Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bieliková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/101/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213217989
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213217989.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci
navrhovateľky: O. Y., B. P. I. XX, XXX XX P., V.. XX.XX.XXXX zastúpená: JUDr. Ľubomírom Hlbočanom,
advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava proti odporcovi: I.P. L., B. P. I. XX, XXX XX P.,
V.. XX.XX.XXXX zastúpený: JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom Krajinská 30, 821 06
Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Miroslava Kučeru vo výške 5759,43 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 07.03.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2013 domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k.ú. Ružinov, pre obec BA - m.č.
Ružinov,okresBAIIatoparcelyč.XXXX/Xovýmere443m2,záhradaaparcelač.XXXX/Xovýmere141
m2 zastavanej plochy a nádvoria, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky O. Y., I..Č.. XXXXXX/
XXXX v podiele 1/1. Navrhovateľka si podaným návrhom zároveň uplatnila aj náhradu trov konania.
Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené dňa 13.06.2011
rozsudkom OS BA II č.k. 20C/79/2011-43. Počas trvania manželstva darovali rodičia navrhovateľke
darovacou zmluvou pozemok, ktorý je t.č. vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela
č. XXXX/X o výmere 443 m2, záhrada a parcela č. XXXX/X o výmere 141 m2 zastavenej plochy a
nádvoria pre k.ú. Ružinov. Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky
dňa 15.11.2006 pod V- XXXXX/XX. Na predmetnom pozemku ešte ako manželia postavili navrhovateľka
s odporcom rodinný dom, ktorý je rozostavaný a je vedený na LV č. XXXX, na parcele XXXX/X, k.ú.
Ružinov. Nakoľko manželstvo účastníkov bolo rozvrátené, navrhovateľka sa rozhodla podať na súd
návrh na rozvod. Toto rozhodnutie oznámila odporcovi, pričom odvtedy sa ich vzťahy ešte viac vyhrotili.
Odporca pod tlakom bezprávnej vyhrážky začal robiť na navrhovateľku psychický nátlak s tým, že
ak pred podaním návrhu na rozvod manželstva neprevedie na neho ? pozemku, na ktorom postavili
rodinný dom, tak jej zo života urobí peklo. Takýto psychický tlak vyvíjal odporca na navrhovateľku až
dovtedy, kým na neho ? pozemku darovacou zmluvou nepreviedla. Odporca sa mal vyjadrovať pred
rodičmi navrhovateľky, že ak na neho navrhovateľka neprepíše ? pozemku, tak ju bude psychicky
týrať a donucovať až dovtedy dokým tak neurobí. Darovaciu zmluvu, ktorou darovala navrhovateľka
odporcovi ? pozemku, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve doniesol vypracovanú odporca, navrhovateľku
posadil do auta a odviezol ju na notársky úrad, kde ju mala podpísať. Navrhovateľka uviedla, že
darovaciu zmluvu podpísala pod tlakom hrozby a strachu. Správa katastra povolila vklad vlastníckehopráva z darovacej zmluvy dňa 06.04.2011 vo vkladovom konaní V XXXX/XX. Až keď odporca dostal
rozhodnutie z katastra, až potom súhlasil s tým, aby navrhovateľka podala návrh na rozvod s prísľubom,
že rozvod prebehne bezproblémovo.
Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnepodanímzodňa21.08.2013.Uviedolvňom,žežalobný
petit je nesprávny, pretože ak by súd rozhodol tak ako to uplatňuje navrhovateľka došlo by k duplicite
vlastníctva. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nemá na takomto určení naliehavý
právny záujem, pričom podľa jeho názoru sa mala navrhovateľka domáhať neplatnosti právneho úkonu
alebo vrátenia daru žalobou na plnenie. Čo sa týka tvrdení navrhovateľky o bezprávnej vyhrážke ide
o nepravdy a vykonštruované veci. Odporca uviedol, že iniciátorom uzavretia darovacej zmluvy bola
navrhovateľka, ktorá sa priznala odporcovi k manželskej nevere, čo viedlo v konečnom dôsledku aj k
rozvodu manželstva. Navrhovateľka mala pred odporcom uviesť, že sa chce vysporiadať s odporcom
čestne. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že ju osočoval a robil jej zo života peklo odmietol.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu,
výsluchom svedkov S. L., J. Y., F.K. Y., Q. L., K. L., listinami tvoriacimi obsah spisu (darovacia zmluva zo
dňa 28.08.2006, Výpis z LV č. XXXX, Darovacia zmluva zo dňa 11.03.2011, Rozhodnutie správy katastra
zo dňa 06.04.2011) a zistil nasledovný skutkový stav:
Darovacou zmluvou zo dňa 11.03.2011 uzavretou medzi navrhovateľkou ako darkyňou a odporcom ako
obdarovaným došlo k darovaniu ideálnej ? z nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX k.ú. Ružinov, parcela č.
