Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/484/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207501
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814207501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému Q. K., N. XX, o zaplatenie 1.384,19 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/264/2014-33 z 20.3.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňa(ďalejlensúd)rozsudkomzaviazalžalovanéhouhradiťžalobcovi585,35euristinya9
%ročnýúrokzomeškaniaod3.3.2012do15.8.2012 zosumy805,35eur,9%ročnýúrokzomeškaniaod

16.8.2012do13.9.2012zosumy735,35eur,9%ročnýúrokzomeškaniaod14.9.2012do16.10.2012zo
sumy 635,35 eur, 9 % ročný úrok z omeškania od 17.10.2012 do zaplatenia zo sumy 585,35 eur, všetko
v mesačných splátkach po 30,00 eur počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca, až do úplného zaplatenia v poradí:
istina, úroky, pod hrozbou straty výhody splátok, nezaplatením ktorejkoľvek splátky, v prevyšujúcej časti
žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

V odôvodnení, o.i., uviedol, že sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky, uzavretej dňa
XX.XX.XXXX, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške kreditného limitu (úverového
rámca) 710,00 eur, ktorý mal žalovaný splatiť mesačnými splátkami vo výške 4 % z dlžnej čiastky s
termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške
26,28 % a priemernou hodnotou úrokovej miery pre kreditné karty 19,38 %. Z Výpisu čerpania, splátok a

úhrad k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný v období od 04.09.2009 do 13.05.2011
prostredníctvom kreditnej karty čerpal úver v celkovej výške 1.697,83 eur, pričom žalobcovi mesačnými
splátkami v období od 21.10.2009 do 16.10.2012 uhradil celkovo sumu 1.112,48 eur, pričom k úhrade
sumy vo výške 220,00 eur došlo až po zosplatnení. Ďalej zo splátkového kalendára vyplýva, že k
27.02.2012 došlo k zosplatneniu istiny. Dňa 15.08.2012 došlo k dopočtu ohľadom úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.604,19 eur za obdobie od 13.03.2012 do 15.08.2012 vo výške 61,31 eur,
zo sumy 1.534,19 eur za obdobie od 16.08.2012 do 13.09.2012 vo výške 10,58 eur, zo sumy 1.434,19

eur za obdobie od 14.09.2012 do 16.10.2012 vo výške 11,32 eur a zo sumy 1.384,19 eur za obdobie
od 17.10.2012 do 21.07.2014 vo výške 219,12 eur. Podľa predloženého Výpisu čerpania, splátok a
úhrad pohľadávka žalobcu vo výške 1.656,52 eur pozostávala ku dňu spísania žaloby z istiny vo výške
1.322,42 eur, úrokov vo výške 28,68 eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 1,63 eur, zmluvných pokútvo výške 4,87 eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 26,59 eur a vo výške 302,33 eur z úroku z
omeškania. Z listu zo dňa 27.02.2012 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru
ho žalobca vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy, teda celkovej dlžnej čiastky k

uvedenému dňu vo výške 1.617,21 eur, ktorej splatnosť bola určená 15. dňom od odoslania tejto výzvy.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti bolo potrebné
žalobu zamietnuť, z dôvodu nedodržania ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel
k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust. OZ, ako aj

zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 2, § 4 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2009, t.j. v čase uzavretia
Úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) dospel k záveru, že Úverová zmluva z
XX.X.XXXX uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na základe uvedených zák, ust., a

preto sa neriadi režimom Obch. zák. Zistil, že Úverová zmluva z XX.X.XXXX je v rozpore s § 4 ods.
2 písm. i) zák. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust.,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná
splátka, ktorej výška je stanovená vo výške 4 % z dlžnej čiastky s termínom splatnosti mesačnej splátky
vždy k 20. dňu v mesiaci bez uvedenia počtu splátok, pričom z uvedeného nevyplýva, aká je výška

splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do
Úverovej zmluvy uviedol spôsob výpočtu celkovej splátky, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.
V Úverových zmluvných podmienkach, v § 1 Hlavy 6 Podmienky splácania úveru, je uvedené, že v
jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, pravidelné
poplatky, napríklad poplatok za vedenie účte, prípadne nepravidelné poplatky ako napríklad poplatok

za výber z automatu, za blokovanie karty, a zmluvné sankcie. Z uvedeného však nevyplýva výška
jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani
vypočítať. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Úverových zmluvných podmienkach je neurčité a
nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal
vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Neuvedenie výšky splátok

istiny, úrokov a poplatkov považoval za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli § 53 ods. 5 OZ.
Navyše poukázal na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i) a to výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Úverovej zmluve, o tom z akých položiek

pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi
účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti,
že žalovaný celkovo čerpal peňažné prostriedky vo výške 1.697,83 eur, pričom žalobcovi uhradil spolu

