Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202263
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415202263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný

podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti
odporcovi: D. E., narodený X. XX. XXXX, naposledy bytom O.L. XXXX/X, XXX XX R., toho času na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Ľ. F., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, o
zaplatenie 70,70 €, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava IV pod č. k. 5C/58/2015-15 zo dňa
18. 6. 2015.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 70,70 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku
za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29,99 eura do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána,
advokáta so sídlom Námestie Martina Benku, 9-C1, Bratislava, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo

účtu B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: I., VS: XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 18. 2. 2015 domáhal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 € z dôvodu, že odporca sa v dopravnom
prostriedku navrhovateľa na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom.

Súdvkonanívydalplatobnýrozkazč.k.5C/58/2015-15zodňa18.6.2015,ktorýsanepodariloodporcovi
doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd zrušil.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nepodarilo napriek zisťovaniu zistiť pobyt odporcu, ustanovil súd

odporcovi uznesením z 5. mája 2016 č. k. 5C/58/2015-29 opatrovníka podľa § 29 O.s.p., s ktorým ďalej
konal vo veci.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec je podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. drobným sporom a preto súd postupoval podľa § 156
ods. 3 O.s.p. a oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 30. 6. 2016.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 12.
8. 2015, z ktorého vyplýva, že odporca sa v uvedený deň nepreukázal platným cestovným lístkom,teda cestoval bez cestovného lístka a odmietol zaplatiť cestovné a úhradu za cestovanie bez platného
cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,
ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom

vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe
oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zástavky do cieľovej stanice
alebo zástavky podľa tarify cestovného alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zástavke. Tým nezanikne nárok dopravcu

na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zástavky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac
stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave
je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom
období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 70,- eur.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeodporcacestovalvdopravnomprostriedkunavrhovateľa,
pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Podľa vyššie uvedených
ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť cestovné 0,70
eura a úhradu 70,- eur. Odporca túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť
zaplatiť ju navrhovateľovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 29,99 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na §

149 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o samotnú výšku trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3
úkony právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier,

ďalšia porada s klientom, 3. podanie návrhu) a 3x režijný paušál po 8,39 eura + 20% DPH, spolu vo
výške 89,96 eura.

Je potrebné uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon, ktorý
bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) a ani v priamej a bezprostrednej súvislosti

s ním, nakoľko tento úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho
zastúpenia spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie
práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia
za tento úkon právnej služby navrhovateľovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento
úkon posudzoval ako úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v návrhu tiež označený),

rovnako by za neho náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej
veci by vzhľadom na charakter posudzovanej veci bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, navyše
jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150

ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony
právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu) + 2x
režijný paušál po 8,39 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu
náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovy

konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony
právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) sú nepomerné vo vzťahu k výške uplatnenej
pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv. formulárovú
žalobu, teda o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v
zásade iba identifikačnými údajmi žalovaného a dopravného prostriedku, v ktorom žalovaný cestoval.

Skutkový základ návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej
argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností
možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon,
ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by
nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a

času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za návrh vo

výške16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej
služby (16,60 eura) + režijný paušál (8,39 eura) + 20% DPH (5 eur). Na podporu správnosti záverov, z
ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva tiež do
pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom
ústavný súd dospel k obdobným záverom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV, písomne dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.