XXXX/X záhrady o výmere 584 m2, ktorá bola pred uzavretím darovacej zmluvy vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky. Pravosť podpisu navrhovateľky bola osvedčená pred povereným pracovníkom notára
dňa 15.03.2011.
Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu č. V XXXX/XX zo dňa 06.04.2011
bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu. Týmto rozhodnutím sa stal odporca
spoluvlastníkom pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/X, záhrady o výmere 584 m2 v podiele ?.
Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese pred súdom uviedol, že trvajú na tom, že darovacia
zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko jej uzavretie bolo vynútené bezprávnou vyhrážkou
zo strany odporcu. Odporca sa mal navrhovateľke vyhrážať, že ak pred podaním návrhu na rozvod
manželstva na súd neprevedie polovicu pozemku na neho nebude odporca súhlasiť s rozvodom.
Navrhovateľka nakoniec pod tlakom týchto vyhrážok predmetnú Darovaciu zmluvu podpísala, napriek
tomu, že jej rozhodnutie nebolo urobené slobodne a vážne. Právny zástupca navrhovateľky poukázal
na to, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bolo manželstvo účastníkov rozvrátené a preto nie
možné uveriť, že by bol predmetný právny úkon urobený slobodne a vážne. Z obsahu podania
odporcu predloženého navrhovateľom súdu jednoznačne vyplýva, že odporca navrhovateľku donútil k
podpisu darovacej zmluvy. Odmietol tvrdenie, že navrhovateľka prosila odporcu o to, aby bol rozvod ich
manželstva vyriešený bezproblémovo nakoľko nemala na to dôvod.
Navrhovateľka sa v plnom rozsahu pridržala prednesu svojho právneho zástupcu.
Právny zástupca odporcu v prednese pred súdom uviedol, že žiada predmetnú žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Darovacia zmluva bola podľa jeho vedomostí uzavretá tak, že navrhovateľka sa chcela s
odporcom na všetkom dohodnúť, hlavne sa s odporcom majetkovo- právne vysporiadať. Ďalej uviedol,
že odporca nemal dôvod robiť navrhovateľke zo života peklo, nakoľko manželstvo účastníkov bol
rozvrátené vinou navrhovateľky. Čo sa týka okolností uzavretia Darovacej zmluvy uviedol, že brat
odporcu oslovil právneho zástupcu odporcu s tým, že mu povedal, že navrhovateľka sa chce s odporcom
férovo rozdeliť. Učinila tak preto, lebo nehnuteľnosť bola postavená z peňazí, ktoré získali účastníci z
predaja bytu, ktorý za oboch účastníkov vyplatil nebohý otec odporcu a taktiež z peňazí získaných z
predaja kamiónu, ktorý vlastnil odporca. Za prítomnosti právneho zástupcu odporcu mala navrhovateľka
telefonát s bratom odporcu, kde sa vyjadrila, že chce aby polovica pozemku bola prevedená na jej vtedy
ešte manžela. Na podnet navrhovateľky a so súhlasom odporcu právny zástupca vypracoval darovaciu
zmluvupodľapožiadavieknavrhovateľkyadaljuodporcovistým,žesimajúdaťoveriťpodpisyunotáraa
vybaviť veci na katastri. Poukázal na skutočnosť, že darovacia zmluva bola podpísaná u notára a preto je
ťažképredpokladať,ženavrhovateľkabolakpodpisuzmluvydonútená.Právnyzástupcaodporcutaktiež
namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, tak ako sa tohodomáha navrhovateľka. Odporca nespochybňuje skutočnosť, že pozemok bol vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky a stavba, rozostavaný rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania.
