Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203708
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom K
červenému dvoru 3269/25a, Nagano Office Center, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429
705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX R. T. U., o zaplatenie 163,78
Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
9C/447/2013-79 zo dňa 11.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok

súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov vo vzťahu k zastaveniu konania a ani na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
- istiny vo výške 163,78 Eur,
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne:
- zo sumy 213,78 Eur od 30.07.2009 do 18.11.2010, čo predstavuje sumu 254,96 Eur,

- zo sumy 193,78 Eur od 19.11.2010 do 19.04.2012, čo predstavuje sumu 250,97 Eur,
- zo sumy 183,78 Eur od 20.04.2012, čo predstavuje sumu 14,24 Eur,
- zo sumy 163,78 Eur od 21.05.2015 do zaplatenia,
- 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy:
- 213,78 Eur od 13.10.2009 do 18.11.2010, čo predstavuje sumu 14,17 Eur,
- 193,78 Eur od 19.11.2010 do 19.04.2012, čo predstavuje sumu 16,55 Eur,
- 183,78 Eur od 20.04.2012 do 20.05.2012, čo predstavuje sumu 0,94 Eur,

- 163,78 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia,
- zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,71 Eur a náhradu trov konania.Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil dňa 30.07.2009 na zmenkovú sumu 213,78 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 30.07.2009.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu, ako
aj s jeho prílohami a zmluvou o úvere a zistil, že žalovaný vystavil dňa 30.07.2009 zmenku v prospech
spoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,obsahomktorejjejehozáväzokzaplatiťzatútozmenkupripredložení
na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09, Bratislava, sumu 213,78 Eur so

zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.07.2009. Predmetná zmenka bola vystavená ako vistazmenka
a bola opatrená doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom a ktorej kópia bola
na výzvu súdu zaslaná spoločnosťou POHOTOVSŤ, s.r.o., bola uzatvorená dňa 22.12.2008 medzi

veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom - žalovaným. Veriteľ sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 165,97 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 119,50 Eur, t.j. celkovo čiastku 285,47 Eur. Dlžník sa zaviazal túto čiastku uhradiť
v 10 mesačných splátkach splatných po 28,55 Eur odo dňa 25.01.2009 na účet veriteľa uvedený vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

Podľa súdu prvého stupňa z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmenka ktorú žalobca pripojil
k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý ma spotrebiteľskú
povahu. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným

majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľský charakter.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že žalobcom predložená
zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi
žalovaným,akodlžníkomaspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.akoveriteľom.Zmluvuoúvereuzatváral

žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený
text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané
(osobné údaje dlžníka, výška poskytovaného úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti). Do zmluvy
sa dopisovala suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počiatočný deň splatnosti, pričom
v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu

úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, vystupujúca na strane veriteľa, konala pri uzatváraní
zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania

zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V tejto
súvislosti súd prvého stupňa považoval za preukázané, že v tomto právnom vzťahu vystupuje veriteľ
ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 22.12.2008

uzavretá medzi veriteľom a žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou.

Prvostupňový súd mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká
sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva

zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto
rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Podľa súdu prvého stupňa, aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľ, musia byť naraz splnené

dve podmienky:
1. ide o zabezpečovaciu zmenku,2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené. S poukazom
na tieto skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení
zmenky, uzavretá v čl. 17 Všeobecných zmluvných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikujúc § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53, § 54

OZ, z.č. 258/2001 Z.z., z.č. 191/1950 Zb. dospel k záveru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje
žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že v
prejednávacej veci došlo konaním súdu prvého stupňa k porušeniu čl. 4, 5, a 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, lebo súd nariadil pojednávanie bez uznesenia o vykonával

dôkazy. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo
veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby

v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako
indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007
vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. Súd prvého stupňa navyše
pri rozhodovaní vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom

tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalobca uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Tieto údajné nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. K týmto
skutočnostiam sa účastníci nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd prvého stupňa
mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.

K rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným
abstraktnýmzáväzkomneakcesorickejpovahy.Niejemožnéjuspájaťčipodmieňovaťinýmiokolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke
upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je nevyhnutné

zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca
nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský
vzťah. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalobcom
vôbec netvrdil, nebol teda nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže svoje
rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na

tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.
Ak existuje dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum existuje
aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak

môže činiť sám súd. Následkom tohto postupu bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa žalobcu súd prvého stupňa porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.
1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov ak prihliadol naskutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Vo
vzťahu k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek zmenky,
akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi odporcom a

remitentom je po indosovaní irelevantný. Žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V
konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11, na ktoré súd prvého stupňa poukázal je riešená celkom odlišná
prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať prejednávanej veci.

