Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221019
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne: K.. K. K., nar.:
XX.XX.XXXX, XXX XX A. XXX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01
Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690
904, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice,
pracovisko Brezová 10 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/186/2013-60 zo dňa 15.12.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur na
účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zdeňky Vokálovej, advokátky do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452 zo dňa 19. januára 2012 pod sp. zn. 3C/2105/2012.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 205,67 Eur na účet právneho

zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 8 ods.1, § 12 ods.6, § 17, § 40 ods.1, §
4 ods.1 a § 41 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní, zákon č. 244/2002 Z.z., ust.§ 37, § 39, § 52
ods.1,2,3,4 písm.r/ a 5 Občianskeho zákonníka.

Zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred, a hoci sa s ním žalobkyňa

mohla oboznámiť pred jeho podpisom, nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah, a toto ustanovenie tak v
zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobkyňa mala k osobitným
zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo nie. Pri rozhodcovskej
doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v tomto prípade nešlo
len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o dohodu na osobe
rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia podľa časti XV. Všeobecných
poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku aj o dohodu o

pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na predtlačenom
formulári) však už žalobkyňa (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom, ktorý mu
jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ). V tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal aj na žalovaným citované (č.l. 78) „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL),podľa ktorých „Podmienka je „individuálne dojednaná“ ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi
stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou
stranou“ (PECL, IURA edition, Bratislava 2009, s. 122).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd prvého stupňa poukázal na to, že
rozhodcovská doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s
inými ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie),
však, okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo,

osobitne, svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky
jednotlivoaosobitne(atedaindividuálne),alelenspolusďalšímizmluvnýmiustanoveniami(vichrámci),
pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

Samotná oddelenosť ďalších zmluvných dojednaní (s rozhodcovskou doložkou) od ostatného textu, keď
nebolo preukázané, že by spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah, a keď rozhodcovská doložka bola

zároveň súčasťou iných zmluvných ustanovení, však neznamená, tak ako bolo vysvetlené vyššie, že
bola individuálne dojednaná.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania
zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2

OZ (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd prvého stupňa za to, že
rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm.
r) OZ ako neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd prvého stupňa videl aj z ďalších dôvodov.

Časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok sa svojim obsahom a účelom odchýlila od zákona
určujúceho rovné postavenie zmluvných strán pri ustanovení rozhodcu, je s ním v rozpore, a preto je v
tejto časti (o ustanovení rozhodcu podľa vôle poisťovne) rozhodcovská zmluva pre rozpor so zákonom

neplatná aj podľa § 39 OZ.

Vo vzťahu k námietkam žalovaného o obmedzeniach aplikácie smernice 93/13/EHS na poistné zmluvy
a nesprávnosti jej transpozície (prekladu) do vnútroštátneho práva súd poznamenáva, že uvedené
právne závery nie sú výsledkom aplikácie tejto smernice, a nie je z nich zrejmý ani vplyv k aplikovaným

zákonným ustanoveniam, a preto sa nimi súd prvého stupňa ani bližšie nezaoberal.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na ust.§ 40 ods.1 písm.j/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň
vysvetlil,žepoznámka13apodčiarouobsahujeibapríkladmývýpočetniektorýchustanovenívšeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vo vzťahu k týmto ustanoveniam spôsobujúcim

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s dosahom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, by v danom prípade podľa zisteného skutkového stavu a
názoru súdu ďalej bolo možné uvažovať aj o porušení rovnosti účastníkov tým, že rozhodcu vyberala
iba poisťovňa bez ingerencie spotrebiteľa, že odpor spotrebiteľa proti rozhodcovskému rozsudku bol
podmienený zaplatením poplatku za odpor, že rozhodcovský súd vychádzal z tvrdení iba jednej strany

a bez dôkazov o dojednaní povinnosti zaplatiť províziu v konkrétnej výške, o porušení zákona o
rozhodcovskom konaní tým, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala
a zároveň o porušení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd prisúdil poisťovni osobitný provízny náklad na
uzavretie poistenia, o ktorom nebol spotrebiteľ preukázateľne informovaný.

Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa
považoval za nemenej dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia
silnejšej zmluvnej strany (hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaním spotrebiteľov do omylu
s podozrením, že sa podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a

tak pravdepodobnosť jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky, postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito
dôvodmi pre nadbytočnosť už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c) ZoRK, po
právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci

vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému
súdu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni
ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné

uplatňovanie práva pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v roku 2013) po 60,07 Eur a 1 úkon právnej služby za
účasť na pojednávaní 15.12.2014 vo výške 61,87 Eur, čo po prirátaní režijného paušálu vo výške 2 x
7,81 Eur k dvom úkonom v roku 2013 a 1 x 8,04 Eur k úkonu v roku 2014 predstavuje spolu 205,67 Eur.
Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania uplatnenú za 2 úkony právnej služby - písomné vyjadrenie
zo dňa 25.09.2013 a 10.03.2014.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodov
uvedených v ust.§ 205 ods.1 písm.a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. alebo zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne. Po výzve súdu prvého stupňa na doplnenie dôvodov odvolania žalovaný doplnil odvolanie
s tým, že namietal nesprávne právne posúdenie veci, že súd prvého stupňa vyvodil skutkové zistenia

bez toho, aby boli vykonané dôkazy, z ktorých tieto skutkové zistenia vyplývali, že súd porušil základné
zásady súdneho konania, čo viedlo k upretiu práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie a že
rozhodnutie súdu je arbitrárne, čiže svojvoľné, pretože sa súd dostatočne nevysporiadal so žalovaným
predloženými relevantnými právnymi argumentmi. Súd si nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú
ust.§ 118 ods.2 O.s.p. a opomenul vyhlásiť ktoré právne významné skutočnosti, tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z
navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, čím
zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok porušenie základných zásad súdneho konania. V tejto
súvislosti poukázal na článok 2 ods.2 Ústavy SR. Toto opomenutie zo strany súdu zároveň spôsobilo,
že rozhodnutie bolo pre strany nepredvídateľné. Zároveň týmto opomenutím porušil súd prvého stupňa

zásadu kontradiktórnosti konania. Konanie súdu ex offo v rámci neprijateľnej zmluvnej podmienky
podlieha osobitnému režimu, ako aj určuje rozhodnutie súdneho dvora v prílohe C-472/11 ods.1 a
ods.31, podľa ktorého je súd povinný, ak nájde neprijateľnú podmienku strany o tom vopred oboznámiť
a vyzvať ich, aby sa k tomuto kontradiktórne vyjadril. Navyše súd ani nevyhlásil poučenie podľa §
118 ods.2, teda strany nemohli by vedieť, že podľa súdu je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského

rozsudku práve táto okolnosť. Stranám tak bola odňatá možnosť konať a kontradiktórne sa vyjadriť
k tejto okolnosti. Súd svojim konaním znemožnil žalovanému konať v rámci prvostupňového konania,
pretože rozhodol o neprijateľnosti podmienky bez toho, aby bola žalovanému daná možnosť vyjadriť
sa k tejto samotnej neprijateľnosti v prvostupňovom konaní. Ďalším procesným pochybením je, že
súd rozhodol vo veci bez toho, aby zákonom ustanoveným spôsobom vykonal dokazovanie, a preto

nemal náležitým spôsobom zistený skutkový stav. Súd v zápisnici uvádza dôkazy, ktoré oboznamuje,
ale podľa O.s.p. existuje len dôkaz listinou, ktorý podľa § 129ods.1 vykoná tak, že predseda senátu
alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. To neplatí, ak
súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Súd však vôbec neuvádza, že by prečítal listiny. Podľa zápisnice
súd oboznámil rozhodcovský spis Arbitrážneho súdu Košice, avšak neuviedol, že by prečítal nejaké

listiny zo spisu arbitrážneho súdu, čo bol povinný, ak chcel vykonať dokazovanie listinným dôkazom.
Pritom vykonávanie dôkazu celým spisom nie je správne, pretože nemožno preskúmať ktoré konkrétne
dôkazy zo spisu boli použité. Tým, že súd neprečítal listiny, resp. ich jednotlivé články významné pre
konanie a zároveň tým, že opomenul vyhlásiť ktoré skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné, ktoré právne skutkové tvrdenia zostali sporné, nemohlo byť účastníkom z vykonaného

