Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/995/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202898741
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7202898741.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne L. F., nar.

XX.X.XXXX, bývajúcej v B., I. Č.. XX, zast. JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom
kancelárie v Košiciach, Starozagorská č. 19, proti žalovanému Dopravnému podniku mesta Košice,
akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 6, IČO: 31 701 914, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská
cesta č. 82, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislave, Dostojevského rad
č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 298,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala žalobou doručenou súdu 16.12.2002 náhrady škody na zdraví titulom zvýšenia
odškodneniazabolesťvovýške45-násobkuzákladnéhobodovéhoohodnotenia(248,75bodovx60.-Sk

x 45- násobok) vo výške 671.625.- Sk. Po pripustení zmeny žaloby súdom sa domáhala zaplatenia sumy
1.400.625.- Sk, teda odškodnenia za bolesť vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia
v sume 671.625.- Sk, t. j. 22.293,86 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 euro a odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia v sume
729.000.- Sk (270 bodov x 60.- Sk x 45- násobok), t.j. 46.492,23 eura. V žalobe uplatnila aj nárok na
úrok z omeškania bez bližšieho vymedzenia a po výzve na upresnenie tejto časti žaloby pred začatím
pojednávania vzala žalobu späť v časti úroku z omeškania podaním zo dňa 26.3.2003.

Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 13.7.2001 o 9.05 hod. bola účastníčkou dopravnej nehody,
ktorú zapríčinil vodič žalovaného I. Č., premávajúci v Košiciach autobusom MHD zn. Ikarus, ev. č. KEB
43-71 po ulici Petzvalovej smerom do križovatky s ulicou Popradskou a Bardejovskou, kde na križovatke
nedal prednosť v jazde vozidlu zn. SEAT Inka, ev. č. KE 482A5, ktoré v tom čase riadil N. F. a následkom
dopravnej nehody utrpela žalobkyňa ako spolujazdkyňa viaceré ťažké zranenia. Prevádzkovateľom
motorového vozidla, ktoré spôsobilo predmetnú nehodu, bol v tom čase žalovaný, ktorý ako právnická

osoba zodpovedá v zmysle Občianskeho zákonníka za spôsobenú škodu žalobkyni. Bolestné bolo
ohodnotené v posudku Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 15.1.2002 v hodnote 248,75
bodov. Žalobkyňa mala za to, že z dôvodu dlhodobej bolestivej liečby a dlho pretrvávajúcej neschopnosti
pohybu sa u nej jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, uplatnila si preto odškodnenie za bolesťa sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) po jeho zvýšení na 45-násobok základného
bodového ohodnotenia. Poukázala na to, že v dôsledku dopravnej nehody musela byť hospitalizovaná,
podrobiť sa operácii, počas liečenia bola pol roka obmedzená v pohybe a pri starostlivosti o seba

a rodinu, keď sa pohybovala len za pomoci barlí, následne oslabená noha vyžadovala každodennú
rehabilitáciu, tá bola bolestivá a namáhavá, utrpela aj otras mozgu, preto mala v nemocnici závraty,
nemohla vstať z postele a neznesiteľne ju bolela hlava, spala nepokojným spánkom, čím došlo u nej k
zhoršeniu zdravotnej pohody pre sústavné bolesti, stavy únavy, poruchy spánku, depresie a závažné
psychické zmeny. Následky na zdraví po dopravnej nehode sú u nej trvalého charakteru, v dôsledku

ktorých trpí psychickými poruchami, stavmi nespavosti, depresiami spôsobeným strachom z nemožnosti
žiť plnohodnotný život zdravého človeka, keďže vykonávala, aj v súčasnosti vykonáva podnikateľskú
činnosť, spočívajúcu v prevádzkovaní reštaurácie, ktorej je majiteľkou a mala by sa zúčastňovať
spoločenských podujatí v reštaurácii Riviéra ako hostiteľka, ale nakoľko trpí opuchmi ľavého predkolenia
a členku, nosenie slávnostnej obuvi jej spôsobuje neznesiteľné bolesti, takže týchto spoločenských
podujatí sa zúčastňuje len v obmedzenej miere, pri nosení slávnostného oblečenia má nepríjemný pocit,

pretože toto oblečenie odhaľuje opuchy ľavého členka a ľavého predkolenia a tým má pocit zahanbenia.
V dôsledku obmedzenia pohybu v ľavom kolene nemôže vykonávať bežné domáce práce, ktoré v plnej
miere ponechala na manžela, na ktorého pomoc je odkázaná.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uznal zavinenie predmetnej dopravnej nehody jeho zamestnancom,

avšak požiadavku žalobkyne na 45-násobok zvýšenia bolestného a SSU považoval za neprimeranú.
Rovnako aj vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť vzhľadom
na nízke bodové ohodnotenie bolestného a SSU. Považoval paušálne 45-násobné zvýšenie u obidvoch
samostatných nárokov za neodôvodnené a za snahu žalobkyne získať neprimerané odškodnenie
požadovaným násobkom. Poukázal na to, že plnil žalobkyni jedným poukazom dňa 15.3.2002 základné

bolestné v sume 14.925.- Sk za 248,75 bodov x 60 Sk podľa posudku lekára a stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti v sume 5.581.- Sk, t.j. spolu sumu 20.506.- Sk. Iné nároky neboli zo strany
vedľajšieho účastníka uspokojené, keďže žalobkyňa tieto nezdokladovala.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 5.5.2010 žalobu v časti istiny zamietol, konanie v časti úroku z

omeškania zastavil, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a rozhodnutie o trovách štátu ponechal
na samostatné uznesenie.

Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že dňa 13.7.2001 sa stala na križovatke ulíc Petzvalova,
Popradská a Bardejovská v Košiciach dopravná nehoda, pri ktorej došlo k stretu motorového vozidla zn.

SEAT Inka, ev.č. KE 482 AR, ktoré riadil N. F. a autobusom MHD zn. Ikarus ev. č. KEB 43-71, ktorý riadil
vodič DPMK, a.s., že v dôsledku tejto dopravnej nehody utrpela žalobkyňa ťažký úraz, že predmetom
konania je mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU, u oboch nárokov ide o 45-násobok základného
bodového ohodnotenia, že posudok o bolestnom vyhotovil 15.1.2002 vo FN L.Pasteura v Košiciach
MUDr. L.J. CSc. podľa prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb. pre položku 195b - zlomenina vonkajšieho kondylu

ľavej píšťaly vo výške 100 bodov, položka 111a - odber štepov z ľavej lopaty bedrovej kosti vo výške 3/4
- 26,25 boda, položka 223a - otras mozgu vo výške 3/4 - 15 bodov a položka 5 -pomliaždenie čela vo
výške 3/4 - 7,5 bodov, že lekár vykonal aj zvýšenie položky 1 o 100 bodov a spolu určil za bolestné
248,75 bodov, že žalobkyňa žiadala okrem bolestného aj 45-násobné zvýšenie základného bodového
ohodnotenia SSU podľa posudku MUDr. L. B., sekundárneho lekárom FN L. Pasteura v Košiciach z

22.2.2002, pre položku 394d - obmedzenie pohybu v ľavom kolene plným počtom bodov 150, položka
254 - neuralgické bolesti pravého kolena a ľavého predkolenia počtom bodov 1/2 - 60 bodov a
pre položku 425 - lymf. opuchy ľavého predkolenia a ľavého členka taktiež počtom bodov 1/2 -60,
spolu za SSU 270 bodov. Podľa výpovede žalobkyne vzhľadom na bolestivosť a komplikácie liečby,
ako aj charakter a rozsah trvalých následkov sú u nej splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie

odškodnenia, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody (ako spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle
značky Seat Inca) utrpela rozsiahle a vážne zranenia (zlomeninu píšťaly ľavej nohy, otras mozgu,
odreniny a pomliaždenina na hrudníku a hlave), bola prevezená do nemocnice, kde sa podrobila
operácii dolnej končatiny. Následkom nehody mala vysoký krvný tlak a vážne problémy s pamäťou.
Po prepustení z nemocnice sa podrobovala dlhodobej a bolestivej liečbe a rehabilitácii. Aj napriek

tomu má ľavú dolnú končatinu hrubšiu asi o 7 cm ako pravú. Tvrdila, že po nehode sa podstatným
spôsobom zmenil spôsob jej života, pretože od roku 1992 podnikala ako konateľka firmy, v ktorej
všetko zabezpečovala sama a to tak v stolárskej dielni, ako aj v reštauračnej časti prevádzky, no v
dôsledku úrazu sa už týmto činnostiam nemôže venovať. Má veľké zdravotné obmedzenia, nemôže sikľaknúť, čupnúť, prípadne vyjsť na rebrík, čo pri tejto práci musela bežne robiť. Nie je schopná si obuť
ani spoločenskú obuv, má obmedzenia pri riadení motorových vozidiel, nemôže sa venovať rekreačnej
turistike a je obmedzená aj v činnostiach, ktoré mala rada a ktoré boli jej koníčkom, ako zbieranie húb,

plávanie, prechádzky po lese, rekreačné športovanie a pod. V domácnosti sa nemôže venovať žiadnej
záťažovej činnosti a domáce práce ako upratovanie, pranie, žehlenie a nakupovanie nemôže robiť sama
a pri všetkých týchto činnostiach je odkázaná na pomoc iných ľudí. Má problémy aj so zaobstaraním
svojej osobnej hygieny. Stále (a to aj napriek dlhšiemu časovému obdobiu, ktoré uplynulo od dopravnej
nehody) u nej pretrvávajú bolesti v ľavej dolnej končatine. Je meteosenzitívna a pri zmene počasia

pociťuje bolesti, ktoré tlmí liekmi. Pred nehodou 10 rokov nebola u žiadneho lekára, nemala žiadne
zdravotné problémy, že nemôže vykonávať žiadnu telesnú námahu, ani uniesť tašku s nákupom, lieky si
nakupuje sama, pretože bolesti pretrvávajú a nespáva celé noci. Pokiaľ ide o depresie, nenavštevovala
žiadneho psychiatra, ani psychológa, v podstate k lekárom pravidelne nechodí, čo odôvodnila tým, že
lekári vždy niečo nájdu.

Z výpovede svedka T. S. - vedúceho stolárskej dielne vo firme žalobkyne súd zistil, že pred nehodou
žalobkyňa chodila po stavbách na kontroly, merala a robila všetko
v súvislosti so zákazkami v stolárskej dielni, aj keď on zodpovedal za výrobu v dielni, zháňala zákazky,
čo po nehode už nezabezpečuje kvôli problémom s nohou, v reštaurácii pri akciách pomáhala pri
zásobovaní a príprave, ale na tie podujatia osobne nechodila, po úraze prípravu podujatí telefonicky

dohodla s čašníkmi a zásobovanie už nezabezpečovala. Všetky činnosti
zabezpečované žalobkyňou prevzala jej dcéra, pretože žalobkyňa zo zdravotných dôvodov
nezvládala vykonávať funkciu majiteľky firmy a podľa svedka súvisí to aj s tým, že už si konečne
chcela oddýchnuť.

