Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206190
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409206190.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: V. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., B. 2, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, zastúpený opatrovníčkou W..
Q. X., narodenou XX.XX.XXXX, bytom A., B. 2, proti odporcovi: F.. Q.. C. X., E.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., S. 3, zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Bratislava, Vazovova 9/A, o návrhu
na zákaz styku a upustenia od akéhokoľvek kontaktu odporcu s navrhovateľom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.04.2015, č.k. 13P/140/2009-366, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 16.04.2015, č.k. 13P/140/2009-366 odporcovi F.. Q.. C.
X., E.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. X zakázal styk a akýkoľvek kontakt s navrhovateľom V. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., B. X obmedzeným v spôsobilosti na právne úkony, zastúpeným opatrovníčkou
W.. Q. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. 2. Y. uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania
v sume XXX,XX € na účet Okresného súdu Bratislava IV do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní a doplnení dokazovania v intenciách
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že je v záujme zabezpečenia ďalšieho
riadneho zdravého a pokojného života navrhovateľa, ktorý je obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony, aby sa s ním odporca zatiaľ nestretával a aby s navrhovateľom nemal žiaden kontakt. Pri
rozhodovaní prihliadol na zdravotný stav navrhovateľa i odporcu, ktorý mal preukázaný v dvoch

znaleckých posudkoch podaných ustanoveným znalcom v konaní vedenom pod sp.zn. 13Ps/8/2007
a 13P/140/2009. Vo vzťahu k uvedenému vyslovil názor, že navrhovateľ má v tomto prípade právo
na ochranu svojej osobnosti a zdravia, preto aplikujúc ust. § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
návrhu navrhovateľa vyhovel. V závere rozhodnutia vyslovil presvedčenie, že ak sa odporca bude riadiť
odporúčaním znalkyne a bude sa podrobovať naďalej nielen psychiatrickej, ale aj psychoterapeutickej
starostlivosti psychológa, je možné, že sa dosiahne stabilizácia jeho vlastného duševného stavu so
zmenou postojov k rodine a najmä k synovi V., na základe čoho by bolo možné obnoviť ich vzájomný

kontakt. Je zrejmé, že odporca v súčasnosti netrvá na kontakte s navrhovateľom, avšak z jeho
preukázateľného správania a postojov vidno, že realizuje kontakt s V., keď ho často a opakovane denne
kontaktuje pozorovaním. Takéto správanie v súčasnosti zo strany odporcu nie je v záujme navrhovateľa.
Odporcovi v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, pozostávajúce z trovznaleckého dokazovania vo výške XXX,XX €, z dôvodu, že tieto odporca spôsobil svojim zavinením. O
náhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p..Navrhovateľovinepriznalnáhradutrovkonania,
keďže mu trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť, navrhovateľovi prostredníctvom jeho opatrovateľa uložiť
povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v
odôvodnení rozhodnutia nesúhlasil, mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výsledky

dokazovania a aplikoval právne normy, ktoré na skutkový stav nemožno použiť. Podľa jeho názoru
príkaz nepriblížiť sa k osobe a nezdržiavať v blízkosti obydlia osoby, ktorá o to požiadala sa v určitých
prípadoch ukladá osobám, ktoré sú uznané vinnými zo spáchania niektorých trestných činov, nakoľko
túto povinnosť je možné uložiť na základe trestného poriadku. Zákon pozná aj iné možnosti, ale pre
prípadyzávažnejšíchzásahovdopsychickejamorálnejintegrityosobnosti,ktorésúobjektívnespôsobilé
fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti, čo je všeobecnou podmienkou

uplatnenia ochrany podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak
ako zistil súd prvého stupňa, podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné podmienky pre poskytnutie
ochrany práva navrhovateľa v rozsahu ako to priznal súd prvého stupňa, pretože obmedzenie „zákaz
akéhokoľvek kontaktu“ nemôže byť odôvodnený zistením, že „sleduje navrhovateľa z neďalekého
parkoviska a rozrušením navrhovateľa“. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odpoveď, či táto činnosť má

