Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219104
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110219104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. V. L., bytom U., C.
XX/XX, občianke Slovenskej republiky, zastúpenej Ing. P. L., bytom U., C. XX/XX, 2/ U. B., bytom Q.,
U. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpeného T.. F. Hecom, advokátom v Bratislave,
Prešovská 49, proti odporkyni: P. W., bytom F. č. XX, občianke Slovenskej republiky, právne zastúpenej
JUDr. Ottom Markechom, advokátom v Hornej Strede, Ul. Kpt. Nálepku 336, v konaní o neplatnosť
závetu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. februára 2014, č.k.
21C/196/2010-215 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd určil, že závet spísaný poručiteľom F.
B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX je neplatný.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa domáhali, aby súd určil, že závet spísaný
poručiteľom F. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, zo dňa X.X.XXXX, je neplatný. Uviedli, že poručiteľ

F. B. zanechal závet, spísaný inou osobou v prítomnosti dvoch svedkov, ktorý mal vlastnou rukou iba
podpísať. F. pochybnosti o tom, či zdravotný stav poručiteľa dovoľoval spísať závet takouto formou
vzhľadom k tomu, že bol značne nedoslýchavý, zle videl, vyslovili pochybnosti o správnosti dátumu
na závete, nakoľko podpis poručiteľa bol písaný veľmi roztrasenou rukou, nezodpovedal istejšiemu
podpisu v čase predtým, ako utrpel poručiteľ úraz, v dôsledku ktorého nakoniec za necelé dva mesiace
zomrel. Uviedli, že poručiteľ do chvíle, keď úraz utrpel, bol prakticky samostatný, schopný sa o seba v
celom rozsahu postarať, až potom ako si zlomil nohu a následne bol hospitalizovaný, sa jeho zdravotný

stav prudko zhoršil, dokonca do takej miery, že nebol celkom orientovaný a trpel stavmi zmätenosti.
Vzhľadom na okolnosti a najmä osobu poručiteľa, mali sporný testament za neplatný právny úkon z
dôvodu, že bolo potrebné poručiteľa považovať za osobu, ktorá nevie čítať a písať, teda bolo potrebné,
aby bol závet spísaný v prítomnosti troch svedkov. Poukazovali aj na to, že obsah závetu a formulácie
v ňom obsiahnuté nezodpovedajú tým, ktoré by poručiteľ použil, navyše závet rukou písala osoba v
blízkom vzťahu so závetnou dedičkou. Navrhovateľka 1/ uviedla, že zomr. F. B. bol jej brat. V priebehu
rokov si založila vlastnú rodinu, odišla zo svojho rodiska. Brat zostal bývať s otcom, nikdy sa neoženil a

nemal deti, až do dôchodkového veku pracoval ako ekonóm na družstve. Už od detstva mal zdravotný
problém so sluchom, na jedno ucho ohluchol, pričom s postupujúcim vekom sa mu zhoršoval sluch aj
v druhom uchu. Potreboval nosiť načúvací strojček. Brat bol schopný starať sám o seba, priebežne sa
chodili navštevovať, mali dohodu, že v prípade ak bude potrebovať pomoc, ohlási sa. Od odporkyne sadozvedela, že brat si zlomil nohu a je v nemocnici, niekoľko krát ho tam navštívila. Uviedla, že odporkyňa
bratovi nepomáhala, vždy, keď za ním navrhovateľka 1/ prišla, bol v dome neporiadok a brat nemal
čisté oblečenie. V poslednom období zvažovali opatrovateľstvo, prípadne jeho odchod do penziónu.

Nepripúšťala možnosť, že by brat spísal tento závet, nikdy by to podľa nej neurobil, ani jej nehovoril, že
by sa to chystal urobiť. Navrhovateľ 2/ uviedol, že keď už bol v dôchodkovom veku, pravidelne brata
F. navštevoval, niekedy aj na dlhšiu dobu. Pomáhal mu s opravami domu, kosil mu záhradu, pomáhal s
veľkým upratovaním. Pri svojich návštevách nikdy nikoho u brata nestretol, bratovi nikto iný nepomáhal,
roky sa stravoval vo verejných zariadeniach, navyše vedel si nakúpiť aj uvariť sám. Výnimočne mu na

požiadanie navarila odporkyňa.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Mala za to, že sporný závet zodpovedá z hľadiska svojej platnosti
všetkým podmienkam, ktoré vyžaduje zákon pri tomto type závetu a to vlastnoručný podpis poručiteľa,
výslovný prejav pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, poslednú vôľu poručiteľa a vlastnoručný
podpis dvoch svedkov. Poukázala na to, že dlhodobo poskytovala pomoc za života neb. F. B., pomáhala
mu v domácnosti, nosila mu jedlo, dohliadala, aby navštevoval lekárov, mali dlhodobo dobrý vzťah,

pričom naopak, navrhovatelia ako súrodenci poručiteľa o neho prejavovali malý záujem, v čase, keď bol
po úraze hospitalizovaný, ani neuvažovali o tom, že by si ho niektorý z nich zobral doopatrovať domov.
Uviedla, že poručiteľa poznala možno aj 25 rokov, boli susedia, prakticky každý deň bol u nich. Spoločne
s druhom F. P. sa o neho starali, upratovali časť domu, kde býval, chodil k ním obedovať, vozili ho k
lekárovi. O možnosti spísať závet tento začal hovoriť niekedy vo februári 2009, tiež zisťoval ako sa

to robí. Uviedla, že sporný závet sa spisoval dňa 4.5.2009, čo bol pondelok, a to u poručiteľa doma.
Prítomný bol jej druh a dvaja svedkovia závetu, jeden z nich, D. W., je vzdialená rodina, aj priateľ od
detstva. Túto osobu si za svedka vybral poručiteľ sám. Spisovanie závetu prebiehalo tak, že všetci sedeli
u F. v kuchyni, jej druh P. písal to, čo F. diktoval, bolo to preto, že tento už nevidel na písmená. Písať
vedel, ale mal problém so zrakom, preto o spísanie závetu požiadal P.. Keď závet nadiktoval, založil si

okuliare a celý závet si prečítal. Nosil načúvací prístroj, keď sa mu rozprávalo na ucho, na ktoré trochu
počul, tak rozumel. Čítať vedel len s okuliarmi. Poprela, že by ona alebo jej druh vyvíjali nátlak v tom
zmysle, aby im prepísal dom, dávala mu podpisovať len plnú moc na nakladanie s vkladnou knižkou.
Nevedela o tom, že by F. niekto chcel dať v nemocnici niečo podpísať.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že uznesením č.k. 17D/634/2009-149 Okresného súdu Trenčín, v dedičskej veci po poručiteľovi F. B.,
zomrelom 30.06.2009, bolo rozhodnuté, že dedičia zo zákona, teda navrhovatelia 1/, 2/ sa odkazujú na
podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, spísaného poručiteľom dňa 4.5.2009 v prospech závetnej
dedičky, teda odporkyne.

Z rukou písanej listiny označenej ako závet, datovanej dňom 4.5.2009, vyplýva, že poručiteľ F. B.
zanecháva všetok svoj majetok po svojej smrti odporkyni P. W., nakoľko mu veľa v posledných rokoch
pomáhala,moholunejjesť,opralamu,upratalaapodobne.Podpisporučiteľapodrukoupísanýmtextom
pozostáva z písmená V, bodky a mena B., pričom možno konštatovať, že tento podpis je písaný inou

osobou ako text závetu, pričom závet obsahuje aj vyhlásenie poručiteľa o tom, že obsah závetu je jeho
poslednou vôľou. Závet podpísali dvaja svedkovia, U. W. a D. W..

