Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115220394
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115220394.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: IMMO FOJ s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 92/12,

IČO: 36352063, zastúpený JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Vážska 45,
proti odporcovi: Z. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. kráľovstvo, XXXX N., F. des D. XXXX/X, v konaní
zastúpený opatrovníčkou O. O., súdnou tajomníčkou P. súdu A. N., o určenie neplatnosti právnych
úkonov, sudcom M.. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o uznaní dlhu uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 31.07.2015 j
e n e p l a t n ý m právnym úkonom.

II. Súd u r č u j e , že Záložná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 07.08.2015 j e n
e p l a t n ý m právnym úkonom.

III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 454,08 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 232 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 222,08 eur.

IV. Trovy štátu v tomto konaní z n á š a štát.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 11.09.2015 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha,

aby súd určil, že Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 31.07.2015 a Záložná zmluva zo dňa 07.08.2015
uzatvorené medzi navrhovateľom a odporcom sú neplatné. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
je výlučným vlastníkom bytu č. 2 na prízemí vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postavenom na pozemku parc.č. XXXX/X a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie H. vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemkom zastavaným bytovým domom
patriaceho k predmetnému bytu. Navrhovateľ mal v úmysle byt spolu so spoluvlastníckymi podielmi

k pozemku a k spoločných častiam a spoločným zariadeniam bytového domu predať. Za tým účelom
uzatvoril s realitnou kanceláriou Prvá trenčianska realitná, s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľností. Realitná kancelária našla záujemcov o kúpu nehnuteľností, ktorí požiadali banku o
poskytnutie úveru za účelom zaplatenia kúpnej ceny. Vtedy zistili, že na uvedených nehnuteľnostiach
viazne záložné právo. Následne na túto skutočnosť realitná kancelária upozornila navrhovateľa a
navrhovateľ ostal touto skutočnosťou zaskočený. Nikdy žiadnu záložnú zmluvu ani dohodu o uznaní dlhu
nepodpísal. Osobu údajného veriteľa nepozná a nemá voči nemu žiaden záväzok. Za účelom zistenia

informácií o záložnom práve Okresný úrad Trenčín sprístupnil zástupcovi uvedenej realitnej kancelárie
listiny, na základe ktorých bolo zavkladované záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z nich
vyplynulo, že navrhovateľ ako dlžník mal s veriteľom, ktorým je odporca, uzatvoriť dohodu o uznaní
dlhu dňa 31.07.2015, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ uznáva voči veriteľovi dlh vo výške 50.000 eur,ktorý vznikol so zmenky zo dňa 06.02.2014, zročnej dňa 06.02.2015. Na zabezpečenie pohľadávky z
uvedenej zmenky a dohody o uznaní dlhu mal navrhovateľ ako záložca uzatvoriť Záložnú zmluvu dňa
07.08.2015, pričom predmetom zálohu mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti. Navrhovateľ však nikdy

žiadnu z týchto listín neuzavrel a nepodpísal, preto sú oba absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Dňa 09.09.2015 zástupca realitnej kancelárie A. H. podal trestné oznámenie na polícii pre trestný čin
podvodu. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ ďalej uviedol, že konateľ navrhovateľa T. Z. zmenil dňa
08.06.2007 svoje krstné meno z mena V., na meno T.. Zmenu krstného mena však konateľ navrhovateľa
dodnes neoznámil obchodnému registru, z čoho je zrejmé, že osoba, ktorá záložnú zmluvu a dohodu

o uznaní dlhu vyhotovovala, vychádzala len z verejných údajov uvedených v obchodnom registri a
so skutočným zástupcom navrhovateľa nikdy nejednala. Podpis, ktorý je uvedený na oboch listinách,
rovnako ako na návrhu na vklad a v oznámení o zamýšľanom návrhu na vklad, je na milimeter rovnaký,
ide však o scan podpisu, nie pravý podpis zástupcu navrhovateľa. Nie je možné, aby človek vyhotovil
na vlas rovnaké vlastnoručné podpisy.

V priebehu konania súd na základe návrhu navrhovateľa nariadil dňa 21.10.2015 predbežné opatrenie,
ktorým uložil odporcovi, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu jeho práv záložného
veriteľa na základe záložného práva viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve
navrhovateľa, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.

Odporcovi súd doručoval návrh na adresu jeho bydliska v N. kráľovstve, avšak tento pokus o doručenie
na túto adresu bol neúspešný. L. pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť. Preto mu súd uznesením
zo dňa 10.03.2016 ustanovil v tomto konaní opatrovníčku, ktorej bol návrh na začatie konania spolu s
prílohami doručený dňa 16.03.2016. K návrhu sa vyjadrila v podaní zo dňa 03.06.2016 tak, že ponechala
rozhodnutie na súd po zvážení vykonaných dôkazov. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila iba
právna zástupkyňa navrhovateľa. Opatrovníčka odporcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred
ospravedlnila.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel. Odvolala sa na písomné vyhotovenie návrhu, ktorého podstatou je to, že predmetné dva právne
úkony neboli podpísané konajúcou osobou a tieto podpisy boli sfalšované. Ide teda o neplatné právne
úkony v zmysle § 37 odsek 1 a § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka. To, že konateľ navrhovateľa
tieto právne úkony nepodpísal, vyplýva aj z toho, že v tom čase mal zmenené meno. Nikdy by sa

