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie nesprávne právne posúdil. Namietal chybu v písaní
vo výroku o priznaní úroku z omeškania z titulu nedoplatku na funkčnom plate za obdobie od 15.04.2008
do 31.07.2008 kedy správne malo byť uvedené 2009, ako aj sumu 23,26 Eur, ktorá je uvedené v prvom
výroku napadnutého rozhodnutia, ktorá správne má byť uvedená 24,78 Eur, čo vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia. Ďalej namietal výšku určenej sumy doplatku z titulu osobného príplatku vo výške 46,05 Eur,

ktorú sumu nepovažoval za správnu. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.
platného po prechode slovenskej meny na euro, podľa ktorého sa osobný príplatok určí pevnou sumou
zaokrúhlenou na 50 eurocenty nahor. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa uvedené ustanovenie
nerešpektoval a pri prepočte osobného príplatku na euro zo sumy 4.400 Sk v dobe od 01.01.2009 do
31.07.2009vychádzalzosumy46,05Euranie46,50Eur.Ztohtodôvodunavrhol,abysúdpriznalcelkom

uplatnenú sumu z titulu osobného príplatku vo výške 720,31 Eur. Vo vzťahu k nároku na odchodné a
odstupné taktiež namietal nesprávny výpočet danej sumy, lebo súd vychádzal zo sumy 46,05 Eur a nie
46,50 Eur. Aj v tejto časti navrhol vyhovieť návrhu v celom rozsahu a priznať žalobcovi 557,66 Eur. Ďalej
namietal výrok o nepriznaní úrokov z omeškania za obdobie od 01.08.2009 do 31.08.2009. Poukázal na
dôkazy (v spise na č.l. 116 až 124), z ktorých má vyplývať, že výplatným termínom je 9. deň v mesiaci

a preddavok na plat je 24. dňa v mesiaci, pričom bol toho názoru, že jednoznačne došlo k omeškaniu
nie od 01.08.2009, ale od 10.08.2009.Vo vzťahu k nároku na nepriznanie neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti uviedol, že podľa § 21 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. postačuje, aby pracovná pohotovosť
bola zamestnancovi nariadená, pričom výslovne toto ustanovenie upravuje pracovnú pohotovosť mimo
pracoviska ako neaktívnu časť s pridelením mobilných prostriedkov spojenia. Ide o presný prípad

pridelenia služobného mobilného telefónu, ktorý musí mať zamestnanec zapnutý mimo pracoviska a
mimo pracovnej doby, t.j. mobilný telefón musí byť aktívny. Nie je podstatné, koľkokrát bol mobilný
telefón používaný mimo pracovnej doby, ale podstata veci je v tom, že musel byť aktívny do 22.00 hod.
Používaním mobilného telefónu na súkromné účely došlo len dvakrát, čo mu následne bolo zrazené zo
mzdy, preto považoval celú uplatnenú náhradu z titulu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti vo výške

634,18 Eur s prísl. za dôvodnú. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
Alternatívne požadoval zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktorú špecifikoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu taktiež poukázal na chyby v písaní, ktoré navrhol opraviť v

zmysle ustanovenia § 164 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie žalobcu považoval za nesprávne
proti vyhovujúcim výrokom, lebo v tejto časti bol žalobca úspešný. Podľa jeho názoru odvolanie žalobcu
malo smerovať len proti zamietavému výroku. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom stanovení prepočtu
sumy z titulu osobného príplatku poukázal na to, že zákon č. 474/2008 Z. z., ktorým sa mení adopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil v § 10
ods. 1 slovo celé desiatky korún nahor slovami päťdesiat eurocentov nahor. Uvedený právny predpis

však nestanovil povinnosť zamestnávateľa automaticky zaokrúhliť s účinnosťou od 01.01.2009 predtým
priznaný osobný príplatok zamestnancovi na päťdesiat eurocentov nahor. Povinnosť zamestnávateľa
zaokrúhľovať osobný príplatok na päťdesiat eurocentov nahor sa týkala výlučne osobného príplatku,
ktorý zamestnávateľ prizná (zvýši alebo zníži) alebo odoberie zamestnancovi po 01.01.2009. Podľa
názoru žalovaného preto namietaný rozdiel z titulu zaokrúhľovania osobného príplatku súdom bol

