Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204730
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615204730.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. C. -

G., Y. XXX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Štúrova 4330/31, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, Kollárova 3588, IČO: 00 222 011, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou
Čončolovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, o určenie neplatnosti písomného hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania začatého 27.05.2015 bolo určenie, že písomné hlasovanie vlastníkov bytov
bytového domu na ulici Y. E. B. C., konané v dňoch 24. až 26.04.2015 v spoločných priestoroch
bytového domu týkajúce sa: Otázky č. 1: Súhlasíte s úverovou ponukou D. D., a.s. (ďalej len „Banka“)
zo dňa 10.04.2015 na poskytnutie d) Úveru na obnovu a rekonštrukciu bytových domov z úverovej linky
Q. - programu Ochrana životného prostredia (Protection of the Environment), komponet Energetická
efektívnosť v bytových domoch vo výške 35.000,- eur s úrokovou sadzbou 1 mesačný Euribor + marža

1,77% p.a., ktorá zahŕňa zvýhodnenie vo výške 0,33% p.a. a s lehotou splatnosti 180 mesiacov. Úver
bude Bankou poskytnutý na účel: obnova bytového domu (ďalej len „Investícia) po splnení podmienok
stanovených v Úverovej ponuke predloženej Bankou. V prípade preukázania energetickej úspory po
zrealizovaní Investície minimálne vo výške 15% je Banka oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu Úveru o
uplatnené zvýhodnenie vo výške 0,33% p. a.. e) so zabezpečením pohľadávky z Úveru, ktoré bude tvoriť
vinkulácia poistného plnenia z poistenia Bytového domu v prospech Banky (ďalej len „Zabezpečenie“), f)
so zostatkom vlastných peňažných prostriedkov na Bežnom účte Dlžníka vedenom v Banke minimálne

vo výške trojnásobku prvej mesačnej splátky istiny a úrokov Splátkového úveru? Otázky č. 2: Súhlasíte,
že správca bytového domu Stavebné bytové družstvo, Kollárova 3588, 031 01 Liptovský Mikuláš (ďalej
len „Správca“) je oprávnený ako zástupca Vlastníkov pri výkone správy uzavrieť s Bankou Úverovú
zmluvu za uvedených podmienok a Zabezpečenie, ako aj vykonávať všetky ďalšie úkony súvisiace s
Úverom a Zabezpečením (napr. podať Žiadosť o Tranžu) a súhlas s tým, že Vlastníci poskytnú Správcovi
nevyhnutnú súčinnosť pri plnení Bankou stanovených podmienok súvisiacich s Úverom. V prípade
zmeny v osobe Správcu, Vlastníci túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámia Banke?

Otázka č. 3: Súhlasíte s navýšením tvory fondu prevádzky, údržby a opráv na 0,55 eur/spoluvlastnícky
podiel, t.j. ak by mesačná platba do fondu prevádzky, údržby a opráv okrem prevádzky, údržby a opráv v
bytovomdomepokrylanaviacspátkuÚverov(ŠFRB+komerčnýúver)pripadajúcichnadanýkalendárny
mesiac? je neplatné, spolu s náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia.Žalobu odôvodnil tým, že správu bytového domu na ulici Y. Č.. XXX v B. C. vykonáva žalovaný na
základe zmluvy o výkone správy č. 60/2001 z 10.09.2001. Žalovaný zvolal schôdzu vlastníkov bytov na

28.03.2015 o 18.30 hod., ktorej predmetom bolo aj navýšenie fondu opráv bytového domu z dôvodu
čerpania úveru na jeho obnovu a rekonštrukciu. V lehote do 5 pracovných dní od konania schôdze
bol žalobca povinný oznámiť vlastníkom bytov výsledky hlasovania spôsobom v dome obvyklým, t.j.
vyvesením na tabuľu. Zápisnica z tejto schôdze s výsledkami hlasovania nebola doteraz nijakým
spôsobom na mieste obvyklom zverejnená a nebola zverejnená ani inak. Následne spôsobom v dome