nepodpísal iným menom, ako má. V tejto veci bolo vedené aj trestné stíhanie, čo nasvedčuje tomu,
že došlo k spáchaniu trestného činu. Konateľ navrhovateľa nemal oprávnenie uvádzať na listinách v
mene navrhovateľa nejaký faksimile podpis, prípadne mechanicky vytvorený podpis. Podpisoval sa iba
vlastnoručne a nie napríklad tak, ako sa bežne robí pri faktúrach väčších obchodných spoločností.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: kópiou
identifikačnej karty konateľa navrhovateľa, kópiou dohody o uznaní dlhu, kópiou záložnej zmluvy,
zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 09.09.2015, rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny
odbor č. V4566/15 zo dňa 28.08.2015, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z obchodného registra na č.l. 38,
uznesením zo dňa 14.12.2015, oznámením o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností,

č. l. 135 úradným záznamom ORPZ v Trenčíne zo dňa 27.01.2016 na č.l. 135. Po takto vykonanom
dokazovaní súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych
predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.Podľa § 20 ods.1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa § 13 ods.1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca.

Podľa § 13 ods.2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných

spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa § 133 ods.1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti (spoločnosť s ručením
obmedzeným) je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene
spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 34 ods.2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti

dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa je určovacou žalobou (domáha sa určenia neplatnosti záložnej

zmluvy a dohody o uznaní dlhu), súd sa podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku zaoberal
v prvom rade tým, či na týchto určeniach existuje naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem
jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo (príp. zostalo) neistým. Z uvedeného vyplýva, že ak nie
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal

žalobu z vecnej stránky. Preto sa súd ako prvou otázkou, zaoberal existenciou právneho záujmu na
požadovanom určení.

Súd pri posudzovaní danosti právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy
konštatuje, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, nakoľko ak súd návrhu

vyhovie,okresnýúradpodľa§34ods.2katastrálnehozákona,vyznačístavpredtýmtoprávnymúkonom.
Odstráni sa tým nesúlad medzi právnym stavom (evidovaným v katastri nehnuteľností) a skutočným
stavom, ktorý má prednosť pred právnym stavom, pričom odstránením tohto nesúladu bude priamo
ovplyvnené právne postavenie navrhovateľa, ako vlastníka predmetných nehnuteľností.

K rovnakému záveru súd dospel aj pri posúdení danosti naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti predmetnej dohody o uznaní dlhu. Rozhodnutím súdu o neplatnosti tohto právneho
úkonu bude priamo ovplyvnené právne postavenie navrhovateľa. Touto dohodou uznaný dlh, má byť
zabezpečovaný práve záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach na základe predmetnej
záložnej zmluvy.

Navrhovateľ je právnickou osobou, a to obchodnou spoločnosťou, v ktorej jediným štatutárnym orgánom
je a v rozhodnom čase bol, T. Z.. Platí, že konanie štatutárneho orgánu sa považuje za osobné konanie
právnickej osoby. To sa vzťahuje aj na podpisovanie. Podpis člena štatutárneho orgánu na listine sa
považuje za osobný podpis právnickej osoby. Preto možno uzavrieť, že ak mal platne urobiť právny úkon

navrhovateľ, musel ho za neho podpísať jeho konateľ, teda Fonne Z.. Súd sa preto zaoberal tvrdením
navrhovateľa, že podpis jeho konateľa na predmetných právnych úkonoch, nie je jeho podpisom.Po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že oba právne úkony sú neplatné v zmysle § 40 ods.3
Občianskeho zákonníka, pretože nie sú podpísané konajúcou osobou, teda konateľom navrhovateľa,
Fonne Z.. V Dohode o uznaní dlhu mal navrhovateľ podľa § 323 Obchodného zákonníka uznať dlh

vo výške 50.000 eur zo zmenky zo dňa 06.07.2014. Záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo k
predmetným nehnuteľnostiam, pričom ňou bola zabezpečená pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi
zo zmenky zo dňa 06.07.2014 v spojení s Dohodou o uznaní dlhu. Podľa záložnej zmluvy bol odporca
oprávnený na uspokojenie svojej pohľadávky aj formou priameho predaja zálohu. Oba právne úkony sú
vyhotovené v slovenskom jazyku, aj napriek skutočnosti, že ich mali uzatvoriť belgickí štátni občania,

pričom záložnú zmluvu mali uzatvoriť v N.. Na základe záložnej zmluvy bolo vložené rozhodnutím
Okresného úradu Trenčín zo dňa 28.08.2015 záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd má po vykonaní dokazovania za dostatočne preukázané tvrdenie navrhovateľa, že žiadny z týchto
písomných právnych úkonov nepodpísal, a to listinnými dôkazmi. Súd vyhodnotil tieto listinné dôkazy
podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Z nich je zrejmé, že na troch listinách, a to na Záložnej

