Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Pátrovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/292/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311203686
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4311203686.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., B. A. XX, proti
odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151
700, o ochranu osobnosti a iné, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
17. marca 2016 č. k. 14C/62/2011-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 17. marca 2016 č. k. 14C/62/2011-122
zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. O náhrade trov predbežného
opatrenia rozhodne v zmysle § 145 OSP.
V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 10. 03. 2011 sa navrhovateľ domáhal
podania návrhu na zastavenie exekučného konania, písomného ospravedlnenia za vzniknutú ujmu a

nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur. Okrem toho žiadal nahradiť trovy konania. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 02. 10. 2012 č. k. 14C/62/2011 tak, že žalobný návrh zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd uznesením zo dňa 05. 12. 2013 č. k. 8Co/167/2013-88 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, aby sa súd zaoberal pasívnou legitimáciou
odporcu, skutkovo a právne vymedzil zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 6.140 eur s príslušenstvom

a skutkovo a právne odôvodnil zamietnutie jednotlivých žalobných nárokov, ako aj sa oboznámil so
spisom Okresného súdu Levice sp. zn. Er/581/2000.
Následne nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ nielen upresnil, na ktorých nárokoch trvá, ale aj
rozšíril žalobné nároky a čiastočne zobral svoj návrh späť, v dôsledku čoho uznesením zo dňa 07. 03.
2016 č. k. 14C/62/2011-116 pripustil zmenu návrhu, uskutočnenú na pojednávaní konanom dňa 18. 11.
2014 tak, že návrh v celom rozsahu znie: „1. Odporca je povinný písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi

za vzniknutú ujmu. 2. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 5.000 eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné
obohatenie v sume 1.736,971 eura so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 1.736,971 eura od 17. 08.
1993 do zaplatenia. 4. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.140,70 eura s 1 % úrokom
z omeškania denne zo sumy 6.140,70 eura od 18. 06. 2012 do zaplatenia.“ Okrem toho súd zastavil
konanie v časti nároku, týkajúceho sa podania návrhu na zastavenie exekučného konania vedeného

Exekútorským úradom, súdnej exekútorky JUDr. Viery Šovčíkovej, so sídlom Bratislava, Obchodná 52,
PSČ: 811 06 pod sp. zn. Ex 37/00, vedeného Okresným súdom v Leviciach pod sp. zn. Er 581/00 a
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti.
Vychádzajúc zo zmeneného petitu bod 4 navrhovateľ podal dňa 14. 03. 2016 návrh na vydanie
predbežného opatrenia, v rámci ktorého sa domáhal nariadenia odporcovi zaplatiť netto 6.140,70 eura,
ktoré násilným donútením nezákonne získal klamaním a zavádzaním súdov. Dôvodil tým, že konanie a

chovanie odporcu preukázalo nedostatok materiálnej a procesnej právoplatnosti v danej veci, pretože
za viac ako 22 rokov nebolo zákonné konanie pred súdom, je nezákonné res iudicatea v danej veci.Okrem toho žiadal stanoviť úrok z omeškania zákonným spôsobom na pojednávaní prihliadnutím na
následky protiprávneho násilného konania. Dôsledkom je škoda veľkého rozsahu, ohrozenie zdravia
(invalidizácia), desaťročia trvajúci psychický a fyzický nátlak, ktorý vyústil až do smrti manželky dňa 05.

01. 2013.
Súd prvého stupňa vec pri rozhodnutí postupoval podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 8, § 76 ods. 1 písm. d/
OSP a uviedol, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie
upravuje pomery len predbežne, alebo že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z tohto dôvodu
môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto účelov, a nesmie voliť

predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo tretej osoby.
Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej. Pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení podľa odseku 1 písmeno d) musí súd tiež uvažovať o primeranosti ujmy, ktorá
by nariadením predbežného opatrenia vznikla odporcovi resp. inému účastníkovi konania. Takáto ujma
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením predbežného opatrenia dostane navrhovateľovi.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci existujú pochybnosti o tom, že by

bola osvedčená danosť práva, na základe ktorého by bola daná nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov
účastníkov. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť
preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že
je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia predbežného opatrenia bude toto právo

navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie. Súd mal za to, že navrhovateľ
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že odporca by v prípade úspechu navrhovateľa neuhradil
sumu 6.140,70 eura. Naviac, z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je ani preukázaná danosť práva.
Uznesením, na ktoré navrhovateľ poukazuje, došlo len k zmene petitu v zmysle návrhu navrhovateľa,
čo však neznamená úspech navrhovateľa vo veci samej. Z uvedeného nepochybne rezultuje, že

v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neexistovalo nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom uvádzaného nároku. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné
bremeno. Naviac, na poslednom pojednávaní sám navrhovateľ uviedol, že netrvá na zložení uvedenej
sumy, a teda na nariadení predbežného opatrenia. Keďže navrhovateľ dostatočným spôsobom
nezdôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čo predstavuje základný predpoklad na jeho

nariadenie, ako ani nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. iné okolnosti,
ktoré by viedli k obave, že v prípade úspechu navrhovateľa by došlo k zmareniu plnenia, súd prvého
stupňa rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Čo sa týkalo bodu 2 a to stanovenie úrokov z omeškania zákonným spôsobom, súd má
za to, že uvedená otázka bude predmetom konania vo veci samej.

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a
zabezpečiť dôkaz. Poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. c/, f/ OSP. Dôkazom je násilím vymožená suma
6.140,70 eur. Navrhol podľa § 76 ods. 1 písm. d/ OSP, aby súd nariadil odporcovi zložiť peňažnú sumu
do úschovy na súde.
Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1OSP)prejednalodvolanienavrhovateľa(§212ods.1OSP)bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací

súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti

v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdnehorozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vo veci postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
týkajúcimi sa predbežných opatrení, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že konanie o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (I. ÚS 46/00, III. ÚS 44/04).
V zmysle čl. 51 Ústavy SR je OSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do
všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana

účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa
stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je dočasné
opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy,
kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne
ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie PO je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby

zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností.
Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda
aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút
predbežnýchopatrenímátedapertraktovaťdopoprediarýchleapružnériešeniesituácií,keďjepotrebný
okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo

dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho
nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo
tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného

alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň
osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne
neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Zhrnuté teda platí, že
nariadeniepredbežnéhoopatreniajeprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,žesútudané
právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná

úprava je potrebná, aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je
obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa
vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené.
Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný
charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci.
Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto

dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,

javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
Predbežným opatrením sa dočasne upravujú pomery účastníkov konania a nemožno ním rozhodnúť o
predmete konania, o ktorom súd rozhoduje až v konečnom rozhodnutí. Spôsoby akými súd rozhoduje
predbežným opatrením stanovuje § 76 ods. 1 OSP. Navrhovateľ žiadal predbežným opatrením nariadiťodporcovizaplatiťsumu6.140,70eura,ktorájevlastnepredmetomkonaniaakonavrhovateľomžalovaný
nárok a nemožno predbežným opatrením rozhodnúť o merite veci.
Súd prvého stupňa nesprávne posúdil návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia,

keď mal za to, že sa domáhal zloženia sumy 6.140,70 eura do úschovy súdu. Z návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia taká skutočnosť nevyplýva. Domáhal sa zaplatenia uvedenej
sumy od odporcu prostredníctvom predbežného opatrenia. Až na základe odôvodnenia napadnutého
uznesenia navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uvedenú sumu žiada zložiť do úschovy súdu. To však
nebolo predmetom návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.