Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216039
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714216039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., štátny občan SR proti odporcovi POHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o zaplatenie 321,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 312 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške l8,50 € v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.11.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 13.11.2014, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 32l,95 € a súdne poplatky.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa l9.l2.2008 so spoločnosťou odporcu uzavrel úverovú zmluvu č.
6780136 na sumu 40.000 Sk t.j. l.616,41 € aj s príslušenstvom. Zmluvu podpísal a obdŕžal šek na 808,21
€, ktorú mal zaplatiť 2l.1.2009. Vzhľadom k tomu, že nemohol zohnať robotu, úver včas nezaplatil.
Keďže dlžnú sumu nezaplatil ani do 3l.3.2009 bola mu doúčtovaná zmluvná pokuta 32l,95 €, aj keď táto
nebola pri podpisovaní zmluvy dohodnutá, bola len uvedená vo všeobecných podmienkach úverovej

zmluvy. Vyjadril názor, že zmluvná pokuta mala byť konkrétne dohodnutá a podpísaná pri podpise
zmluvyanielenuvedenávovšeobecnýchpodmienkachúverovejzmluvyaztohtodôvodujedoúčtovanie
pokuty nad rámec úverovej zmluvy a preto žiadal o jej vrátenie. V období do 11.6.2011 spoločnosti
POHOTOVOSŤ celkovo uhradil sumu 1960 €. V súčasnosti prebieha v danej veci súdny spor vedený
na tunajšom súde pod sp.zn. 17C 213/2013 kde spoločnosť CD Consulting s.r.o., ktorej POHOTOVOSŤ
s.r.o. postúpila pohľadávku na vymáhanie vo výške 0,41 € s prísl. Odporcu vyzval listami zo dňa
25.6.a 29.7.2014 na vrátenie neoprávnene vyúčtovanej takzvanej zmluvnej pokuty, čo odporca odmietol

odvolávajúc sa na všeobecné podmienky úverovej zmluvy.

Dňa 5.2.2015 bola na tunajší súd doručená námietka miestnej nepríslušnosti zo dňa 4.2.2015 podaná
odporcom, ktorou žiadal, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu a to Okresnému súdu
Bratislava I a k predmetu sporu sa vyjadria až následne.

O tejto námietke odporcu súd rozhodol uznesením zo dňa 26.02.2015 sp.zn.10C 184/2014-28, keď súd

túto námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen vznesenú odporcom zamietol z dôvodov,
ktoré podrobne špecifikoval v odôvodnení predmetného uznesenia.Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 2.3.2015 s tým, že na toto pojednávanie sa dostavil
navrhovateľ, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nedostavil sa odporca, ktorý mal
tiež doručenie predvolania vykázané riadne a včas. V čase pojednávania súd nemal v spise založené

ospravedlnenie neúčasti odporcu na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 27.2.2015,
ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa 2.3.2015 o 7:30 hod. V tomto podaní odporca ospravedlnil svoju
neúčasť na predmetnom pojednávaní z dôvodu, že podal námietku miestnej nepríslušnosti, o ktorej
nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Z tohto dôvodu žiadal o odročenie termínu pojednávania. Súd
postupoval podľa ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p. a vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré
označil navrhovateľ, a ktorých fotokópie priložil k návrhu, resp. doložil v priebehu konania, a tiež tie
ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to : výzvu zo dňa 24.6.2014 z čl.4, predžalobnú výzvu zo dňa
29.7.2014 z čl.5, poštové podacie lístky z čl.6-7 vrátane originálov podacích lístkov z prílohovej obálky
na čl.7a, vyjadrenie zo dňa 22.8.2014 z čl.8-9, vyjadrenie zo dňa l.7.2014 z čl.l0-11, uznesenie OR PZ