správny, pričom poukázal na to, že platobné náležitosti zamestnancov v súvislosti s prechodom na
menu euro upravuje aj Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
251/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú ďalšie potrebné pravidlá pre duálne zobrazovanie a pre prepočty a
zaokrúhľovanie cien, platieb a iných hodnôt pri prechode zo slovenskej meny na menu euro pre oblasť
miezd, platov atď., v zmysle ktorej sa suma mzdy, platov alebo iných plnení poskytovaných v súvislosti
s výkonom práce v slovenských korunách, na ktoré vznikol nárok mesiac bezprostredne predchádzajúci

dňu zavedenia eura, ktorá sa má vyplatiť alebo poukázať na vybraný určený bankový účet v eurách v
období odo dňa zavedenia eura sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje na najbližší eurocent
nahor. Rovnako sa postupuje pri výplate mzdy, platu alebo iného plnenia poskytovaného v súvislosti s
výkonom práce, ak nárok v slovenských korunách vznikol v inom období pred dňom zavedenia eura (§
4 Vyhlášky č. 251/2008 Z. z.).

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie nedoplatku na odstupnom a odchodnom si žalobca
uplatnil aj rozdiel vo výške 46,47 Eur medzi funkčným platom a vyplatenou odmenou. Žalovaný poukázal
na to, že odmena bola žalobcovi vyplatená v rovnakom výplatnom termíne ako odstupné a odchodné,
nesúvisí však s týmito poskytnutými plneniami. Výška bola stanovená jednorázovo primátorom. Vo

vzťahu k nároku na náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti poukázal na to, že zákonná
definícia pracovnej pohotovosti uvedená v § 96 ods. 1 Zákonníka práce sa v plnom rozsahu aplikuje
aj na prípadnú pracovnú pohotovosť zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, preto
právna argumentácia žalobcu neobstojí, keďže zákon č. 553/2003 Z. z. vylučuje iba použitie ustanovenia
§ 96 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý upravuje sadzby náhrad za pracovnú pohotovosť a u zamestnancov

vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sa aplikujú sadzby náhrad za pracovnú pohotovosť uvedené
v zákone č. 553/2003 Z. z. (§ 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení účinnom k 01.03.2007). Bol toho
názoru, že kumulatívne splnenie všetkých podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 96 ods. 1
Zákonníka práce v konaní preukázané neboli, a preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako správny.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/47/2014-220 zo dňa 29.10.2014 bola vec vrátená
súdu prvého stupňa na postup podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku za účelom vykonania
opravy chyby v písaní a inej zrejmej nesprávnosti uvedenej vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
týkajúcej sa dátumu 31.07.2008, ktorý má byť správne uvedený 31.07.2009, sumy z titulu nedoplatku
na funkčnom plate vo výške 23,26 Eur, ktorá má byť správne uvedená vo výške 24,78 Eur.

Súd prvého stupňa opravným uznesením č.k. 1C/78/2010-21 zo dňa 24.11.2014 opravil výrok rozsudku
v časti dátumu 31.07.2009 a nie 2008, ako aj v časti nesprávne uvedenej sumy 23,26 Eur na 24,78 Eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne vec posúdil.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatnených nárokov, ako aj správne právne

vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého
stupňa.

K samotnému odvolaniu žalobcu odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na vydané opravné
uznesenie týkajúce sa nesprávne uvedeného dátumu, ako aj sumy, z ktorej súd prvého stupňa vychádzal

pri stanovení rozdielu náhrady na osobnom príplatku, vydaným opravným uznesením súd chyby opravil,
a preto v tejto časti odvolací súd namietané výroky nepreskúmaval vzhľadom k tomu, že v tejto časti
bol žalobca úspešný. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, t.j. že odvolacie konanie
môže byť začaté len na základe návrhu, pričom podanie odvolania je procesným úkonom účastníka
konania. Vo výrokoch týkajúcich sa doplatenia náhrady z titulu osobného príplatku a náhrady z titulu
odchodného odstupného vrátane výšky odmeny boli chyby v písaní opravené opravným uznesením,

a preto v zmysle ustanovenia § 201 Občianskeho súdneho poriadku bol žalobca oprávnený podať
odvolanie len proti zamietavému výroku o nepriznaní uplatnených nárokov v celom rozsahu vrátane
príslušenstva pohľadávky.

K uplatneným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že namietanie neúplne zisteného

skutkového stavu veci, v dôsledku ktorého by súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam nebolo dôvodné. Súd prvého stupňa na základe rozsiahleho dokazovania správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie
účastníkov konania. Nie je porušením účastníka práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, iné hodnotenie

dôkazov ako podľa názoru účastníka, ktorý navrhol dôkaz vykonať alebo dôkaz predložil. Súd vyhodnotil
jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ustanovenia §
132 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je jasné, zrozumiteľné, preskúmateľné. Dôkazy vyhodnotil
jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam.