obvyklým bolo zverejnené oznámenie o písomnom hlasovaní, ktoré sa malo konať v dňoch 24. až
26.04.2015 v spoločných priestoroch bytového domu so znením otázok, ktoré bolo doručené vlastníkom
bytov. Originálne hlasovacie lístky vlastníkom bytov, a to aj žalobcovi, rozniesol 24.04.2015 zástupca
vlastníkov bytov pán C. G., pričom bol v mieste v dome obvyklom vyvesený aj oznam s upresnením, že
k písomnému hlasovaniu dôjde 25.04.2015 od 09.30 do 11.30 hod. v spoločných priestoroch bytového
domu v suteréne. Doručené hlasovacie lístky neboli označené menom a priezviskom vlastníka bytu v

zmysle § 14 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Písomného hlasovania sa dňa
25.04.2015 v suteréne bytového domu za prítomnosti predsedu žalovaného C.. N. B. a overovateľov
Ľ. J. a S. Y. zúčastnilo okrem žalobcu (ktorý bol prítomný počas celej doby písomného hlasovania) 27
vlastníkov bytov. Hlasovanie prebehlo tak, že bol spísaný menný zoznam vlastníkov bytov pozostávajúci
z troch hárkov, pričom len na prvom hárku menného zoznamu boli uvedené otázky, ku ktorým prebiehalo

písomné hlasovanie; ostatné dva hárky obsahovali len menný zoznam ostatných vlastníkov bytov.
Otázky uvedené na prvom hárku s menným zoznamom boli formulované v skrátenom znení, nie v znení,
ktoré bolo na oznámení o písomnom hlasovaní a na hlasovacom lístku. Ani jeden hárok s menným
zoznamom nebol označený presným dátumom konania písomného hlasovania. Vlastníci bytov uvedení
na prvom hárku papiera pod skrátenou verziou otázok zaškrtli políčko buď áno alebo nie, uviedli podpis a

dátum, ktorý overili prítomní overovatelia. Vlastníci bytov a nebytových priestorov uvedení na druhom a
treťom hárku papiera vyjadrili svoj názor zrejme v duchu, ako keby na ňom boli uvedené otázky v znení a
v poradí ako na prvom hárku menného zoznamu, k takto vyjadrenému názoru pripojili podpis s uvedením
dátumu podpisu, ktorý overili dvaja overovatelia. Takéto hlasovacie listiny bez uvedenia plného znenia
otázok, bez uvedenia dátumu konania hlasovania sú v zmysle § 14 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov neplatné. Údaj o počte zúčastnených na písomnom hlasovaní 40 uvedený v
zápisnici z vyhodnotenia písomného hlasovania sa nezhoduje so skutočným počtom zúčastnených na
hlasovaní.Zápisnicabolavyhotovená29.04.2015anajskôrvtentodeňzverejnenáspôsobomvbytovom
dome obvyklým, teda vyvesená na tabuli. Hlasovania sa dňa 25.04.20152 zúčastnili aj splnomocnené
osoby, a to za E. I. hlasoval jej syn E. a za manželov G. a P. C. ich dcéra; ani jeden z nich sa nepreukázal

písomným splnomocnením s úradne overeným podpisom vyžadovaným zákonom. Dňa 27.04.2015 C..
N. B. bez prítomnosti overovateľov navštívil s hlasovacími hárkami S. J., ktorá mimo stanovený termín
čas a miesto vykonala písomné hlasovanie u nej v byte s uvedením iného dátumu hlasovania. Mimo
stanovený termín hlasovala aj Ľ. C..

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 03.08.2015 k žalobe navrhol jej zamietnutie uvedúc, že pokiaľ by aj
žalobca preukázal, že štyria vlastníci bytov a nebytových priestorov nehlasovali platne, tento nedostatok
nespôsobuje neplatnosť hlasovania, lebo pre platnosť hlasovania o otázke č. 1 a súvisiacej otázke č. 2
postačuje 32 hlasov, pre platnosť hlasovania o otázke č. 3 postačuje 24 hlasov. Hlasovania sa zúčastnilo
40 vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca bol o všetkých troch otázkach v skutočnosti

prehlasovaný, nevyužil svoje právo v zákonnej 30 dňovej lehote od oznámenia výsledku hlasovania
obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol. Namietol tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení. Žalobca v žalobe netvrdil, aké jeho právo malo byť porušené, alebo ohrozené.
V prípade porušenia jeho práva sa môže domáhať odstránenia následkov tohto porušenia v zmysle §
14 ods. 6 zákona.