Svedok U. W. vypovedal, že poznal zomrelého F. B., a v deň, keď sa podpisoval závet, išiel k nemu
na jeho žiadosť na návštevu. Podľa jeho výpovede, poručiteľ v zásade chcel, aby ho odporkyňa

doopatrovala, s tým, že by jej niečo dal, chcel však potvrdenie, že ho naozaj doopatruje. Či takéto
potvrdenie dostal, svedok uviesť nevedel. Samotný proces spisovania závetu prebiehal tak, že prišiel
k poručiteľovi tiež ďalší svedok závetu D. W. a druh odporkyne P.. Poručiteľ diktoval, P. písal, oni mu
pomáhali. Poručiteľ bol nedoslýchavý, komunikácia s ním bola ťažká, ale so P. asi už boli zohratí, preto
on závet písal. Vyslovil domnienku, že závet nahlas nikto nečítal, on sám si ho prečítal potichu a potom

podpísal, následne sa podpísal druhý svedok a potom aj poručiteľ. Všetci pozerali na P., keď závet písal,
či píše, čo sa diktuje. F. B. po napísaní závet nahlas neprečítal. Pokiaľ ide o dátum spisovania závetu,
svedok tvrdil, že sa tak stalo 4.5.2009. Svedok D. W. uviedol, že s odporkyňou sa poznajú odmalička,
poznal aj poručiteľa a jeho brata. V posledných rokoch sa so zomrelým vídal sporadicky. Oslovil ho
P., že sa s ním potrebuje odporkyňa rozprávať. Nešli však k nej, ale ku B. domov, kde mu odporkyňa

vysvetlila, že ho chce ako svedka závetu. F. B. začal diktovať svoju poslednú vôľu, diktoval sám, písal
P.. Po napísaní závet nikto nahlas neprečítal, každý si ho pozrel len tak očami. Takto napísaný závet
ako svedok podpísal, podpísal ho aj zomrelý F. B., stalo sa to 4.5.2009.Z lekárskych správ bolo zistené, že F. B. bol hospitalizovaný v čase od 10.5.2009, t.j. druhý deň po tom,
čo utrpel úraz, do 14.5.2009 a následne od 29.5.2009 do 12.6.2009. Z prepúšťacích správ okrem iného
vyplýva, že tento mal problémy so zrakom, bola mu diagnostikovaná katarakta, glaukóm. V priebehu

druhej hospitalizácie sa konštatovalo, že je síce objektívne pri vedomí, ale nie je celkom orientovaný,
vykazoval známky zmätenosti.

Dňa 12.05.2009 podpísal zomrelý F. B. generálnu plnú moc pre odporkyňu za tým účelom, aby mohla
nakladať s finančným vkladom na konkrétne uvedenom účte bez obmedzenia. Dňa 21.05.2009 podpísal

F. B. plnú moc pre odporkyňu za účelom nakladania s konkrétne označenou vkladnou knižkou.

Dňa 27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej zápisnice N181/2009, Nz17388/2009, obsahom ktorej mala
byť darovacia zmluva medzi F. B. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, predmetom daru mali
byť konkrétne popísané nehnuteľnosti, pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území F., I.. Dňa
27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej zápisnice N182/2009, Nz17399/2009, predmetom ktorej mala

byť darovacia zmluva uzavretá medzi F. B. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, predmetom
ktorej mala byť konkrétne určená nehnuteľnosť v Trenčianskych Bohuslaviciach. Dňa 27.05.2009 bol
spísaný návrh notárskej zápisnice N183/2009, Nz17411/2009, obsahom ktorej bol závet poručiteľa F.
B., z ktorého vyplýva, že poručiteľ pre prípad svojej smrti odkazuje všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok odporkyni. Ani jedna z týchto notárskych zápisníc nebola poručiteľom B. podpísaná.

Svedok L. R., notár, uviedol, že je pravdou, že navštívil zomrelého F. B. počas jeho hospitalizácie
v nemocnici spoločne s JUDr. Markechom za tým účelom, aby F. B. podpísal pripravené notárske
zápisnice, k čomu nedošlo, spomínal si iba na to, že v zápisniciach boli nejaké darovacie zmluvy a
závet. K spísaniu zápisníc ho oslovil JUDr. Markech, pripustil aj tú možnosť, že ho oslovila aj odporkyňa.

Zo znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej, ktorý bol vypracovaný pre účely vyšetrovania OR PZ
Nové Mesto nad Váhom č. ČVS: ORP - 124/JP - NM - 2010, znalkyne z odboru psychiatria, vyplýva,
že poručiteľ F. B. bol do 10. 5. 2009 v takom zdravotnom stave, ktorý mu umožňoval vykonávanie
všetkých úkonov, v nasledujúcich dňoch sa u neho prejavovali stavy zmätenosti, ktoré sa zhoršovali,

ale aj zlepšovali. Z lekárskej správy MUDr. Vladimíra Labudu, všeobecného lekára, vyplýva, že zomrelý
F. B. bol pacientom jeho ambulancie od októbra 2006, bol mu pridelený naslúchací prístroj z dôvodu
nedoslýchavosti, v súvislosti s čím bol viac rokov dispenzarizovaný v ORL ambulancii. Rovnako bol
dispenzarizovanývočnejambulanciisdiagnózouprimárnyglaukómsotvorenýmuhlomnapravomokua
komplikovanou kataraktou na ľavom oku. Posledné vyšetrenie bolo realizované 28. 4. 2009. V súvislosti

sporuchousluchuazrakubolkontaktsF.B.sťažený,vyžadovalviactrpezlivostizostranypersonálu,aby
sa mohlo dospieť k správnemu diagnostickému záveru. Z lekárskeho nálezu MUDr. Feriancovej zo dňa
19.11.2008 vyplýva, že bol zomrelému vydaný naslúchací prístroj a poskytnutá odborná inštruktáž o jeho
používaní. Zo správy očného lekára zo dňa 28.4.2009 vyplýva, že posledné vyšetrenie bolo realizované
v tento deň, pričom dôvodom návštevy lekára bol subjektívny pocit horšieho videnia a tečúce pravé

oko. Pacient bol objednaný na operáciu katarakty ľavého oka na október 2009 a bola mu nastavená
medikamentózna liečba oboch očí.

Okresný súd na vyššie zistený skutkový stav v danej veci aplikoval ustanovenia § 476 ods. 1 - 3 , §
476b, § 476c ods. 1-2 OZ a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že sporný závet, spísaný poručiteľom F. B. dňa 4.5.2009
je absolútne neplatným právnym úkonom, a to pre absenciu vážnosti prejavu vôle poručiteľa, teda v
zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Dňa 4.5.2009 mal poručiteľ vyjadriť svoju vôľu závetom, ktorý
nenapísal vlastnou rukou, ale podpísal v prítomnosti dvoch svedkov. Dňa 27.5.2009 poručiteľa počas
jeho hospitalizácie navštívil notár s pripravenou notárskou zápisnicou, obsahujúcou závet rovnakého

znenia, pokiaľ ide o určenie závetného dediča. Túto notársku zápisnicu poručiteľ odmietol podpísať
s tým, že takúto vážnu vec si musí ešte premyslieť, pričom vôbec nespomenul pred notárom, že nie
je potrebné spisovať druhý závet, pretože závetnú dedičku už určil. Hoci v prípade poručiteľa išlo o
osobu pokročilého veku, jeho spôsobilosť na právne úkony nebola žiadnym spôsobom obmedzená
predtým, ako došlo k jeho hospitalizácii, teda pred 10.5.2009, do tej doby si všetky svoje veci, aj