K namietanej splatnosti priznaného príslušenstva vždy od prvého dňa nasledujúceho mesiaca
príslušného kalendárneho roka s poukazom na to, že u zamestnávateľa bol stanovený výplatný termín
k 9. dňu v mesiaci a preddavok na plat vždy 24. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, odvolací
súd poukazuje na to, že je pravdou, že tieto skutočnosti z obsahu spisu vyplývajú, avšak v sporovom

konaní je súd viazaný žalobou, z obsahu ktorej vyplýva, že sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady z
titulu osobného príplatku istiny s príslušenstvom od 01.01.2009 do zaplatenia vrátane náhrady z titulu
odstupného a odchodného od 01.08.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa bol viazaný navrhovaným
petitom (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že s okamihom, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania sa náležite vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Ani v navrhovanom odvolacom

petite na zmenu napadnutého rozhodnutia právny zástupca žalobcu neuviedol iný dátum uplatnenia
úrokov z omeškania ako od prvého dňa nasledujúceho v mesiaci. Z tohto dôvodu táto námietka nebola
opodstatnená.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nesprávneho zaokrúhlenia rozdielu z titulu

prepočtu sumy osobného príplatku vo výške 4.400 Sk, čo zodpovedá po prepočte konverzným kurzom
sume 46,05 Eur. V tejto časti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 4 Vyhlášky č. 251/2008 Z.
z., podľa ktorej suma mzdy, platu alebo iných plnení poskytovaných v súvislosti s výkonom práce v
slovenských korunách, na ktoré vznikol nárok za mesiac bezprostredne predchádzajúci dňu zavedenia
eura, ktorá sa má vyplatiť alebo poukázať na určený bankový účet v eurách v období odo dňa zavedenia

eura,sapoprepočtekonverznýmkurzomzaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.Rovnakosapostupuje
pri výplate mzdy, platu alebo iného plnenia poskytovaného v súvislosti s výkonom práce, ak nárok v
slovenských korunách vznikol v inom období predo dňom zavedenia eura. Nebolo možné aplikovať
ustanovenie § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. účinného od 01.01.2009 z dôvodu, že pri prepočte mzdy
v slovenskej mene na euro nemohlo dôjsť k jej navýšeniu len z titulu zaokrúhlenia. V tejto časti sa

odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, ktorý na túto skutočnosť správne poukázal, ako aj správne
postupoval.Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nepriznania doplatku na vyplatenej
odmene vo výške 993,50 Eur. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že výška odmeny
bola stanovená jednorázovo rozhodnutím primátora, bez nároku žalobcu na doplatenie výšky osobného

mesačného príplatku o uplatňovaný rozdiel vo výške 46,05 Eur. Za nedôvodnú považoval odvolací súd
aj námietku týkajúcu sa nepriznania náhrady za neaktívnu pracovnú pohotovosť vo výške náhrady na
zaplatenie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti za obdobie od 24.11.2007 do 31.07.2009 vo výške
634,18 Eur istiny s príslušenstvom. Aj v tejto časti súd prvého stupňa správne postupoval s poukazom na
ustanovenie § 96 Zákonníka práce. Posudzoval kumulatívne splnenie všetkých podmienok týkajúcich

sa pracovnej pohotovosti. Len prevzatie služobného mobilného telefónu, ktorý mal byť zapnutý v čase
od 7.00 hod do 22.00 hod samo o sebe nemožno považovať za pracovnú pohotovosť, s ktorou by
mala byť spojená náhrada. Súd prvého stupňa poukázal na to, že poskytnutý mobilný služobný telefón
slúžil zamestnancom žalovaného na riešenie potrieb verejného života. Námietka preto nebola dôvodná.
Zákonný nárok na priznanie náhrady za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti žalobcovi nevznikol, lebo
v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok týkajúcich sa nariadenia pracovnej pohotovosti. V

sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
z ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zamietavom
výroku o nepriznaní uplatnenej náhrady z titulu osobného príplatku na funkčnom plate, náhrady
uplatnenej sumy 46,47 Eur z titulu na vyplatenej odmene, ako aj náhrady za neaktívnu časť pracovnej
pohotovosti, vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávok, v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.

Podľa§224ods.1,3Občianskehosúdnehoporiadkuustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvého
stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania
nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.