Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511201184
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511201184.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Pozemné staviteľstvo Žilina, a.s., Bytčická 72, Žilina,
IČO 33390372, zastúpený advokátom JUDr. Romanom Hriadeľom, Sad SNP č. 669/6 Žilina, proti
žalovanému: WinHaus Trade, s.r.o., Vrbovská cesta 2511/19, Piešťany, IČO 36234184, zastúpený AK
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Roman Kvasnica, o zaplatenie 22.681,82 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Piešťany č.k. 11Cb/24/2011-327 zo dňa 30.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 22 681,82 eur, ktorú tvoril súčet plnení
pozostávajúcich z čiastky 2.931,39 eur ako ceny zaplatenej za dodanú garážovú bránu Hörmann typ

EPU40 a jej montáž a z čiastky 19.750,43 eur ako zmluvnej pokuty výške 5.000,- Sk za každý deň z
omeškania s odstránením reklamovanej vady, na ktorej pokute sa účastníci dohodli v čl. IX bod 4 Zmluvy
o dielo uzatvorenej dňa 17.04.2007. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný sa podľa čl. II. bod 1 Zmluvy
zaviazal dodať žalobcovi garážovú bránu Hörmann, typ EPU 40 podľa Prílohy č. 1 Zmluvy na bytový dom
SANDBERG v Devínskej Novej Vsi. Záručná doba bola dohodnutá 60 mesiacov. Žalovaný garážovú
bránu dodal, namontoval a uplatnil si úhradu vo výške 2 .931,39 eur (súd prvého stupňa zrejme chybou

pri opise v odôvodnení rozhodnutia uviedol sumu 5.931,39 eur a túto ani v ďalšom rozhodnutí o veci
neodstránil), ktorú mu žalobca zaplatil. Počas záručnej doby sa na garážovej bráne začali prejavovať
vady spočívajúce v častom praskaní torzných pružín, brána sa stala nefunkčnou, na základe čoho
žalobca vadu u žalovaného reklamoval a žalovaný prisľúbil, že ju odstráni. Žalovaný ale k odstráneniu
reklamovanej vady nepristúpil, preto žalobca v súlade s čl. VIII bod 10 Zmluvy o dielo dal vady garážovej
brány odstrániť tretej osobe, ktorá bránu vymenila. Žalobca podľa čl. XI. bod 5 c/ odstúpil od Zmluvy a

od žalovaného na základe tejto skutočnosti žiadal vrátiť zaplatenú cenu za dodávku a montáž brány vo
výške 2.931,39 eur oproti povinnosti vrátiť garážovú bránu žalovanému.

Žalovaný dôvodnosť žaloby popieral a poukázal na to, že dielo nemalo žiadne vady, zodpovedalo
plneniu, aké bolo Zmluvou určené a praskanie torzných pružín nie je vadou diela, ale dôsledok bežného
opotrebenia, ktorý súvisí s tým, ako často sa brána otvára.

Súd prvého stupňa po tom, ako bolo jeho prvé rozhodnutie vo veci na základe odvolaní oboch účastníkov
odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie vykonal dokazovanie, vypočul štatutárnych
zástupcov účastníkov, svedka N. V., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou
o dielo zo dňa 17.04.2007, korešpondenciou žalobcu adresovanou žalovanému, faktúrou č. 0590/10
od spoločnosti Menton SK, s.r.o. , odstúpením od Zmluvy zo dňa 11.01.2011, znaleckým posudkom

vyhotoveným doc. Ing. T. R., PhD. , spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. SA 10244/L, pracovnou
zmluvou Ing. R. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože Zmluvu o dielo uzatvoril Ing.F. R. ako generálny riaditeľ spoločnosti, ku ktorému žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku
neoprávnenej osoby konať v mene žalobcu s poukazom na to, že Ing. R. nebol oprávnený konať za
žalobcu, pretože v čase, kedy sa Zmluva o dielo uzatvárala nebol predsedom predstavenstva žalobcu.

Prvostupňový súd vykonal k tejto námietke dokazovanie z ktorého zistil, že dňa 17.12.1999 bol Ing. F.
R. na zasadnutí predstavenstva žalobcu zvolený za predsedu predstavenstva.

Podľa článku XII ods. 3 Stanov žalobcu platných do 01.07.2008 funkčné obdobie členov predstavenstva

je obdobie 4 roky s výnimkou podľa bodu 4 a 5 tohto článku, funkčné obdobie končí až voľbou nových
členov predstavenstva. Predstavenstvo volí zo svojho stredu predsedu a podpredsedu.