Z výpovede svedkyne Q. U. - dcéry žalobkyne vyplynulo, že od r. 1990 spoločne so žalobkyňou
podnikajú, pred úrazom žalobkyňa zabezpečovala a riadila chod celej firmy, zákazky v stolárskej dielni,
nákupy, čo po úraze už nevykonávala z dôvodu bolesti nohy pri chôdzi, že podľa nej je žalobkyňa
obmedzená vo všetkom, čo vykonávala pred úrazom a zabezpečuje to ona, napr. chodiť do banky,
šoférovať, zariaďovať niektoré záležitosti firmy, pričom pred nehodou jazdila žalobkyňa vozidlom a po tej

nehode jazdí už len krátke úseky a z dôvodu úrazu žalobkyne už nie je v stolárskej dielni toľko ľudí, ak
sa nemá kto postarať o zákazky, v s r.o. Riviera vykonávajú už iba reštauračnú činnosť, kde pri rôznych
podujatiach žalobkyňa zabezpečovala všetko potrebné, pomáhala a zúčastňovala sa akcií pracovne,
ale z dôvodu, že nemôže dlho stáť kvôli bolestiam a opuchu nohy, tieto činnosti nevykonáva, ani nechodí
na prechádzky ako pred úrazom na chate na Ružíne, kedy chodila do lesa, na huby, na ryby, keď bola

vitálna a po úraze už tieto činnosti nevykonáva. Pokiaľ ide o domáce práce, žalobkyňa je podľa nej
obmedzená pri umývaní okien, vešaní záclon, vysávaní, aj praní, lebo nevládze, pomáha jej manžel
alebo svedkyňa. Žalobkyňa iba varí a poupratuje, ale žehlí manžel.

Z výpovede svedkyne T. Q. - barmanky v s r.o. Riviera vyplynulo, že žalobkyňa bola „hlavnou rukou“

celej firmy, zabezpečovala zásobovanie prevádzky tovarom, vždy vedela vo všetkom pomôcť a bez
nej nevedeli robiť aktivity a rôzne akcie, že od úrazu ostala v kancelárii, je schopná prejsť pár metrov
a iba ústne „dirigovať“ a jej činnosť vykonáva pán F. a dcéra žalobkyne, že žalobkyňa kríva a nemá
rovnú chôdzu, nevie dlhšie postáť a veľmi im vo firme chýba, lebo pred nehodou dodávala tovar do
baru a kuchyne, čo už teraz nezabezpečuje, ani nákupy vozidlom, avšak ľudia už tak nenavštevujú

reštauráciu a nie je potrebné zásobovať toľko tovarom pre menej akcií. K obmedzeniam v osobnom
živote sa svedkyňa nevedela vyjadriť.

Svedok N. F. - prevádzkový pracovník s r.o. Riviera vypovedal, že po úraze žalobkyňa už s ním nechodila
na stavby a zásobovanie tak, ako spoločne chodili pred úrazom, lebo už nezvládla dlhšie chodiť pre

obmedzenie s nohou. V reštauračnej časti vykonáva zásobovanie on so šoférom. Predtým mali viac
akcií, ktoré vedela žalobkyňa zariadiť a teraz sa už nerobia, lebo nie je tam pracovník, ktorý by to zvládol
tak, ako ona. V súčasnosti ich riadi z kancelárie a sama sa nezúčastňuje zásobovania, ani akcií kvôli
nohe, pričom sa stále sťažuje na bolesti nôh.

Svedok Ľ. F. - manžel žalobkyne vypovedal, že pred úrazom bol šťastným manželom, pretože doma nič
nemusel robiť, nakoľko všetko vykonávala žalobkyňa, ale po úraze došlo k rapídnej zmene, keď musel
utierať prach, vysávať, prať, žehliť, čo robí doposiaľ a tieto práce vôbec nevykonáva žalobkyňa, aj kebypodľa neho mohla, ale pri akomkoľvek pohybe na nohách má bolesti a noha opuchne. Niekedy zvykli
chodiť na túry,
táboriť, chodili na chatu, kde vykonávali spoločne úpravy, chodili plávať a trávili spoločné dovolenky, ale

keďže žalobkyňa nikde nemôže ísť, chatu predali a nechodia už na žiadne prechádzky, ani po meste.
Pracovnú činnosť vo firme už nemá kto riadiť, po nehode zabezpečuje všetko ich dcéra a žalobkyňa
pomáha radou, trpí nespavosťou, berie lieky od bolesti, pričom bežné životné potreby ako umývanie a
obliekanie zabezpečuje sama.

Na zistenie rozsahu zranení u žalobkyne, bolestivosti ich liečby, ako aj rozsahu trvalých následkov,
ktoré zanechali zranenia žalobkyne, boli v konaní vypracované znalecké posudky 3 znalcami pre
základný odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvia ortopédia, chirurgia a traumatológia: - č. 5/2005 zo
dňa 27.10.2005 znalcom MUDr. T. Q., v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 4.4.2007 a doplnkom č.
2 zo dňa 20.1.2008,
- č. 3/2008 zo dňa 5.10.2008 znalcom MUDr. T. U., v spojení s doplnkom zo dňa 7.8.2009, - č.

10/2010 zo dňa 3.2.2010 znalcom MUDr. Q. C.M., v spojení s doplnkom zo dňa 27.4.2010.

Zo znaleckého posudku č. 5/2005, vypracovaného MUDr. T. Q., vyplynulo, že znalec po preštudovaní
zdravotnej dokumentácie žalobkyne a po osobnom jej vyšetrení dospel k záveru, že všetky následky na
zdravížalobkynesútrvaléhocharakteruasúvpríčinnejsúvislostisdopravnounehodou,priktorejutrpela

vnútrokĺbovuzlomeninuľavejholennejkosti,otrasmozguapomliaždeniečela,podrobilasaoperačnému
riešeniu zlomeniny. Za trvalé následky zranení žalobkyne považoval obmedzenie pohybu v ľavom
kolene, neuralgické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia. Čo sa týka lymfatických opuchov ľavého
predkolenia a členka, tieto znalec pri svojom vyšetrení 4 roky po úraze nezaznamenal a obojstranne
je obvod na nohách rovnaký. Na narušení zdravia žalobkyne sa podieľali podľa znalca aj iné faktory v

súvislostispoužívanímbarlí.Pokiaľspánkovúporuchuapsychickúrozladenosťžalobkyňahodnotilaako
depresiu, podľa znalca o takúto sa nejednalo, nakoľko bez medikamentóznej liečby odborníkmi sa sama
nevylieči. Úraz považoval znalec za ťažký (ak liečba presahuje 6 týždňov), pričom každá rehabilitácia
kĺbov znehybnených v dôsledku zlomeniny je bolestivá, avšak bolesť je subjektívne vnímaný faktor.
Rozcvičovanie stuhnutých kĺbov zaradil znalec medzi stredne silnú bolesť s tendenciou zmenšovania a

nie zvyšovania. Komplikácie počas liečby žalobkyne súviseli s používaním bariel, z čoho začali bolesti
v zápästí a v chrbtici. Znalec však takmer s istotou uzavrel, že hernia nevznikla ako následok úrazu u
žalobkyne. Aj keď žalobkyňa udávala v poúrazovom období požívanie liekov pre nervozitu a nespavosť,
zo zdravotných záznamov nevyplýva užívanie liekov - sedatív a hypnotík. U žalobkyne nedošlo podľa
znalca ani k ťažkým poruchám spánku. K obmedzeniam žalobkyne v osobnom, spoločenskom živote

znalec konštatoval, že zaznamenal u žalobkyne pomerne symetrickú chôdzu, funkčnú pohyblivosť v
bedrovom kĺbe veku primeranú, zhojenú operačnú ranu na ľavom kolene, vystretie v plnom rozsahu a
ohnutie z deficitom 15 st., na röntgenových snímkach nezaznamenal prítomnosť osteoporózy. Ťažkosti
udávané žalobkyňou, že nie je schopná kúpiť si topánky do spoločnosti pre opuchy, sa nezakladajú
na pravde a znalec nenašiel žiaden dôvod na zásadné obmedzenie výkonnosti vo všetkých smeroch,

ktoré uvádza žalobkyňa. Pripustil ľahšie obmedzenie pri určitých činnostiach, napr. práca v drepe, kľaku,
nosenieťažkých predmetov, eventuálne dlhodobé státie. Žalobkyňamôžepodľaznalcavykonaťbežný
nákup, navštíviť divadlo, aj kino a dokonca je vhodná rekreačná turistika v rovinatom, nie vysokohorskom
prostredí. Znalec nezaznamenal ani zhrubnutie ľavej dolnej končatiny oproti druhej a stav žalobkyne
považovalzastabilizovaný.Žalobkyňajestarobnoudôchodkyňouapomáhavzamestnanídcére,pričom

ide o poradenskú prácu s prevahou sedavej činnosti, kde väčšie fyzické zaťaženie si jej terajšia práca
nevyžaduje. Znalec navrhol vziať do úvahy, že od úrazu uplynulo viac ako 4 roky a fyzická zdatnosť
žalobkyne sa znížila. Zdravotný stav žalobkyne považoval za stabilizovaný, bez predpokladu jeho
zásadného zhoršenia, keďže trvalé zmeny u žalobkyne považoval za mierneho stupňa. Znalec MUDr.
Q. v doplnku svojho znaleckého posudku uviedol, že po vyšetrení žalobkyne 2.4.2007 zistil na oboch

dolných končatinách rovnaké hodnoty obvodov a rovnaký rozsah pohybov v oboch kolenách. Na základe
týchto nálezov vypracoval nové bodové ohodnotenie SSU spolu v počte 170 bodov podľa § 7 ods. 1 vyhl.
č. 35/1965 Zb., čím sa potvrdilo podstatné zlepšenie funkčných nálezov odstupom času. Prechodné
ťažkosti u žalobkyne súviseli podľa znalca s používaním podpazušných barlí a pokiaľ ide o ťažkosti s
krčnou a hrudnou chrbticou, tieto nesúviseli priamo s úrazom, ale s už existujúcimi degeneratívnymi

zmenami na chrbtici. Pokiaľ z dokumentácie MUDr. F. vyplývali problémy s pravým kolenom žalobkyne,
tieto súviseli s nástupom degeneratívnych zmien a s vekom na druhom pravom kolene. Pri stanovení
bodového hodnotenia SSU vychádzal znalec z posúdenia subjektívne udávaných ťažkostí žalobkyne aich objektivizácie pri osobnom vyšetrení, pri ktorom zistil iný stav v ľavej dolnej končatine, ako udávala
žalobkyňa.

Žalobkyňa bola názoru, že znalec MUDr. Q. objektívne nezhodnotil jej zdravotný stav v súvislosti s ňou
udávanými ťažkosťami, lebo znalecký posudok a jeho doplnok je v čiastočnom rozpore s vykonaným
dokazovaním, predovšetkým s výsluchom svedkov, ktorí uviedli, že problémy žalobkyne pri pohybe a jej
bolesti sú značné. Navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia traumatológie,
ktorý by mal mať početnejšie skúsenosti s následkami po dopravných nehodách

Znalec MUDr. T. U. v znaleckom posudku č. 3/2008 zodpovedal na otázky totožné ako znalec MUDr. Q..
Voči záverom jeho znaleckého posudku mal vedľajší účastník výhrady a pripomienky v tom smere, že
závery znalcov z lekárskeho hľadiska pri hodnotení zranenia žalobkyne ako ťažkého sú totožné, avšak v
otázke priebehu liečenia, výskytu komplikácií a hodnotenia následkov zranení vo forme SSU sa závery
znalcov odlišujú, pričom namietal, že MUDr. U. ako znalec sa vyjadroval k stanovisku a záverom svojich

nadriadených a preto je dôvodné sa domnievať, že sa pridržiaval skôr vystaveného posudku, čím je
ohrozené objektívne a nestranné zhodnotenie skutočnosti. Vzhľadom na podané dva odlišné posudky
navrhol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

K námietkam žalovaného a vedľajšieho účastníka sa vyjadril znalec MUDr. U. v doplnku znaleckého

posudku č. 3/2008 s tým, že na základe vyšetrenia žalobkyne zistil u nej trvalé následky, na rozdiel
od znalca MUDr. Q. aj lymfatické opuchy ľavého predkolenia a ľavého členka. Vychádzal zo skúsenosti
pracoviska Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach po operáciách, kedy takmer 50 %
pacientov má pri vnútrokĺbnych zlomeninách kolena bolesti.

Vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov týkajúcich sa SSU žalobkyne, výskytu lymfatických
opuchov jej ľavého predkolenia a ľavého členka a udávané bolesti, kedy nebolo možné vyvodiť
jednoznačné závery pre posúdenie nároku žalobkyne,
súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia ortopédie MUDr.
Q. C.. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 10/2010 vykonal podrobnú analýzu zranenia

žalobkyne ako spolujazdkyne pri dopravnej nehode 13.7.2001, kedy utrpela zlomeninu vonkajšej plochy
hlavice ľavej píšťaly s posunom kostených úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie
čelovej oblasti hlavy, teda súhrne ťažké zranenie s dobou liečenia viac ako 3 mesiace, bola
hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach, kde 16.7.2001 bola operovaná
napravením posunu kostených úlomkov zlomeniny hlavice píšťaly s ich stabilizáciou kovovou platňou a

skrutkami. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne podrobne popísal jednotlivé zranenia,
mechanizmus ich vzniku, ako aj spôsob ich liečby. Zlomeninu ľavej píšťaly hodnotil ako ťažké zranenie
s dobou liečenia viac ako 6 týždňov. Otras mozgu hodnotil ako ľahké zranenie nezanechávajúce
trvalé následky na zdravotnom stave, taktiež aj pomliaždenie čelovej oblasti a hlavy posúdil ako ľahké
zranenie s dobou liečenia do 7 dní, bez zanechania trvalých následkov na zdravotnom stave. Znalec

konštatoval, že liečenie žalobkyne prebiehalo štandardným, obvyklým spôsobom, bez sprievodných
komplikácií, ktoré by predlžovali dobu liečby. Bolesti zápästí, lakťov, ramien a chrbtice pri nácviku chôdze
sdvomavysokýmibarlaminepokladalznaleczakomplikáciuliečby,aleakočastýnásledokpreťažovania
svalových skupín krku, chrbta a horných končatín, ktoré ťažkosti boli mierneho a
prechodného charakteru a zásadnou mierou na ich vzniku participoval aj habitus žalobkyne. Žalobkyňa

po stabilizácii stavu 23.7.2001 bola prepustená do ambulantnej starostlivosti, liečba prebiehala bez
komplikácií, postupne bola zapojená do rehabilitácie a fyzikálnej liečby počas ďalšej hospitalizácie od
28.8. do 31.8.2001, kedy vykonávala nácvik chôdze s dvoma barlami, ďalšia liečba bola ambulantná
a posledný záznam z kontroly u ortopéda je z januára 2008, kedy bola vyšetrená pre bolesti v oblasti
ramena, ktoré nemajú žiadny súvis s posudzovanými zraneniami. Znalec hodnotil podrobne aj intenzitu

bolesti žalobkyne u jednotlivých zranení tak, že u zlomeniny hodnotil intenzitu bolesti ako stredne
silnú, kedy v prvých dňoch po úraze a operácii je obvykle nutné tlmenie silných bolestí analgetikami
po dobu 5 až 7 dní, bolesti sa postupne zmierňujú a úplný ústup bolesti možno očakávať po uplynutí
10 až 12 týždňov po úraze. Aj intenzitu bolesti pri otrase mozgu hodnotil ako stredne silnú s rovnakým
trvaním bolestivého štádia, ako u zlomeniny a rovnakým postupným zmierňovaním a úplným odstupom

bolesti. Pomliaždenie čelovej oblasti hlavy hodnotil ako mierne bolestivé zranenie a poukázal na to, že
bolesť je vždy subjektívne vnímaným a prežívaným pocitom s určitým emotívnym nábojom, súvisiacim s
konkrétnymi osobnostnými parametrami, pocity únavy, poruchy spánku a celkový psychický diskomfort
sú spravidla vždy sprievodným znakom akéhokoľvek vážnejšieho zranenia spojeného s hospitalizácioua zmenou obvyklého životného štýlu. V posudzovanom prípade psychické ťažkosti žalobkyne hodnotil
znalec ako mierneho a prechodného charakteru nevybočujúce z obvyklého rámca obdobných zranení.
Znalec pokladal charakter trvalých následkov na zdravotnom stave žalobkyne bezpečne za definitívny

a ustálený a za trvalé následky stanovil: obmedzenie rozsahu pohyblivosti ľavého kolena ľahkého
stupňa, keďže nález vykazuje zhojenú, kompletne prestavanú zlomeninu vonkajšieho kondylu píšťaly
vľavo v ideálnom postavení, bez akéhokoľvek posunu, bez známok osteoporózy a uvoľnenia kovového
materiálupoužitéhokstabilizáciizlomeniny.Žalobkyňachodíbezoporybarielaneužívažiadnukorekčnú
pomôcku, prípadne protetickú fixáciu kolena. Neuralgické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia

ako trvalý následok znalec uviedol len na základe subjektívne udávaných ťažkostí žalobkyne. Známky
žiadnej asymetrie na dolných končatinách po dôkladnom meraní u žalobkyne znalec nenašiel,
lymfatickými opuchmi ľavej dolnej
končatiny v oblasti lýtka a členka žalobkyňa netrpí a milimetrové odchýlky v obvode oboch dolných
končatín sú spôsobené ťažkou obezitou žalobkyne. Z hľadiska výkonu pracovných, športových,
domácich, osobných a spoločenských činností trvalé následky na zdravotnom stave žalobkyne

predstavujú obmedzenia ľahkého stupňa a týkajú sa zníženej tolerancie ťažkej fyzickej námahy,
preťažovania kolena nosením bremien, ťažkej fyzickej práce vo vlhku a chlade, resp. výkonu iných
fyzický mimoriadne náročných činností. Pre bežné rekreačné športové aktivity (plávanie, turistika,
bicyklovanie, práce v domácnosti, vedenie motorového vozidla, rodinné a spoločenské činnosti),
vyššie uvedené trvalé následky úrazu nepredstavujú prakticky žiadne obmedzenie, nemajú vplyv na

samoobslužnosť a na pracovné zaradenie žalobkyne a neznižujú jej pracovnú schopnosť. Žalobkyňa iba
sporadicky navštevuje odborného lekára, naposledy v januári 2008 pre ťažkosti chrbtice, ktoré nemajú
súvis s následkami dopravnej nehody z 13.7.2001. Podľa znalca nemožno dať do výlučnej príčinnej
súvislosti so zhojeným zranením ľavej píšťaly pravdepodobnú progresiu degeneratívnych zmien celého
axiálneho skeletu žalobkyne, lebo tieto ťažkosti sú predovšetkým následkom chronického preťaženia

skeletu pri ťažkej obezite žalobkyne. Znalec stanovil bodové ohodnotenie odškodnenia žalobkyne za
bolesť a SSU podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. tak, že odškodnenie za bolesť hodnotil spolu 195 bodmi a SSU
150 bodmi. Z medicínskeho hľadiska znalec konštatoval, že neexistujú dôvody, pre ktoré by bolo pre
odškodnenie bolesti a SSU možné a nutné postupovať podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb., lebo v
posudzovanom prípade sa nejedná o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa.

Vychádzajúc z ust. §§ 427 ods. 1, 2, a 444 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1,
§ 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 vyhlášky č. 35/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ktorá bola
zrušená zákonom č. 437/2004 Z.z. dňom 31.7.2004), súd považoval v konaní za nesporne preukázané,

že za škodu v danom prípade zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola
dopravná nehoda spôsobená, že dopravná nehoda sa stala pred nadobudnutím účinnosti v súčasnosti
platného zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. pred 31.7.2004, preto podmienky priznania a poskytovania
náhradyzabolesťanáhradyzaSSU,akoajzásadynahodnoteniebolestiaSSUjepotrebnéposudzovať
podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorá bola

platná a účinná v čase poškodenia zdravia u žalobkyne. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej
praxe súd pri zisťovaní rozsahu bodového ohodnotenia poškodenia zdravia vychádza striktne z posudku
znalca, pričom v prejednávanej veci ustanovení znalci nepristúpili k navýšeniu bodového ohodnotenia
podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. a bodové ohodnotenie u žalobkyne sa pohybuje na
dolnej hranici bodovej hodnoty, teda podľa znalcov neboli naplnené podmienky pre zvýšenie bolestného

a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ani na 2-násobok základnej sadzby. Aj keď z
medicínskeho hľadiska sa znalci zhodli pri hodnotení rozsahu zranení žalobkyne na tom, že zranenia
boli ťažké, zároveň skonštatovali, že jej liečba prebehla obvyklým a štandardným spôsobom, bez
sprievodných komplikácií, za ktoré nemožno považovať bolesti lakťov, zápästí, ramien a chrbtice pri
nácviku chôdze s barlami, pretože tieto ťažkosti boli zásadnou mierou spôsobené ťažkou obezitou

žalobkyne a nemožno ich dať do výlučnej príčinnej súvislosti so zhojeným zranením ľavej píšťaly. Znalec
MUDr. C.M. bodové ohodnotenie bolestného stanovil dokonca v nižšom rozsahu, ako pôvodný posudok
z 15.1.2002, keď namiesto 248,75 bodov ohodnotil bolestné počtom bodov 195 (intenzitu bolestivosti
jednotlivých zranení žalobkyne hodnotil v prípade zlomeniny a otrasu mozgu ako stredne silné a u
pomliaždeniny čelovej

oblasti hlavy ako mierne a pocit únavy, poruchy spánku a psychický diskomfort hodnotil ako sprievodný
znak akéhokoľvek vážnejšieho zranenia spojeného s hospitalizáciou a zmenou obvyklého životného
štýlu. Psychické ťažkosti žalobkyne hodnotil ako prechodného a mierneho charakteru, nevybočujúce z
obvyklého rámca obdobných zranení.V rozsudku tunajší súd poukázal na závery znalcov MUDr. Q. a MUDr. C. (aj v doplnku ZP zo
dňa 27.4.2010), podľa ktorých najväčšiu bolesť žalobkyňa pociťovala ihneď po úraze, bolesti sa

jej postupne zmierňovali a úplne ustúpili po 10-12 týždňoch liečby bežnými analgetikami s tým, že
neuralgické bolesti ľavého kolena a ľavého predkolenia boli subjektívne udávané len žalobkyňou. Závery
týchto znalcov sa zhodli aj v tom smere, že žalobkyňa netrpela opuchmi ľavej dolnej končatiny v
oblasti lýtka a členka a nebola u nej zistená ani žiadna asymetria dolných končatín. Trvalé následky
poškodenia zdravia u žalobkyne predstavujú len obmedzenia ľahkého stupňa pri ťažkej fyzickej námahe,

preťažovaní kolena nosením bremien, resp. výkone iných fyzicky mimoriadne náročných činností, ktoré
žalobkyňa nevykonávala ani pred úrazom. Pre bežné činnosti, ako aj rekreačné športové aktivity
obmedzenie rozsahu pohyblivosti ľavého kolena, ktoré má žalobkyňa po liečbe v ideálnom postavení,
bez akýchkoľvek posunov, následky úrazu nepredstavujú prakticky žiadne obmedzenie a neznižujú
jej pracovnú schopnosť. Pri správnom zhodnotení svojich životných možností nie je žalobkyňa po
dopravnej nehode a ukončení liečby vylúčená zo žiadnych činností, ktoré vykonávala aj pred úrazom.