1.112,48 eur, dospel k záveru, že žalobca má nárok len na plnenie, ktoré poskytol žalovanému, znížené
o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje 585,35 eur, a v prevyšujúcej časti žalobu mal za
potrebné v súlade s § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a nasl.
OZ zamietnuť. Pri úrokoch z omeškania dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo
výške 9,00 % ročne sú v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v

zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 9% ročne.
Dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru X.X.XXXX, nakoľko
z výzvy k splateniu celého úveru vyplýva, že splatnosť celého dlhu nastáva 15. dňom od jej odoslania.
Posledný deň na plnenie bol deň X.X.XXXX, úroky z omeškania boli preto priznané od X.X.XXXX, a
to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa jeho záverov nárok, pričom zároveň zohľadnil úhrady zo

strany žalovaného, ku ktorým došlo po zosplatnení celého úveru vo výške 70,00 eur 15.8.2012, vo výške
100,00 eur 13.9.2012 a vo výške 50,00 eur 16.10.2012. Výrok o priznaní splátok žalovanému oprel o §
160 ods. 1 O. s. p. Dospel k záveru, že vzhľadom na rodinné, majetkové a sociálne pomery žalovaného,
by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach dlžnú sumu uhradiť jednorázovo v kratšej lehote, a preto
mu umožnil dlžnú sumu splatiť v mesačných splátkach po 30,00 eur, pod hrozbou straty výhody splátok

nezaplatením ktorejkoľvek splátky. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods. 2 O.s.p. a nakoľko
bol žalobca úspešný na 42 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 58 % v pomere k celku,
v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, keďže úspech
žalovaného presiahol úspech žalobcu a žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil.Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie a to v rozsahu výroku rozhodnutia, ktorým mu spôsobil
materiálnu ujmu, výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo

na náhradu trov konania nepriznal a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j. , že súd nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V odvolaní, o.i., uviedol, že v žalobnom návrhu poukázal na skutočnosť, že ako veriteľ uzatvoril
so žalovaným ako dlžníkom XX.X.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej
predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú
Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“), žalovaný zároveň
obdržal od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej

súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len „Sadzobník“). ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom
podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov -
revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 710,00 eur zo strany žalobcu žalovanému
prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené
v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob

ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol
žalovaný žalobcom vyzvaný listom z 27.2.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva
z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo
zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú
si žalobca v návrhu uplatnil vo výške 9% ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba

ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu XX.X.XXXX (pätnásty
deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Z výpisu čerpania,
splátok a úhrad k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný v období Q. X.X.XXXX
O. XX.X.XXXX prostredníctvom kreditnej karty čerpal úver v celkovej výške 1.697,83 eur, pričom
žalobcovi mesačnými splátkami v období od 21.10.2009 do 16.10.2012 uhradil celkovo sumu 1.112,48

eur, pričom k úhrade sumy vo výške 220,00 eur došlo až po zosplatnení. S ohľadom na vykonané
dokazovanie pred súdom a odôvodnenie rozsudku, skutočnosti, tak ako sú uvedené v tomto bode
odôvodnenia odvolania, je možné považovať za ustálený skutkový stav. Súd po vykonanom dokazovaní
a právnom posúdení dospel k nasledovným záverom: Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky, uzavretej dňa XX.X.XXXX, vyplýva, že žalobca poskytol

žalovanému úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 710,00 eur, ktorý mal žalovaný splatiť
mesačnými splátkami vo výške 4 % z dlžnej čiastky s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k
20. dňu v mesiacu s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 26,28 % a priemernou hodnotou úrokovej
miery pre kreditné karty 19,38 %. Súd zistil, že Úverová zmluva zo dňa XX.X.XXXX je v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky

náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka, ktorej výška je stanovená vo výške 4
% z dlžnej čiastky s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci bez uvedenia
počtu splátok, pričom z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov
a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a

poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 OZ. Navyše súd
poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i) a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Závery súdu pokladá žalobca za neuralgické body celého konania, absolútne sa s

nimi nestotožňuje a pokladá ich okrem iného za nesprávne právne posúdenie veci. Súd predmetnú
žalobu čiastočne zamietol s poukazom na absenciu obsahových náležitostí a citoval: „je v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z, nakoľko neobsahuje
všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov." Žalobca v tomto bode odvolania poukázal na nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvého stupňa, ktoré spočíva v pochybení súdu pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných
pre prípad. Poukázal na to, že revolvingový úver (ako hmotnoprávny úkon, ktorý je transformovaný
do žalobného návrhu) je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý ie odporcovi poskytovaný k
uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo stranynavrhovateľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku
úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť ai
celý čerpaný uver jedinou splátkou (v tomto odseku žalobca zhrnul hospodársku kauzu tzv. otvoreného