Bratislava I zo dňa 25.7.2014 z čl.24-25, zmluvu o úvere zo dňa l9.l2.2008 z čl.27a a oboznámil sa s
obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu l7C 213/2013 vrátane pripojeného vyšetrovacieho spisu
OR PZ Zvolen ÚJKP č.spisu ČVS: ORP-664/OEK-ZV-2009, pričom zistil tento skutkový stav.
Z výzvy na vrátenie neoprávnene účtovanej pokuty zo dňa 24.6.2014 a predžalobnej výzvy na úhradu
neoprávnene vyúčtovanej pokuty zo dňa 29.7.2014 súd zistil, že ich adresoval navrhovateľ odporcovi, v

ktorých spoločnosť odporcu vyzval na vrátenie zaplatenej pokuty v sume 32l,95 € z dôvodu, že pokuta
nebola zmluvne dohodnutá a jej uplatnenie je nad rámec zmluvy o úvere. Trval na tom, že zmluvné
podmienky a všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú totožné s tým, že o zmluvné podmienky sa
jedná len vtedy, ak boli dohodnuté zmluvne a sú potvrdené podpisom zúčastnených strán. Požadovaná
suma 32l,95 € má pozostávať z dvoch položiek a to sumy 312 € a sumy 9,95 €, čo sa zhoduje so

sankciami odporcu, ktoré sú nad rámec úverovej zmluvy.
Z poštových podacích lístkov zo dňa 25.6.2014, resp. 29.7.2014 súd zistil, že ako odosielateľ je na
nich uvedený navrhovateľ, ako adresát odporca, keď v týchto dňoch boli zásielky prevzaté na poštovú
prepravu, ako doporučené listy prvej triedy, resp. druhej triedy (súd konštatuje, že fotokópie podacích
lístkov sa zhodujú s ich originálmi založenými v spise v prílohovej obálke na čl.7a).

Z listov zo dňa l.7.2014 a 22.8.2014 označených ako Vyjadrenie k listu zo dňa 24.6.2014 a Vyjadrenie
k listu zo dňa 29.7.2014 súd zistil, že ich adresoval odporca navrhovateľovi, v ktorých okrem iného
odporca uviedol, že s odkazom na znenie bodu 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ( ďalej len „ VPPÚ“) je dlžník okrem iného v prípade porušenia
svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 €, ktorá je určená na

úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka, a ďalej s odkazom na bod 4 VPPÚ, v zmysle ktorého sa dlžník zaviazal
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok zmluvy čiastku l,99
€ ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej
výzvy na úhradu, čím sa zmluva o úvere navýšila o sumu 9,95 €, ktorá je spojená so zaslaním

celkovo 5 upomienok. Po splatnosti dlhu mal navrhovateľ uhradiť dňa l8.8.2009 sumu l.000 € s tým, že
spoločnosť odporcu podala dňa 29.6.2009 návrh na začatie rozhodcovského konania a následne dňa
30.l.2014podalanávrhnavykonanieexekúcie.Popodanínávrhunaexekúciudňal0.6.2011navrhovateľ
uhradil sumu 960 €. Vychádzajúc z týchto skutočností odporca oznámil navrhovateľovi, že jeho dlh
ku dňu spísania tohto listu je vo výške 2.956,17 €, keď táto suma pozostáva z neuhradených úrokov

z omeškania, nákladov súdneho konania a nákladov exekučného konania. Odporca trval na tom, že
navrhovateľ bol oboznámený so zmluvou o úvere vrátane VPPÚ, ktoré sú jej súčasťou a taktiež mu
oznámili, že pokuta vo výške 32l,95 € nekorešponduje so žiadnou sumou v zmluve o úvere. Zo zmluvy
o úvere zo dňa l9.l2.2008, ktorú odporca vlastnoručne podpísal má vyplývať, že s predmetnou zmluvou
vyjadrilsvojsúhlasvplnomrozsahu,žesaoboznámilavyjadrilsvojsúhlassobsahomtejtozmluvy,atiež

VPPÚ, ktoré sú na jej zadnej strane a sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Odporca vyjadril presvedčenie, že
jeho nárok na zaplatenie nákladov za upomienky ako aj zmluvnej pokuty je v súlade s platnými právnymi
predpismi a je v nimi uplatnenej výške oprávnený.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I OO PZ Bratislava-Staré mesto -východ zo dňa
25.7.2014 ČVS: ORP-1077/SMV-B1-2014 súd zistil, že týmto uznesením vec z podozrenia z prečinu

podvodu podľa § 221 ods.1 Tr.zák. na základe písomného trestného oznámenia oznamovateľa P. S.,
nar. XX.X.XXXX na zamestnancov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. z dôvodu, že v nezistenom čase
najneskôr však 3l.3.2009 mali upraviť zmenku k zmluve č.6780136, ktorá bola dňa l9.l2.2008 podpísaná
oznamovateľom a zástupcom spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., pričom na ňu napísali slovom sumu59.059,31 Sk, čím mal byť oznamovateľ uvedený do omylu odmietli, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhanie alebo na postup podľa § 197 ods.2 Tr.poriadku.
Zo zmluvy o úvere č.6780136 zo dňa 19.12.2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom a