Svedok S. L., brat odporcu vo výpovedi pred súdom uviedol, že v čase keď mala byť uzavretá darovacia
zmluva ho kontaktoval jeho brat (odporca), ktorý mu povedal, že sa s navrhovateľkou idú rozvádzať.
Svedok sa ho opýtal ako sa chcú finančne vysporiadať. Následne na to navštívil spolu s odporcom
a ich matkou rodičov navrhovateľky, kde sa dohodli na spôsobe vyporiadania. Po tomto stretnutí ho
kontaktovala navrhovateľka s návrhom, že keďže ich otec im daroval finančné prostriedky na kúpu
bytu tak ona daruje polovicu pozemku odporcovi. Opýtala sa ho či nepozná nejakého právnika, ktorý
by vypracoval návrh darovacej zmluvy. Svedok následne kontaktoval právneho zástupcu odporcu,
ktorý darovaciu zmluvu vypracoval a tú potom odovzdal odporcovi. Svedok zároveň uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by sa odporca navrhovateľke vyhrážal tým, že jej bude robiť zo života peklo v
prípade ak na neho neprepíše polovicu pozemku.
Svedkyňa F. Y., matka navrhovateľky vo výpovedi pred súdom uviedla, že odporca im často hovoril, aby
dotiahli dcéru na kataster a aby prepísali pozemok na dcéru alebo na neho (odporcu). Navrhovateľka
mala s odporcom neustále spory nakoľko mu vyčítala že nepracoval, stále bol doma a preto sa rozhodla
s ním rozviesť. O tom, že navrhovateľka darovala polovicu pozemku odporcovi vedomosť nemala.
Keď sa o tom dozvedeli trvala na tom, aby jej odporca darovanú polovicu pozemku vrátil nakoľko oni
predmetný pozemok darovali výlučne navrhovateľke ako svojej dcére. Dcéra jej ako dôvod pre ktorý sa
rozhodla darovať odporcovi polovicu pozemku uviedla, že chcela mať rozvod za sebou bez problémov,
tak sa rozhodla podpísať darovaciu zmluvu. Svedkyňa ďalej uviedla, že si náhodou, kedy navrhovateľka
zabudla zložiť telefón vypočula jej hádku s odporcom a z toho teda usúdila, že navrhovateľka je pod
silným psychickým tlakom odporcu.
Svedok J. Y., otec navrhovateľky vo výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľka sa mu nezdôverila,
že chce odporcovi darovať polovicu pozemku, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel až po ich rozvode.
Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľka mu na otázku prečo tak urobila odpovedala, že preto lebo chce
maťzasebourozvodachcesatakzbaviťodporcu.NijakbližšiesamukokolnostiamuzavretiaDarovacej
zmluvy nevyjadrila.
Svedkyňa Q. L., matka odporcu vo výpovedi pred súdom uviedla, že keď prišiel syn za ňou a oznámil
jej, že sa idú s navrhovateľkou rozvádzať tak sa ho opýtala čo bude s majetkom po rozvode a kde budú
bývať keď sa rozvedú. Odporca jej povedal, že sa s navrhovateľkou dohodli, že keď im jeho rodičia kúpili
byt tak ona daruje odporcovi polovicu pozemku, ktorý dostala od svojich rodičov.
Svedkyňa K. L., dcéra navrhovateľky a odporcu vo výpovedi pred súdom uviedla, že mama jej iba
povedala, že darovala odporcovi nejaký pozemok. Uviedla, že otec sľúbil, že bude kľud keď mu mama
ten pozemok daruje, ale nestalo sa tak. Hádky medzi rodičmi boli denne a vyvolával ich najmä otec.