Žalobca na pojednávania uviedol, že jeho právne postavenie je neisté v tom, že má 15 rokov splácať
úver, ktorý bol schválený nezákonne. V prípade úspechu so žalobou môže byť nové hlasovanie. Bude
súhlasiť s väčšinou, ale bez podozrenia, že správca podvádza a klame. Predstavuje si nové hlasovanie
tak, že budú o tom rozhodovať samotní vlastníci bytov, ktorí sa zapoja do výberu úveru a podobne.

Nechce, aby hlasovanie viedol predseda, ale iný pracovník družstva a chce, aby vlastníci bytov rozhodli
o tom, kedy, kde a o koľkej sa vykoná hlasovanie. Okrem dvoch prípadov, kedy správca chodil po bytoch
a ľudia hlasovali písomnou formou mimo vymedzených troch dní, uviesť ďalšie konkrétne osoby nevie.
Už v žalobe označil osoby, za ktoré hlasovali splnomocnenci bez platného splnomocnenia. Došlo kporušeniu postupu pri obstarávaní, kde vlastníci majú schváliť zástupcov do prípravnej skupiny, k čomu
nedošlo. Nespomenie si, kto konkrétne mu, zo zatiaľ 40 hlasov uviedol, že nevedel o čom hlasuje, alebo
nerozumel hlasovaniu; spomínali, že nevedeli, do ktorej kolónky majú vyjadriť svoj hlas.

Právny zástupca žalobcu poukázal na nález ústavného súdu PL. ÚS 110/2011, v zmysle ktorého je
možnépreskúmavaťajmateriálnenedostatkyneplatnostihlasovania,konkrétnevžalovanomprípadeto,
že hlasovacie lístky neboli označené v súlade so zákonom. Ústavný súd uvádza, že v zmysle § 14 ods.
8 zákona sa prehlasovaný vlastník môže domáhať aj vyhlásenia hlasovania za neplatné pre porušenie

materiálnej stránky pri hlasovaní. Z pohľadu tohto ustanovenia vyplýva, že výsledkom súdneho
konania má byť dosiahnutie stavu, že nenastanú právne účinky zamýšľané prijatým rozhodnutím
na schôdzi vlastníkov bytov. Nedostatok právnej úpravy nemôže pozbaviť prehlasovaného vlastníka
možnosti domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Dôvodmi, na základe ktorých je možné
napadnúť hlasovanie a jeho výsledky sú aj vecné nedostatky pri hlasovaní, ktoré svedčia o obchádzaní
zákona, rozpore so zákonom, dobrými mravmi a pod.. Žalobcom vecne napádanými nedostatkami

sú aj obligatórne náležitosti hlasovania uvedené v žalobe. Súd sa touto otázkou nezaoberal a
nevyporiadal sa s vecnými materiálnymi nedostatkami. Bola porušená zásada priority materiálneho
prístupu ochrany základných práv a slobôd. Písomné hlasovanie okrem vecných nedostatkov trpí aj
nedostatkami formálnymi (v prípade pani J. nebolo hlasovanie vykonané v spoločných priestoroch
v zmysle oznámenia, rovnako hlasovala mimo určený termín Ľ. C. a ďalší vlastníci bytov nepoverili

svojizastúpenímsplnomocnencapísomnýmplnomocenstvomsoverenýmpodpisom).Naliehavýprávny
záujem na požadovanom určení u žalobcu spočíva v tom, že vstupuje do právneho vzťahu so D. D.
ako úverovou bankou minimálne po dobu 180 mesiacov, keď úver sa zaväzuje splácať a uhrádzať
cez navýšenie splátok fondu prevádzky, údržby a opráv. Napádaným písomným hlasovaním došlo
k obchádzaniu a porušeniu zákona č. 182/93 Z. z. . Súd nemôže prihliadať na zákonom chránené

záujmy tých, ktorí sa hlasovania zúčastnili, ale tých, ktorí boli prehlasovaní. Podaná žaloba je právnym
prostriedkom ochrany prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol zamietnutie žaloby. Uviedol, že žalovaný
vypracoval všetky otázky potrebné pre písomné hlasovanie. V dome boli zvolení dvaja overovatelia