zmluve zo dňa 07.08.2015, na Dohode o uznaní dlhu zo dňa 31.07.2015 a na Oznámení o zamýšľanom
návrhu na vklad do katastra zo dňa 11.08.2015, je úplne totožný podpis konateľa navrhovateľa. S
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno uzavrieť, že podpis, ktorý sa nachádza na týchto
listinách, nemožno vyhotoviť úplne totožne. Na prijatie tohto záveru nie je podľa názoru nevyhnutné
vykonať žiadne znalecké dokazovanie a takisto to nie je nevyhnutné zisťovať z originálov listín (navyše

ak tieto nie je možné zabezpečiť). Tomu, že konateľ navrhovateľa vlastnoručne nepodpísal tieto listiny
nasvedčuje aj skutočnosť, že v minulosti zmenil svoje meno a od 21.05.2012 má vystavený identifikačný
doklad s iným menom (Fonne). Pritom na predmetných listinách je uvedené jeho predošlé, neaktuálne
meno Alfons. Vyššie uvedenému záveru súdu nasvedčuje aj to, že pre skutok, že neznámy páchateľ
v presne nezistenom čase dňa 17.08.2015 na Okresnom úrade Trenčín predložil v mene konateľa

navrhovateľa predmetnú Dohodu o uznaní dlhu a Záložnú zmluvu, na ktorých sfalšoval jeho podpisy,
začalo uznesením vyšetrovateľa ORPZ v Trenčíne zo dňa 14.12.2015, po vypočutí svedkov, aj trestné
stíhanie.

Je potrebné takisto uviesť, že podľa § 40 ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka podpis sa môže

nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Toto ustanovenie má na mysli
mechanické faksimile podpisu, keď sa vlastnoručný podpis mechanicky rozmnoží (napr. pečiatkou,
pečaťou, reprodukciou na tlačive). Takýto podpis je v praxi prípustný, ak ide o väčší počet listín
rovnakého obsahu, keď podpisujúci podpíše originál listiny, ktorý sa uschová za účelom dôkazu,
že podpis pochádza od konajúcej osoby. Podľa historického výkladu tohto ustanovenia je možné

za obvyklé pokladať v hospodárskom styku nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami napr.
pri tzv. hromadných ponukách formou cyklostylového dopisu, tlačených letákoch, prílohy v časopise,
faktúrach a pod.. Obvyklosť nahradenia podpisu mechanickými prostriedkami sa môže vyvinúť aj
medzi konajúcimi stranami, ak prijímajú dopisy a listiny opatrené faksimile podpisu. S ohľadom na
povahu predmetných právnych úkonov je možné uzavrieť, že nešlo o prípad obvyklý, kedy by bolo

možné podpis konateľa navrhovateľa nahradiť mechanickými prostriedkami. Ako napokon uviedla aj
právna zástupkyňa navrhovateľa, konateľ navrhovateľa nemal oprávnenie uvádzať na listinách v mene
navrhovateľa nejaký faksimile podpisu, podpisoval sa iba vlastnoručne.

K opatrovníčkou vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Navrhovateľ

sa domáha určenia tzv. absolútnej neplatnosti právnych úkonov (pre ich rozpor so zákonom), ktorá
nepodlieha premlčaniu (inak je to v prípade tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú upravuje
§ 40a Občianskeho zákonníka).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
bol v konaní plne úspešný. Navrhovateľovi tak patrí plná náhrada trov konania. V konaní zaplatil
navrhovateľ súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania v sume 199 eur a súdny poplatok v

sume 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel. Takisto mu v konaní
vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil a vyčíslil v lehote 3 pracovných dní, od vyhlásenia
rozsudku, a to v písomnom podaní zo dňa 28.06.2016.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za tri

uplatnené úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie veci zo dňa 19.11.2015, účasť na konaní
pred súdom v dňoch 21.01.2016 a dňa 28.06.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnej zástupkyni
navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej
len „vyhláška“, odmena v plnej výške, a to vo výške 1/13 z výpočtového základu, teda vo výške 64,53 eur
zaúkonvykonanývroku2015avovýške66eurzaúkonvykonanývroku2016.Základnúsadzbutarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože v konaní
o neplatnosť právnych úkonov nie je možné vyjadriť hodnotu tohto práva v peniazoch. Ku každému
z týchto úkonov jej patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok,
v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur a v

roku 2016 je vo výške 858 eur. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia tak súd určil v sume 222,08 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania
zo zákona na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.

V konaní vznikli trovy aj štátu vo výške 868,50 eur, nakoľko z rozpočtových prostriedkov súdu bolo
zaplatené tlmočné v tejto sume Mgr. Milote G., za preklad predložených listín do francúzskeho jazyka.
O týchto trovách konania štátu rozhodol súd tak, že ich znáša štát, pretože ich vznik súvisí s právom
odporcu konať v tomto konaní v jazyku, ktorému rozumie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.