Znalci vychádzali z vyšetrení žalobkyne, z jej zdravotnej dokumentácie, so zameraním na tie časti
tela, ktoré boli postihnuté v dôsledku nehody (z hľadiska hybnosti, rozsahu hybnosti resp. bolestivosti),
kedy bolesti ľavého kolena a predkolenia vyplynuli len z tvrdenia žalobkyne a podľa charakteru trvalých
následkov na zdravotnom stave znalci pokladali zdravotný stav žalobkyne za definitívny a ustálený.
Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že následky úrazu nie sú takého rozsahu, ako tvrdila

žalobkyňa a zmieňovali sa svedkovia v konaní. Bolesti, ktoré žalobkyňa utrpela, boli zohľadnené v
posudku o bolestnom zo dňa 15.1.2002 v hodnote 248,75 bodov, v ktorom lekár zvýšil položku 1.
o 100 bodov, t.j. pri zlomenine ľavej píšťaly, čím došlo k 100 % navýšeniu bodového hodnotenia za
bolestné, ktoré bolestné jej vedľajší účastník aj plnil vo finančnej čiastke 14.925.- Sk pri hodnote bodu
60.- Sk, čo nebolo v konaní sporné. Znaleckým dokazovaním sa nepreukázala opodstatnenosť ani

takto pôvodne stanoveného bodového ohodnotenia bolestného (248,75 b), keď znalcom MUDr. C. bolo
bodové ohodnotenie z pôvodných 248,75 bodov znížené na 195 bodov a znalcom MUDr. Q. na 170
bodov. Zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa nemožno považovať za mimoriadne bolestivé, keďže znalci
nezistili potrebu značného množstva analgetík alebo hypnotík zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne.
Z uvedených dôvodov súd dospel k tomu záveru, že nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie odškodnenia

bolestného rozhodnutím súdu.

Súd mal za preukázané, že znalci sa zhodli na tom, že následky, ktorými po úraze žalobkyňa trpí, sú
ľahšieho charakteru, obmedzenia, ktorými trpela žalobkyňa pri vykonávaní bežných životných úkonov,
boli prítomné v období jej práceneschopnosti (t.j. prechodného charakteru), nezistilo sa zásadné

obmedzenie pri činnostiach, ktoré vykonávala bežne, po ukončení práceneschopnosti žalobkyňa už
ďalšiu práceneschopnosť neuvádzala, jej zdravotný stav v čase vypracovania znaleckých posudkov bol
ustálený, žalobkyňa nie je vylúčená z kultúrneho, spoločenského, pracovného, ani športového života a
výslovne určené záťažové činnosti môže vykonávať iba v pomalšom tempe alebo v miernejšej forme,
pričom žalobkyňa vykonávala to isté zamestnanie aj po úraze, aj keď v menšom rozsahu,

čo vyplynulo
z výpovede všetkých vypočutých svedkov. Zo znaleckého posudku MUDr. Q. vyplynulo, že žalobkyňa je
už na dôchodku. Závery znalca MUDr. C. z roku 2010 sú prakticky totožné so zisteniami MUDr. Q. v r.
2005 a drobné odchýlky sú spôsobené časovým faktorom, kedy stav žalobkyne sa postupne vyvíjal, ale
možno ho pokladať už za definitívny a ustálený v tom, že má iba obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena

ľahkéhostupňa,chodíbezoporybariel,niejeodkázanánapomocinýchosôb.Ajkeďsvedkoviavypočutí
v konaní vypovedali o bolestiach prežívaných žalobkyňou, vyjadrovali sa tak len na základe prejavených
pocitov žalobkyne, keďže bolesť je vždy subjektívne vnímaným a prežívaným pocitom. Za rozhodujúce
a podstatné považoval súd závery znalcov z medicínskeho hľadiska, ktorí sa zhodli na tom, že trvalé
zmeny a následky pre životné úkony žalobkyne sú mierneho stupňa, nemá výrazné zníženie kvality

života a zapojenia sa do rozličných sfér činností a jej zdravotný stav je stabilizovaný. Trvalé následky
uvádzané znalcami obmedzili žalobkyňu v jej doterajšom spôsobe života iba pri činnostiach, ktoré neboli
bežnou súčasťou jej pracovného alebo osobného života (ťažká fyzická námaha, nosenie fyzických
bremien, iné fyzicky náročné činnosti), o čom svedčia aj výpovede jej manžela a dcéry. Znalci nezistili u
žalobkyne ani asymetriu končatín, ani poúrazovú osteoporózu. Samotné stanovenie základného počtu

bodov podľa nich primerane zohľadňuje povahu následkov poškodenia zdravia žalobkyne, pričom obaja
znalci ponížili pôvodne stanovené bodové hodnotenie SSU z počtu bodov 270 na 170 a 150 bodov.Súd dospel k tomu záveru, že v prípade žalobkyne sa teda nejedná o výnimočný prípad hodný
mimoriadneho zreteľa, neboli u nej splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
vytrpenú bolesť a SSU, preto jej žalobu zamietol. O zastavení konania v časti uplatneného úroku z

omeškania z istiny rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. na základe späťvzatia žaloby v tejto časti
pred začatím pojednávania, náhradu trov konania účastníkom nepriznal a rozhodnutie o trovách štátu
ponechal na samostatné rozhodnutie. Rozsudok v časti o zastavení konania a o trovách štátu nadobudol
právoplatnosť 26.6.2010.

Proti rozsudku v časti o zamietnutí žaloby v časti istiny podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala
na to, že účelom odškodnenia je poskytnúť dostatočnú náhradu (satisfakciu) umožňujúcu odškodniť
psychické a fyzické trvalé následky a zmenu kvality života tak, aby mala možnosť zabezpečiť si
náhradné pôžitky a optimálne životné podmienky v zmenenej osobnej situácii. Zdôraznila, že v priebehu
vykonávaného dokazovania preukázala, že následkom úrazu sa podrobila dlhotrvajúcej liečbe (tri
mesiace strávila na lôžku) dvom hospitalizáciám (13.7.2001 - 23.7.2001 a 28.8.2001 - 31.8.2001)

operácii, bolestivej rehabilitácii a dlhodobej práceneschopnosti. Liečba bola skomplikovaná pridružením
sa bolesti v oblasti zápästia, šije a chrbtice, ktoré súviseli s používaním barlí, ortézy a šetrením
postihnutej dolnej končatiny. V priebehu liečby trpela poruchami spánku a úzkosťou, pričom užívala
sedatíva a hypnotiká. Za takejto situácie vedľajším účastníkom vyplatené bolestné vo výške
495, 41 eura sa javí ako značne neprimerané a nespôsobilé spravodlivo odškodniť vytrpenú bolesť,

strádanie a útrapy počas liečby jej zranení. V prípade uplatnenej náhrady za SSU zdôraznila, že v
konaní preukázala, že pred úrazom bola mimoriadne aktívna (a to najmä oproti iným ľuďom jej veku),
nemala žiadne zdravotné problémy, bola činorodá, plne sa zapájala do pracovného procesu (venovala
sa podnikaniu vo viacerých oblastiach - reštauračné služby, stolárske práce, stavebné práce, sama
zásobovala prevádzku tovarom, obsluhovala hostí, vynášala jedlá, pomáhala v kuchyni, zúčastňovala

sa stavebných a stolárskych prác), pričom aktívne využívala aj svoj voľný čas. Venovala sa
rekreačnej turistike, ako aj športovaniu. Plne zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a nákupy.
Po úraze však musela zanechať prevažnú časť svojho podnikania (stavebné a stolárske práce a
tiež podnikanie v reštauračnej oblasti), prestala vykonávať manažérske práce, zásobovať prevádzku
tovarom a pod. Prestala sa plnohodnotne venovať aj spoločenským akciám, pretože pre bolesti nemôže

dlhšie stáť a môže vykonávať v podstate len sedavú prácu. Pri domácich prácach jej musí pomáhať,
resp. ich aj vykonať jej manžel, pretože pri namáhavejších činnostiach trpí bolesťami. Uviedla, že nikdy
netvrdila, že u nej došlo k jednému z najvážnejších poškodení zdravia, ale došlo u nej k takému
poškodeniu zdravia, že odškodnenie stanovené vyhláškou č. 32/1965 Zb. nie je dostatočné a primerané
na poskytnutie satisfakcie za jej vylúčenie z tých činností, ktoré pred úrazom bežne vykonávala a

za zmeny v jej osobnom a rodinnom živote. Oproti stavu pred úrazom má tak po úraze výrazne
zníženú kvalitu života a následkom úrazu je obmedzená v početných činnostiach. Pociťovaním bolestí a
nemožnosťou vykonávania činností podľa jej vôle je daná aj súvislosť medzi zmenou psychiky a úrazom.

Odvolací súd na základe žalobkyňou podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa v merite veci nie je možné ani potvrdiť a ani zmeniť, ale ako nepreskúmateľné a predčasné
zrušiť.

Odvolací súd poukázal vo svojom uznesení zo dňa 20.9.2012 zn. 4Co/222/2010 na to, že bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné čiastkové nároky škody na zdraví, ktoré sa v zmysle

ust. § 447 Občianskeho zákonníka odškodňujú jednorázovo. Podmienky pre poskytnutie odškodnenia
sú pre tento prípad bližšie upravené a stanovené (vzhľadom na čas, kedy došlo k dopravnej nehode),
ako správne uzavrel aj súd prvého stupňa, vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a
SSU. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením
alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe tejto vyhlášky

(§ 2 ods. 1); SSU sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1). V zásade ide o dva samostatné nároky, ktoré aj z
hľadiska primeranosti odškodnenia majú svoje samostatné kritériá. Kým odškodnenie za bolesť musí
byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 druhá veta), odškodnenie

SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 druhá veta). Preto aj
podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a pre zvýšenie odškodnenia za SSU treba posudzovať
a vyhodnocovať samostatne. Sadzby, ktoré pre bolestné a SSU pri jednotlivých poškodeniach zdraviauvedená vyhláška stanovuje, predstavujú odškodnenie štandardných (priemerných) následkov. Už
aj zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok počtu bodov lekárom
podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, ku ktorému môže dôjsť i mimosúdne, zohľadňuje obmedzené predpoklady

uplatnenia poškodeného vzhľadom na vek, v ktorom bol poškodený na zdraví. Rozhodovanie o
zvyšovaní odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky potom už musí byť odôvodnené ďalšími konkrétnymi
okolnosťami, ktoré určitým mimoriadnym spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov a
preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa.