dokazovania celým spisom Arbitrážneho súdu Košice známe ktoré dôkazy, resp. ich časti súd vykonal.
Ktoré dôkazy súd použil v konaní sa strany dozvedajú až v rozhodnutí, keď ich súd hodnotí. Navyše
sa strany k takto nezákonne vykonanému dôkazu nemali možnosť vyjadriť, čo vyplýva aj zo zápisnice
o pojednávaní, v ktorej nikde nie je uvedené, že by súd strany vyzval, aby sa k dôkazu po jeho
vykonaní vyjadrili. Tým, že súd vyvodil skutkové zistenia bez toho, aby vykonal dokazovanie k ďalším

dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktoré by súd akoby mimochodom spomenul, pričom tieto
skutočnosti nikto nenamietal a ani neboli predmetom dokazovania, porušil okrem iného aj jednu zo
základných zásad právneho štátu a to prezumpciu neviny, pretože súd nemôže konštatovať porušenie
práva, ak toto porušenie nebol procesne dokázané. Súd prvého stupňa porušil zásadu priamosti,podľa ktorej súd nemôže vyvodiť skutkové zistenia vo veci len na základe bezprostredne získaných
poznatkov a opierať len o dôkazy, ktoré boli vykonané pred ním. Súd tak konštatuje dôvody zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ktoré prichádzajú do úvahy bez toho, aby vykonal príslušné dôkazy na

ich potvrdenie. Súd pritom uvádza päť dôvodov, pričom minimálne štyri dôvody neboli predmetom
dokazovania. Žalovaný spochybňuje napríklad druhý dôvod pre ukážku ich absurdnosti. Skutočnosť,
či bol zaplatený poplatok za konanie na Arbitrážnom súde Košice nebola predmetom dokazovania.
Skutočnosť, či bol zaplatený poplatok za rozhodcovské konanie žiadna strana nenamietala, ani súd v
konaní túto skutočnosť nevyhlásil za spornú. Súd dokazovanie nahradil svojou úvahu bez toho, aby

takáto úvaha sudcu mala oporu v skutkových zisteniach. Tým, že súd svojim konaním porušil základné
zásady súdneho konania v konečnom dôsledku viedlo k upretiu práva účastníkov na spravodlivé súdne
konanie. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu v rozhodnutí Tatishvilly v. Rusko.

Súd prvého stupňa vo svojich úvahách predpokladal len skutočnosti v prospech jednej strany, pričom
druhej strane prisudzuje len nedobromyseľnosť, pričom žalovaný vie takéto nezmyselné predpoklady

jednoznačne vyvrátiť dôkazmi, ktoré však už súd vôbec nežiada a ani nevykonáva dokazovanie, pretože
by sa mohol preukázať skutočný skutkový stav veci a nielen vymyslený súdom. Súd porušil princíp
rovnosti účastníkov konania tým, že nariadil vykonať dokazovanie výsluchom len jednej strany a to
žalobkyne, pričom na základe tohto výsluchu sa mala zistiť skutočnosť o tom ako prebiehalo samotné
uzatváranie zmluvy, a teda súd bol povinný vypočuť aj druhú stranu, ktorá zmluvu so žalobkyňou

uzatvárala v mene poisťovne. Súd tak v rozhodnutí vychádzal len z tvrdení jednej strany a to žalobkyne,
ktorá mala právny záujem na veci. Zároveň týmto konaním súdu bolo odňaté právo žalovaného
konať. Žalovaný navrhol aj výsluch sprostredkovateľky poistenia. Súd zamietnutie vykonať dokazovanie
výsluchom sprostredkovateľky odôvodnil tým, že vzhľadom na predmet konania jeho hodnoteniu už
nepovažoval za potrebné a účelné tento výsluch vykonať. Súd tak nedostatočne odôvodnil dôvody

zamietnutia vykonania dokazovania. Vychádzal len z tvrdení žalobkyne, že nemohla ovplyvniť obsah
rozhodcovskej doložky, avšak nevypočul druhú stranu, ktorá uzavrela zmluvu so žalobkyňou, čím bola
narušená rovnosť strán a zároveň sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo 259/2010.