odporcom, keď navrhovateľ ako dlžník je tu identifikovaný uvedením jeho mena, priezviska, bydliska,
rodného čísla, číslo občianskeho preukazu a následne aj je tu uvedené obchodné meno, ktoré je
zhodné s jeho menom a priezviskom ako fyzickej osoby, a tiež miesto podnikania, ktoré je zhodné
s jeho bydliskom a uvedenie IČO. V zmysle tejto zmluvy sa odporca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 40.000 Sk (1327,76 €) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu, zvýšenú o

príslušný poplatok vo výške 9.360 Sk (3l0,70 €), (poznámka súdu : súd identifikoval sumu v slovenských
korunách len prepočtom zo sumy uvedenej v eurách, nakoľko suma v slovenských korunách bola
nečitateľná), t.j. celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku 49.360 Sk ( l.638, 45 €), ktorá mala byť zaplatená
v 2 mesačných splátkach po 24.680 Sk (8l9,23 €) počnúc dňom 26.l.2009. Dlžník prehlásil, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.V spodnej časti zmluvy sa nachádza úradné overenie
podpisu navrhovateľa vrátane uvedenia jeho rodného čísla a čísla občianskeho preukazu). V tejto

zmluve zároveň dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s
obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasne
potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok ( na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že
je plne spôsobilý na všetky právne úkony a uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti (poznámka

súdu: na zadnej časti tejto zmluvy sa nenachádzajú žiadne všeobecné podmienky).
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu l7C 213/2013 súd zistil, že v tejto veci bolo rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 9.9.2014, sp.zn. 17C 213/2013-66, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa CD Consulting
s.r.o., IČO: 26 429 705 podaného proti odporcovi P. S., trvale bytom S. Č.. XX, štátnemu občanovi SR,
ktorým sa domáhal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 0,4l € s príslušenstvom a

to zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo sumy l960,41 € od 3l.3.2009 do l7.8.2009 v sume
686,14 €, zo sumy 960,41 € od l8.8.2009 do 9.6.2011 v sume l.587,06 € a zo sumy 0,4l € od l0.6.2011 do
zaplatenia, a tiež požadoval 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy za obdobie od 15.6.2009 do l7.8.2009 zo
sumy l.960,41 € vo výške 20,68 € a zo sumy 960,4l € od 18.8.2009 do 9.6.2011 v sume l04,64 €, zo sumy
0,4l € od l0.6.2011 do zaplatenia a ďalším nárokom bola zmenková odmena l/3-ina percenta zmenkovej

sumy, teda 6,53 € a náhrada trov konania. Tento návrh navrhovateľ odôvodňoval tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa l9.l2.2008 na zmenkovú sumu
1960 €. Toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko navrhovateľ podal proti tomuto
rozsudku odvolanie, doručené tunajšiemu súdu dňa 3l.10.2014.
Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 21Er/238/2010 súd okrem iného zistil, že na základe

žiadosti tunajšieho súdu Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
predložil fotokópie požadovanej zmluvy o úvere, keď toto exekučné konanie sa týka ako oprávneného
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako povinný je tu uvedený P. S., pričom súd
konštatuje, že ani na tejto fotokópii zmluvy o úvere sa na druhej strane nenachádzajú žiadne všeobecné
obchodné podmienky ( čl.11) spisu. Na opakovanú výzvu súdu aby k predmetnému rozhodcovskému

rozsudku predložili VOP účinné ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere boli zo strany fy
POHOTOVOSŤ s.r.o. doručené všeobecné podmienky poskytnutia úveru týkajúce sa úveru č. 6780136.
Z ich obsahu ( založené v exekučnom spise na čl. 72) súd zistil, že v bode 4 posledná veta je uvedené, že
dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto
zmluvy čiastku 60 Sk ( l,99 €) ako paušálnu úhradu nákladov administratívy s tým spojenej do 5 dní od

doručenia písomnej výzvy na úhradu. V bode 6 je okrem iného uvedené, že dlžník je povinný v prípade
porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9.400 Sk ( 3l2,02 €),
ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov
smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ,ÚJKP PZ č.ČVS: ORP-664/OEK-