zápisnice na schôdzi vlastníkov bytov. Správca vyhodnotil výsledky písomného hlasovania po dodaní
overovateľmi overenej zápisnice, do ktorej doplnil počty hlasov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov
sa mohli v rámci zverejneného termínu hlasovania dostaviť do spoločných priestorov a hlasovať
písomne, ostatné podpisy po bytoch zabezpečovali overovatelia pani Y. a pán J., on osobne bol v
jedinom prípade za pani J.. 99% oslovených vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasovacie lístky

podpisovali na chodbe, čo sú tiež spoločné priestory. Písomné hlasovanie prebiehalo od piatka do
nedele. Vo štvrtok nad rámec zákona zástupca vlastníkov bytov obchádzal jednotlivé domácnosti,
pripomínal písomné hlasovanie a predkladal prefotené materiály. V sobotu bolo umožnené písomné
hlasovanie v spoločných priestoroch pre tých, ktorí sa ho inak nemohli zúčastniť. Ľudia nedostali
hlasovacie lístky, pretože hlasovací lístok bol len jeden, ten, ktorý podpisovali pred komisiou. Hlasovací

lístok bol označený menom, priezviskom aj dátumom hlasovania. Na hlasovacom lístku je podpísaný
aj žalobca, ktorý hlasoval proti.

Právna zástupkyňa žalovaného navrhla zamietnutie žaloby poukazujúc na to, že žalobca mal podať
iný typ žaloby a v tomto konaní nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Zákon

neplatnosť hlasovania nespája s nedodržaním miesta a času hlasovania; tá je spojená len s nezískaním
nedostatočného počtu hlasov. Hlasovací lístok je neplatný len vtedy, ak neobsahuje vyjadrený názor
hlasujúceho na lístku, nie na inej listine.

Z fotokópie Zmluvy o výkone správy č. 60/01 je preukázané jej uzatvorenie 10.09.2001 medzi vlastníkmi

bytov v bytovom dome v Liptovskom Mikuláši, na ulici Y. Č.. XXX. Žalobca spolu s manželkou R. pristúpili
k tejto zmluve Dodatkom č. 1 z 19.04.2002. Ako vyplýva z fotokópie Dodatku č. 5 z 19.01.2005 k
zmluve o výkone správy, v článku 1 ods. 3 sa zmluvné strany dohodli na zmene ods. 1 písm. e) a
posledného odseku čl. 8 spočívajúcej okrem iného v tom, že na prevzatie úveru sa vyžaduje osobitné
splnomocnenie vlastníkov bytov. Svoj vlastnícky pomer k bytu č. XX na XX. poschodí bytového domu na

ulici Y. Č.. XXX, E. Č.. X, preukázal žalobca predložením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX neslúžiaceho
na právneho úkony zabezpečeného cez F..T..D. pre katastrálne územie M., obec Liptovský Mikuláš,
podľa ktorého je na parcele č. 773/31 o výmere 420 m2, zastavané plochy a nádvoria postavený bytový
dom súpisné č. XXX. Ďalej je oznámením o hlasovaní preukázané, že v dňoch 24. - 26. 04.2015 prebehlopísomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Y.Š. Č.. XXX, v B. C., ktoré
sa v zmysle oznámenia bude konať v spoločných priestoroch bytového domu. Oznámenie obsahuje
otázky, o ktorých sa má hlasovať, totožné s otázkami uvedenými žalobcom v žalobnom petite. Ďalej

žalobca predložil fotografiu ďalšieho oznamu, podľa ktorého sa písomné hlasovanie uskutoční v sobotu
25.04.2015 od 09.30 do 11.30 hod. v spoločných priestoroch v suteréne. Žalobca predložil aj hlasovací
lístok z uvedeného hlasovania a hlasovacie hárky.

Podľa § 80c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.) návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 150 ods. 1 Obč. súd. por. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení
(ďalej iba zákon) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na schôdzi
vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom
dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve
o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o

vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo
priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis
vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia,

ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť
aj notár alebo obec.