Ďalej súd z notárskej zápisnice č. N 76/2008, Nz 28378/2008, NCRIs 28089/2008 vyhotovenej notárkou
JUDr. Rebrovou zistil, že valné zhromaždenie žalobcu sa konalo dňa 02.07.2008, na ktorom došlo k
odvolaniu Ing. F. R. z funkcie predsedu predstavenstva z dôvodu skončenia jeho funkčného obdobia a

následne bol zvolený opäť za predsedu predstavenstva. Súčasne z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa
22.02.2000 súd zistil, že Ing. F. R. pracoval u žalobcu aj vo funkcii generálneho riaditeľa.

Zmluva o dielo bola uzatvorená a podpísaná Ing. F. R., ktorý bol predsedom predstavenstva žalobcu
od 21.02.2000 do 09.07.2008. Platnosť oprávnenia konať za spoločnosť má pre platnosť zmluvy o

dielo podľa prvostupňového súdu podstatný význam z hľadiska posúdenia, či zmluva bola uzatvorená
platne. V súvislosti s uvedeným zistením prvostupňový súd konštatoval, že podľa Stanov žalobcu
funkčné obdobie predsedu predstavenstva je štvorročné, a to bez ohľadu na zápis osoby predsedu
predstavenstva v obchodnom registri, ktorý má len deklaratórny charakter, preto Ing. F. R. ako
predsedovi predstavenstva funkcia predsedu predstavenstva skončila po uplynutí 4 rokov, teda dňom

17.12.2003,načomničnemeníanikonštatovanie,žefunkčnéobdobiesakončíažvoľbounovýchčlenov,
pretože takéto ustanovenie je neplatné pre rozpor so Stanovami, ktoré určujú funkčné obdobie v rozsahu
4 rokov, ako aj so zákonom, ktorý stanovuje funkčné obdobie maximálne na 5 rokov. Ing. F. R. teda odo
dňa 18.12.2003, kedy došlo k uplynutiu jeho funkčného štvorročného obdobia až do dňa 02.07.20008,
kedy bol opäť zvolený za predsedu predstavenstva, nebol predsedom predstavenstva žalobcu.

Zmluvu o dielo síce podpísal ako generálny riaditeľ, toto oprávnenie však žalovaný v priebehu konania
spochybnil, preto prvostupňový súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkaz preukazujúci, že Ing. F. R. ako
generálnyriaditeľboloprávnenýkonaťvmenežalobcuazmluvuodielopodpísať.Žalobcasúdupredložil
pracovnú zmluvu, ktorou preukazoval, že Ing. F. R. bol v pracovnom pomere a v postavení generálneho

riaditeľa žalobcu, ktorú ale súd vyhodnotil ako dôkaz, z ktorého nevyplýva oprávnenie konať v mene
žalobcu a zaväzovať spoločnosť v obchodnoprávnych vzťahoch, pretože pracovná zmluva neobsahuje
náplň práce generálneho riaditeľa a tak súd nemá nepreukázané jeho oprávnenie k uvedených úkonom.
Žalobca súčasne súdu uviedol, že Ing. F. R. bol v čase uzatvorenia zmluvy i štatutárnym zástupcom
žalobcu, ako vyplýva i z výpisu obchodného registra, k čomu prvostupňový súd uviedol, že registrový

súd nerozhoduje o tom, kedy sa končí predsedovi predstavenstva funkčné obdobie, toto určujú Stanovy
a táto okolnosť je upravená i Obchodným zákonníkom a nakoľko žalobca nepreukázal, že zmluvu o dielo
uzatvorila osoba oprávnená za neho konať, vyhodnotil Zmluvu o dielo ako neplatnú a návrh v celom
rozsahu zamietol. Na doplnenie súd ešte skonštatoval, že zmluva o dielo môže byť uzatvorená aj ústne,
ale takýto spôsob uzatvorenia nebol žalobcom v konaní preukázaný. Argumentáciu spojenú so zásadou

materiálnej publicity vyplývajúcou zo zápisu v obchodnom registri prvostupňový súd nepovažoval
za relevantnú a jednoznačne skonštatoval, že tak zmluva v písomnej forme ako ani v ústnej nebola
uzatvorená zo strany žalobcu platne, preto sa nemôže domáhať nároku uplatneného v žalobe. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa poukázal na právnu úpravu uvedenú v ust. § 536 a
nasl. Obchod. zák. ktorými je upravená zmluva o dielo, § 13 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 194 ods.
1 Obchod. zák. v súvislosti s oprávnením štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu a oprávnením
valného zhromaždenia určiť dobu výkonu funkcie predsedu predstavenstva.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.V dôvodoch odvolania poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a v rozpore s právnou
úpravou uvedenou v ust. § 27 a nasl. Obchod. zák. a ust. § 135 O.s.p. Odmietol názor prvostupňového
súdu ktorý skonštatoval, že Ing. F. R. nebol štatutárnym zástupcom žalobcu, pretože mu uplynulo 4-

ročné funkčné obdobie a súd nemal za preukázané, že by mu z postavenia generálneho riaditeľa
vyplývalo oprávnenie podpisovať zmluvy za žalobcu. Odvolateľ takéto právne posúdenie označil za
nesprávne, pričom súd je podľa § 135 ods. 1, 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
a otázky ako je uvedené § 135 ods. 1 O.s.p. nemôže v konaní riešiť ako predbežné, preto mu
neprislúchalo ani riešiť otázku orgánu oprávneného konať v mene žalobcu. Zápis štatutárnych orgánov

do obchodného registra sa vykonáva uznesením súdu, ktoré je záväzné, a súd nebol oprávnený v tomto
konaní skúmať správnosť zápisu v obchodnom registri. Je nepochybné, že v obchodnom registri bol
od počiatku vedený ako štatutárny orgán Ing. F. R., toto postavenie vyplývalo i zo Stanov spoločnosti,
ktoré sú uložené v zbierke listín, a pokiaľ by mal byť názor vyslovený prvostupňovým súdom záväzný,
znamenalo by to, že celá spoločnosť žalobcu by bola v rozhodnom období nefunkčná, pretože by nemala
žiadneho štatutárneho zástupcu od doby skončenia funkčného obdobia až do zvolenia nového. Za

nesprávny právny názor označil odvolateľ i skutočnosť, podľa ktorej Ing. F. R. ako generálny riaditeľ
nebol oprávnený zmluvu o dielo podpisovať, pretože z funkcie generálneho riaditeľa mu táto právomoc
prislúcha. V závere odvolania uviedol, že prvostupňový súd porušil i zásadu rovnakého zaobchádzania
zo stranami konania, pretože bez bližšieho zdôvodnenia vychádzal v ústrety len žalovanému a hoci
otázku postavenia generálneho riaditeľa žalovaný nespochybňoval ani na ňu nepoukazoval, k jej

posúdeniupristúpilsámprvostupňovýsúd,čozaložiloneobjektívnyanezákonnýpostupprvostupňového
súdu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v celom
rozsahu ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení

zotrval na stanovisku, že Ing. F. R. prestal byť predsedom predstavenstva a jeho funkčné obdobie
zaniklo po uplynutí 5 rokov, teda dňom 17.12.2004, preto nemohol túto funkciu vykonávať platne, ani
uzatvárať zmluvy a hoci z úvodnej strany zmluvy o dielo vyplýva, že ju za žalobcu uzatvoril generálny
riaditeľ spoločnosti, táto funkcia a právomoc nie je v Obchodnom zákonníku nikde explicitne upravená
a hoci podľa právnej teórie si akciová spoločnosť môže zriadiť funkciu generálneho riaditeľa, túto

musí vykonávať osoba v pracovnoprávnom pomere k spoločnosti a je nevyhnutné, aby bola funkcia
generálneho riaditeľa odlíšená od funkcie člena predstavenstva i v prípade, ak obe funkcie zastáva tá
istá osoba. K uvedenému poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/737/2004 zo dňa 17.08.2004,
z ktorého časť vo vyjadrení k odvolaniu citoval. Vzhľadom na vykonané dokazovanie prvostupňovým
súdom mal za to, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že

Ing. R. bol oprávnený konať v mene žalobcu neuniesol. V závere sa zmienil o odvolateľom namietanom
porušení zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré označil za ničím nepodložené a vykonštruované a
opäť zdôraznil, že článok XII Stanov spoločnosti žalobcu je v rozpore s ust. § 194 ods. 1 Obchod. zák.,
preto naň nemožno pri rozhodnutí prihliadať a z pracovnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú Ing. R. so
žalobcom nevyplýva oprávnenie konať v mene žalobcu a žalobca žiadne iný relevantný dôkaz, ktorý by

túto skutočnosť preukázal nepredložil.

Odvolací súd zaslal vyjadrenie žalovaného na oboznámenie sa žalobcovi. Žalobca reagoval vyjadrením
zo dňa 17.02.2016, v ktorom zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní a zdôraznil, že žalovaný
pri všetkých jednaniach a zmluvách, ktoré medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené rešpektoval,

že Ing. F. R. je štatutárnym zástupcom žalobcu, zmluvy sú platné, bolo podľa nich plnené, teda obe
strany štatutárnych zástupcov pri svojich obchodných stykoch rešpektovali a nemali pochybnosť o ich
postavení, z toho dôvodu sa nemôže žalovaný domáhať neplatnosti zmluvy, nakoľko podľa ust. § 27 a
nasl. Obchod. zák. toto ustanovenie má slúžiť na ochranu tretích osôb a zápis v obchodnom registri,
ktorý uvádzal Ing. R. ako predsedu predstavenstva by musel byť zmenený súdom formou rozhodnutia,

