Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/438/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215565
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214215565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanému: G. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX L. X., o zaplatenie 353,91 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/219/2014-36 zo dňa 9. septembra
2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Mal preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáha úhrady istiny
353,91 eura na základe písomne uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 13.03.2010, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver v sume 590,- eur. Súd prvého stupňa právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (§ 1 ods. 1, 2, písm. a), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) až i), § 4 ods. 3- ďalej
len ZoSÚ), ustanoveniami Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (§ 3 ods. 1, § 37 ods. 1, §

39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, 4, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2), ustanoveniami
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.12.2003 (§ 10c, § 3 ods. 1) a napokon
ustanovením § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Argumentoval, že v danom
prípade ide o tzv. typovú zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred
pripravené. Ide teda o podmienky individuálne nedojednané. Ide o vzťah občiansko-právny, podliehajúci
ochrane podľa zákona ZoSÚ a zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd zistil, že v zmluve
absentujú viaceré náležitosti, najmä adresa reklamácie alebo sťažnosti, končená splatnosť úveru, údaj o

ročnej úrokovej sadzbe (v zmluve sú dva údaje 26,28% a 11,88%, nevyplýva však z textu zmluvu, prečo
tomu tak je), pričom ide o údaj nejasný a tak nemožno zistiť, aká je ročná úroková sadzba. V zmluve je
uvedenálenjednasumasplátky,znejnevyplýva,koľkoztejtosplátkyidenasplátkuúveru,koľkonaúrok,
prípadnú splátku poplatkov, nevyplýva to ani zo všeobecných obchodných podmienok. Nachádzajú sa tu
len všeobecné údaje, ktoré nemajú pre spotrebiteľa výpovednú hodnotu o tom, koľko zo splátky patrí na
istinu, koľko na úroky a poplatky, nevyplýva to ani z bodu 39 úverovej zmluvy. Splátkový kalendár, ktorý
by mal byť súčasťou zmluvy, predložený nebol, len výpis o prehľade splátok a úhrad. Nikde v zmluve nie

je uvedené, že by splátkový kalendár bol žalovanému predložený pri podpise zmluvy. Preto absentuje
náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Pre absenciu týchto náležitostí a to prípadne čo i len jednej
z nich podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva
potom z neho právo žalobcu na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia. Nemá právo žiadať úroky zúveru ani iné poplatky. Ide o úver bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí stanovených
zákonom. Preto celú úhradu, teda 760,25 eura, ktoré uskutočnil žalovaný, musel súd započítať jedine
a výlučne len na úhradu istiny úveru a na nič iné. Takto mal žalobca právo požadovať od žalovaného

iba výšku úveru, ktorý mu preukázateľne poskytol, teda sumu 674,55 eura. Žalovaný doposiaľ uhradil
760,25 eura, ako to vyplýva z pripojeného výpisu. Preto žalobcovi nedlhuje na istine ani na úvere už
žiadnu sumu. Nedlhuje mu ani úroky ani poplatky, ani poplatky za poistenie, lebo úver je bezúročný a bez
poplatkov. Keďže žalovaný nemá voči žalobcovi dlh, nemohol sa s ním dostať do omeškania. Z týchto
dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP,

keďže úspešným účastníkom bol žalovaný, neuplatnil si však náhradu trov prvostupňového konania,
preto mu ich súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S rozsudkom súdu prvého stupňa
nesúhlasil. Poukázal na to, že z políčka predajca je jasne viditeľné, o akého predajcu ide, kde môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, poukázal na

to, že ide o revolvingový úver, t.j. obnovujúci sa úver a to vo forme obnoviteľnej finančnej rezervy.
Pri revolvingových úveroch si treba uvedomiť zjavné špecifiká tohto úveru, na ktoré sa nemôžu
aplikovať určité ustanovenia, nakoľko to nie je fakticky možné. Čo sa týka dvojakej úrokovej sadzby,
o tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný a je to závislé od výšky vyčerpanej čiastky v súlade so
sadzobníkom. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok, vzhľadom na typ úveru nie je možné určiť

výšku splátok, osobitne istiny a osobitne úrokov a iných poplatkov, teda len spôsob výpočtu splátky
a to 4% z debetu. Počet splátok tiež nie je možné vopred dohodnúť. Argumentoval, že súčasťou
úverovej zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky a ich súčasťou je sadzobník poplatkov. Žalovaný
podpisom zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako
so sadzobníkom poplatkov a odmien. Zmluva je celistvá, uzavretá v písomnej forme určitým, slobodným

a vážnym prejavom vôle žalovaného. Čo sa týka podpisu, v súvislosti s písomnou formou úverovej
zmluvy, žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na
listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený jej podpis (porovnaj Ro NS ČR z 27.03.2008 sp.
zn. 26 Cdo 2317/2006). Klient - žalovaný podpísal úverovú zmluvu, súhlasil s úverovými zmluvnými
podmienkami, prejavil vôľu byť nimi viazaný, ich neoddeliteľnou súčasťou je aj sadzobník poplatkov