Podľa § 14 ods. 7 zákona písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie

správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním
musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o
otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým.
Na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu,

musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas
vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu
podpisu na hlasovacej listine; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy
je potrebné úradné overenie podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania
správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4

a 5 neustanovujú inak. V prípade neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania
prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

Podľa § 14 ods. 8 uvedeného zákona prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby

vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov
od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutiavlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné
pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení vykonaných

dôkazov každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti žalobu zamietol. Aktívna a pasívna
vecná legitimácia žalobcu aj žalovaného je daná skutočnosťou, že medzi žalobcom ako vlastníkom
bytu a nebytového priestoru a žalovaným ako správcom je uzatvorená platná zmluva o výkone správy,
ktorou sa (spolu so zákonom) spravujú ich práva a povinnosti, a to aj týkajúce sa rozhodovania o správe
bytového domu hlasovaním. Predpokladom vyhovenia určovacej žalobe je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý v tomto konaní žalobca nepreukázal. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať plnenia priamo a
akbyprávnepostaveniežalobcubeztakéhotourčeniaboloneisté.Ztohtodôvodujeajžalobanaplnenie
zvyčajne prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu v prípade, ak ide o rovnaké subjektívne právo.
Určovacia žaloba má preventívnu povahu, jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a nie je opodstatnená tam, kde je

právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva iný druh žaloby. Naliehavý právny záujem
môže byť daný v prípade, ak možno žalovať splnenie povinnosti vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí
pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám
na plnenie, alebo ak žaloba na plnenie nerieši a nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva (nález ÚS ČR z 20.06.1995 III ÚS 17/95). Žalobca takýmto naliehavým právnym

záujmom na požadovanom určení nedisponuje. Súd na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu uvádza,
že žalobca má ako prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru k dispozícii iný prostriedok
nápravy, a to právo v zmysle § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obrátiť sa
do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby o veci rozhodol. Rozhodnutím
súdu zákonodarca nemá na mysli podanie určovacej žaloby, ale rozhodnutie súdu o otázke, ktorá bola

predmetom hlasovania. Žalobca poukazoval na svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení
spočívajúci v úverovej zaťaženosti prijatím úveru, o ktorom vlastníci bytov a nebytových priestorov
hlasovali. Jeho nesúhlas s prevzatím úveru je však práve nesúhlasom s výsledkami hlasovania. Len v
rámci takto podanej žaloby sa môže prehlasovaný vlastník domáhať ochrany svojho práva aj poukazom
na materiálne alebo formálne nedostatky hlasovania. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v náleze

PL. ÚS110/2011 z 03.07.2013 nezaoberal procesnou otázkou, a to existenciou naliehavého právneho
záujmu prehlasovaného vlastníka na určení neplatnosti hlasovania, čo treba pripomenúť ako prvé pri
aplikácii právnych záverov uvedených ústavným súdom v tomto náleze. Konanie pred ústavným súdom
bolo začaté za účelom vyslovenia nesúladu § 14 ods. 3, § 21 a 22 zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov s článkom 20 ods. 1 až 4 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky.Vtomtokontextejepotrebnéposudzovaťcelýobsahtohtonálezu.Samozrejme,ževšeobecné
súdy sú povinné právnu úpravu vykladať ústavne konformným spôsobom. Ústavný súd výslovne uvádza
(v časti IV.2 nálezu), že cit.: predmetom práva prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
„obrátiť sa.... na súd, aby vo veci rozhodol...“ môžu byť len námietky proti rozhodnutiam ostatných
vlastníkom prijatým podľa § 14 ods. 2 a 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Ako zásadnú v tejto

súvislosti označil ústavný súd otázku, či môže prehlasovaný vlastník žalobou podľa § 14 ods. 4 (teraz
ods. 8) zákona o vlastníctve bytov namietať len „procesný aspekt“ rozhodnutia ostatných vlastníkov
bytov,nebytovýchpriestorov(napr.čibolaschôdzavlastníkovuznášaniaschopná,čibolariadnezvolaná,
či boli výsledky písomného hlasovania riadne overené), alebo môže takéto rozhodnutie namietať aj z
materiálneho hľadiska (z hľadiska toho, či jeho obsah nepredstavuje neprimeraný - zjavne nespravodlivý

zásah do jeho práv vyplývajúcich z jeho spoluvlastníctva k spoločným častiam domu). V tejto časti
Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne uvádza, že predmetom žaloby podľa § 14 ods. 8 (v čase
prijatia nálezu § 14 ods. 4) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol aj procesný aspekt
rozhodnutia ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov (okolnosti hlasovania). Navyše ústavný
súd uvádza, že nič nebráni tomu, aby bolo právo prehlasovaného vlastníka bytu obrátiť sa na súd

podľa § 14 ods. 4 (teraz ods. 8) zákona o vlastníctve bytov interpretované aj materiálne, teda aby
predmetom žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru mohli byť nielen námietky
smerujúce proti porušeniu zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutia absolútnou, resp.
dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale aj námietky smerujúceproti obsahu týchto rozhodnutí, teda aj námietky, že ide o rozhodnutie predstavujúce neprimeraný zásah
do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka. Samotný ústavný súd v náleze označenom žalobcom
teda poukazuje na existenciu možnosti prehlasovaného spoluvlastníka brániť sa podaním žaloby podľa