vplyv na zdravotný a pokojný život navrhovateľa a v akom rozsahu, môže poskytnúť len záver odbornej
činnosti. Aj za stavu, že navrhovateľ pri pohľade na neho vykazuje znaky rozrušenia nemožno dospieť
k záveru, že ide o závažnejší zásah do psychickej aj morálnej integrity jeho osobnosti. Je biologickým
otcom navrhovateľa, veľa rokov žili v jednej domácnosti, je pochopiteľné, že pri pohľade na človeka, s
ktorým žil a ktorý sa o neho veľa rokov staral, vykazuje určité znaky, ktoré sa popisujú ako rozrušenie.

Pokiaľ mu súd zakázal styk a akýkoľvek kontakt s navrhovateľom, je potrebné poukázať na to, čo je
obsahom práva styku medzi osobami. Je to právo na prístup k osobe, právo určiť miesto a spôsob
trávenia času počas stretávania. Styk nemožno zužovať len na osobné stretnutie, pretože má širšie
dimenzie. Takúto činnosť voči navrhovateľovi nevykonáva, pozeranie sa na osobu z diaľky nemožno
považovať za styk medzi osobami a nemožno tvrdiť, že sú splnené podmienky pre poskytnutie ochrany

práva navrhovateľa v rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože ničím nie je
dokázané, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti navrhovateľa. Súd
prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku na jeho osobu, nie
bez významu skutočnosť, že posudok bol vypracovaný pred viac ako pred 5 rokmi.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ zastúpený opatrovníčkou, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S tvrdením odporcu, že jeho správanie nemá
nepriaznivý vplyv na jeho duševný stav nesúhlasil, a to s poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie
listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, psychologickými posudkami a svedeckými výpoveďami.
Rozoberanie trestno právnej roviny odporcom v odvolaní podľa jeho názoru nesúvisí s predmetom

konania, keďže ide o občiansko právny spor a nie o ukladanie trestu odporcovi podľa trestného poriadku.
Pokiaľ odporca uvádzal, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie
ochrany jeho osobe v rozsahu ako to priznal okresný súd, poukázala na to, že odporca vo svojom
odvolaní už nešpecifikuje aké zákonné podmienky ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka neboli
splnené. V konaní na súde prvého stupňa bolo preukázané, že odporca vážne narúša stabilitu jeho

duševného zdravia. Bolo to preukázané najmä výpoveďami svedkov, psychologickými posudkami doc.
PhDr. M. F. E.. a znaleckým posudkom V.. Z. D.. Odporca ho prenasleduje kde len môže, v ktorýkoľvek
čas a to len preto, aby ho vyprovokoval k správaniu a konaniu, ktoré bude viesť k opusteniu jeho
terajšieho bydliska. Odporca takto koná bez ohľadu na to, aké následky to zanechá na jeho zdraví.
Nesúhlasil s návrhom odporcu, aby zaplatil trovy znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti uviedol, že

bol to odporca, ktorý v roku 2009, t.j. pred 6 rokmi spustil spor, bol to odporca, ktorý trval na styku s ním
a keď bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré závery neboli v prospech odporcu, urýchlene zobral
svoj návrh späť. Uvedené znamená, že odporca zapríčinil vznik trov znaleckého dokazovania, preto ich
musí znášať v celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením
rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.V danej veci po ustálení okruhu účastníkov a predmetu konania súdom prvého stupňa je predmetom
konania návrh navrhovateľa na ochranu jeho osobností v zmysle § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka vyslovuje všeobecnú zásadu ochrany osobnosti

a súčasne uvádza najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti. Už zo slovného znenia ustanovenia §
11 Občianskeho zákonníka vyplýva, že výpočet chránených práv uvedených v tomto ustanovení nie
je vyčerpávajúci. Občiansky zákonník chráni aj iné zložky a prejavy spojené s osobnosťou občana
(dôstojnosť, vážnosť, skutočnosti týkajúce sa rodinného života, vnútornej intímnej stránky osobnosti a
pod). Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka uvádza právne prostriedky na ochranu práv na ochranu

osobnosti. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene či nezavinene alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí
že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie, alebo narušenie chránených práv osobnosti
fyzickej osoby.