Žalovaný ďalej v odvolaní konštatoval, že už na základe hore uvedených dôvodov je potrebné, aby
rozhodnutie bolo zrušené, pretože boli porušené základné zásady súdneho konania a stranám bolo v
konečnom dôsledku odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd v celom rozsahu aj nesprávne
právne vec posúdil. V niektorých prípadoch aj v dôsledku toho, že náležite nezistil skutkový stav
v dôsledku toho, že nevykonal dokazovanie tak, ako to procesné predpisy vyžadujú, tak vyvodil

nesprávne právne závery, či už pri posudzovaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
ale aj pri posúdení neprijateľnosti rozhodcovskej doložky alebo pri posúdení určitosti dohody, výberu
rozhodcu ako ďalej žalovaný uvádza. Súd vec nesprávne právne posúdil v oblasti určitosti dohody
výberu rozhodcu, pretože právne závery súdu spochybňujú aj určitosť samotných ustanovení zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa by sa v prípade vzniku sporu nemusela

obrátiť na poisťovňu so žiadosťou o určenie rozhodcu, ale žalobkyni by stačilo podať žalobu druhej
zmluvnej strane tak ako to stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní v § 16 ods.1 písm.a/ Zákona
rozhodcovskom konaní. Súd teda nepriamo spochybnil aj samotnú právnu normu. Nesprávne právnu
normu aj interpretoval. Platí, že ak sa raz strany dohodli na spôsobe výberu podľa platnej právnej
úpravy, nemôže súd označiť takýto spôsob výberu za dôvod neplatnosti, keďže zákon takýto spôsob

výberuumožňoval.Neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovarualebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe
uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Súd však
v predmetnom prípade tak nepostupoval, ale vyhlásil podmienku za neplatnú, pričom neurčil v čom
je značný neprospech pre spotrebiteľa ani nevykonal test primeranosti. Či ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil a tým spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Pritom ak chce súd vyhlásiť podmienku za neprijateľnú, nepochybne nestačí, keď iba súd podriadi
nejakú podmienku pod ust.§ 53 ods.4, ktoré vymedzuje možné neprijateľné podmienky. Súd musí uviesť
podľa § 53 ods.1 ako predmetná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, aj keď sa odvoláva na nejaké ustanovenie § 53 ods.4

Občianskeho zákonníka. Súd iba citoval právnu normu, no po jej citácií neodôvodnil ani to, ako podľa
neho daný skutkový stav napĺňa právnu normu, konkrétne § 53 ods.4 písm.r/, a teda neodôvodnil ako
rozhodcovská doložka núti žalobcu riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalovaný poukázal na
zákon č. 335/2004 Z.z. účinný od 01.01.2015 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý poskytujespotrebiteľovi zvýšenú ochranu v § 3 ods.6. V prípade vzniku sporu sa tak spotrebiteľ môže obrátiť aj
na súd napriek podpísanej rozhodcovskej doložke. Ak však už je raz rozhodcovské konanie začaté na
základe návrhu na začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa musí podrobiť a na všeobecný

súd sa môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil aj individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Nesprávne aplikoval právnu normu tým,
že ju nesprávne interpretoval, resp. vytvoril novú definíciu, ktorá je v rozpore s vnútroštátnou právnou
normou a právom EÚ a tým neprípustne novelizoval právnu normu. Nie je podstatné ktoré strana
podmienku formulovala, ide tu len o to, že existuje právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť,

prijať alebo modifikovať a to v dôsledku ich osobitného dojednania. Súd prvého stupňa tak opomenul
vyhodnotiť, že podmienku môže navrhnúť ktorákoľvek strana a teda aj dodávateľ, aj v rámci štandardnej
veci. Ďalej súd vec nesprávne právne posúdil, keď vo svojom rozhodnutí mieša dokopy individuálnosť
prijatia rozhodcovskej doložky so samotnými pravidlami rozhodcovského konania. Rozhodcovská
doložka môže byť vyhlásená celá za neplatnú len ak by ustanovenia neplatné z titulu ich neprijateľnosti
spôsobili, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť vyžiadanú podľa zákona č. 244/2002