§ 14 ods. 4 (v súčasnosti ods. 8) zákona prehlasovaného vlastníka v lehote 30 kalendárnych dní od
oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. V súlade s týmto nálezom ústavného súdu
súd konštatuje, že v prípade žalobcu nejde o nedostatok právnej úpravy tak, ako to tvrdil jeho právny
zástupca, ktorý by ho mal pozbaviť ako prehlasovaného vlastníka možnosti domáhať sa ochrany svojich
práv súdnou cestou. Naopak, takúto ochranu zákon č. 182/1993 Z. z. ako lex specialis prehlasovanému

vlastníkovi v plnej miere poskytuje v ustanovení § 14 ods. 8 (v minulosti ods. 4). V tomto smere
si súd napriek tomu, že je žalobca zastúpený právnym zástupcom, opakovane splnil aj poučovaciu
povinnosť podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku a poučil žalobcu a aj jeho právneho zástupcu
na potrebu plnenia splnenia dôkaznej povinnosti týkajúcej sa existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2Co/194/2013, ktorý sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku Okresného

súdu Bratislava II. č. k. 8C/131/2011-98 zo 04.06.2012. Tento rozsudok konštatuje, že žaloba podľa
§ 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. nie je žalobou na plnenie ani o určenie (neplatnosti), ale je
konštitutívnym rozhodnutím, ktoré určí (nahradí) hlasovanie vlastníkov a upraví pomery medzi nimi,
ale len v intenciách pôvodného hlasovania. Rovnakými úvahami sa spravoval aj Krajský súd v Nitre v
konaní sp. zn. 25Co/329/2012 pri potvrdení rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4c/17/2012-79.

Pre úplnosť súd udáva, že v prípade vyhovenia žaloby by nevytvoril pevný základ pre usporiadanie
vzťahov účastníka a neodstránil by ani ich neistotu. Ako uviedol žalobca, jeho úmyslom je dosiahnuť
nové hlasovanie, nie však o otázkach, ktoré tvorili predmet napadnutého hlasovania, ale o úplne inom
úvere. Ak by súd pripustil takéto úvahy, otvára sa priestor pre diskusiu o ochrane práv väčšiny vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorí o predložených otázkach hlasovali kladne.

Rozhodovanie o náhrade trov konania sa vo všeobecnosti spravuje § 142 ods. 1 a § 151 Obč. súd. por..
Vychádzajúc z tejto právnej úpravy bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý podal návrh
na prisúdenie náhrady trov konania. Súd však aplikoval § 150 ako výnimočné procesné ustanovenie. Je
to žalobca, ktorý nesie zodpovednosť za voľbu žaloby tým skôr, že je zastúpený právnym zástupcom.

Zaviazanie žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanému by však bolo vo vzťahu k žalobcovi
- fyzickej osobe nedisponujúcej právnymi znalosťami neprimerané opatrenie príliš tvrdého charakteru.
Žalovaný pripustil, že pani J. nehlasovala v spoločných priestoroch bytu, pripustil aj formálne nedostatky
v splnomocnení dvoch hlasujúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navyše pred začatím
pojednávania určeného na deň 24.06.2015 boli pred súdom rámcovo vymedzené mantinely mimosúdnej

dohody účastníkov, k uzatvoreniu ktorej však nedošlo, čo vyplýva z prednesu účastníkov pred začatím
pojednávania určeného na 08.09.2015, aj z osobných dôvodov spočívajúcich v tom, že žalobca a
štatutárny zástupca žalovaného sú vlastníkmi bytov v rovnakom vchode toho istého bytového domu, aj
keď tento dôvod štatutárny zástupca žalovaného poprel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu
Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.