V zmysle uvedených zákonných ustanovení v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s

jeho záverom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožnil. Súd prvého
stupňa v danej veci správne posudzoval konanie odporcu a toto vyhodnocoval vo vzťahu k osobe
navrhovateľa, ktorej súd aj vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav, stanovenú diagnózu, najmä potrebu
stability psychického stavu je povinný poskytnúť zvýšenú ochranu, pričom prostriedok ochrany tým,
že ide o návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný uplatneným návrhom, správne posúdil v zmysle

§ 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dôvody odvolania odporcu, s týmito sa
odvolací súd nestotožnil. Čo sa týka nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa (diagnostikovaný
aspergerov syndróm), tento nesporne vyplýva z lekárskych správ založených v spise, ako aj z podaného
znaleckého posudku, na základe ktorého na návrh odporcu z 26. 06. 2007 súd rozsudkom z 11.
09. 2008, č.k. 13Ps/8/2007-130 obmedzil navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony. Zhodnotenie

zmien psychického stavu navrhovateľa v rokoch 2006-2009 už aj vo vzťahu správania sa odporcu k
navrhovateľovivyplývazvyjadreniaVýskumnéhoústavudetskejpsychológieapatopsychológiez11.01.
2010 vypracovaného doc. W.. M. F. E.., podľa ktorého vyjadrenia odporca pokračuje v aktivitách, ktoré
narúšajú stabilitu navrhovateľovho sveta (potreba stabilného pokojného prostredia s jednoznačnými
pravidlami), s konštatovaním, že stretávanie sa odporcu s navrhovateľom tomuto neprospieva. Uvedený

záver t.j. nepriaznivý vplyv správania sa odporcu na psychiku navrhovateľa vyplýva aj zo záverov
znaleckého posudku V.. Z. D. vypracovaný na žiadosť súdu v danom konaní, z ktorého vyplynulo, že
odporca vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu (porucha osobnosti) manipuluje s navrhovateľom, nie je
schopný k nemu zmeniť svoje správanie tak, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval, z ktorého dôvodu
pre stabilizáciu duševného stavu navrhovateľa podľa znalkyne nie je vhodné stretávanie sa odporcu s

navrhovateľom. Že odporca pokračuje vo svojom správaní, ktoré odporca zrejme nepovažuje sa rušivé,
resp. ohrozujúce akékoľvek práva navrhovateľa, vyplýva aj z doplneného dokazovania súdom prvého
stupňa a to z výsluchu svedkov J.. V. S. a V.. V. A., pričom intenzita vnímania takéhoto správania sa
odporcu navrhovateľa pri jeho zdravotnom stave rozrušuje do miery, ktorá výrazným spôsobom narúša
jeho kľud, pravidelný režim, v dôsledku čoho dochádza k destabilizácii jeho psychického stavu, čo pri

stanovenej diagnóze navrhovateľa výrazným spôsobom zasahuje do jeho osobnostných práv, najmä
práva na ochranu zdravia a zakladá súčasne dôvodnosť potreby ochrany práv navrhovateľa v zmysle §
11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ preto súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
poskytol navrhovateľovi ochranu jeho práva, najmä ochranu jeho zdravia v zmysle jeho návrhového
petitu,postupsúduprvéhostupňabolvsúladesustanovením§11a§13ods.1Občianskehozákonníka.

Ako nedôvodné odvolací súd posúdil odvolanie odporcu aj v časti výroku o náhrade trov štátu (§ 148
ods. 1) O.s.p., keď aj v tejto časti rozhodnutia sa stotožnil s vysloveným názorom súdu prvého stupňa
uvedeným v jeho odôvodnení.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.