Z.z. Súd vydal zmätočné rozhodnutie, pretože tým ako sa pokúšal vyvrátiť individuálnosť dojednania
rozhodcovskej doložky, tak ju vlastne sám vo svojich úvahách potvrdil. Rozhodnutie súdu je arbitrárne,
čiže svojvoľné, pretože súd dostatočne sa nevyporiadal so žalovaným predloženými relevantnými
právnymi argumentmi, ktoré keby sa potvrdili ako vecne správne, mohli znamenať odlišné rozhodnutie v
meriteveci.Vdoplnenomodvolanínavrhuježalovanýrozsudokzrušiťavecvrátiťprvostupňovémusúdu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nevidí dôvod na odklon od nastolenej judikatúry, ktorá
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v obdobnej právnej veci, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012,
z ktorého navrhovateľ vo vyjadrení citoval. Okrem toho dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR vo veci sp.zn. 4Cdo 41/2012, v ktorom sa uvádza, že povinný (poistník) nemal možnosť
prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, takáto
zmluvnápodmienkarozhodneniejedojednanáindividuálne.Vovzťahuktvrdeniuoosobitnomvyjednaní
rozhodcovskej doložky žalobkyňa poukázala na konštatovanie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo
9/2012. Preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O.s.p. a

priznať jej trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli súdu dňa 18.05.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Ust. § 205 ods. 2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust. §

132 - 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska
ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne
posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho
predpisu, než sa správne mal použiť, alebo aplikácie správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny

výklad.

Žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku a vyporiadania sa s
jeho námietkami. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR rešpektuje právo účastníka na určitú kvalitu
súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako

jeden z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Ústavného súdu SR z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (ÚS 46/05).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia však nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument odporcu v konaní, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo zostali sporné. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argumentúčastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 78/05, II. ÚS 76/07).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že právo žalovaného na riadne odôvodnenie
rozsudku preskúmavaného v odvolacom konaní porušené nebolo.

Žalovaný namieta, že súd nevykonal vo veci riadne dokazovanie, pretože jednotlivé dôkazy neprečítal.

Spôsob dokazovania listinami je upravený v ust. § 129 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dôkaz listinou sa
vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariadil pojednávanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili viaceré listinné dôkazy.
Súd na pojednávaní dňa 15.12.2014 ako to vyplýva z č.l. 242 spisu nariadil vykonanie dokazovania

oboznámením listinnými dôkazmi. Okrem iného oboznámil obsah listinného dôkazu, a to arbitrážneho
spisu sp.zn. 3C/2105/2012 - č.l. 51 a nasl. Zároveň nariadil vykonanie dokazovania výsluchom
žalobkyne. Žalobkyni kládol právny zástupca žalovaného v priebehu pojednávania otázky. Tu navrhol
právny zástupca žalovaného i vypočuť sprostredkovateľku poistenia E. K.. Súd prvého stupňa
dokazovanie výsluchom sprostredkovateľky zamietol. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného

vyplýva, že je si vedomý, že sprostredkovateľka poistenia je blízkou osobou žalobkyne, teda jej výpoveď
nemusí mať až taký význam, ale bola to jediná fyzická osoba, ktorá bola prítomná pri uzatváraní zmluvy
práve za žalovaného a mohla by poskytnúť ďalšie skutočnosti ohľadom uzatvárania zmlúv.

Súd prvého stupňa zároveň dal možnosť na záverečné reči, pričom prednes právneho zástupcu

žalovaného sa nachádza na č.l. 144 aj 145 spisu.

V priebehu pojednávania na súde prvého stupňa vyplýva i skutočnosť, že u žalovaného bolo doručenie
predvolania vykázané, ale jeho neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zároveň z listín predložených v

spise, ani zo zápisníc z pojednávania nevyplýva, že by právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť
v konaní žalovaného, resp. jeho štatutárneho zástupcu, pretože žalovaný je právnickou osobou. Z
obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovaný namietal protokoláciu, teda že dokazovanie oboznámením
listinnými dôkazmi nebolo vykonané riadne, prípadne, že by navrhoval pojednávanie odročiť, aby mohol
byť vypočutý žalovaný.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery oprel o dôkazy, ktoré
vykonal, pretože aj oboznámenie listín nachádzajúcich sa v spise nie je len výslovné čítanie týchto listín,
zodpovedá spôsobu dokazovania listinou, tak ako je upravený v ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Táto odvolacia
námietka odporcu teda nie je dôvodná.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 27.03.2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným
poistnú zmluvu č. 4471090002. Z priloženej prílohy súd zistil, že v rovnaký deň žalobkyňa podpísala
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,
a.s. (ďalej len „VPP“) marginálne v spodnej časti označené ako Všeobecné poistné podmienky