zmluvného vzťahu). Žalobca na podporu svojho tvrdenia, „že vzhľadom na charakter úveru nebolo
možnévopredurčiťsumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,pretožeúversačerpá
a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj relevantné údaje" ktoré je kľúčové s ohľadom na
možnú aplikáciu právnej fikcie súdu prvého stupňa o „bezúročnosti" predmetného úveru, uvádzal citáciu
z dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z.z. (tento zákon s ohľadom na totožný predmet právnej úpravy

je možné za účelom výkladu práva vzťahovať aj k zákonu č. 258/2001 Z.z.).Citácia z dôvodovej správy:
V§1 odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom": Pole pôsobnosti je
tedadefinovanéfunkčnýmspôsobomapodliehavývoju.Zákonvšaknemáambíciuvzhľadomnarôznosť
spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. S ohľadom na uvedené, tak
predmetný právny úkon (revolvingová zmluva) je možné právne posudzovať s ohľadom na znenie
§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. - ako spotrebiteľským úverom, ktorým je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme (otvorená revolvingová zmluva).Citácia z dôvodovej správy k zákonu č.
129/2001 Z.z.: § 10 (ekvivalent k§ 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z z. )- U tohto typu úveru, ktorý je v
praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru. Nemá opodstatnenie uvádzať všetky
štandardné údaje požadované v ustanovení § 9 (ekvivalent k §4v zákone č. 258/2001 Z.z.). Ako príklad

možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že
u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie
je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti
zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania
prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

Žalobca v mesačných výpisoch informoval žalovaného o výške splátky, výške úroku a výške
nevyčerpaného úverového zostatku v zmysle HL 6 § 7 ÚZP - V prípade nenulového zostatku na
úverovom účte klienta zasiela spoločnosť klientovi jeden raz mesačne výpis z tohto úverového účtu. S
ohľadom na uvedené, aj samotný zákonodarca svojím autentickým výkladom práva neglorifikuje údaje

ako sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako súd prvého stupňa, ale dovoľuje
aby nebol uvedený v istých špecifických prípadoch (ktorých znaky sa pojmovo zhodujú s predmetným
právnym úkonom), napr. aj zákon č. 258/2001 Z z. v § 3 ods. 6 konštatuje, že - Pri spotrebiteľských
úveroch formou preddavkov na bežný účet, povolené prečerpanie peňažných prostriedkov (§ 1 ods.
3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov (v podstate RPMN

sa počíta na základe výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach,
za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu, (táto
informačná povinnosť nikdy nebola spochybnená zo strany odporcu a ani zo strany súdu ).Zákon č.

129/2010 Z. z. v mysle § 25 ods. 1 a ods. 2 pripúšťa istú mieru retroaktivity, čo pri svojom odôvodnení
tohto odvolania čiastočne využije aj žalobca. (1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia S 10 ods. 2 a 3 (kontokorentný úver). § 12, 14, 17 ods. 1 a
2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver). Záverom
žalobca uviedol, že s ohľadom na znenie § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskoprávne vzťahy,
pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona,
ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie - neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov v predmetnom právnom úkone nie je možne sankcionovať aplikáciou
fikcie o „bezúročnosti", pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje
relevantné pre ich výpočet. Vzhľadom na uvedené navrhol zmeniť predmetný rozsudok, predmetnej
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a rozhodnúť o náhrade trov konania v jeho prospech.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu (podanie z 2.6.2015, došlé súdu 5.6.2015, č.l. 59), ktoré bolo
žalovaným označené ako odvolanie a ktoré odvolací súd podľa jeho obsahu posúdil ako vyjadrenie k
odvolaniu, poukázal na to, že súd mu nariadil zaplatiť istinu vo výške 585,35 eur, ktorú má splácať po
30,00 eur, že to aj splácal každý mesiac a že to splatí až do posledného centa.Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom

rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je

vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad
v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku
sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Ani jeden so žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O. s. p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné
rozsudok zrušiť, nebolo zistené, aby žalobcovi bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, t.j.,
žeby v dôsledku procesného postupu súdu alebo jeho rozhodnutia žalobca nemohol uplatniť svoje
konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-

§ 135 O.s.p..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O.s.p..

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2, 3
zák. o spotrebiteľských úveroch, účinného k dňu uzavretia zmluvy, je potrebné uviesť, že aj súdna prax
sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí obsahovať výšku, počet atermín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to rozčlenením jednotlivých súm, nielen výšku splátok
a, ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za bezúročný.

Ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti v odvolaní nemajú pre správne právne posúdenie veci právny
význam.

Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému v
ňom žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.