ZV-2009 súd okrem iného zistil, že sa tu nachádza predmetná zmluva o úvere č.6780136 zo dňa
l9.l2.2008 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom s tým, že na samostatnom liste sa nachádzajú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru ( v spise na čl. 4 a 5). V tejto veci bolo rozhodnuté uznesením
OR PZ Zvolen, ÚJKP PZ zo dňa l9.8.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa l.9.2009,
ČVS: ORP-664/OEK-ZV-2009, ktorým bolo odmietnuté oznámenie spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.,

IČO: 35 807 598 týkajúce sa podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1
Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť P. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. Č..XX tým, že ako dlžník dňa
l9.l2.2008 v meste Detva uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. prostredníctvom jej mandatára
S. W. zmluvu o úvere č.6780136, v zmysle ktorej mu boli vyplatené úverové prostriedky vo výške 40.000Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 9.360 Sk v 2-mesačných splátkach
po 24.680 Sk počnúc dňom 26.l.2009, avšak ku dňu 3l.5.2009 z poskytnutého úveru neuhradil žiadnu
splátku, čím mal spôsobiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. škodu vo výške 49.360 Sk, nakoľko nebol

dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.2 Tr.poriadku.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že k veci uviedol, že v predmetnom vzťahu s fy
POHOTOVOSŤ nevystupoval ako podnikateľ, je síce pravdou, že v čase, keď sa tá zmluva uzavierala
tak bol živnostníkom, ale tá pani, ktorá to s ním uzatvárala tak sa ho pýtala, či je živnostník a či má
zabezpečený nejaký príjem a na preukázanie toho mal predložiť nejaké zmluvy, ktoré aj doložil, resp.

faktúry, z ktorých malo vyplývať, že mu majú byť vyplatené nejaké sumy za prácu, ktorú urobil ale dodnes
mu to nebolo vyplatené, čím on za 2 roky prišiel asi o l5.000 €. Zrejme na základe toho ona potom tie
jeho údaje týkajúce sa živnosti uviedla do zmluvy čo si on ale všimol v podstate až dodatočne keď to
začal riešiť.
Naotázkusúdu,čisitedapeniazezpredmetnéhoúverunebralnaúčelypodnikaniauviedol,žeurčitenie,
bolo to pred Vianocami, prišiel za ním človek, ktorý mu dlhoval tie peniaze s tým, že mu povedal, že mu to

zaplatí ale to sa nestalo. On teda pred Vianocami nemal peňažné prostriedky na osobnú potrebu, a preto
uzavrel túto zmluvu o pôžičke. Nevravel o tom ani žene, ani deťom a z tohto dôvodu to teda uzatvoril.
Podľa jeho názoru sa jedná o čistý spotrebiteľský úver. Na otázku súdu, či peňažné prostriedky, ktoré
získal z tohto úveru zahrnul do svojho účtovníctva uviedol, že do účtovníctva to nedával. Spoločnosť
POHOTOVOSŤ potom naňho podala trestné oznámenie za podvod. On prostredníctvom sestry, ktorá

mu na to požičala im vyplatil sumu l000 € a ďalšie obdobie len tak živorili a po nejakom čase asi 2 rokoch
povedal už dcére o čo ide, že má takéto finančné problémy a dcéra povedala, že to budú riešiť s tým,
že ona si zobrala pôžičku a vyplatili fy POHOTOVOSŤ ešte ďalších 960 €. Následne mu oznámili, že to
postúpili fy CD Consulting na ďalšie konanie a on potom na nich podal trestné oznámenie, teda na fy
Pohotovosť s tým, že teraz je tam tá zmenka. Keď on ju podpisoval tak bol v tom, že to je len nejaká

„ habaďúra“, že to nemôže byť platné keď tam nie sú vpísané sumy, ale ony si to v inom konaní od neho
vymáhajú, konkrétne 0,41 eurocentov a úrok z omeškania. Podľa jeho názoru sa fy POHOTOVOSŤ
správa ako úžerník, pretože na jednej strane mu tvrdia, že to postúpili na 3. osobu a má ich kontaktovať a
na druhej strane mu v liste odpísali, že sú mu nie povinní vrátiť sumu, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní,
pretože on im ešte dlhuje 2.900 €, takže podľa neho je nonsens, že to vymáha aj fy POHOTOVOSŤ aj fy