finančného charakteru, spravoval sám a nepotreboval k tomu cudziu pomoc. Ako ďalej vyplýva z
posudku psychiatra, jeho mentálny stav sa počas pobytu v nemocnici zásadným spôsobom nezmenil,
prejavovali sa však u neho v niektorých dňoch stavy zmätenosti. Dňa 21.5.2009 podpísal poručiteľ
splnomocnenie pre odporkyňu pri plnom vedomí. Dňa 27.5.2009 nezaznamenal notár pri jeho návštevestav zmätenosti, ktorý by mu bránil reálne uvažovať, ako naloží so svojím majetkom. Z dokazovania
nevyplynulo, že sa poručiteľ rozhodol spísať závet do notárskej zápisnice a za tým účelom sám oslovil
notára, resp. o to požiadal inú osobu, prítomnosť notára v nemocnici nebola výsledkom jeho iniciatívy,

ale iniciatívy inej osoby. Možno teda dôvodne pochybovať o tom, či rukou písaný závet bol právnym
úkonom, ktorý poručiteľ urobil vážne, teda či tento závet bol skutočným prejavom poručiteľovej vôle. K
týmto pochybnostiam prispieva i to, že hoci bol poručiteľ mentálne spôsobilý, bol predsa len limitovaný
svojim zdravotným stavom, konkrétne poškodeným zrakom a sluchom, čo potvrdzujú lekárske správy.
Len päť dní pred spisovaním závetu poručiteľ navštívil očnú ambulanciu, pričom subjektívne ťažkosti

charakterizoval ako zhoršené videnie. Z dôvodu katarakty ľavého oka bol objednaný na operáciu,
pre primárny glaukóm pravého oka mu bola nariadená liečba. Obe tieto diagnózy, ako je všeobecne
známe, najmä v pokročilom štádiu, majú za následok zhoršené, rozostreté videnie. Problematická bola
s poručiteľom komunikácia aj preto, že na jedno ucho nepočul vôbec a sluch mal zhoršený aj u druhého
ucha. Záverom sa v odôvodnení konštatuje nejednoznačná vieryhodnosť svedkov závetu, ako aj to, že
nemožno s istotou konštatovať, že poručiteľ v dôsledku svojich obmedzených schopnosti dobre vidieť a

dobre počuť naozaj dotknutým záverom prejavil svoju poslednú vôľu. Iné dôvody, ktoré by mohli mať za
následok neplatnosť sporného závetu neboli súdom zistené, tento považoval závet po formálnej stránke
spĺňajúci náležitosti podľa ust. § 476b OZ, nebolo preukázané, že bol potrebný postup podľa § 476c
ods. 1,2 OZ, nakoľko aj napriek určitým obmedzeniam nemožno poručiteľa F. B. považovať za osobu,
ktorá nemôže čítať a písať. Z uvedených dôvodov, okresný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ

ide o náhradu trov konania účastníkov, využil zákonnú možnosť danú mu ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým,
že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozsudokokresnéhosúduvzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadlaodporkyňaprostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadala odvolací súd o jeho zmenu a to tak, že návrh navrhovateľov bude

zamietnutý, prípadne žiadala, o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie dôvodiac jeho nesprávnosťou, uplatniac dôvody na odvolanie spočívajúce v tom,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a tvrdeniami odporkyne a súčasne, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnila dôvody odvolania uvedené v

ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Poukázala na splnenie osobitných náležitosti závetu,
požadovaných ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím dala do
pozornosti aj rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 93/2009. Namietala správnosť právneho záveru okresného
súdu o absolútnej neplatnosti závetu, ako právneho úkonu, pre nedostatok vážnosti vôle poručiteľa,
ktorý závetom spísaným dňa 4. mája 2009 nechcel dosiahnuť právny následok spojený so závetom,

napriek čomu týmto sám rozhodol o tom, kto a v akom rozsahu bude dediť, čo súd vyvodzoval zo
skutočnosti, že dňa 27.05.2009 odmietol poručiteľ podpísať notársku zápisnicu, ktorá obsahovala závet
rovnakého znenia s tým, že si to musí ešte premyslieť, pričom nespomenul notárovi, že závetnú dedičku
už určil a že nový závet nie je potrebné spisovať, pretože je tu už existencia závetu spísaného. Namietala
záver súdu o existencii dôvodných pochybností v tom, či skutočným prejavom poručiteľovej vôle bol

rukou spísaný závet, k čomu podľa súdu prispieva skutočnosť, že hoci bol poručiteľ mentálne spôsobilý,
bol limitovaný zdravotným stavom, poškodeným zrakom a sluchom. Podľa jej názoru, tento záver
súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku (čím vychádzajúc z obsahu odvolania
namietala tiež existenciu tzv. inej vady podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože z posudku
psychiatravyplýva,žepočashospitalizácievnemocnici,t.j.pospísanípredmetnéhozávetu,bolporučiteľ

jednoznačne spôsobilý na právne úkony, čo preukazuje aj splnomocnenie pre odporkyňu, ktoré jej udelil
počas jeho hospitalizácie dňa 21.05.2009, ktoré podpísal pri plnom vedomí, splnomocnil ju na dispozíciu
s konkrétnou vkladnou knižkou, pričom pravosť jeho podpisu bola overená a toto splnomocnenie bolo
prevzaté aj príslušnou bankou. Uviedla, že všetky potrebné údaje k spísaniu darovacej zmluvy, kúpnej
zmluvy, či závetu, dodala notárovi R. ona, pričom o zabezpečenie spísania týchto právnych úkonov bola

požiadaná poručiteľom. Podľa jej názoru práve z výpovede svedka notára Mgr. R. vyplýva, že poručiteľ s
ním o tom, že niekomu už niečo zo Štvrtka podpísal hovoril, a práve preto, že už takto urobil, považoval
za vážnu vec, ak by takto mal urobiť znova, ktorú si treba premyslieť. Jej právny zástupca JUDr. Markech
nepoznal potrebné údaje k spísaniu darovacej zmluvy, len jej odporučil, aby sa na notára R. v tejto veci
obrátila. Poukázala na to, že súd v rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, prečo, ak bol poručiteľ spôsobilý tak v

čase spísania závetu, ako aj počas hospitalizácie v nemocnici k právnym úkonom, neodvolal svoj závet
zo dňa 04.05.2009, keď mal pri sebe osobu kvalifikovanú, teda notára, pričom podľa jej názoru neurobil
tak preto, lebo nechcel vyvolať účinky, ktoré by mali za následok zrušenie závetu z ktorého dôvodu
odmietol nový závet podpísať.Navrhovateľka 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, pretože podľa jej názoru, početnými

relevantnými dôkazmi bolo v konaní jednoznačne preukázané, že napadnutý závet je neplatný. Uviedla,
že je pravdepodobné, že tento bol napísaný až potom, čo poručiteľ odmietol dňa 27.05.2009 podpísať
tri notárske zápisnice, súčasťou ktorých bol aj závet. Tiež bolo preukázané, že poručiteľ odporkyňu,
ani inú osobu, o podpísanie zápisníc ani ich vyhotovenie nežiadal, ani tým nikoho nepoveril, pretože
podklady k zápisniciam podľa vyjadrenia svedka Mgr. R., jemu ako notárovi dal právny zástupca