a príručka pre držiteľa. V týchto listinách sú uvedené všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy
vyžadované zákonom. Napokon poukázal na to, že nie je možné spotrebiteľovi vyhotoviť splátkový
kalendár, nakoľko ani on sám nemôže pri podpise zmluvy vedieť, akú sumu bude čerpať, z ktorej bude
závisieť jeho splátka. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná
veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 8C/219/2014 je
nárok žalobcu na zaplatenie 353,91 eura s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa žalobu
žalobcu zamietol s prihliadnutím na to, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a preto je možné žalobcovivrátiť iba to, čo žalovanému poskytol a keďže žalobca žalovanému poskytol úver 674,55 eura a žalovaný
doterazuhradil760,25eura,žalovanýnieježalobcoviničdlžný.Žalobcavodvolacomkonanínesúhlasía
argumentuje, že v danom prípade ide o revolvingový úver a preto nebolo možné splniť všetky náležitosti,

ktoré sú vymenované v ZoSÚ, ale i tak má nárok na zaplatenie poskytnutých súm spolu s úrokmi z úveru
z omeškania a ďalšími platbami.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na vyhlásenie rozsudku, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd
prvého stupňa neporušil zásady vyplývajúce z § 132 OSP v súvislosti s hodnotením dôkazov.
Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne
posúdilakonárokžalobcunazaplateniežalovanejistinytitulomuzavretejzmluvyorevolvingovomúvere.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 OSP).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP len ho doplňuje reagovaním na odvolanie

žalobcu.

Zákon o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere
upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o úvere
zo dňa 13.03.2010, od ktorej sa uplatnený nárok žalobcu odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia

Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa
problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o
úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 13.03.2010 je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná

o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., teda predpoklady vyžadované touto
osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu
tohto zákona. Žalobca vystupoval a konal ako dodávateľ, žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako
spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva.

Predmetomzmluvnéhovzťahuboloposkytnutiefinančnýchprostriedkovformourevolvingovéhoúveru.V
súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale
aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení,
a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaný sa na ich príprave nepodieľal a ani by

nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Žalobca nepreukázal, že
by obchodné podmienky zmluvy boli žalovaným individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky
zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa
a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010.

Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú
dobu. Dlžník ho stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie
poskytnutýchúverovýchprostriedkovačasťnaodplatu,keďžeúverjeodplatnýprávnyúkon.Nazačiatku
revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobieúverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú nastavené a zistiteľné. To však už dobre možné
nie je v priebehu revolvingu, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre
výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje povinné náležitosti zmluvy o úvere aj pre

revolvingový úver s výnimkou, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, iné obligatorné
náležitosti musí zmluva najmä na obsahovať.

V danom prípade sa jednalo o revolvingový úver, pri ktorom bolo možné v zmluve jednoznačne uviesť
vstupné RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych

vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé splátky), nie
je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať a tak
sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Na druhej strane však zákon č. 258/2001 Z.z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere stanovuje, ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov
(§ 3 ods. 6 zákona), musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný
o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola

zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v postupe a spôsobe
zániku alebo ukončenia zmluvy.

Uvedenie údajov o výške úrokovej sadzby a poplatkov spojených s poskytnutým úverom je informácia
významná pre spotrebiteľa, ktorá mu musí byť poskytnutá aj v prípadoch, keď nemožno určiť

ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože aj pri
revolvingovom úvere musí spotrebiteľ poznať rozhodujúce údaje aktuálne platné v čase uzatvorenia
zmluvy. Spotrebiteľ musí byť v zmysle zákona už pred uzavretím zmluvy informovaný o nákladoch
spojených so spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, čo v
danom prípade splnené nebolo, pretože úverová zmluva ani jej podmienky takéto údaje neobsahovali.

Tieto údaje sú však pre spotrebiteľa rozhodujúce, aby vedel posúdiť, či požadovaný úrok za úver je pre
neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
žalobcom za poskytnutý úver. Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to
už v okamihu jej uzatvárania, pričom majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva
z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto

zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitostí uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na
jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na jej základe dodaný

tovaraleboposkytnutáslužba(§4ods.3zákona).Súčasnevšakzákonpriabsenciiniektorýchnáležitosti
taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie
je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch

potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba
považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje
obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 13. 03. 2010 nezodpovedali požiadavkám kladeným
na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43

OZ - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení) musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi
(povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov(v prípade absencie uvedených náležitostí). Pre absenciu týchto náležitostí a to prípadne čo i len jednej
z nich podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ, ktorý
každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu
uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto
(úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej
pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu

uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude
skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú
takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 13. 03. 2010 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje § 4 ods.2 zák. o
spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov
a splátky uhradené žalovaným započítal len na istinu poskytnutého úveru a žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a to aj vo výroku o trovách konania, keďže tento správne rozhodol i o náhrade

trov konania.

Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,

II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími,
podľa súdu prvého stupňa absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
účastníkov, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou. S prihliadnutím na uvedené právne závery bolo by nadbytočné a nesúladné s
procesnou zásadou hospodárnosti konania rozoberať vzťah z pohľadu ďalších možných kritérií, ktoré

však nijako žalobcovi procesnú situáciu nezlepšujú.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.