Konštatoval, že v podaných znaleckých posudkoch, vypracovaných na základe rozhodnutia súdu (a
súvisiacich doplnkoch ) sú v niektorých smeroch veľké rozdiely v ich záveroch, týkajúcich sa hodnotenia
celkovej závažnosti poškodení zdravia u žalobkyne, ich bolestivosti, ako aj trvalých následkov, ktoré
zanechalo na jej zdravotnom stave. Znalec MUDr. T. Q. v znaleckom posudku č. 5/2005 uzavrel, že
v priebehu liečby u žalobkyne došlo ku komplikáciám v súvislosti s používaním barlí a preťažovaním
chrbtice a aj keď trvalé zmeny jej poškodeného kĺbu sú mierneho stupňa, v dlhodobom časovom

horizonte možno očakávať nástup degeneratívnych zmien spojených s obmedzením rozsahu pohybov
a bolesťami v mieste poškodenia kĺbu. Aj znalec MUDr. T. U. v znaleckom posudku č. 3/2008 hodnotil
úraz žalobkyne ako ťažký, ku ktorému sa pridružili komplikácie jej zdravotného stavu, liečba bola
značne bolestivá a aj napriek ukončeniu liečby u nej pretrvávajú lymfatické opuchy ľavého kolena
a predkolenia. V poradí treťom znaleckom posudku č. 10/2010 MUDr. Q. C. opätovne hodnotil

tak rozsah zranení u žalobkyne, ako aj trvalé následky, ktoré zanechali s tým, že u žalobkyne nezistil
žiadnu asymetriu dolných končatín (vo vzťahu k tvrdenému lymfatickému opuchu) a trvalé následky
predstavujú obmedzenia iba ľahkého stupňa. Pravdepodobnú progresiu degeneratívnych (artrotických)
zmien celého axiálneho skeletu žalobkyne dal do súvisu s jeho preťažovaním následkom ťažnej
obezity.

Odvolací súd ďalej poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatočné
dôvody, ako sa súd prvého stupňa s týmito rozdielmi vyporiadal a prečo v konečnom dôsledku
vychádzal najmä z tretieho znaleckého posudku MUDr. C. nielen vo vzťahu k rozsahu zistených
poškodení zdravia u žalobkyne, ale aj vo vzťahu k trvalým následkom, aj vo vzťahu k ich bodovému

ohodnoteniu. V konaní nie je zanedbateľnou ani tá skutočnosť, že žalobkyňa k podanému návrhu na
začatie konania predložila posudok o bodovom ohodnotení bolestného a SSU ošetrujúcimi lekármi.
Pokiaľ ide o bolestné, možno predpokladať, že práve ošetrujúci lekár mal bezprostrednú vedomosť
o zraneniach žalobkyne a o ich bolestivosti a pritom vo svojom posudku sám navrhol zvýšenie jednej
položky (v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad). Z tohto pohľadu ani následné

znalecké dokazovanie s jeho rozpornými výsledkami a v konečnom dôsledku rozhodnutia súdu o
zamietnutí zvýšenia náhrady za bolesť nie je v konečnom dôsledku preskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Pokiaľ žalobkyňa (tak, ako to upresnila aj na pojednávaní pred odvolacím súdom) v uplatňovanej

náhrade za SSU žiadala priznať komplexnú náhradu (zodpovedajúcu základnému počtu bodov, aj
mimoriadnemu zvýšeniu na požadovaný násobok), a nie je sporné, že z tohto titulu jej nebolo
plnené doposiaľ nič a to ani žalovaným, ani vedľajším účastníkom, je pre nedostatok dôvodov
rovnako nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol návrh žalobkyne
na poskytnutie náhrady zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu jej SSU. Z výsledkov

najmä znaleckého dokazovania, ale aj z výpovedí svedkov možno uzavrieť, že úraz žalobkyne zo dňa
13.7.2001, ktorý utrpela pri dopravnej nehode u nej zanechal trvalé následky, preto takáto základná
náhrada žalobkyni patrí aj v prípade, ak by tieto trvalé následky nezakladali nárok na mimoriadne
zvýšenie náhrady za SSU. Odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť

vytýkané pochybenia, vyporiadať sa s predmetom konania vo vzťahu k uplatňovanému nároku na
odškodnenie SSU a na základe dôsledného hodnotenia dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O.s.p.
sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie nároku žalobkyne na náhradu
odškodnenia za bolesť a SSU, ako aj na ich mimoriadne zvýšenie v žiadanom rozsahu, prípadne
vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude javiť potrebným v ďalšom priebehu konania a len potom

vo veci znova rozhodnúť riadne odôvodneným a preskúmateľným rozsudkom.Súd doplnil dokazovanie vo veci v naznačenom smere, vypočul ďalších svedkov, znalca MUDr. C.,
vyžiadal odborné vyjadrenie znalcov a dospel k tomu záveru, že nie sú splnené podmienky na priznanie
uplatneného nároku žalobkyne na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU.

Z výpovede svedka Ing. arch. R. Q. vyplynulo, že najprv ako živnostník a neskôr od r. 2008 za spoločnosť
Átrium s.r.o. ako projektant interiérov spolupracoval s firmou žalobkyne Mavros ako dodávateľom
interiérov v období r. 1990 až 2000, teda za dobu 10 rokov tak 30 mesiacov. K výkonu činnosti žalobkyne
v tom období uviedol, že všetko, čo sa vyrobilo v dielni Mavrosu, spoločne kontrolovali, či práce sa

vykonávajú podľa projektu a následne sa to aplikovalo v interiéroch zamestnancami žalobkyne (obklady
a podhľady stien, podlahy, výmurovky atď), kde bola žalobkyňa prítomná ako hlavný manažér. Ak to
bolo potrebné v rámci kontroly týchto stavebných prác, žalobkyňa musela rovnako ako svedok vyjsť
rebríkom k stropu alebo naopak kľaknúť si, prípadne „liezť“ po podlahe a skontrolovať detaily prác, či
sú podľa projektov a vydať pokyny, nakupovala a odnášala menšie stavebné komponenty, šoférovala,
pričom svedok nepozoroval u žalobkyne v tom čase nejaké fyzické obmedzenia a podľa neho bola v

dobrej fyzickej kondícii. Aj keď 3-4 roky po skončení spolupráce v r. 2000 ho kontaktovala žalobkyňa
kvôli projektu na nejakej akcii, spoluprácu už neobnovili.

Vnuk žalobkyne D. U. pred súdom vypovedal, že býva u žalobkyne od svojich 8 rokov doposiaľ, nakoľko
jeho rodičia sa rozviedli a tak to tolerovala jeho matka, že starostlivosť o neho zabezpečovala babka,

spolusktorouchodilinahuby,naryby,kúpaliskáaodtejnehodyjepraktickyvšetkoinak,leboonsazačal
starať o babku, aj o dedka a čas trávia pri televízore. Tvrdil, že keď si babka našla čas cez víkend, chodili
na chatu, ale od nehody tam neboli pre babkine veľké problémy so spánkom a bolesti nohy, na ktoré
sa neustále sťažuje. Svedok pozoroval pri spoločnom cestovaní vozidlom strach babky zo šoférovania,
aj keď v súčasnosti občas babka šoféruje. Práce v domácnosti pred nehodou vykonávala žalobkyňa,

ale po nehode robil všetko za ňu manžel a po jeho mozgovej príhode domáce práce vykonáva svedok.
Žalobkyňa zvládne len krátke prechádzky, ale nie sama, berie lieky od bolesti a na spanie a nakoľko on
nepracuje, trávia čas spolu a so všetkým žalobkyni pomáha.

Súd vypočul znalca MUDr. C., ktorý uviedol, že samotná bolesť, sprevádzajúca operáciu (operačná, i

pooperačná) je už vlastne zahrnutá v tej základnej sadzbe bodového hodnotenia bolesti. Za prípady
hodné osobitného zreteľa sa v lekárskej praxi posudzujú aj komplikácie v priebehu liečby (rozpad
osteosyntézy, hnisanie, reoperácia a i.), ktoré si vyžadujú špeciálny prístup. V prípade žalobkyne žiadna
takáto komplikácia nenastala a jej zlomenina je skutočne raritne dobre zhojená. Bolesti, ktoré, ktoré
mala počas liečby pri chôdzi s oporou barlí, hodnotil znalec nie ako komplikáciu, ale ako súčasť liečby,

toho pooperačného stavu, ktorý je zahrnutý v tej položke hodnotenia - operovaná zlomenina
fibulárnehokondylupíšťalyabolestiramien,chrbticenemožno„váľať“lennapoužívaniebarlí.Žalobkyňa
v dobe úrazu mala už svoje roky, mala ťažkú nadváhu, čiže axiálny skelet (drieková, hrudníková, aj krčná
chrbtica) už boli poškodené chronickými degeneratívnymi zmenami, ktoré nemajú absolútne žiaden
súvis s posudzovaným zranením, preto nemožno všetky bolesti vzťahovať len na ten pooperačný stav.

Každý poškodený pri takej zlomenine je operovaný, v tomto prípade sa to takmer ideálne podarilo,
každý dostane barle a začína chodiť, to nie je komplikácia liečby, to je obvyklý štandardný a korektný
spôsob liečby. Chôdza na barlách pri takomto type zlomeniny je jednoducho nevyhnutnou súčasťou
liečby, neexistuje iný spôsob, ako človeka postaviť, len s odľahčovaním chôdze na barlách. Z tohto
pohľadu nevidel znalec nejaký rozpor v tom, že nie je to nová bolesť, nie je to niečo, čo sa neočakáva,

niečo,čokomplikujesituáciu,alejetojednoduchoštandardnousúčasťouliečbytakéhototypuzlomeniny.
Pooperačné bolesti by mal určite každý pacient pri chôdzi na barlách, ale je rozdiel, či človek má 40, 80
alebo 120 kíl, takže inú váhu na tých barlách nesie, a predsa váha žalobkyne nemá absolútne súvis s
dopravnou nehodou, nepribrala po dopravnej nehode, čo je fakt. Znalec poukázal aj na to, tá vyhláška,
ktorá upravuje bodovanie bolestného a SSU, je v podstate jednoznačná. Ak dôjde ku komplikáciám,

možno zvýšiť. Keďže tu ku komplikáciám nedošlo, nie je kvôli čomu zvýšiť bodové ohodnotenie. Znalec
ťažko môže hodnotiť, prečo ošetrujúci lekár zvýšil bodové ohodnotenie bolestného žalobkyne v prvom
posudku o bolestnom. Ja som nezvýšil preto, že na to nebol jednoducho dôvod. Vyhláška je z r.
1965, v r. 2004 bola nová vyhláška, v roku 1965 sa takéto zlomeniny pravdepodobne ešte neoperovali,
čiže je tam len kategória -zlomenina fibulárneho kondylu a v preambule vykonávacej časti tej vyhlášky

je napísané, že ak došlo v súvislosti s liečbou zranenia k operačnému výkonu, tak sa pridá 50%,
čiže toto je vlastne zvýšenie, čiže je to vlastne kategória, do ktorej zaradil túto zlomeninu s tým, že
povaha zranenia si vyžadovala operačný výkon. Vyhláška z r. 1965 je stručnejšia a nie tak presne
kategorizuje jednotlivé zranenia a vo vykonávacej časti vyhlášky je uvedené, že pokiaľ došlo v súvislostis liečbou k operačnému výkonu, tak sa základná sadzba zvyšuje o 50%, a je to aj uvedené na str. 13
posudku, kde je tabuľka- odškodnenie za bolesť. Nie je to zvýšenie z dôvodu komplikácii, ale z dôvodu
povahy liečby. Pri klinickom vyšetrení žalobkyne zmeral znalec obvody lýtok, kolien, predkolenia a