odporkyne JUDr. Markech. Poukázala na nevieryhodnosť podpisu na závete zo dňa 04.05.2009 a
rozporné výpovede svedkov, ktorí mali byť prítomní podpísaniu sporného závetu, súčasne dala do
pozornosti správanie odporkyne, ktorá dva dni po hospitalizácii poručiteľa v nemocnici, prišla za týmto
na chirurgické oddelenie spolu s overovateľkou podpisov, za účelom zabezpečenia si dispozičného
práva s jeho vkladnou knižkou v Istrobanke, a to napriek zdravotnému stavu, v ktorom sa v tom čase
poručiteľ nachádzal. Poukázala tiež na úlohu, ktorú podľa nej v tomto procese zohrával právny zástupca

odporkyne, keďže aj v tomto prípade, teda v prípade podpisovania plných mocí na nakladanie s
hnuteľným majetkom poručiteľa, v čase overovania podpisov figuroval tento ako ďalšia osoba, pri týchto
úkonoch prítomná, v súvislosti s čím vyslovila podozrenie, že poručiteľovi dali do ruky prečítať iný papier
ako ten, ktorý skutočne obsahoval udelenie dispozičného práva odporkyni na nakladanie s vkladom
na jeho vkladnej knižke a účte. Podľa jej názoru, potom ako sa odporkyňa zmocnila všetkých úspor

poručiteľa v rozpore so zákonom a morálkou, následne v spolupráci s právnym zástupcom odporkyne
JUDr. Markechom a notárom Mgr. Dzamkom, táto chcela pripraviť ťažko chorého a nevládneho
poručiteľa prostredníctvom práve dotknutých notárskych zápisníc, obsahujúcich darovacie zmluvy a
závet, aj o všetok jeho nehnuteľný majetok. Poukázala tiež na to, že v priebehu konania právny zástupca
odporkyne pripustil, že nejaké podklady k notárskym zmluvám pripravoval, ale nepamätal si aké. Na

druhej strane však odporkyňa tvrdí, že to bola ona, ktorá oslovila právneho zástupcu, aby notár urobil
zmluvy, pričom však v odvolaní proti rozsudku toto už popiera a tvrdí, že nie jej právny zástupca, ale
ona sama, zrejme za účelom aby svojho právneho zástupcu kryla, dala písomné podklady notárovi
k vyhotoveniu zmlúv. Obdobným spôsobom, teda rozpornými výpoveďami, popieraním už uvedených
skutočností, postupovala aj vo svojich výpovediach u vyšetrovateľa a dala do pozornosti, že trvalo tri

roky dokiaľ notárske zápisnice súdu boli nakoniec predložené. Zdôraznila, že v konaní sa preukázalo,
že poručiteľ nikdy o ich spísanie nežiadal, nikoho k tomu nesplnomocnil, čo vyplýva jednak z jeho
postoja, kedˇ tieto po predložení notárom odmietol podpísať. Tiež obsiahlym spôsobom vo vyjadrení
navrhovateľka 1/ popisuje okolnosti podpísania plnomocenstva, týkajúceho sa dispozície s finančnými
prostriedkami a poukazuje na nepravdivé výpovede odporkyne, v ktorých tvrdila, že s vkladnými

knižkami nedisponovala, resp., že z nich výbery nevykonala, napriek tomu, že sa preukázal opak. Ďalej
poukázala na okolnosti prepustenia poručiteľa z nemocnice, existenciu ich celoživotných súrodeneckých
vzťahov s poručiteľom, ktorý podľa jej názoru vylučoval, aby pre prípad svojej smrti naložil poručiteľ
so svojim majetkom tak, ako to má vyplývať zo sporného závetu. Spochybnila tvrdenia odporkyne, o
tom, že poskytovala poručiteľovi starostlivosť, zabezpečovala jeho potreby. Všetky preukázané aktivity

odporkyne spolu s osobami, ktoré sa na nich podieľali sú podľa jej názoru v rozpore s morálkou, zákonmi
a predstavujú násilné zmocnenie sa majetku poručiteľa, v čase jeho ťažkých fyzických i duševných
ochorení, v tiesni a odkázanosti, nevládnosti a bezbrannosti.

Navrhovateľ2/vosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniu,prostredníctvomsvojhoprávneho

zástupcu, žiadal odvolací súd aby napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil, pretože podľa jeho
názoru zo strany okresného súdu bol úplne zistený skutkový stav, z vykonaných dôkazov, boli vyvodené
správne skutkové zistenia a vec bola tiež správne právne posúdená. Mal za to, že súd sa dostatočne
dlho a riadne zaoberal jednotlivými skutočnosťami a taktiež odporkyňa mala dostatok času a možností,
v priebehu konania navrhnúť také dokazovanie, ktoré by pre ňu mohlo privodiť iné rozhodnutie, čo však

neurobila. Podľa jeho názoru, vychádzajúc z vykonaného dokazovania je tu dôvod na pochybnosť o
tom, že rukou spísaný závet skutočne bol prejavom poručiteľovej vôle, pretože z okolností vyplývajúcich
zo situácie, kedy notár R. priniesol nie poručiteľom objednané dokumenty do nemocnice za týmto
na ich podpis, čo tento odmietol, je zrejmé, že poručiteľ v neutrálnom nemocničnom prostredí a za
prítomnosti jemu cudzieho človeka - notára, prejavil slobodný a vlastný názor na problematiku darovania

nehnuteľností a závetu, keď uviedol, že takúto vážnu vec si musí ešte premyslieť. Naopak, prostredie v
ktorommalbyťúdajnespísanýzávet,ktorýjevkonanínapadnutý,tedadomáceprostrediezaprítomnosti
navrhovateľky a jej spriaznených osôb, bolo správne považované za nátlakové prostredie, s jasným
cieľom. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na to, že poručiteľ závet neodvolal napriek tomu, že v nemocnicimal k dispozícii k tomu kvalifikovaného človeka a to odborníka, uviedol, že takto poručiteľ konať ani
nemohol, ani tento závet nemohol podľa neho spomenúť, pretože si nebol vedomý, že by predtým takýto
závet bol už podpísal, a že by takýto prejav vôle aj bol uskutočnil. Z vyjadrenia poručiteľa vyplýva, že

podpísanie notárom predloženého závetu, považoval za závažné rozhodnutie. Skutočnosť, uvádzanú vo
výpovedi notárom , že niekomu už niečo podpísal, považoval navrhovateľ 2/ za bezpredmetnú, pretože
z výpovede notára vyplynul nevyvrátiteľný fakt, že notár nikdy poručiteľa pred návštevou nevidel a o
spísanie zápisníc ho nepožiadal, ale to bol právny zástupca JUDr. Markech, zastupujúci v konaní
odporkyňu, ktorý menovaného notára do nemocnice aj za poručiteľom odviezol a spolu s notárom bol u

poručiteľa. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že po spísaní sporného závetu bol poručiteľ dňa 21.05.2009, kedy jej
podpísal plnomocenstvo na dispozíciu s vkladom plne spôsobilý k právnym úkonom, podporuje tvrdenie
a záver, že keď odmietol podpísať závet predložený notárom, bol plne spôsobilý uvedomovať si vážnosť
tohto prejavu vôle, tento odmietol podpísať, čím sa spochybňuje existencia prejavu vôle v zmysle
závetu zo dňa 04.05.2009. Poukázal tiež na to, že závet predložený odporkyňou, ktorý mal byť spísaný
04.05.2009 a tvrdenie, že poručiteľ tento závet spisoval dobrovoľne, nebola preukázaná, nakoľko závet

spisoval druh odporkyne a poručiteľ ako vypovedali svedkovia, neprejavil žiadnym spôsobom, že ide
o jeho poslednú vôľu. Na mieste je preto aj otázka, pokiaľ si odporkyňa bola istá, že poručiteľ prejavil
svojuposlednúvôľudňa04.05.2009,zakéhodôvoduopätovnepožiadalaovypracovanienovéhozávetu
notára R., keď tak mohol urobiť poručiteľ sám, ktorý to však neinicioval. Pokiaľ sa v odvolaní namieta,
že poručiteľ pred notárom nespomenul, že závet nie je potrebné spisovať, to podľa navrhovateľa 2/

znamená, že poručiteľ nemal vedomosť o závete, ktorý podpisoval a ktorý predložila odporkyňa.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľov k ňou podanému odvolaniu
(doručenom odvolaciemu súdu dňa 14.10.2014) uviedla, že vyjadrenie advokátskej kancelárie
protistrane v predmetnej veci obsahuje veľa nepresností a vyjadrení v snahe privodiť svojmu klientovi