Čo sa týka okolností uzavretia darovacej zmluvy uviedla, že otec prišiel domov s papiermi a chcel, aby
ich išla mama s ním podpísať. Bolo to pred víkendom. Ako dôvod prečo má navrhovateľka odporcovi
darovať polovicu pozemku uviedol, že potom sa s ňou bezproblémovo rozvedie. Bližšie sa svedkyňa k
okolnostiam uzavretia Darovacej zmluvy vyjadriť nevedela.
Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne , vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods.1,2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základným procesnoprávnym predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého
právneho záujmu, t.j. konkrétna formulácia právneho záujmu a zároveň aj jeho preukázanie (dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu).
Zákon považuje za procesne prípustný len taký návrh, ak na požadovanom určení je naliehavý právny
záujem. Cieľom určovacieho návrhu je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje navrhovateľovu
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť
určovacieho návrhu teda predpokladá jednak existenciu stavu neistoty navrhovateľa v tom, či tu ten-
ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je, zároveň ale tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je
nielen možné, ale aj potrebné odstrániť a to práve navrhovaným určovacím výrokom súdu. Splnením
podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľ súdu preukazuje svoje právo
domáhať sa na súde touto procesnou formou (určovacím návrhom), ochrany svojho práva. Súd má
len v takom prípade povinnosť o právnom vzťahu alebo o existencii, či neexistencii práva rozhodnúť (a
je oprávnený tak urobiť iba v tomto prípade). Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu, ktorá musí byť uspokojivo vyriešená skôr,
než súd vec posúdi po hmotno-právnej stránke. Pokiaľ súd vyhovuje návrhu o určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, musí vždy v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na konkrétne
skutkové okolnosti vysvetliť, v čom spočíva naliehavý právny záujem navrhovateľa a ako bol tento
záujem v konaní preukázaný. Ak sa však návrh zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, obmedzí sa v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia len na otázky spojené s
aplikáciou§80písm.c)O.s.p.;vtakomprípadejetotižvylúčené,abynávrhpreskúmalajzvecnejstránky
(z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku), takže nie je namieste vysvetľovať vecnú stránku
návrhu a odôvodňovať svoj názor na ňu.
V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z citovaného ustanovenia vyplývajú základné práva a povinnosti účastníkov občianskeho súdneho
konania, ktorým je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo alebo povinnosť
protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených
skutočností. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, a to
najmä navrhovateľa. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom
splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla
významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená
neúspešnosť účastníka v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať,
sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti
existujú výnimky.
V danom prípade sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k.ú. Ružinov, pre obec BA- m.č. Ružinov, okres BA II a to
parcely č.XXXX/X o výmere 443 m2, záhrada a parcela č. XXXX/X o výmere 141 m2 zastavanej plochy
a nádvoria, ktorá bola pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 11.03.2011 vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky.
Podľa ustálenej praxe darca, ktorý na obdarovaného previedol jednu ideálnu polovicu nehnuteľnosti
(pričom druhá ideálna polovica zostala vo vlastníctve darcu) a ktorého vlastníctvo k tejto darovanej
časti malo byť obnovené v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy, pri uplatnení svojho vlastníckeho práva
žalobou na určenie môže žiadať len určenie, že je vlastníkom celej veci.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru súdu v danej veci daný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva, tak ako sa toho domáha navrhovateľka.Ako prejudiciálnu otázku musel súd v danej veci riešiť platnosť Darovacej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľkou a odporcom dňa 11.03.2011. Navrhovateľka v konaní zotrvala na tvrdeniach , že k
podpísaniu resp. k uzavretiu darovacej zmluvy bola donútená odporcom, zmluvu uzavrela pod tlakom
bezprávnej vyhrážky a preto je darovacia zmluva neplatná podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustálenej judikatúry sa pod bezprávnou vyhrážkou rozumie vyhrážka, ktorou je vynucované niečo,
čo vynucované byť nesmie, pričom môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo ohrozujúci nie
je vôbec oprávnený previesť, alebo čo síce je oprávnený previesť, ale nesmie tým hroziť tak, aby
niekoho primäl k určitému právnemu úkonu; nie je treba aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej
vyhrážky, bol sám protiprávny. Ďalej musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa
okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola vyhrážka použitá, vzbudila dôvodnú
obavu a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje, alebo osobám jej
blízkym. (SJ, 1999, č.2-NS sp.zn. 3 Cdon 1522/96).