V konaní sa dospelo k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s
dobrými mravmi, a teda v tejto časti považoval súd prvého stupňa zmenku za čiastočne neplatnú pre

rozpor s dobrými mravmi. Zmenku pritom vystavil samotný žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal a išlo o
prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase
vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25
% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.

Poukázal na judikatúru NS SR, OS Lučenec, Revúca, Martin a KS Nitra, Banská Bystrica a Košice a
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %, čím si žalobca
v tomto konaní uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) s tým, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a internete dňa 06.05.2016. Odvolací súd dospel k záveru, že
prvostupňový súd rozhodol vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. a v súvislosti s odvolacími dôvodmi uvádza:

Spotrebiteľská zmenka

Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ odporcom.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce zo Zmluvy

o úvere uzavretej dňa 22.12.2008 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a dlžníkom vo výške 165,97
Eur. Dlžník sa v Zmluve o úvere zároveň zaviazal zaplatiť veriteľovi poskytnutú sumu (165,97 Eur),
zvýšenú o „príslušný poplatok“ vo výške 119,50 Eur. Spolu s „príslušným poplatkom“ sa teda dlžník
zaviazal veriteľovi zaplatiť čiastku 285,47 Eur, a to v desiatich mesačných splátkach po 28,55 Eur.
Žalovaný dňa 30.07.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku

pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 6.440,34 Sk, teda 213,78 Eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 30.07.2009. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého rukou boli vpísané
údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma je
vyjadrená slovom a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačenýmpísmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vľavo dole je číslo zhodné s číslom úverovej zmluvy. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.

V zmluve o úvere zo dňa 22.12.2008 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno
a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo
živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní

je pritom známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na
základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom
a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o
úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Súd neposkytne ochranu v prípade, ak sa žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej

praktiky. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového
nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Odvolací súd z vlastnej činnosti a porovnaním rozhodovacej činnosti iných súdov môže pomerne
spoľahlivo konštatovať, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch

urobila predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne (p.a. per annum) (0,25 % denne p.d. per diem ), zmenkových
úrokov 91,25 % p.a., ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej
zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných povinnosti“, netransparentného administratívneho poplatku
predstavujúceho až dve tretiny celkového poplatku za úver (porov. rozsudok súdneho dvora C-143/13),

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.

Predmetná zmenka je vystavená ako vlastná vistazmenka, ktorá spĺňa náležitosti čl. I § 75 zák.
zmenkového a šekového, v dôsledku čoho ak by išlo len o túto parciálnu náležitosť, išlo by o platnú
zmenku. Z obsahu listiny je úplne zrejmé, že veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je

len doložkou, ktorou sa v zmysle § 34 ods. 1 (v spojení s § 77 ods. 1) ZZŠ predlžuje lehota na prezentáciu
zmenky. Zmenka je splatná pri predložení (§ 34 ods. 1 ZZŠ).

Kauzálne námietky

Odvolateľ v podanom odvolaní opakovane uvádza výhrady vo vzťahu k posudzovaniu kauzy úveru v
predmetnej zmenkovej veci.

CD Consulting nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný

indosament oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k
zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi
indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon
směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi
zmenku „nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať.

Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. Indosatárovi
teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate,
ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“
konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení

s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k
dobromyseľnosti v občianskom práve.

Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje

určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je
platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v dolnom rohu
obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom).
Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v

dolnom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno
vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že
nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky
konal na škodu dlžníka.

Tvrdenú dobromyseľnosť takisto spochybňuje kolúzia medzi POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om.
Oba subjekty zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich C., s.r.o.), N.. S. „Paľko“ bol až do roku
2012 konateľom spoločnosti CD Consulting, s.r.o..

Odvolací súd sa teda nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca namieta skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.

Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok

Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich
uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a

contrario (Kovařík, s. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky
prihliadal ex offo.