úspech v konaní aj za cenu tendenčnej a účelovej argumentácie, čo ona považuje za dokazovanie a
nie vyjadrenie sa k odvolaniu. V zmysle svojho vyjadrenia považovala za potrebné upriamiť pozornosť
na účelové vyjadrenia obsiahnuté v písomných vyjadreniach protistrany, vo vzťahu ku ktorým uviedla,
že ak zákon pripúšťa písanie závetu závetným dedičom, a tento závet písal druh závetnej dedičky,
nedošlo k porušeniu zákona. Svedkovia nemohli vypovedať o tom, či poručiteľ prejavil alebo neprejavil

svoju poslednú vôľu, lebo súd im takúto otázku nepoložil, vyhlásenie v samotnom závere nadiktované
za prítomnosti svedkov poručiteľom je zachytené vo vete „toto je moja posledná vôľa“, čo svedkovia
osvedčili. Nie je teda pravdou, že poručiteľ neprejavil žiadnym spôsobom svoju poslednú vôľu, ani
žeby svedkovia vo svojich výpovediach neboli potvrdili prejavenie vôle poručiteľa. Títo svoje podpisy
na závete nespochybnili. Ďalej poukázala vo vzťahu k ďalším vyjadreniam navrhovateľov, týkajúcich

sa dôvodu opätovného vypracovania závetu notárom R., vedomosti od poručiteľa o závete, ktorý
podpisoval, či okolnosti toho, kto požiadal notára o spísanie tohto závetu, uviedla, že poručiteľ mal
vedomosti už o napísanom závete, čo vypovedal svedok notár R., pričom na to, aby poručiteľ zriadil
závet dňa 04.05.2009, nebolo potrebné, aby notára poznal a notár poznal poručiteľa. Doktor Markech
nepožiadal notára o spísanie zápisníc, ale o to, či môže toto urobiť pre odporkyňu, ktorú o to

požiadal poručiteľ ležiac v nemocnici v záujme jeho istoty, že jeho majetok skutočne dostane odporkyňa
napriek tomu, že závet bol písaný doma rukou so svedkami bez právnika. Táto mu následne doručila
potrebné listiny a nacionále svoje a poručiteľovi k jeho vyhotoveniu, nakoľko notár R. s týmto súhlasil.
Pokiaľ navrhovatelia poukázali na to, že prostredie, v ktorom mal byť spisovaný závet, považujú za
nátlakové, tak si to zvolil samotný poručiteľ, keď v samotnom texte závetu uvádza, že zavolal U. W.

a tiež D. W. ako svedkov. Žiaden nátlak na poručiteľa vytváraný nebol, podľa jej názoru navrhovatelia
sa pokúšajú modifikovať výpoveď svedka R., pričom poručiteľ vedel, komu a aký majetok odkázal,
notárovi to aj povedal, neobstojí tvrdenie protistrany, že si poručiteľ nebol vedomý, že by niečo
také, teda závet už bol podpísal, naopak uviedol, že odkázal svoj majetok, no nepamätá si už meno
osoby, ale len to, že táto osoba je občanom obce Štvrtok, čo sa zhoduje s bydliskom odporkyne,

platnosť poručiteľom zostaveného závetu nebola jeho následným konaním narušená či spochybnená,
písomný prejav poslednej vôle spĺňa náležitosti predpísané zákonom, súd pochybil, ak vykonané dôkazy
vyhodnotil v neprospech odporkyne predkladajúcej závet, pretože mal bez pochybností preukázané,
že ide o perfektný právny úkon, napriek čomu ho vyhlásil za neplatný. Samotný súd prvého stupňa
mal za preukázané, že poručiteľ bol zdravotne spôsobilý a v čase spísania závetu si bol plne vedomý

úkonu, ktorý vykonal, vedomý si svojej vôle a prejavu, ktorý podpísal za prítomnosti dvoch svedkov, preto
rozhodnutie okresného súdu je vydané v rozpore s vykonanými dôkazmi. Pri vyšetrovaní na podnet
navrhovateľky orgány činné v trestnom konaní nezistili, že by závet vznikol z trestného činu, obsah
vyšetrovania a jeho záver boli v čase vyhlásenia rozsudku súdu známe zo spisu. Preto odporkyňazotrváva na svojom odvolaní, navrhuje ním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť, alternatívne
návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľov nahradiť jej trovy odvolacieho konania.

Krajský súd Trenčín rozsudkom zo dňa 9. septembra 2014 pod č. k. 6Co/526/2014-252 rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Na základe dovolania odporkyne proti rozsudku Krajského súdu Trenčín, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9. septembra 2014, č.

k. 6C/526/2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v danom prípade nebola odporkyni
vytvorená reálna možnosť dostatočne sa pripraviť (najmenej 5 dní) na zaujatie stanoviska k vyjadreniu
navrhovateľov k jej odvolaniu a so stanoviskom oboznámiť odvolací súd tak, aby naň bolo možné
prípadne vziať zreteľ pri rozhodovaní o odvolaní. Súčasne NS SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
uviedol, že vady konania v zmysle § 237 písm. a) až e) a g) O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v
dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo, preto prípustnosť dovolania odporkyne z hľadiska

týchtoustanovení nebolomožné vyvodiť.Pokiaľtátovdovolanínamietala,ževkonanídošlokprocesnej
vade v zmysle § 237 písm. f) O.s.p., ktorú vzhliadala v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu, dovolací súd po oboznámení so spisom napadnutým rozsudkom dospel k záveru,
že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nebolo nepreskúmateľné, naopak, odvolací súd podrobne
odôvodnil svoje závery, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvého stupňa. Rovnako konštatoval,

že postupom odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu,
nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom.
Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými
odporkyňou a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu, je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1

písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Odvolací súd podrobil preskúmaniu odporkyňou tvrdenú tzv. inú vadu podľa §
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá má spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Jeho preskúmaním odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu.
Z napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, že právne závery o neplatnosti dotknutého závetu,
založil prvostupňový súd na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z
konkrétnych zistení a uviedol tiež dôkazy, z ktorých pri týchto zisteniach vychádzal. Odvolací súd
nezistil, že by samotné rozhodnutie, ani jemu predchádzajúce konanie, zakladalo existenciu odporkyňou

vytýkanej vady.