Zo skutkových tvrdení, ako aj z výpovedí svedkov a predložených listinných dôkazov však nemožno
vyvodiť záver, že v danej veci bola preukázaná existencia bezprávnej vyhrážky, ktorá by viedla k
nedostatku slobody vôle navrhovateľky pri uzatváraní darovacej zmluvy.
V konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy došlo na notárskom úrade
ako aj to, že pravosť podpisu navrhovateľky na zmluve bola osvedčená pracovníčkou notárskeho úradu.
Spornébolimedzistranamiskutočnosti,ktorépredchádzaliuzavretiuDarovacejzmluvy.Navrhovateľkav
konanízotrvalanatom,žezmluvuuzavrelapodpsychickýmtlakom,ktorýnaňuodporcavyvíjaldlhodobo
ešte pred uzavretím darovacej zmluvy. Podľa tvrdení navrhovateľky sa jej mal odporca vyhrážať tým, že
ak na neho neprevedie polovicu pozemku, ktorého bola navrhovateľka výlučnou vlastníčkou tak nebude
súhlasiť s rozvodom ich manželstva. Existenciu bezprávnej vyhrážky preukazovala navrhovateľka v
konaní svedeckými výpoveďami rodičov navrhovateľky ako aj dcéry účastníkov konania. Z výpovedí
týchto svedkov bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli značne napäté, čo je v
manželstve pred jeho rozvodom veľmi časté avšak existenciu bezprávnej vyhrážky nepreukázal ani
jeden zo svedkov.
Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33 Odo 773/2004 podľa ktorého
chovanie osoby blízkej navrhovateľovi, ktorá pri predstieraní svojich predstáv, aká situácia v ich
majetkovoprávnychpomerochnastane,akjejnebudezostranynavrhovateľaposkytnutápomoc,nalieha
na uzavretie zmluvy s argumentáciou, že iný spôsob riešenia ich finančných ťažkostí neexistuje, nie
je možné kvalifikovať ako bezprávnu vyhrážku. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu
v danej veci obdobne nie je možné tvrdenia navrhovateľky, že odporca nebude súhlasiť s rozvodom
manželstva, ak na neho neprevedie polovicu pozemku kvalifikovať ako bezprávnu vyhrážku. Súd len
okrajovo poznamenáva, že ak by sa navrhovateľka rozhodla podať na súd návrh na rozvod manželstva
bez súhlasu odporcu, bolo by len na posúdení súdu či sú v danej veci splnené zákonné predpoklady
na rozvod manželstva alebo nie.
Právny zástupca odporcu navrhol v konaní vypočuť svedkov R. B., O. B., R. B., Ľ. Q., P.S. Y., R. Š.,
ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy. Súd však navrhované dôkazy nevykonal,
nakoľko vykovanie týchto dôkazov nepovažoval z hľadiska spoľahlivého zistenia skutkového stavu za
právne významné.
Zhrnúc zistený skutkový stav ako aj s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu
navrhovateľky ako nedôvodnú zamietol. Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné
bremeno svojich tvrdení a v konaní nepreukázala existenciu bezprávnej vyhrážky, ktorá by v konečnom
dôsledku mala za následok neplatnosť darovacej zmluvy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú:
a) Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. pozostávajú z:1/ ôsmych úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 712,- eur, vychádzajúc z hodnoty veci 146.000,-
€ (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 20.08.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd 21.08.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 13.12.2013 (§ 13 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 12.03.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
- účasť na pojednávaní dňa 01.10.2014 (§ 13a ods.1 písm. d) vyhlášky
-písomnépodanienasúd,záverečnévyjadreniezodňa02.10.2014(§13aods.1 písm.c)vyhlášky
- účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014 § 13a ods.1 písm. d) vyhlášky
2./ Režijný paušál - 3 x 7,81 €, t. j. 23,43 € (za rok 2013), 5 x 8,00 eur, t. j. 40 eur (za rok 2014 ) t. j.
spolu 63,43 eur (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky).
Trovy konania spolu 5759,43 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.