To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,

že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže
skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo
konformne s právom EÚ. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola

pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo
toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť

spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva
spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom
uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z
dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto, že je odradený

od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa
16.11.2010)Ochranaspotrebiteľajepredmetomverejnéhozáujmuajenevyhnutnáprezvýšenieživotnej
úrovne a kvality života občanov.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo
dňa 20.10.2015, podľa ktorého cit. „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je nastrane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo
zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy
súdu takýto exces dosahuje.“

Z uvedeného vyplýva, že súdu nič nebráni v tom (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby mohol
ex offo skúmať, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

So zreteľom na uvedené, aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej
vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť
predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo
zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok,
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje,
a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to

správne urobil súd prvého stupňa, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má
byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné
umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v
prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu
posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju

účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí
súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege.

Odvolací súd taktiež nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyjadrených v rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 339/2014 zo dňa 26.2.2015, v ktorom uviedol: „V prejednávanom spore

predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýnáslednesvojeprávavyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepubliky
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu

k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ
by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo
veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie
Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné
tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou

zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických
a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s
malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne

pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je
preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu
sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu v ktorom
sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §
120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie
súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie

je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa“.

Odvolací súd preto vo svetle vyššie uvedených skutočností považuje odvolací dôvod žalobcu, podľa

ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných
podmienok za nedôvodný.

Odvolací súd navyše vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k zmenke,
obsiahnutú v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa znenia predmetnej dohody mala byť veriteľom na zmenke vyplnená zmenková suma tak, že mala
pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky“. Odvolací súd považuje takto formulovanú zmluvnú podmienku v časti týkajúcej sa
výšky zmenkovej sumy za nejasnú a nezrozumiteľnú. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (bod 72, 73 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci B. Matei/ SC Volksbank Romania SA, v zmysle ktorej cit.: „Nakoniec treba uviesť, že ak by
vnútroštátny súd musel dospieť vzhľadom na skutočnosti poskytnuté Súdnym dvorom v odpovedi na
položenú otázku k záveru, že dotknuté podmienky sú súčasťou hlavného predmetu zmluvy alebo že sú
v skutočnosti spochybnené z pohľadu primeranosti ceny alebo odmeny, nič to nemení na skutočnosti,

že tieto podmienky musia byť v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy,
ak by sa malo konštatovať, čo musí tiež preskúmať vnútroštátny súd, že nie sú formulované jasne a
zrozumiteľne (pozri v tomto zmysle rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, bod 61). V tejto
súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka, transparentnosti zmluvných podmienok stanovená v článku
4 ods. 2 a článku 5 smernice 93/13, ktoré majú inak zhodný dosah, nemôže byť obmedzená len na ich

zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok Kásler a Káslerné
Rábai, EU:C:2014:282, body 69 a 71).“Podstata vyplňovacieho práva spočíva v oprávnení majiteľa listiny doplniť jej reálne a úmyselne
chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca týmto oprávnením môže v
rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo blanko zmenku akéhokoľvek

obsahu. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v Zmluve o úvere č. XXXXXXX
týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy,
u ktorých je pochybnosť o jednak ich platnom dojednaní pre absenciu písomnej formy (k dodržaniu
písomnej formy porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 245/2010) a
následne ich primeranosti (napr. bod. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „V prípade, ak bude

dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do
rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 9,96 Eur za každý jeden prípad omeškania. ...
Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich
splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 19,92 Eur do rúk mandatára ...“ ;
bod 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich
zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,02 Eur, ktorá je určená na

úhradu všetkých nákladoch vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k
zabezpečeniu dlhu dlžníka. ... Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli
v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne,
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho
zastúpenia veriteľa v týchto konania a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení

svojho práva.“), je zrejmé, že takáto dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, obsiahnutá v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto

je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu
záveru, že zmenka, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia od žalovaného, je v rozpore so
zákonom.

V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si uplatňoval v tomto konaní len zmenkový úrok vo
výške 0,06 % denne. S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu a tiež na to, že žalovaný nemal
voči úkonu späťvzatia žiadne námietky, odvolací súd späťvzatie žaloby v súlade s § 208 O.s.p. v tejto

časti pripustil, rozsudok čiastočne zrušil a konanie zastavil.

V prevyšujúcej časti odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.
1 a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca
zavinil čiastočným späťvzatím žaloby zastavenie konania a v prevyšujúcej časti žaloby v konaní úspech
nemal a úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto o jeho trovách odvolacieho
konania nebolo rozhodované (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.