Odporkyňa ďalej vo svojom odvolaní uplatňovala dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), a
f) O.s.p. spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vidí v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov

a z toho plynúcich nesprávnych skutkových a právnych záverov.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné
prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladu

právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveruonedôvodnostipodanéhoodvolaniaajzhľadiskavyššie
uplatnenýchodvolacíchdôvodov.Rozsudokokresnéhosúduvychádzazosprávnychskutkovýchzistení,

na ktoré boli aplikované správne právne predpisy. Je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v
ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., je správny a presvedčivý, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací
súd s odôvodnením rozsudku okresného súdu stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody poukazuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania, smerujúcim proti správnosti záveru súdu
prvého stupňa o neplatnosti sporného závetu z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, založeného na

nedostatku vážnosti vôle tohto právneho úkonu, uviesť nasledovné:

Občiansky zákonník na prvom mieste uvádza dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona má svoje miesto
len vtedy, keď poručiteľ zomrie bez zanechania závetu, alebo keď závet, ktorý zanechal je neplatný,
alebo keď závetom povolaný dedič z nejakého dôvodu dedičstvo nenadobudne. Občiansky zákonník

pojem závetu (testamentu) nevymedzuje. Závet je formálny jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo
zmeniteľný prejav vôle, rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku, pre prípad smrti zostavuje jediná
fyzická osoba. Je výslovným prejavom vôle, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel závetca v
závete prejaviť. Zákon rozlišuje medzi tromi druhmi závetu, a to závetom napísaným vlastnou rukou,
teda tzv. holografným, závetom vyhotoveným v inej písomnej forme, teda tzv. alografným a závetom

spísaným vo forme notárskej zápisnice, teda tzv. formálnym.

Tzv. alografný závet, je takým písomným závetom, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale
mechanickými prostriedkami, napr. aj rukou inej osoby, a to spravidla osobou odlišnou od poručiteľa.
Závet je rýdzo osobným právom poručiteľa. Z hľadiska spôsobilosti fyzickej osoby zriadiť závet, je

rozhodujúci stav v dobe jeho zriadenia. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť
právneho úkonu. Okrem toho je potrebné dodržať osobitné náležitosti uvedené v ustanoveniach § 476 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti, tie sa týkajú osoby závetcu
(§ 8 ods. 1 OZ, náležitosti vôle § 37 OZ) a jeho prejavu (§ 35 OZ), listiny na ktorej je obsah závetu
zachytený a náležitosti predmetu závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 OZ).

Pokiaľ ide o vôľu závetcu, zistením nedostatku vážnosti ktorej, okresný súd odôvodňuje svoje
rozhodnutie, ktorým vyslovil absolútnu neplatnosť sporného závetu, ktorý záver bol predmetom
preskúmania odvolacím súdom z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky odporkyne, aj tu platia všetky
zákonné podmienky pre vznik platného právneho úkonu. Vyžaduje sa teda o.i. , aby závet bol urobený

slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ).

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, teda ktorý nespĺňa zákonné
predpoklady, je jeho neplatnosť. V prípade absencie náležitostí v zmysle § 37 ods. 1 OZ, ide o absolútne
neplatný právny úkon. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov a preto sa na ich vznik, vyžaduje
danosť vôle. Nestačí pritom danosť akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho
úkonu, má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Náležitosťou

právneho úkonu, je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu
právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov, nie je právny úkon urobený vážne, teda skutočne
vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky,
ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle k právnemu
úkonu možno posudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený

spôsobom a za okolností, ktoré vyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu, zamýšľal privodiť
právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je
potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu a na ich základe, z hľadiska ich vzájomných súvislostí
je potom potrebné urobiť príslušný záver. Vôľa, ktorá nie je vážna, teda nesleduje právne následky,nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto ide o absolútne neplatný, neexistentný právny
úkon.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v zmysle obsahu predloženej spornej
listinyoznačenejakozávet,datovanejdňom04.05.2009,malporučiteľF.B. toutoprejaviťsvojuposlednú
vôľu, a to pre prípad svojej smrti zanechať všetok svoj majetok odporkyni P. W., nakoľko ako sa
uvádza v závete, mu veľa v posledných rokoch pomáhala, mohol u nej jesť, oprala mu, upratala a
podobne. Podľa výpovede v konaní vypočutých svedkov U. W. a D. W., ktorí tiež závet ako svedkovia

podpísali, bol tento spísaný vlastnou rukou druha odporkyne P., ktorému ho mal diktovať poručiteľ.
Podpis poručiteľa pozostáva z písmena V. bodky a mena B. a javí sa, že je písaný osobou rozdielnou
od osoby, ktorá vlastnou rukou spísala závet. Svedok U. W., ktorý poručiteľa poznal a v predmetný
deň podľa jeho výpovede na jeho žiadosť išiel k nemu na návštevu vypovedal, že poručiteľ v zásade
chcel, aby ho odporkyňa doopatrovala s tým, že " by jej niečo dal" a spísal v jej prospech závet, chcel
však potvrdenie, že ho doopatruje, či mu však ona takéto potvrdenie dala, uviesť nevedel. Potvrdil, že

poručiteľ bol nedoslýchavý, ťažko sa s ním komunikovalo, mal zato, že je so P. zohratý, keďže tento
závet spisoval, ktorý závet po spísaní nikto, ani poručiteľ nahlas nečítal. Druhý svedok závetu D. W.,
nebol podľa jeho výpovede k tomuto úkonu oslovený poručiteľom, ale druhom odporkyne P., ktorý ho
požiadal, aby prišiel k nim domov, s tým, že sa potrebuje odporkyňa s ním rozprávať, pričom až tam
mu táto oznámila, že ho chce ako svedka závetu. Odporkyňu poznal, ako uviedol, od malička, poznal

tiež poručiteľa a jeho brata. Tiež uviedol, že poručiteľ nevidel na písmenká, po napísaní závet nikto
nahlas neprečítal, každý si ho mal pozrieť "len tak očami". Podľa odporkyne, D. W. si ako svedka závetu
mal vybrať poručiteľ. Podľa nej závet spisoval jej druh preto, lebo poručiteľ nevidel na písmenká a po
napísaní si mal založiť okuliare a celý závet si mal prečítať. Nosil načúvací prístroj a rozumel podľa
nej len vtedy, kedˇsa mu hovorilo smerom k uchu, na ktoré trochu počul. V čase, kedy je sporný závet

datovaný (4.5.2009), bol poručiteľ spôsobilý k všetkým právnym úkonom, čo vyplýva zo znaleckého
posudku MUDr. Márie Ohrablovej, vypracovaného pre účely vyšetrovania OR PZ Nové Mesto nad
Váhom č. ČVS: ORP - 124/JP - NM -2010, podľa záverov ktorého, poručiteľ bol do 10.05.2009 v takom
zdravotnom stave, ktorý mu umožňoval vykonávanie všetkých úkonov a až v nasledujúcich dňoch sa
u neho prejavovali stavy zmätenosti, ktoré sa zhoršovali, ale tiež aj zlepšovali. Z lekárskych správ tiež

vyplýva, že poručiteľ v dôsledku nedoslýchavosti nosil načúvací prístroj, trpel primárnym glaukómom
a komplikovanou kataraktou ľavého oka, v dôsledku čoho bol kontakt s ním sťažený, s posledným
vyšetrením 28.4.2009, kedy mu bola indikovaný operačný zákrok, pričom ako dôvod jeho návštevy u
odborného lekára sa uvádza jeho subjektívny pocit horšieho videnia. Tiež zo správ vyplýva, že následne
bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení v dôsledku utrpeného úrazu a to v čase od 10.05.2009 do