CD Consulting, teda že má byť dlžný obom. On zmluvu podpísal v tom zmysle, že sa im zaviazal vrátiť
čiastku l.638,46 €, ale ony stále žiadajú ďalšie nároky, ktoré sú podľa neho len fiktívne, je to ich snaha sa
obohatiť. Čítal, že tieto firmy podali okolo 40.000 podaní na súdy, a ak sa teda domáhajú zaplatenia tej
zmluvnejpokuty,taksatakýmtospôsobomobohatiliomiliónyaspáchalinaľuďochpodvod.Trvalnatom,
že zmluvná pokuta mala byť uvedená priamo v zmluve a pokiaľ ony odkazujú na tie zmluvné podmienky,

tak on nič také nepodpisoval. Na záver uviedol, že je rozhodnutý podať podnet na Generálnu prokuratúru
ohľadne oprávnenosti takéhoto konania odporcu, keďže podľa jeho názoru sa jedná o protizákonné
konanie, keďže vyžadovať možno len to, čo je v zmluve dohodnuté, čo v tomto prípade ohľadne zmluvnej
pokuty nebolo a teda podľa jeho názoru by takejto spoločnosti mala byť odobratá licencia.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.2.2010 ( ďalej len „ OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelnom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods.4 písm.k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods.1 OZ v platnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods.2 OZ v platnom znení zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 OZ v platnom znení neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 4l OZ v platnom znení, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods.1 a 2 OZ v platnom znení kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ v platnom znení predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods.1 OZ v platnom znení musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
V prvom rade súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe
zmluvy o úvere uzatvorenej dňa l9.l2.2008. Súd zameral svoje skúmanie predmetného zmluvného
vzťahu na zistenie, či možno dospieť k záveru, že v predmetnej veci bol, resp. existuje možnosť, že bol

medzi účastníkmi uzatvorený spotrebiteľský zmluvný vzťah a zaoberal sa aj otázkou, či možno dospieť k
záveru, že medzi účastníkmi vznikol nespotrebiteľský zmluvný vzťah. Odporca v predmetnom právnom
vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd
preukázané s ohľadom na predmet činnosti odporcu na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k
tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že odporca v obdobných prípadoch rovnakého druhu a

neurčitého počtu vystupuje opätovne. Odporca svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom
vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52
ods.3 Občianskeho zákonníka.
Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy
a označenie zmluvných strán. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa l9.l2.2008, pričom z

jej obsahu zistil, že zmluvná strana „ dlžník“ je označená údajmi ako meno: P., priezvisko: S., trvale
bytom: č.XX, mesto: S., PSČ: XXX XX, rodné číslo: 520427/228, č. OP: SH 780084, obchodné meno:
P. S., IČO: 41854705, miesto podnikania: S. XX, mesto S., zapísaný v Źivnostenskom registri OÚ
Zvolen, č. živnostenského registra: 671-9339, PSČ: 961 08. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník je
v zmluve označený jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, č. živnostenského

registra, názov obvodného úradu v živnostenskom registri, ktorého je dlžník zapísaný. S poukazom na
ustanovenie verejného práva, konkrétne ustanovenia § 47 ods.2 Živnostenského zákona ide o údaje,
ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského
registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné
zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto

údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho
držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu občana Slovenskej republiky.Zo znenia
predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina ( napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy
využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napríklad ide o tú istú osobu, ktorá predložilaživnostenské oprávnenie, keďže na tento účel by postačovalo úradné overenie podpisu, ktoré je na
predmetnej zmluve prítomné, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Zo znenia zmluvy
je teda zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán-dlžníka je v zmluve duplicitné jednak údajmi,

ktorého identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť, na základe živnostenského
oprávnenia, a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej
činnosti, ale ako fyzickú osobu. V zmysle § 8 Obchodného zákonníka vykonáva podnikateľ právne
úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom. V predmetnej veci je však dlžník okrem už
hore uvedených údajov označený nielen obchodným menom, ale aj menom a priezviskom, tieto údaje

sú však vlastné iba fyzickým osobám, čo je zrejmé z príslušnej úpravy zákona o mene a priezvisku. Na
základe uvedeného možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že znenie predmetnej zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v časti označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka,
je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by
malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti
ustanoveniu obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach. Zo samotného znenia zmluvy

teda nie je možné jednoznačne určiť, kto bol účastníkom právneho úkonu, či dlžník fyzická osoba
alebo živnostník. Výlučne zo znenia predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné
označenie dlžníka jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojim obchodným
menom a IČO, alebo ako fyzická osoba pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom a teda nie je
možné ani určiť, či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovo právneho vzťahu ako podnikateľovi alebo

ako fyzickej osobe. Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je
uzatvorenánavopredpredtlačenomformulári,ktorýpoužívaodporcaakoveriteľprisvojejpodnikateľskej
činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil „Platí
teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať v ich neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.

Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý
výkladanáslednevzlejvierevyužiťmnohoznačnostitohtoustanovenianaúkorzáujmovdruhejzmluvnej
strany“ (nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 243/07)“. Text zmluvy je preto prvotným priblížením sa
k významu zmluvy, ktorí si chceli jej účastníci svojim konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy
môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému

významu, a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť,
mázhodnávôľaúčastníkovzmluvyprednosťpreddoslovnýmvýznamomtextunimiformulovanejzmluvy.
Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho
úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Na vôľu preto treba hľadieť (usudzovať)
z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti

spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy“ (nález Ústavného
súdu SR sp.zn. I ÚS 243/07)“. Súd teda pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali
uzatvorenie zmluvy, keď zmluva bola uzatvorená na pripravenom predtlačenom formulári, ktorý odporca
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom
adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy

sprevádzali rokovania, či vyjednávania o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým
konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako
pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobením individuálnej autonómie
subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne
jednostranná, s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je

zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
V zmluve sa nachádza vopred pripravené dojednanie, v rámci ktorého „Dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania ? povolania ? podnikania, ? iný účel ?“, pričom v
predmetnej zmluve je označené krížikom „ podnikania“. Súd však zastáva názor, že ak by len v dôsledku
tohto zmluvného ustanovenia by sa nemalo jednať o spotrebiteľskú zmluvu, súd by to považoval za

príliš formalistický výklad. Súd má zato, že fakt, že fyzická osoba je podnikateľom, nemôže takúto
fyzickú osobu diskvalifikovať ako spotrebiteľa t.j. vylúčiť, že by takáto osoba mohla požívať status
spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal naopak súd preukázané, konkrétne z výsluchu samotného
navrhovateľa, že tento pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti, keď navrhovateľ jednoznačne na otázky súdu pri

svojom výsluchu uviedol, že finančné prostriedky z predmetného úveru si nebral na účely podnikania a
peňažné prostriedky získané z tohto úveru neboli ním zahrnuté ani do jeho účtovníctva. Súd teda trvá
na tom, že vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov v predmetnej zmluve nepreukazuje
konanie v rámci predmetu podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy, resp. pri jej plnení a aninepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom skutočne použité na účel, ktorý dlžník
pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ako aj s poukazom na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 243/07, resp. § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka súd dospel k

názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka,
z čoho logicky potom nemožno vyvodiť za daného právneho a skutkového stavu iný záver ako ten, že
predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter.
Predmetom konania bol nárok navrhovateľa, ktorý si uplatnil vo výške 321,95 € s tým, že táto suma
podľa jeho názoru mala predstavovať zmluvnú pokutu, ktorá mu mala byť doúčtovaná zo strany odporcu

neoprávnene, keďže pri podpise zmluvy nebola dohodnutá, pretože sa nenachádzala v texte samotnej
zmluvy a bola uvedená len vo všeobecných podmienkach. Súd pritom zo všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali v pripojených spisoch zistil, že v bode 6 je okrem iného uvedené,
že dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vovýške9.400Sk(312,02€),ktorámábyťurčenánaúhraduvšetkýchnákladovvynaloženýchveriteľom
v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka a zároveň v bode 4 okrem

iného je uvedené, že sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade
porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 60 Sk ( l,99 €) ako paušálnu úhradu nákladov administratívy s
tým spojené do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že navrhovateľ uhradil odporcovi v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou čiastku 1960 €, čo po
odpočítaní sumy 1638 € predstavuje 322 €, keď čiastka l638 € je suma, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť

odporcovi v zmysle príslušnej úverovej zmluvy ako istinu l327,76 € a príslušný poplatok 3l0,70 €, čím
mal súd následne preukázané, že navrhovateľ sumu 322 € z titulu zmluvnej pokuty, resp. úhrady za
upomienky uhradil v prospech odporcu.
Súd ako prejudiciálnu otázku skúmal zmluvné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty, pričom dospel k
záveru, že táto zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa
a zároveň táto podmienka nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva z charakteru zmluvného vzťahu
s tým, že odporca v konaní nepreukázal opak, t.j. že predmetná zmluvná podmienka bola dojednaná
individuálne. Nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a v tej súvislosti aj neprijateľnosť takejto podmienky
súd videl aj v tom, že navrhovateľ ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď bez výhrad príjme zmluvné

podmienky, ktoré navrhol odporca alebo tento neuzavrie zmluvu. Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej
podmienky súd vyvodzuje aj s ohľadom na jej neurčitosť, keď nie je zrejmé za aké konkrétne
porušenie, ktorej zmluvnej povinnosti dlžníka by mal veriteľovi vzniknúť nárok na úhradu takejto
zmluvnej pokuty, resp. či sa jedná o porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a či táto môže byť
vyžadovaná aj opakovane, napríklad pri omeškaní s každou splátkou úveru bez ohľadu na počet dní

omeškania, resp. bez ohľadu na výšku sumy, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania a v neposlednom
rade jej neprijateľnosť videl súd v tom, že sa jedná o neprimerane vysokú sankciu aj v súvislosti s
tým, že porušenie povinnosti dlžníka splatiť dlh včas a riadne už v rámci zmluvných dojednaní bolo
sankcionované úrokom z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania t.j. 91,25%
ročne.

Zároveň súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013 sp.zn. I ÚS 3512/11, podľa
ktorého „ v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako
ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len súčasťou samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktoré spotrebiteľ pripája svoj podpis“. Obdobne súd zastáva názor,
že zmluvná pokuta nemôže byť súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru aj keď dlžník,

teda navrhovateľ prehlásil v predmetnej úverovej zmluve, že s týmito súhlasí a potvrdzuje ich prevzatie,
pričom tieto sa mali nachádzať na druhej strane samotnej zmluvy o úvere, avšak súd konštatuje, že v
žiadnej fotokópii, ktorá bola súdu predložená nielen v rámci tohto súdneho konania ale aj v rámci iných
konaní, s čím sa súd oboznámil na základe pripojených spisov, tieto fotokópie neobsahovali na zadnej
strane zmluvy o úvere predmetné všeobecné obchodné podmienky.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej
pokuty je absolútne neplatným zmluvným dojednaním s tým, že pokiaľ navrhovateľ na základe takéhoto
zmluvného dojednania v prospech odporcu plnil, jedná sa na strane odporcu o bezdôvodné obohatenie,
keďže došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu a súd preto návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie
sumy 312 € vyhovel.

Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 9,95 €, keďže v tejto časti nepovažoval návrh
navrhovateľa za dôvodný, keď zmluvné dojednanie ohľadne povinnosti dlžníka zaplatiť čiastku 60 Sk,
resp. 1,99 € ako poplatok za upomienku v prípade porušenia povinnosti dlžníka uhrádzať jednotlivésplátky riadne a včas nepovažoval za neplatnú a v dôsledku toho nemal súd za preukázané, že by na
strane odporcu v tejto súvislosti vzniklo bezdôvodné obohatenie.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.2 O.s.p. podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo, v spojení s ustanovením § 151 ods.1 veta prvá O.s.p. podľa
ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Pri posudzovaní vzniku nároku na náhradu trov konania u jednotlivých účastníkov súd vychádzal zo
zásady pomeru úspechu, resp. neúspechu účastníkov v konaní, pričom dospel k záveru, že pomer
úspechu svedčí navrhovateľovi, ktorý by v zásade mal právo na náhradu trov konania, avšak tento
žiadal priznať len náhradu z titulu súdnych poplatkov, ale nakoľko bol navrhovateľ od platenia súdneho
poplatkuoslobodený,žiadnetrovykonaniamunevznikliatedasúdmuaniprávonanáhradutrovkonania
nepriznal, resp. o jeho práve na náhradu trov konania súd nerozhodoval.

Podľa § 2 ods.2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovplatí,žeakjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods.2 písm.z a) zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený spotrebiteľ

domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Nakoľko navrhovateľ bol zo zákona v tomto konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený, súd na
jeho úhradu v pomernej časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel, zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.