čo sa zatiaľ nestalo.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o veci rozhodol, keď dospel
k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru, že zmluva o dielo nie je platná

je z hľadiska zistených skutkových okolností nesprávne.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu za vzhľadom na odvolacie
dôvody a rozsudok prvostupňového súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti zmluvy o dielo,z ktorej žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny odvodzoval, venoval otázke posúdenia
oprávnenia Ing. F. R., ktorý konal v mene žalobcu a ktorý podpísal zmluvu ako generálny riaditeľ, ktoré
oprávnenie prvostupňový súd neakceptoval s tým, že v uvedenom čase mu už zaniklo postavenie

predsedu predstavenstva a žalobca oprávnenie podpisovať zmluvu ako generálny riaditeľ súdu prvého
stupňa nepredložil.

Takýto záver považuje odvolací súd za predčasný a neopodstatnený. I žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že zmluvu o dielo podpísal Ing. F. R. ako generálny riaditeľ žalobcu a nie ako

predseda predstavenstva a nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom, aby obe funkcie boli
zastavané tou istou osobou. V tejto súvislosti odvolací súd považuje odkaz žalovaného uvedený vo
vyjadrení k odvolaniu na rozhodnutie NS ČR pod sp. zn. 21Cdo/737/2004 za neaplikovateľný v tomto
konaní, pretože z pracovnej zmluvy, ktorú predložil žalobca a ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
a Ing. R. dňa 22.02.2000 nevyplýva, že by mal ňou byť zabezpečovaný výkon činnosti štatutárneho
orgánu spoločnosti, ale ide o pracovný vzťah, na ktorý sa vzťahujú pracovnoprávne predpisy. Je

prípustné, aby tá istá fyzická osoba bola súčasne členom štatutárneho orgánu spoločnosti, ktoré
postavenie sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a zároveň bola v pracovnoprávnom vzťahu
v danej spoločnosti, kedy je jej postavenie je upravené Zákonníkom práce. Funkcia generálneho
riaditeľa je pracovnou pozíciou, je vykonávaná osobne v mene zamestnávateľa - žalobcu a za
odplatu, jedná sa o závislú činnosť, ktorá nie je vykonávaná na báze obchodnoprávneho vzťahu,

ktorú skutočnosť žalobca súdu preukázal práve pracovnou zmluvou. Typickou činnosťou pozície
generálneho riaditeľa je výkon finančných a marketingových rozhodnutí, uzatváranie zmlúv a najmä
realizovanie podnikateľského plánu spoločnosti, ktorým sa napĺňa podnikateľský plán, ide o činnosti,
ktoré súvisia najmä s operatívnym riadením spoločnosti za účelom dosiahnutia stanovených cieľov a
medzi takéto činnosti patrí i podpisovanie zmlúv s obchodnými partnermi. Uvedené úkony nemusia byť

vykonávané iba predsedom predstavenstva, pričom za spoločnosť okrem predstavenstva môžu konať
aj ďalšie osoby, napr. prokurista. Predstavenstvo, resp. predseda predstavenstva nemusí rozhodovať
o každej obchodnej aktivite spoločnosti, medzi ktoré patrí uzatváranie obchodov, a táto kompetenciu je
možné preniesť i na generálneho riaditeľa. Existencia funkcie generálneho riaditeľa sa nezapisuje do
obchodného registra a je na samotnej spoločnosti, či si túto funkciu zriadi alebo nie.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca predložil riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu, z ktorej vyplýva
existencia závislej činnosti upravenej Zákonníkom práce, preto nie je zrejmé, akým ďalším dôkazom
mal žalobca túto skutočnosť preukázať. Prvostupňový súd v odôvodnení neuviedol, aký ďalší dôkaz
mal žalobca v konaní predložiť a ktorého absencia spôsobila neunesenie dôkazného bremena. Ak

by prvostupňový súd nejakým spôsobom chýbajúci dôkaz, absencia ktorého znamenala zamietnutie
návrhu označil, rozhodnutie by bolo preskúmateľné, odvolací súd by tak mohol posúdiť, či jeho
nedostatok znamená spochybnenie postavenia generálneho riaditeľa a výkon činnosti súvisiacej s
podpísaním zmluvy o dielo.

Uvedený nedostatok pri prvostupňovým súdom uvedenom skutkovom a právnom závere znamená,
že rozhodnutie napadnuté odvolaním je nepodložené, nepreskúmateľné, v rozpore s dôkazmi
predloženými žalobcom prvostupňovému súdu, z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie
konanie, v ktorom prvostupňový súd vyhodnotí a právne posúdi predloženú pracovnú zmluvu Ing. R. a

uvedie, z akého dôvodu ju nepovažuje za dôkaz, z ktorého vyplýva oprávnenie konať v mene žalobcu
a spoločnosť zaväzovať.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.