(21-05-07).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak
by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú

alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi
spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení
zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi
nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo
od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu

a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú
spotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i)umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že
cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie

ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá
v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v

prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej
na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi
priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré

oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva
uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v
osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).
V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu
skončiť súdnym zmierom (§ 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo

v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského
konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníkarozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli
ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol
rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského

konaniapredvydanímrozhodcovskéhorozsudkuniezosvojejvinynemoholdosiahnuť,g)bolaporušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy

na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní).

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd na doplnenie konštatuje:

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa

predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým
vysvetlená žalobkyni tretím nezávislým subjektom a bola jednoznačne individuálne dojednaná odvolací
súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým a ani odvolacím súdom
uvedené tvrdenie nepreukázal. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať
podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre veľký
počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Zo znenia rozhodcovskej

doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky spory sa mali
riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve (resp. vo VPP) inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, odvolací súd konštatuje, že
vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne
obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných

poistných podmienkach.

Zo znenia VPP aj ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len
povinnosť žalobkyne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

K odvolacej námietke žalovaného o nerešpektovaní ust. § 118 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa
odvolací súd uvádza, že v obdobných veciach bolo súdmi rozhodnuté v niekoľkých desiatkach prípadov
od roku 2014 a to tak súdmi prvého stupňa i odvolacími súdmi, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo vzťahu k žalovanému nemohlo byť prekvapivým rozhodnutím a odvolacia námietka je podľa názoru
odvolacieho súdu nedôvodná.

K odvolacej námietke žalovaného, ktorý poukazuje na test primeranosti uvedený v článku 4 Smernice
č.93/13/EHS, najmä v podobe brania do úvahy povahy služby všetkých špecifických okolností, ktoré
sprevádzali uzatvorenie zmluvy a všetkých ďalších podmienok zmluvy vo vzájomných súvislostiach
v čase uzavretia zmluvy bolo na žalovanom, aby v priebehu konania preukázal, že z tohto pohľadu
rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nie je neprimeraná, a preto nemôže byť kvalifikovaná

ako neprijateľná. Nemožno preto konštatovať, že by zmluvná podmienka v podobe dojednania
rozhodcovskej doložky v danom prípade prešla v pozitívnom slova zmysle testom primeranosti v zmysle
článku 4 Smernice č. 93/13/EHS a obstála z pohľadu dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhovaný dôkaz na

pojednávaní a to výsluch sprostredkovateľky poistenia, odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z
ustanovenia § 212 ods.3 O.s.p. by odvolací súd na túto námietku odvolateľa prihliadol len v prípade,
ak by išlo o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že rozhodovanie o tom ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonávané patrí vždy výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods.1 O.s.p.). Nevykonanie

dôkazu súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa,
ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa má poklad v zistení skutkového stavu. Odvolací súd ani
nezistil, že by žalovanému bola v priebehu konania na súde prvého stupňa odňatá možnosť konať pred
súdom. Na pojednávaní bol prítomný jeho právny zástupca, ktorý sa mal možnosť riadne k veci k
vykonaným dôkazom vyjadriť. Zo spisu nevyplýva, aby mu súd túto možnosť nejakým spôsobom odňal.

Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nebolo potrebné z dôvodu zrušenia
rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa ust.§ 40 ods.1 písm.c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní zaoberať sa ďalšími dôvodmi, ktoré spomenul.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods.1 O.s.p. Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania, tak ako si ich
vyčíslila vo výške 72,92 Eur, ktoré uložil odvolací súd zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne

JUDr. Zdeňky Vokálovej, advokátky (§ 149 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.