14.05.2009 a následne od 29.05.2009 do 12.06.2009, počas ktorej druhej hospitalizácie, teda v časovom
slede potom, ako malo dôjsť k spísaniu a podpisu sporného závetu, prišiel za týmto notár Mgr. L. R.,
spolu s JUDr. Markechom, ktorý v tomto konaní právne zastupuje odporkyňu, za účelom predloženia
poručiteľovi k jeho podpisu pripravených vyhotovených notárskych zápisníc, obsahujúcich darovacie
zmluvy,vzmyslektorýchmalporučiteľdarovaťodporkyni nehnuteľnostivjehovlastníctve,nachádzajúce

sa v k.ú. Štvrtok , Ivanovce a Trenčianskych Bohuslaviciach a tiež závet poručiteľa, v zmysle ktorého
mal tento pre prípad svojej smrti odkázať svoj majetok odporkyni, ako jedinej závetnej dedičke. Podľa
výpovede notára poručiteľ odmietol všetky predložené notárske zápisnice podpísať s odôvodnením,
že ide o vážnu vec, ktorú si musí premyslieť. V tom čase stav zmätenosti u neho notár nezaznamenal.
Svedok Mgr.Dzamko si v priebehu svojej výpovede pred súdom už nespomínal, čo konkrétne bolo

obsahom darovacích zmlúv a pokiaľ ide o závet uviedol toľko, že pokiaľ ním niečo poručiteľ odkázal,
tak to bolo niekomu vo Štvrtku. O spísanie týchto zápisníc ho podľa výpovede požiadal určite právny
zástupca odporkyne JUDr. Markech, pripustil, že za ním mohla byť tiež aj odporkyňa. Jednoznačne ho o
spísanie týchto zápisníc nepožiadal poručiteľ, tohto v čase jeho návštevy v nemocnici videl po prvýkrát,
predtým s ním nikdy nebol v kontakte. Odporkyňa v priebehu prvostupňového konania najskôr tvrdila, že

ju o toto požiadal poručiteľ, preto ona následne oslovila JUDr. Markecha, ktorý to zabezpečoval u notára,
neskôruvádzala,žetobolaona,ktokomunikovalsnotáromaprinieslamuajpotrebnédokladykspísaniu
notárskych zápisníc. Tiež však tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že poručiteľovi niekto chcel dať v
nemocnici niečo podpísať. Nesporne však tiež bolo zistené, že v období prvej hospitalizácie poručiteľa,
teda krátko po jeho úraze, mu odporkyňa a to dňa 12.05.2009 predložila na podpis generálnu plnú moc,

umožňujúcu jej v plnom rozsahu a bez obmedzenia disponovať s finančným vkladom poručiteľa, na
konkrétne uvedenom bankovom účte a následne dňa 21.05.2009 mu predložila na podpis aj plnú moc
oprávňujúcu ju nakladať s konkrétne označenou vkladnou knižkou poručiteľa, ktoré plné moci poručiteľ
aj podpísal. Odporkyňa tiež v konaní tvrdila, že súrodenci, teda navrhovatelia o poručiteľa javili malýzáujem, a ani neuvažovali o tom, že by si ho niektorý z nich vzal doopatrovať domov. Podľa výpovede
navrhovateľov, títo však mali s poručiteľom dobré vzťahy, pokiaľ im to zdravotný stav a vek dovoľoval sa
navštevovali, navrhovateľ 2/ poručiteľovi pomáhal a podľa výpovede svedka W., ktorý s poručiteľovými

súrodencami komunikoval, obaja prejavili vôľu sa o neho v prípade potreby postarať. Navrhovatelia tiež
zhodne uvádzali, že napriek dobrým vzťahom im poručiteľ nikdy za života nespomenul, že by pre prípad
smrti, chcel odporkyňu ustanoviť za svoju univerzálnu závetnú dedičku.

Odvolací súd preskúmaním a vyhodnotením rozhodujúcich zistených skutočností za ktorých bol sporný

právny úkon urobený, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a ich vzájomné súvislosti , dospel zhodne so
súdom prvého stupňa k jednoznačnému záveru, že závet poručiteľa F. B., datovaný dňom 04.05.2009
je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti prejavu vôle poručiteľa, ako jedného
zo základných zákonných predpokladov platnosti právneho úkonu a to s poukazom na existenciu
závažných dôvodných pochybností spočívajúcich v tom, že poručiteľ ním vôľu prejavujúci, zamýšľal aj
ním skutočne privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Z dokazovania totiž

vyplynulo, že v krátkej časovej nadväznosti po tom, ako mal poručiteľ prejaviť svoju poslednú vôľu
sporným závetom, ktorým mal pre prípad svojej smrti zanechať všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok odporkyni ako závetnej dedičke, odmietol takýto prejav svojej vôle potvrdiť svojim podpisom,
keď ho počas hospitalizácie v nemocnici navštívil notár Mgr. Dzamko spoločne s právnym zástupcom
odporkyne JUDr. Markechom s pripravenými notárskymi zápisnicami, obsahujúcimi nielen tzv. oficiálny

závet, ale aj darovacie zmluvy, všetko zhodne vystavené v prospech odporkyne, ako obdarovanej a
závetnej dedičky, nie však z dôvodu, že odporkyňu už za závetnú dedičku určil a v prospech nej už
dňa 04.05.2009 závet podpísal, čím svoju vôľu v tomto smere prejavil (čo by za daných okolností
zodpovedalo základným princípom logiky), ale s odôvodnením, že ide o vážnu vec, ktorú si musí
premyslieť. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poručiteľ bol tak v čase, kedy mal

byť sporný závet podpísaný, ako ani v čase, kedˇho navštívil počas hospitalizácie v nemocnici notár,
obmedzený vo svojej spôsobilosti na právne úkony, samotný notár tiež nezaznamenal na jeho strane
žiadne známky zmätenosti, pričom išlo v prípade poručiteľa o osobu, ktorá bola až do doby úrazu
samostatná,zabezpečovalasivšetkupotrebnústarostlivosť,naviaczaeistenciefaktu,že poručiteľaždo
dôchodkovéhoveku,malvykonávaťzodpovednúfunkciuekonómanadružstve,zhľadiskaracionálneho,

časového a logického je dostatok dôvodov sa oprávnene domnievať, že tento si uvedomoval vážnosť
takéhoto kroku a účinkov s ním spojených, pričom pokiaľ by si bol vedomý existencie takého prejavu
svojej vôle, s ktorým by sa v prospech odporkyne pre prípad jeho smrti spájali také účinky, aké zákon
spája so závetom, v znení listiny datovanej dňom 04.05.2009, nepochybne by túto skutočnosť bol
uviedol notárovi a predložené listiny by nebol podpísal s odôvodnením, že „ide o vážnu vec, ktorú si

musí premyslieť“, ale z logického dôvodu, že závet v ktorom by odporkyňu ustanovil za univerzálnu
dedičku svojho majetku už v prospech nej spísal a tiež podpísal. Tvrdenie odporkyne, že tento odmietol
notárom predložený záver podpísať, pretože nechcel vyvolať účinky, ktoré by mali za následok zrušenie
už podpísaného závetu a tiež že pred notárom neprejavil svoju vôľu pôvodný závet zrušiť, postrádajú
akúkoľvek logiku a nemožno ich vyhodnotiť inak, ako nevierohodné a účelové. Správnosti záveru

o nevierohodnosti tvrdení odporkyne, týkajúcich sa celkových okolností za ktorých došlo či už k
spísaniu sporného závetu, alebo následne notárskych zápisníc, nasvedčujú aj jej rozporné výpovede,
keď táto prvotne uvádzala, že poručiteľ ju požiadal o zabezpečenie spísania týchto zápisníc, čo mal
zabezpečovať JUDr. Markech, následne už tvrdila, že podklady k nim zabezpečovala a notárovi ich
predložila výlučne ona, JUDr. Markech jej notára len doporučil, čo však je v príkrom rozpore s jej ďalším