stehien krajčírskym metrom a nebol žiaden rozdiel medzi jednou a druhou končatinou, žiadne lymfatické
opuchy jednoducho nemala. Znalec trval na tom, že zlomenina predkolenia je ideálne zhojená, ideálne
pooperovaná, počas liečby nedošlo absolútne k žiadnym komplikáciám, ktoré by zdôvodňovali nejaký
nadštandardný diskomfort počas liečby a po liečbe, kedy skutočne takéto zlomeniny zanechávajú
trvalé následky aj ťažké, ale v tomto prípade tá liečba bola excelentná, lebo málokedy sa to tak

dobre podarí pooperovať. Čo sa týka tých bolestí, gro subjektívnych ťažkostí žalobkyne prisudzoval
na vrub artrotických degeneratívnych zmien váhonosných kĺbov, to zn. členky, kolená, bedrá a axiálny
skelet, teda chrbtice pri chronickom preťažovaní, pri ťažkej obezite žalobkyne, nakoľko žalobkyňa v
dobe úrazu mala 90 kg a výšku 164 cm, takže nadváhu mala podľa znalca cca 30 kg. Bolesti sú
subjektívna kategória. Existuje objektivizovateľná alebo očakávaná miera bolesti pri nejakom zranení,
napr: keď si zlomím stehno, tak ma to bude bolieť rok, ale neexistuje dôvod na to, aby vyliečená

zlomenina, aj v tomto prípade podotýkam ideálne vyliečená zlomenina bolela po 5 rokoch. To naozaj
sa nedá ani vylúčiť nejaké účelové správanie alebo zveličenie subjektívne. Na základe spôsobu liečby
a výsledkov tej liečby a klinického vyšetrenia žalobkyne dospel znalec k takémuto záveru. V priebehu
liečby a rekonvalescencie sa nevyskytli žiadne mimoriadne okolností, ktoré by odôvodňovali zvýšenie
bolestného nad ten štandardný rámec, teda nad základné ohodnotenie a zlomenina predkolenia je

hodnotená 150 bodmi aj s tým 50% navýšením, ale to je v rámci operácie. V tom bodovom ohodnotení je
už zabudované aj operácia a bolestivosť počas operačného výkonu a rekonvalescencia, nemôžeme to
brať, že odškodníme operovanú zlomeninu a teraz sa vrátime k tomu, že operácia bol nejaký mimoriadny
spôsob liečby, pretože nebol. Tá samotná operácia a následná rekonvalescencia je už v podstate v tej
položke základného bodového ohodnotenia obsiahnutá, takže keď sa bavíme o operačnom výkone, a

tenobodujeme,potomsanemôžemevrátiťkoperácii.Operáciaještandardnývýkon,štandardnýspôsob
liečby. Z preambuly tej vyhlášky a z vykonávacieho predpisu ako takého vyplýva, čo je mimoriadnym
zreteľomamimoriadnymzreteľomsúťažkékomplikácie,hnisanievranách,zdravotnékomplikácie,ktoré
vzniknú v súvislosti s úrazom alebo jeho liečbou, ale tu nemôžeme predsa brať štandardný praktický
ideálny spôsob liečby, aj keď ťažkého zranenia, čo znalec nespochybnil, že to bolo ťažké zranenie a

má dobu liečenia aj 6 mesiacov, ale jednoducho tá liečba prebiehala úplne ideálnym spôsobom a tu
jednoducho na to dôvod nebol. Bolestivejší spôsob liečby a subjektívne výraznejšie ťažkosti žalobkyne
sú dve úplne odlišné kategórie - či z právneho a medicínskeho hľadiska, v tomto prípade jednoducho
bolestivejší spôsob liečby nebol, ale bol štandardný. Bolo len otázkou času, kedy žalobkyňa bude
mať ťažkosti pre rozsiahle degeneratívne zmeny celého axiálneho skeletu a váhonosných kĺbov. Je

potrebné oddeliť trvalé následky, ktoré sú výlučne v príčinnej súvislosti so zranením a tie, ktoré sú
výslovne degeneratívneho charakteru a sú jednoducho následkom spôsobu života, choroby chrbtice,
ide o chronickú chorobu obéznych ľudí. Trvalé následky v jej prípade po osobnom klinickom vyšetrení
sú vzhľadom na charakter tohto zranenia minimálne. Pohyblivosť tých kolenných kĺbov má žalobkyňa
vynikajúcu, na obidvoch kolenách má artrózu, čiže artrotické zmeny, nemôžeme preto tvrdiť, že

zlomenina bola vľavo a artróza pravého kolena je následkom zranenia ľavého kolena, taktiež nemôžeme
tvrdiť, že to, že chodila 3 mesiace s barlami, to spôsobilo bolesti ramien, chrbtice. Rozsah trvalých
následkov tak, ako je opísaný v znaleckom posudku, neznižuje pracovnú schopnosť univerzálne pre
výkon akejkoľvek činnosti a neznižuje možnosť pracovného zaradenia univerzálne. Samozrejme, ak by
žalobkyňa bola napr. šprintérka na 400 m, tak samozrejme s takouto zlomeninou skončila, ak sa bavíme

o športe, ale pre bežný život, pre bežné pracovné aktivity a štandardné bežné pracovné zaradenie
53 ročnej ženy, ktorý vek mala v čase úrazu, trvalé následky sú ľahkého stupňa a zásadne neznižujú
pracovnú schopnosť, nevyžadujú si krátenie pracovnej zmeny, nevyžadujú si špeciálny režim a pod. V
súčasnej dobe žalobkyňa sporadicky navštevuje odborného lekára- ortopéda v máji 2006 a druhýkrát
v máji 2007, čiže s ročným odstupom, naposledy v januári 2008 pre ťažkosti v zmysle bolesti oboch

kolien, ramien a krčnej oblasti chrbtice. Šoférovanie a zásobovanie, v tom nevidel znalec žiaden problém
(zásobovanie ako prenášanie bremien v normálnom rozsahu u 53 ročnej ženy), stavebná činnosť -
samozrejme nevidí problém s predpokladom, že by žalobkyňa nemurovala, čo už súvisí s vekom a
pohlavím. Podľa znalca je schopná žalobkyňa do nejakej rozumnej výšky vyliezť aj na rebrík. Vo veku
53 rokov by bola mimoriadne aktívna, či by ten úraz mala alebo nemala, tak pri tejto prehnanej aktivite

a prehnanom preťažovaní svojho vlastného organizmu, hlavne čo sa týka pohybového aparátu, by
rozhodne s týmto preťažovaním skončiť musela, či chce alebo nechce, lebo tie degeneratívne zmeny
nevznikli z večera do rána a rozhodne nie sú len následkom toho úrazu. Ak žalobkyňa užíva denne
lieky, ako tvrdí, jej stav nie je výlučne následkom dopravnej nehody, ale ťažkého chronického preťaženiapohybového aparátu nielen nadváhou, ale špeciálne aj práve týmito aktivitami, ktoré uvádza žalobkyňa-
práca vonku, vo vlhku, v chlade, na rebríku, atď., to všetko ma samozrejme zničujúci vplyv na pohybový
aparát, takže nemôžeme všetky dnešné ťažkosti žalobkyne objektívne zvaliť na dopravnú nehodu. V

januári 2008 bola žalobkyňa raz na ortopédii a vychádzajúc z dokumentácie, ktorá existuje, jej praktická
lekárka eviduje 3 návštevy na ortopédii. Pokiaľ mala nejaké výhrady alebo nespokojnosť pri osobnom
vyšetrení znalcom žalobkyňa, nebol problém to tam vytknúť, k čomu nedošlo. Na záveroch znaleckého
posudku trval znalec v plnom rozsahu.
Vzhľadom na rozdielne závery znalcov pri bodovom hodnotení bolestného žalobkyne, ako aj SSU,

súd požiadal znalcov MUDr. Podhradského a MUDr. C. o predloženie odborného vysvetlenia. MUDr.
Q.a súd už v tom smere neoslovil, nakoľko MUDr. Q. už nie je zapísaný v zozname znalcov MS
SR. Znalec MUDr. U. považoval vek a váhu za nerozhodujúcu pri liečení vnútroklbnych zlomenín pri
chôdzi za používania vysokých nemeckých barlí. Vo svojom posudku vychádzal z udania ťažkostí
a komplikácií pacientkou s tým, že objektívne sa môže vyjadriť fyziatricko-rehabilitačné oddelenie,
kde rehabilitovala. Podľa neho žalobkyňa nemôže bicyklovať, chodiť na túry, na dlhšie vzdialenosti,

nevydrží dlhšie stáť. Žalobkyňa každý rok má absolvovať kúpeľnú liečbu pohybového aparátu pre
opuch predkolení a neuralgické bolesti, fyzickú aktivitu má vykonávať podľa veku, kondície a habitu,
aktívne športovanie je u nej nemožné, vhodné sú prechádzky s paličkou a opakované kúpeľné liečby.
Poukázal na to, že dňa 10.4.2014 bol vykonaný žalobkyni artrotest dolných končatín odborným lekárom
a zistený opuch vľavo. V odpovedi k bodovému hodnoteniu žalobkyne uviedol opätovne len jednotlivé

zranenia a im prisúdený počet bodov podľa vyhl.z r. 1965, bližšie nezdôvodnil ním stanovený počet
bodov odškodnenia. Znalec MUDr. C. zotrval na záveroch jeho posudku v tvrdení, že opuchy lýtka u
žalobkyne neexistujú, netrpí známkami asymetrie dolných končatín, že sú tam milimetrové odchýlky
spôsobené obezitou žalobkyne a nie opuchom končatiny, že pre bežné rekreačné športové aktivity
(plávanie, turistika), práce v domácnosti, či v záhrade, vedenie mot. vozidla, rodinné a spoločenské

činnosti trvalé následky úrazu nepredstavujú prakticky žiadne obmedzenie. Trvalé následky nemajú
vplyv na samoobslužnosť žalobkyne a zásadný vplyv na jej pracovné zaradenie, keďže neznižujú jej
pracovnú schopnosť.
Súd právne posúdil prejednávanú vec najmä podľa týchto ustanovení zákonov:

Podľa § 427 ods. 1,2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na
zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak nejde o chorobu z povolania

z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 35/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ktorá bola zrušená
zákonom č. 437/2004 Z.z. dňom 31.7.2004) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhl. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhl. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladu, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia

obmedzené lebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa§7ods.1cit.vyhl.výškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčuje
sumou 60.- Sk za jeden bod. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia celková výška odškodnenia za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia nesmie presiahnuť sumu 240.000.- Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000.- Sk. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia v
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2.

Náhradazabolesť azasťaženie spoločenskéhouplatneniasúdverelatívnesamostatnézložkynáhrady
škody na zdraví, aj keď boli upravené spoločne. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za
bolesť následnú, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Dôvody umožňujúce výnimočné riešenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým

z okolností vymedzených častí A - zásady pre hodnotenie odd. I. - odškodnenie za bolesť ods.
6, 7 tvoriacich prílohu vyhl. č. 32/65 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok
základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov, s prihliadnutím na rozsah a
povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú komplikovanú liečbu, ako aj jej trvanie. Postup pri
zvyšovaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. je svojou

povahou výnimočný, vyjadrený pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Pri posudzovaní zvýšenia
odškodnenia súd musí skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie
pred vzniknutou ujmou na zdraví, a sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené v lekárskom posudku môže primerane zvýšiť nad
stanovené sadzby odškodnenia, avšak len

vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, s prihliadnutím na mimoriadnu povahu a
okolnosti konkrétneho prípadu.

Súd skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odškodnenia, ako sa domáhala
žalobkyňa.Vychádzalpritomzvykonanéhodokazovania,pričomdôkazyhodnotilvovzájomnejsúvislosti

podľa svojej úvahy s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 132 O.s.p.). V súlade so
záverom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení aj po doplnení dokazovania súd dospel k záveru,
že uplatnený nárok na odškodnenie za bolesť a SSU vo výške 45-násobku základného bodového
hodnotenia nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o priznanie základného bodového hodnotenia SSU, takýto nárok si podľa názoru súdu
žalobkyňa neuplatnila. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení,
ktorým je tunajší súd viazaný (§ 226 O.s.p.), že žalobkyňa (tak, ako to upresnila aj na pojednávaní pred
odvolacímsúdom)vuplatňovanejnáhradezaSSUžiadalapriznať komplexnúnáhradu (zodpovedajúcu
základnému počtu bodov, aj mimoriadnemu zvýšeniu na požadovaný násobok) a nie je sporné,

že z tohto titulu jej nebolo plnené doposiaľ nič žalovaným, ani vedľajším účastníkom, v súlade so
základným bodovým hodnotením SSU znalcom MUDr. C. v hodnote 150 bodov, ktoré účastníci po jeho
vyčíslení v konaní nerozporovali žiadnym relevantným spôsobom, súd priznal žalobkyni podľa bodového
ohodnotenia v jeho lekárskom posudku odškodnenie zodpovedajúce základnému počtu bodov SSU v
sume 298,75 eur (60 Sk x 150 bodov=9000 Sk). Z výsledkov najmä znaleckého dokazovania, ale aj

z výpovedí svedkov možno uzavrieť, že úraz žalobkyne zo dňa 13.7.2001, ktorý utrpela pri dopravnej
nehode, zanechal u nej trvalé následky, preto takáto základná náhrada žalobkyni patrí aj v prípade,
ak by tieto trvalé následky nezakladali nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU.
Predpoklady pre zvýšenie náhrady za bolesť a SSU, bez ohľadu na žalobkyňou požadovaný rozsah
zvýšenia, však podľa posúdenia súdu v danom prípade splnené neboli.

Zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. umožňuje primerane zvýšiť odškodnenie
len v celkom výnimočných prípadoch, ktorým podľa názoru súdu v danej veci prípad žalobkyne nie je.
Pre vyhovenie uplatnenému nároku súd nemal skutkové podklady, a to ani po doplnení dokazovaniavýsluchom svedkov a znalca. Súd vychádzal pri rozhodovaní z odborných posudkov znalcov, obsah
ktorých bližšie za tým účelom opísal vyššie a vzal do úvahy medicínske závery všetkých znalcov o
zraneniach žalobkyne utrpených pri dopravnej nehode 13.7.2001 a ich trvalých následkov. V prvom

rade súd zistil, že v prvom posudku zo dňa 15.1.2002 o bolestnom MUDr. L. nepostupoval v súlade s
platnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad, ako konštatoval odvolací súd, keďže priznal
zvýšenie pol. 1 o 100 bodov (pri zlomenine vonk. kondylu ľavej píšťaly), čo bolo v rozpore s prílohou
vyhl.č. 32/1965 Zb. časť A bod 6, podľa ktorého hodnotenie odškodnenia na zdraví vykonané podľa
ods. 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, nie o 100%, z čoho je zrejmý nesprávny záver tohto lekára v danom

posudku v bodovom hodnotení, na ktorý súd nemohol prihliadať a vzal do úvahy ZP MUDr. C., ktorý
zvýšenie bodov o 50% vykonal u tejto položky (zo 100 bodov na 150 bodov) podľa prílohy A.I. bod 6,
písm. c) cit. vyhl. z dôvodu, že povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, nie z dôvodu komplikácií,
pričom samotná bolesť a jej bodové hodnotenie už zahŕňa (prihliada sa) na sťaženie zdravotnej pohody
podľa prílohy A. I. 4 cit. vyhl..

Vo všeobecnosti , vychádzajúc z ust. § 2 ods.2 vyhl. č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť nepatrí: a)
za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v
organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c)
za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.

Odškodnenie za bolesť musí byť v každom prípade primerané a patrí tým poškodeným, ktorí v dôsledku
úrazu vytrpeli komplikovanú liečbu s veľkými bolesťami, opakovanými operáciami, keď liečba prebehla
neštandardným (neobvyklým) spôsobom. Žalobkyňa považovala za podstatné, že následkom úrazu
sa podrobila dlhotrvajúcej liečbe, dvom hospitalizáciám, operácii, bolestivej rehabilitácii a dlhodobej
práceneschopnosti. Zdôrazňovala, že liečba bola skomplikovaná pridružením bolesti v oblasti zápästia,

šije a chrbtice, ktoré súviseli s používaním barlí, ortézy a šetrením postihnutej dolnej končatiny, že v
priebehu liečby trpela poruchami spánku a úzkosťou, pričom užívala sedatíva a hypnotiká, pričom
tvrdila, že bolesťami trpí aj doteraz.

Podľa ustálenej súdnej praxe súd vychádza striktne z posudku znalca. Z medicínskych záverov znalcov

(odôvodnených súdom na str. 7-9 tohto rozsudku), na ktoré v plnom rozsahu poukazuje súd aj po
zhodnotení dôkaznej situácie po doplnení dokazovania, je zrejmé, že znalci ani nepristúpili k navýšeniu
bodového ohodnotenia na dvojnásobok základnej sadzby podľa vyhl. č. 32/65 Zb., bodové ohodnotenie
sa pohybuje na dolnej hranici bodovej hodnoty, všetci znalci sa zhodli po zhodnotení rozsahu zranení na
tom, že zranenia utrpené žalobkyňou pri dopravnej nehode 13.7.2001 boli ťažké. Podľa znalcov MUDr.

Q. a MUDr. C. najväčšiu bolesť žalobkyňa pociťovala ihneď po úraze, bolesti sa postupne zmierňujú,
úplne ustupujú po 10 - 12 týždňoch po úraze liečbou bežnými analgetikami. Neuralgické bolesti ľavého
kolena a ľavého predkolenia boli subjektívne udávané len žalobkyňou. Závery znalcov MUDr. Q. a
MUDr. C. sa zhodli aj v tom smere, že žalobkyňa lymfatickými opuchmi ľavej dolnej končatiny v oblasti
lýtka a členka netrpela a netrpí, pričom znalec MUDr. C. milimetrové odchýlky pripisoval ťažkej obezite

žalobkyne. MUDr. Q. rovnako konštatoval, že v zdravotných záznamoch žalobkyne sú spomínané jej
ťažkosti s krčnou a hrudnou chrbticou, aj ľavým ramenom na podklade degeneratívnych zmien zistených
na rtg snímkach a tieto ťažkosti nesúvisia priamo s úrazom, ale ich vznik bol potencovaný už existujúcimi
degeneratívnymi zmenami, že žalobkyňa navštívila ortopedičku MUDr. F. aj kvôli problémom s pravým
kolenom a tie tiež súviseli s degeneratívnymi zmenami v pravom kolene, nie s úrazom. Aj keď MUDr.

U. v posudku konštatoval lymfatické opuchy ľavého predkolenia a ľavej nohy žalobkyne, ktoré sú podľa
neho trvalé a prakticky sa nedajú odstrániť, závery znalcov MUDr. Q. a MUDR. C. svedčia o opaku,
teda že liečba žalobkyne prebiehala obvyklým a štandardným spôsobom, bez sprievodných komplikácií,
za ktorú nemožno považovať bolesti lakťov, zápästí, ramien a chrbtice pri nácviku chôdze s barlami,
lebo tieto ťažkosti zásadnou mierou boli spôsobené ťažkou obezitou žalobkyne a nemožno ich dať do

výlučnej príčinnej súvislosti so zhojeným zranením ľavej píšťaly. Z toho možno vyvodiť, že v tom smere
nemožnoprihliadaťnaposudokMUDr.U.onapriektomu,žepriodbornomvysvetleníksvojmuposudkuz
26.4.2014 predložil lekársku správu - nález od MUDr. T. S., v ktorej sa konštatuje o. i.......“prít. lymfodém
oboch DK,, subj. bolesti oboch DK“, pretože je pochybné a nepreukázané, či k bolestiam a opuchu oboch
DK došlo u žalobkyne následkom úrazu alebo z iných zdravotných dôvodov. Vyčerpávajúcim

spôsobom znalec MUDr. C. rozobral jednotlivé zranenia žalobkyne, popísal mechanizmus ich vzniku a
spôsob liečby s nutnosťou operačnej intervencie a 2 ustanovení ustanovení znalci sa zhodli na liečbe
žalobkyne, že tá prebehla obvyklým a štandardným spôsobom, bez sprievodných komplikácií, za ktorú
nemožno považovať bolesti lakťov, zápästí, ramien a chrbtice pri nácviku chôdze s barlami, lebo tietoťažkosti nemožno dať do výlučnej príčinnej súvislosti so zhojením zranením ľavej píšťaly, pričom pocit
únavy, poruchy spánku a psychický diskomfort hodnotili ako sprievodný znak akéhokoľvek vážnejšieho
zranenia spojeného s hospitalizáciou a zmenou obvyklého životného štýlu, čo je nielen medicínsky

názor, ale aj ľudsky logické. Pritom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobkyne, z ktorých vychádzal
znalec MUDr. U., aj vypočutí svedkovia, ale objektívne hľadisko, zhodnotené a vysvetlené jasne a
nepochybne medicínsky MUDr. C., teda to, že by bolesti a ťažkosti takto v danom mieste a čase (v tej
istej situácii) nevnímala aj každá iná fyzická osoba. Znalec sa podľa názoru súdu ani nemôže vyjadriť
k záverom iného znalca v jeho znaleckom posudku, ak nemá k dispozícii závery lekárskych vyšetrení,

ktoré boli podkladom na jeho vyhotovenie.

Po zhodnotení dôkaznej situácie ohľadom bolestného, vychádzajúc z podrobne vysvetlených a
zhodných záverov znalcov MUDr. Q. a MUDr. C. uvedených vyššie, ktorí vyčerpávajúcim a dostatočným
spôsobom dali odpovede na sporné otázky, kedy vychádzali zo zdravotnej dokumentácie, nielen z
tvrdenia posudzovanej osoby (ako všetci svedkovia mali vedomosť o bolestiach sprostredkovane od

žalobkyne),žeodškodneniezabolesťboloužalobkyniobsiahnutéužvzákladnombodovomohodnotení,
t.j. v súlade s § 2 ods. 1 cit. vyhl., t.j. za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Žalobkyňa
nepreukázala v konaní, že u nej pretrvávajú bolesti a že musí užívať lieky následkom dopravnej nehody.
Psychické ťažkosti boli u nej mierneho a prechodného charakteru a u bolesti zápästí, lakťov, ramien

a chrbtice nešlo o komplikáciu liečby. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia a to bolo dostatočné podľa vysvetlenia znalcov, preto nebol preukázaný v
konaní žiaden dôvod na navýšenie odškodnenia za bolesť v žiadanom, ani inom násobku základného
bodového ohodnotenia.

Žalobkyňa bola názoru, že § 7 ods. 3 cit. vyhl. v súlade s výkladom súdov nevyžaduje výnimočnú
mimoriadnosť zapojenia sa v rozličných sférach života pred úrazom, ale vyžaduje len osobitosť prípadu,
ktorá môže byť daná aj nedostatočným odškodnením v rámci bodového ohodnotenia lekárov v posudku
a zmenou zapojenia sa do života po úraze oproti plnohodnotnému výkonu činnosti pred úrazom, ako
to bolo aj v jej prípade, keďže pociťuje po úraze výrazne zníženú kvalitu života a nepriaznivú prognózu

zdravotného stavu s tým, že prestala vykonávať všetky voľno časové aktivity. S takýmto názorom nie
je možné súhlasiť.

V súlade s cit ust. vyhlášky náhradu za SSU môže súd zvýšiť len v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity. I keď uznanie invalidity je jedným, nie však jediným prípadom hodným

osobitného zreteľa, pri splnení ktorého súd môže náhradu za SSU priznať (por. uznesenie NS SR 5Cdo
212/2010), nepochybne pre záver o jeho prítomnosti je potrebné, aby nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh boli výnimočné (osobité), a to až do tej miery, že bez zvýšenia by odškodnenie
v rozsahu len základného

bodového ohodnotenia celkom zrejme nemohlo spĺňať zákonom stanovenú požiadavku primeranosti.
Totiž to, ako v konaní správne argumentoval vedľajší účastník na strane žalovaného, odškodnenie za
SSU už samo vo svojej podstate v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh a už priznanie odškodnenia v základnej

výmere predpokladá existenciu obmedzení v možnosti spoločenského uplatnenia poškodeného. Súdna
prax pripúšťa zvýšenie náhrady za SSU nad rozsah základného bodového ohodnotenia len vo
výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne
obmedzené, či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych,
športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo vtedy, keď je poškodený pre následky

úrazu takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (por.
rozsudok NS SR 3Cdo 90/2004, uverejnený v periodiku ZSP č. 74/2005).

V posudzovanom prípade nebolo pochýb o tom, že žalobkyňa pred dopravnou nehodou žila
usporiadanýmrodinnýmživotom,aktívnesazapájaladopracovnéhodianiaakopodnikateľkaavenovala

sa svojim záľubám. Aktivity žalobkyne v týchto oblastiach však podľa posúdenia súdu nedosahovali
mimoriadnu úroveň a súd nevzhliadol v týchto oblastiach spoločenského uplatnenia nič významné, čo
by ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňovalo mimoriadne zvýšenie odškodnenia jej SSU. U
žalobkyne rovnako nemožno konštatovať, aby pre následky úrazu bola takmer vyradená zo života aleboaby jej predpoklady na uplatnenie v spoločnosti boli takmer stratené, keďže takto mimoriadne hodnotené
môžu byť len najťažšie následky pre spoločenské uplatnenie, predovšetkým keď u poškodeného dôjde
k strate sebestačnosti v drvivej väčšine podstatných životných úkonov, alebo k založeniu odkázanosti

na inú osobu pri úkonoch osobnej hygieny, obliekania, stravovania a pohybu, alebo strate schopnosti
žiť plnohodnotný rodinný a manželský život, alebo k strate schopnosti akejkoľvek činnosti v pracovnej
oblasti, športovej oblasti, kultúrnej, spoločenskej oblasti alebo v politickom živote. Podľa ustálenej
súdnej praxe SSU sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví preukázateľné trvalé a výraznejšie
nepriaznivé dôsledky a je nimi možno rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie mimoriadnej povahy v

účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, či športovom živote. Za
takého prípady možno považovať napr. stratu orgánu, stratu sebestačnosti, úplné znemožnenie výkonu
povolania, voľby partnera a pod.

Riadiac sa týmito úvahami súd výšku odškodnenia za SSU žalobkyne v rozsahu základného bodového
ohodnotenia považoval za primeranú povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a rozsahu, v

akom sú obmedzené jej možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Uplatnený nárok žalobkyne na
jeho zvýšenie tak nepovažoval za dôvodný a preto návrh aj v tejto časti zamietol.

Aj po zhodnotení jednotlivých výpovedí svedkov v konaní súd dospel k názoru, že trvalé následky
skrz dopravnej nehody žalobkyňu nevylúčili, ani neznemožnili jej uplatnenie v akejkoľvek oblasti života.

Žalobkyňaajkeďbolapracovneaktívnavoveku53rokov,nejednásavšeobecneoosobitú,čivýnimočnú
činnosť ženy- podnikateľky aj napriek tomu, že sa zaoberala viacerými činnosťami (stolárska dielňa,
zásobovanie, reštauračné služby). Každodenný život vo vlastnej firme vykonávajú aj iné ženy v
spoločnosti a rovnako venujú
práci aj víkendy. Z podnikateľskej činnosti nebola v dôsledku úrazu ani vylúčená, ani mimoriadne

obmedzená. Ako sa vyjadril svedok S., utlmili sa síce zákazky v stolárskej dielni po úraze žalobkyne, tzn.
že neskončili úplne. Pokiaľ ide o zásobovanie, sama sa nezúčastňovala zásobovania kvôli nohe podľa
svedka F., ale riadila zamestnancov z kancelárie. V reštaurácii podľa svedkyne Q. už nebolo potrebné
ani tak zásobovať tovarom pre menej akcií a nezáujem ľudí, ako pred úrazom žalobkyne. Prevádzku
stolárskej dielne žalobkyňa len kontrolovala (bol tam zodpovedný zástupca, ako sama uviedla) a čo sa

týka manažérskej práce na stavbách, pri ktorej podľa svedka Ing. Q.B. vykonávala podľa potreby spolu
so svedkom aj fyzické činnosti -„výstup na rebrík, kľaknutie, či plazenie, lezenie“, aj keď ide o fyzickú
činnosť, tá tiež nie je podľa názoru súdu ničím mimoriadne náročná, prípadne výnimočná, na ktorú treba
brať zreteľ, pričom výpoveď svedka Q. nesvedčí o frekvencii takej fyzickej činnosti žalobkyňou, teda v
podstateani intenzitatakejčinnostinebolapreukázanáakomimoriadnejpovahyvzhľadomnafakt,žepo

dobu 10 rokov spolupracovali tak 30 mesiacov. Znalci MUDr. Q. a MUDr. C. vyjadrili zhodný medicínsky
názor, ktorý nemožno pominúť, že trvalé následky aj keď ťažkého úrazu vzhľadom na charakter zranenia
u žalobkyne sú minimálne, ľahkého stupňa a zásadne neznižujú jej pracovnú schopnosť, ani pracovného
zaradenia. Znalec MUDr. C. dával do súvisu zvýšené bolesti žalobkyne predovšetkým v súvislosti s jej
habitusom, čo je tiež medicínsky záver, ktorý súd musí vziať do úvahy, pretože je závažný pre posúdenie

SSU voľnou úvahou súdu. Rozdiely u znalcov súvisia s tým, že ubehla určitá doba od skončenia liečby
a stav žalobkyne sa vyvíjal, pričom má ideálne zhojenú zlomeninu. Znalec síce subjektívne, ale vždy
na základe objektívnych vstupov stanoví medicínsky záver. Žalobkyňa poukazuje predovšetkým na
výpovede svedkov, ktoré súd nehodnotil tak, ako očakávala. Výpovede svedkov však súd hodnotí v
súvislosti s ďalšími dôkazmi- odbornými zhodnými názormi znalcov, podľa ktorých má žalobkyňa len

ľahšie obmedzenie pri určitých činnostiach (napr. práca v drepe, kľaku, dlhodobé státie), ale nie je to
také zásadné obmedzenie výkonnosti vo všetkých smeroch, ako udáva žalobkyňa. Ťažkosti udávané
žalobkyňou, že pre nerovnakú hrúbku nôh a predkolení si nemôže kúpiť alebo nosiť spoločenskú obuv,
sa podľa znalca MUDr. Q. nezakladajú na pravde. Z toho hľadiska nemožno brať tvrdenie žalobkyne
do úvahy. Tiež tvrdenie žalobkyne a jej blízkych, že takmer všetky bežné domáce práce vykonáva jej

manžel alebo vnuk. Vzhľadom na vek, nadváhu a k tomu degeneratívne zmeny pohybového aparátu
(tie rozhodne nie sú len následkom toho úrazu) a s tým súvisiacu slabšiu fyzickú zdatnosť sa aj
logicky predpokladá pomoc ženy od členov rodiny. Môže podľa lekárov vykonávať činnosti súvisiace
s bežným prežívaním života, bežným štandardom, staraním sa o domácnosť. Skutočne žalobkyňa
nemala znemožnené ďalšie podnikanie, vrátila sa po liečbe do svojej firmy a naďalej pracovala, aj keď

išlo o poradenskú činnosť, s prevahou sedavej práce kvôli obmedzeniu pohyblivosti končatiny. Nie je
žalobkyňa odkázaná na pomoc inej osoby, naďalej šoféruje, nenavštevovala žiadneho odborníka kvôli
údajným psychickým problémom a fakticky na jednej strane tvrdí žalobkyňa, že tie trvalé následky
sú neporovnateľne ťažšie, na druhej strane v podstate sa liečbe tých trvalých následkov, resp. liečbesprievodných príznakov nevenuje, keď navštívi ortopéda raz ročne a ešte aj k tomu pre iné ťažkosti, nie
s ľavým kolenom. Obmedzenia sa týkajú len jej zvýšenej fyzickej námahy, ktoré nemajú zásadný vplyv
na pracovné zaradenie žalobkyne a neznižujú jej pracovnú schopnosť.

Udávané osobité ťažkosti a bolesti vnímané subjektívne žalobkyňou neboli však objektivizované zo
strany znalcov, preto na ne nemožno prihliadať. Súd nemôže uprednostňovať osobné
presvedčenie žalobkyne pred medicínskymi závermi. Nie je možné, aby súd navýšil odškodnenie SSU,
ak lekár nenavýšil ani základné bodové hodnotenie, ak mal na to oprávnenie. Bez ohľadu na konečné

skutkové závery je nutné poukázať taktiež na právnu stránku veci a zdôrazniť, že ust. § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. síce pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a to i nad stanovené najvyššie sadzby
odškodnenia, ale len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy športové,
kultúrne alebo iné zapojenie poškodeného pre úrazom bolo celkom mimoriadne a na vysokej úrovni.
Nemožno totiž prehliadať, že odškodnenie za SSU samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných

potrieb, ako tomu bolo v danom prípade.
Nakoľko nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, aby išlo u žalobkyne o výnimočný prípad hodný
osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, nie je možné sumu odškodnenia nad základné bodové
hodnotenie primerane zvýšiť a súd jej nárok na zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže

rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením, ak nerozhoduje o nich v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.
1 O.s.p.).