tvrdením, že nevedela o tom, že niekto poručiteľovi dával v nemocnici zmluvy a závet podpisovať a tiež s
výpoveďou notára Mgr. Dzamku, že o spísanie zápisníc ho požiadal určite JUDr. Markech, ktorý s ním aj
bol v nemocnici za poručiteľom (tento naviac bol prítomný aj pri podpisovaní plných mocí poručiteľom v
prospech odporkyne na neobmedzené disponovanie s jeho finančnými prostriedkami na vkladnej knižke
a účte). Pokiaľ ide o odporkyňu, notár len pripustil možnosť, že ho mohla navštíviť tiež aj ona, rozhodne

to však nebol poručiteľ, teda príprava takýchto právnych úkonov nebola výsledkom jeho iniciatívy. Nie
je v zhode s logickými myšlienkovými pochodmi, aby poručiteľ, pokiaľ by si bol vedomý existencie
právneho úkonu, ktorým už svoju vôľu pre prípad svojej smrti vyjadril, následne v krátkom časovom
slede opakovane, prostredníctvom odporkyne, inicioval spísanie prakticky totožného závetu notárom.
Za týchto okolností je tiež maximálne nepravdepodobné, že by poručiteľ za existencie skoršieho závetu,

reagovalprednotáromspôsobom,žeužniečoniekomuzoŠtvrtkapodpísal,alelogickybymuuviedol,že
topodpísalvprospechkonkrétnejosobyatoodporkyne,vprospechktorejznelajnovýzávet,nehovoriac
o tom, že v zmysle sporného závetu jej neodkázal "niečo", ale všetok svoj majetok. Uvedené rozporyodporkyňa v priebehu konania žiadnym hodnoverným spôsobom nebola schopná vysvetliť a závažné
pochybnosti v tomto smere, odstrániť.

Akonedôvodné,nespôsobiléprivodiťvprospechodporkynepriaznivejšierozhodnutievoveci,vyhodnotil
odvolací súd tiež jej odvolacie námietky, ktorými poukazovala na rozpornosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, keď na jednej strane súd konštatoval splnenie osobitných náležitostí závetu (aj podľa nej
závet tieto spĺňal), požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka a na strane
druhej, súd vyhlásil tento závet za neplatný. Z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd konštatoval, že

závet spĺňa náležitosti podľa § 476b OZ, pričom nebolo preukázaná nutnosť postupu podľa § 476c
ods. 1, 2 OZ, keďže napriek zisteným zdravotným obmedzeniam, nebolo možné považovať poručiteľa
za osobu, ktorá nemôže čítať, ani písať. Tomuto záveru súdu prvého stupňa nemožno nič vytknúť a
odvolací súd ho považuje za v celom rozsahu správny. Sporný závet svojou formou tzv. alografný,
naozaj spĺňa osobitné náležitosti dané ust. § 476b OZ (prípad keď tento nebol spísaný vlastnou rukou
poručiteľa, o ktorý ide tiež v preskúmavanej veci), t.j. musí byť ním vlastnoručne podpísaný, výslovný

prejav pred dvomi svedkami, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom svedkovia musia závet
podpísať. I keď v konaní boli zistené zdravotné obmedzenia poručiteľa, nebolo možné ho považovať
za osobu, ktorá nemôže čítať a písať, pretože pri správnej komunikácii s ním na ucho, na ktoré počul,
pri nasadení naslúchacieho prístroja a s okuliarmi, síce s obmedzeniami, ale videl a počul, teda neboli
dané zákonné podmienky vyžadujúce sprísnenú formu alografného závetu upraveného ust. § 476c

ods. 1,2 OZ. Naplnením obsahu týchto osobitných náležitosti alografného závetu, sa zaoberá vo svojom
rozhodnutí aj NS SR pod č. 4Cdo 93/2009, na ktoré poukazuje v odvolaní aj odporkyňa. Splnenie
týchto osobitných náležitostí alografného závetu z hľadiska cit. zákonného ustanovenia, však rozhodne
nemôže nahradiť, ani konvalidovať taký nedostatok všeobecných náležitostí, existenciu ktorých zákon
vyžaduje pre platnosť právnych úkonov, ako je nedostatok vážnosti vôle, ktorý má nevyhnutne za

následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu z hľadiska ust. § 37, ods. 1 OZ, ako tomu bolo v
preskúmavanejveci.Závažnépochybnostioexistenciiskutočnejvôleporučiteľa, totižokremskutočností
uvedených vyššie, vzbudzujú aj okolnosti, za ktorých mal byť sporný závet spísaný, so zreteľom na
obsah svedeckých výpovedí a tvrdení odporkyne. Táto tvrdila, že za svedka závetu si poručiteľ sám
vybral D. W., ktorý je však tiež jej vzdialenou rodinou a priateľom od detstva a ktorý na rozdiel od nej

vypovedal, že bol požiadaný druhom odporkyne P., aby prišiel k nim domov, kde nie samotný poručiteľ,
ale odporkyňa mu povedala, že ona ho chce ako svedka závetu. Nebolo sporné, že poručiteľ ako
uvádzala odporkyňa, tiež aj svedkovia "nevidel na písmenká", čo mal byť aj dôvod, pre ktorý závet mal
spisovať jej druh P., tento s okuliarmi však čítať a písať vedel, čo potvrdila aj odporkyňa. Tiež tvrdila, že
po napísaní závetu si poručiteľ nasadil okuliare a tento si celý prečítal. Svedok W. však uviedol, že závet

si po napísaní "každý pozrel len tak očami", nahlas sa nečítal. Naviac svedok W., ktorého o svedectvo
závetu požiadal poručiteľ, uvádzal ťažkú komunikáciu s poručiteľom, tiež jeho nedoslýchavosť. Tiež
tvrdil, že poručiteľ v zásade chcel odporkyni "niečo dať", čo podmieňoval tým, že ho táto doopatruje.
Táto pred svedkom prejavená vôľa poručiteľa, však nezodpovedá obsahu sporného závetu, ktorým bola
odporkyňa ustanovená za závetnú dedičku celého jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku. Napriek

tomu, že poručiteľ pred svedkom teda vyslovil, že jej chce „dať len niečo“, táto výslovne prejavená
jeho vôľa nezodpovedá obsahovo s vôľou obsiahnutou v dotknutom písomnom prejave hovoriacom
o celom jeho majetku. Teda aj z tohto pohľadu, je tu nepochybne existencia zásadných a závažných
pochybnosti o tom, čo bolo skutočnou vôľou poručiteľa.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené okolnosti, potom záver okresného súdu o existencii vážnych
pochybností o tom, či sporný závet bol skutočným prejavom poručiteľovej vôle, je v celom rozsahu
opodstatnený a mohol mať za následok jediné, a to vyslovenie absolútnej neplatnosti sporného závetu,
pre nedostatok jeho podstatnej náležitosti a to existencie vážnej vôle na strane poručiteľa, privodiť ním
právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája.

Záverom odvolací súd uvádza, že prioritnou úlohou súdu v konaní, je rozhodovať tak, aby každé jeho
rozhodnutie korešpondovalo so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi posudzovaného
súdneho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie okresného súdu, s uvedenými atribútmi
plne korešponduje.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny, za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Vzhľadom k tomu, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania využil možnosť danú mu
ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p., vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne tiež o trovách
odvolacieho konania súd prvého stupňa.

V dovolacom konaní bola úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods.1 v spojení s §
224 ods. 1, § 243b ods. 5 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania voči v dovolacom
konaní neúspešným navrhovateľom. Odporkyňa však náhradu trov dovolacieho konania riadnym
návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, preto jej nebola odvolacím súdom priznaná (§ 243d

ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .