Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kiššová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/320/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216607
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216607.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľky: Q. O., nar. XX.X.
XXXX, bytom V., W. č. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice,
Kuzmányho č. 29, IČO 47 234 466, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska č. 2, IČO 31 690 904, o zaplatenie 785,63 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Konanie o zaplatenie sumy 102,14 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 15.11. 2014 do
zaplatenia z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 683,49 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
od 15.11. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 543,51 eur k rukám Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice,
Kuzmányho č. 29, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka návrhom podaným 9.10. 2015 uplatnila voči odporcovi nárok na zaplatenie 785,63 eur
s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 15.11. 2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov
konania. Navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 17.7. 1999 poistnú zmluvu, na základe ktorej
sa zaviazala uhrádzať poistné 6,97 eur mesačne, poistné platila až do zániku poistenia, ku
ktorému došlo 17.7. 2014. Zánik poistného vzťahu mal za následok vznik nároku navrhovateľky na
vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia vo výške 1.537,87 eur. Odporca napriek splneniu
všetkých podmienok vyplatil navrhovateľke len sumu 753,19 eur, pričom sa odvolal na časť XVII.
odst. 7f Všeobecných poistných podmienok poisťovne zo dňa 21.5. 2007. Navrhovateľka je názoru,
že má nárok na vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia v pôvodne dohodnutej výške pri uzatvorení
poistnej zmluvy, pretože nikdy platne nepristúpila k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.
2007 a nikdy nevyjadrila s nimi súhlas. Po odrátaní sumy, ktorú navrhovateľka zaplatila na poistnom
1.254,60 eur, je základom pre výpočet dane suma 283,27 eur, a preto prichádza do úvahy zrážková
daň v sume 56,65 eur. Preto by mala navrhovateľka nárok na zaplatenie 1.481,22 eur a keďže jej
bolo zaplatené 753,19 eur, zostáva doplatiť sumu 785,63 eur.
Odporca snávrhomnesúhlasil.Poistnázmluvanebolauzavretá platne,pretože podľa zákona platného
a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade
s § 9 odst. 3 a v spojení s § 11 odst. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve tak, aby
vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom
schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého odporca pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy musel
vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007NBS konštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s § 31a zákona č. 95/2002 Z.z.,
a že je v rozpore s § 35 zákona č. 8/2008 Z.z., pretože výška poistného musí zabezpečovať
trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. S
poukazom na predložené listiny, a to Protokol č. ODO - 12990/2007 z 29.10. 2007, List NBS č.
ODO 2262/2008 zo dňa 15.2. 2008, List NBS č. ODO 3162/2008 z 18.3. 2008, Stanovisko
zodpovedného aktuára, znalecký posudok č. 4/2008, Notársku zápisnicu č. 29/2008 z 2.6. 2008,
List NBS č. ODT - 13070/2013 zo dňa 2.12. 2013 uviedol, že poistné v poistnej zmluve bolo od
začiatku stanovené v rozpore so zákonom, preto bolo dojednané neplatne. Ide o neplatnosť jednej
z podstatných náležitostí poistnej zmluvy. Faktom teda je, že výška poistného bola v roku 1991 až
2002 schválená orgánom verejnej moci, takto schválené poistné tvorilo časť poistnej zmluvy, bolo
záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, poistné je podstatnou náležitosťou poistnej
zmluvy, pričom táto podstatná náležitosť je v rozpore so zákonom, preto je poistná zmluva neplatná.
Bez ohľadu na uvedené, ak by neboli zmenené poistné podmienky na poistné podmienky z 21.5.
2007, pri aplikácii poistných podmienok z 1.6. 1995 by svojou finančnou disciplínou navrhovateľka
naplnila predpoklady redukcie uvedené v čl. 9 odst. 2 a 6 VPP z 1.6. 1995. Poistné bolo potrebné
zaplatiť k 17.dňu v mesiaci, pričom z priloženého platobného kalendára poistného k poistnej zmluve
vyplýva, že navrhovateľka bola mnohokrát v omeškaní. Počet dní omeškania ako aj frekvenciu
omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno - matematická metóda, akou sa
znížené poistné plnenie vypočítava. Platí, že ak poistné nie je zaplatené v stanovenej lehote,
poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou ex lege podľa poistnotechnických
zásad. V tejto súvislosti predložil odporca kvalifikovaný výpočet zníženej poistnej sumy, na akú by
mala navrhovateľka nárok pri jej platobnej disciplíne, pričom v dôsledku zníženej poistnej sumy by jej
zodpovedal v dôsledku redukcie nárok vo výške 589,70 eur /výpočet redukcie poistnej sumy
č.l. 68 -70 spisu/. Keďže v čase ukončenia zmluvy platili poistné podmienky z roku 2007, odporca
postupoval pri likvidácii v súlade s časťou XVII. odst. 7f týchto poistných podmienok. Navrhovateľka
slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpila na zmenu poistných podmienok, a to v texte žiadosti o
zníženie poistného z 18.6. 2007 /č.l. 49 spisu/, ďalej v texte Potvrdenia poistky TSI/07 zo dňa
15.8. 2007, kde došlo k potvrdeniu obdržania poistky o znížení poistného a akceptácii zníženého
poistného na 223,- Sk mesačne /č.l. 50 spisu/, v texte žiadosti o GSM balík zo dňa 29.3. 2008 /č.l.
51 spisu/, v texte poistky z 10.8. 2007, kde boli zmenené poistné podmienky pri znížení poistného
223,- Sk mesačne, poistnou sumou pre prípad dožitia na 49.230,- Sk /č.l. 52 spisu/, išlo teda
o mnohonásobné upozornenie na tieto poistné podmienky. Osobitne bola odporcom upozorňovaná
aj v liste z 3.3. 2009 /č.l. 53 spisu/, kde oznamoval odporca navrhovateľke, že dňom 1.1. 2009
došlo k zmene obchodného mena poisťovne na Rapid life životná poisťovňa a.s.. Odporca vo forme
kompenzačnej námietky navrhuje, aby navrhovateľka vrátila odporcovi sumu 165,- eur, ktorá sa
rovná hodnote mobilného telefónu značky NOKIA 1650, ktorú nadobudla prostredníctvom žiadosti o
GSM Balík zo dňa 31.3. 2008. Ďalej odporca hypoteticky uvádza pre prípad, že by neplatili poistné
podmienky z 21.5. 2007 a zároveň by v právnom režime poistných podmienok z 1.6. 1995 nemohla
do úvahy prichádzať aplikácia čl. 9 poistných podmienok, potom platí, že poistná zmluva je tzv.
regulovanou zmluvou, ktorá podlieha vplyvu orgánu kontroly, resp. dohľadu nad poisťovníctvom vo
viacerých smeroch, časť obsahu zmluvy stanovoval štátny orgán kontroly, ktorým bolo MF SR, išlo
o všeobecné poistné podmienky a sadzby poistného a poistného plnenia, ktoré sa preniesli do každej
poistnej zmluvy poistenia sadzby UDP - K. Tieto sadzby boli aj pre odporcu právne záväzné. Vôľa
odporcu prejavená pri uzavretí poistnej zmluvy teda nebola slobodná, ale bola determinovaná a
obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schváleného štátom, preto nemožno trvať na
plnení zmluvy v absolútnom rozsahu. Objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných
plnení z roku 1995, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, odhalil
orgán dohľadu v roku 2008. Hlavný predmet plnenia nebol adekvátny a primeraný navrhovateľkou
zaplatenému poistnému, dochádzalo by tým v rozpore s dobrými mravmi k zneužitiu chyby štátnych
úradníkov, ktorá ovplyvnila obsah poistnej zmluvy. Záverom žiadal žalobu zamietnuť, ak súd nezastaví
konanie pre nedostatok právomoci v zmysle § 106 odst. 1 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne A. I., listinnými dôkazmi, a to
poistnou zmluvou č. 5163400030, poistkou, návrhom poistnej zmluvy, dodatkom k poistnej zmluve,
oznámením o likvidácii poistnej udalosti z 14.11. 2014, žiadosťou o zníženie poistného k poistnej
zmluve z18.6.2007, písomnýmstanoviskom poisťovne z17.2.2015, písomnýmvyjadrením odporcu z
4.3. 2016 spolu s prílohami, výpočtom redukcie poistnej zmluvy, Všeobecnými poistnými podmienkamiz 21.5. 2007, vzorovým formulárom k prepočtu poistného pri UDP - K, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:
Dňa 17.7. 1999 došlo na základe návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy - tlačivo A 021832 zo dňa
16.7. 2009 /viď prílohová obálka/ medzi právnym predchodcom odporcu Prvou Česko-Slovenskou
poisťovňou a.s. Košice a navrhovateľkou k uzavretiu poistnej zmluvy UDP-K č. poistnej zmluvy
5163400030 na meno poistníka A. I. - matka navrhovateľky a meno poistenca Q. I. - navrhovateľka,
so začiatkom poistenia 17.7. 1999, koniec poistenia 17.7. 2014, spôsob platenia poistného -
mesačne, poistnou dobou 15 rokov, dobou platenia poistného 10 rokov, výškou poistného pre
prípad smrti a dožitia 210,- Sk mesačne, poistnou sumou pre prípad smrti 30.720,- Sk a pre
prípad dožitia 46.330,- Sk. O uzavretí poistnej zmluvy bola vydaná poistka zo dňa 27.7. 1999.
V rovnaký deň bola uzavretá poistná zmluva na úrazové poistenie, kde taktiež poistencom bola
navrhovateľka, pričom išlo o úrazové poistenie pre prípad smrti následkom úrazu, trvalých následkov
úrazu a plnej invalidity úrazom, ktoré poistenie však nebolo predmetom konania. Súčasťou zmluvy
boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné od 1.6. 1995, kde okrem iného sú v
čl. 9. upravené dôsledky neplatenia poistného, pričom podľa čl. 9 bod 2. Ak nebolo poistné za ďalšie
poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom , uplynutím
tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok
poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou /redukcia poistnej sumy/ so zníženým
dôchodkom /redukcia dôchodku/, alebo so skrátenou poistnou dobou /redukcia poistnej doby/, a to
bez povinnosti platiť ďalšie poistné. Podľa čl. 9 bod 6. Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok
alebo skrátenú poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.
Dňa 17.7.2003 boluzavretýdodatokkpoistnej zmluvenaantiinflačnézvýšenie finančnýchparametrov,
pričom výška poistného pre prípad smrti alebo dožitia bola stanovená na 236,- Sk, poistná suma
pre prípad dožitia bola stanovená na 49.230,- Sk.
Dňa 18.6. 2007 podpísala matka navrhovateľky A. I. žiadosť o zníženie poistného k poistnej
zmluve č. 516 34 00030 /č.l. 5 spisu/, a to zo sumy 263,- Sk na sumu 223,- Sk. Na tejto
žiadosti sa nachádza vopred predformulovaný text: „Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými
poistnými podmienkami Prvej česko -slovenskej poisťovne Rapid a.s. zo dňa 21.5. 2007 a osobitnými
dojednaniami č. 1/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené /sú uverejnené na www.pcsp.sk/ a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje.“
Odporca oznamoval navrhovateľke listom z 17.2. 2015, že v priebehu poistného vzťahu došlo k
zmene v poistení, pretože poistné podmienky boli nahradené poistnými podmienkami z 21.5. 2007 a v
liste z 18.6. 2007 sa oboznámila s týmito poistnými podmienkami a išlo o platný právny úkon. V
rámci likvidácie poistnej udalosti sa preto aplikoval mechanizmus dohodnutý podľa časti XVII. odst.
7f príslušných poistných podmienok s tým, že zároveň sa priznala aj bonifikácia vo výške uvedenej
v oznámení o likvidácii poistnej udalosti.Na tieto okolnosti bola navrhovateľka upozorňovaná aj v
rámci Informácie o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12. 2007, ktorá jej bola doručená v úvode
roku 2008. Súdna prax pritom vyhodnotila inkorporáciu poistných podmienok do poistnej zmluvy
za pomoci uverejnenia ich textu na internete za dostatočnú a právne relevantnú.
Odporca likvidoval poistnú udalosť z titulu predmetnej poistnej zmluvy a vyplatil navrhovateľke sumu
753,19 eur. Z popisu bilancie v liste z 14.11. 2014 vyplýva, že poistná suma a pripísané výnosy sú
v sume 678,85 eur, bonifikácia, časť XVII., čl. 7, odst. f/ VPP2007 je 414,08 eur, preplatok na
poistnom 57,60 eur, základ dane z príjmu 226,15 eur, daň 42,96 eur, administratívne poplatky
354,38 eur, pričom na výplatu zostáva suma 753,19 eur.
Z platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. 51634 00030 vyplýva prehľad dohodnutého poistného
za dobu od 17.7. 1999 do 16.9. 2009, dátum a výšku úhrad, vývoj platieb, poznámka o vyrovnaní
poistného /č.l. 55 - 57 spisu/. Spolu bolo zaplatené poistné 974,30 eur.
Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu, nikdy platne nepristúpila k VPPzo
dňa 21.5. 2007, s ich obsahom nikdy nevyslovila súhlas a poukazovala aj na § 787 odst. 4 OZ..
Zmluva bola uzatváraná v roku 1999, kedy ešte nebola plnoletá, preto zmluvu uzatvárala jej matka,
všetky záležitosti však vybavovala sama, očakávala, že po dožití jej bude vyplatená suma 46.630,-
Sk, poistné riadne platila, nebola v omeškaní. Nemá vedomosť o tom, že by v roku 2007 podpisovalazníženie poistného, ak to prišlo, tak to jednoducho podpísala, podpis na žiadosti z roku 2007 je jej
podpisom. Nevedela vôbec o tom, že by mala byť oboznamovaná o nových poistných podmienkach.
Na pojednávaní dňa 23.6. 2016 navrhovateľka zobrala späť návrh v časti o zaplatenie 102,14 eur s
úrokom z omeškania a navrhla konanie zastaviť. So späťvzatím návrhu odporca súhlasil.
Odporca v priebehu konania zotrval na svojej právnej argumentácii týkajúcej sa neplatnosti poistnej
zmluvy s ohľadom na to, že pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácii
sadzieb poistného protiprávnosť a síce protiprávnosť v sadzbe poistného ako ceny za poskytovanú
poistnú ochranu. Dohliadacia skupina NBS konštatovala, že pri takomto dojednaní poistného nebude
môcť poisťovňa plniť svoje záväzky, pretože dojednané poistné bolo nižšie a nezodpovedalo skutočnej
cene za poskytovanú poistnú ochranu a odporcovi boli uložené opatrenia na odstránenie týchto
nedostatkov. V praxi sa táto situácia riešila tak, že pokiaľ klienti nepristúpili k VPP zo dňa 21.5.
2007, poisťovňa týmto klientom posielala alternatívy, a to vo forme dopočítania poistného, ktoré by
zodpovedalo dojednanej poistnej sume, alebo pri zotrvaní na pôvodnej výške poistného by sa
upravilo poistné plnenie , alebo uvedené poistenie zanikne s výplatou odkupnej hodnoty. V danej veci
navrhovateľka pristúpila k VPP z 21.5. 2007, preto jej tieto alternatívy ponúkané neboli. Navrhovateľka
podpísaním žiadosti o znížení poistného z 18.6. 2007 pristúpila k VPP zo dňa 21.5. 2007, pričom
túto žiadosť podpísala jej matka a doručila poisťovni dňa 21.6. 2007. Ďalšou listinou - potvrdením
poistky z 15.8. 2007, žiadosťou o GSM balík, čo bola marketingová akcia poisťovne, taktiež pristúpila k
predmetným poistným podmienkam, preto odporca správne pri likvidácii poistnej udalosti postupoval
podľa týchto podmienok. Ako podpornú argumentáciu uvádzal to, že neplatenie poistného riadne a
včas aj čo len jeden deň, má za následok redukciu poistnej sumy v zmysle čl. 9 odst. 2 VPP, pričom
právnym dôsledkom redukcie by bolo, že by poistný vzťah trval, ale upravila by sa výška poistného
plnenia a od momentu redukcie by už navrhovateľka neplatila poistné až dokonca doby poistenia.
Podmienky redukcie by nastali ku dňu 18.5. 2007, odporca nevie vysvetliť prečo práve k tomuto
dátumu. Administratívne poplatky v sume 354,38 eur predstavujú poplatky upravené už na základe
VPP z roku 2007 a tieto boli upravené v Sadzobníku poplatkov a ide o poplatok za správu poistnej
zmluvy, náklady spojené so správou, a to od 30.11. 2008 v sume 11,95 eur mesačne, od 1.1. 2010
v sume 3,32 eur mesačne.
Svedkyňa A. I., matka navrhovateľky, potvrdila, že zmluvu podpisovala ona, avšak všetko
vyjednávala navrhovateľka, potrebovala len jej podpis, pretože nebola plnoletá. Vnímala to tak, že
vo vzťahu k nej nevznikajú žiadne práva a povinnosti, podpísala aj dodatok k zmluve z 17.7. 2003,
všetky listiny, ktoré chodili domov už vybavovala dcéra.
Podľa článku 15.bodu 1 poistných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy, z poistenia
pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného
v poistnej zmluve. Podľa čl. 16. bodu 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa
povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak poistník zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa
dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.
Podľa § 788 odst. 1,2,3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa § 797 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za
škody sa poistenie vzťahuje /poistený/. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť /poistná udalosť/. Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť /poistná udalosť/. Plnenie je splatné
do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Po čiastočnej dispozícii navrhovateľky s návrhom, kedy zobrala späť návrh na začatie konania v
rozsahu 102,14 eur spolu s úrokom z omeškania a po vyjadrení súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu
v uvedenom rozsahu, súd podľa § 96 odst. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých skutkových zistení a
aplikujúc citované ustanovenia zákona, súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Bolo preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola dňa 17.7. 1999 uzavretá poistná zmluva pre produkt UDP-K, číslo
poistnej zmluvy 5163400030 pre prípad smrti a pre prípad dožitia s uvedením poistnej sumy
vo výške 46.330,- Sk, resp. 1.537,87 eur. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10
rokov s tým, že poistné plnenie bolo naposledy upravované a znižované na sumu mesačného
poistného vo výške 223,-Sk. I keď išlo o poistnú zmluvu z roku 1999, niet pochýb, že svojim
charakterom ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu /§ 879f odst. 3 OZ/, poistený nemá reálnu možnosť
pri uzatváraní zmluvy ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne so všetkými
nadstavenými poistnými podmienkami, je povinný prijať všeobecné poistné podmienky upravujúce
daný poistný produkt tak, ako ich predkladá strana poisťovne. V čase uzavretia poistnej zmluvy platil
zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý upravoval aj otázky vydania povolenia na podnikanie
poisťovne a poisťovacieho spolku, ďalej upravoval režim poistenia pre prípad smrti alebo dožitia,
sadzby poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia
a podobne. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou odporcu, že poistná zmluva je neplatná
pre nesprávne stanovený výšku poistného, ktoré bolo stanovené v rozpore s poistno-matematickými
metódami. S uvedeným názorom odporcu súd nesúhlasí. Ak aj napriek výsledkom kontroly orgánu
dohľadu nad poisťovníctvom a tvrdenej nemožnosti vyplatenia pôvodne dohodnutého poistného plnenia
zostávali naďalej v platnosti dovtedy uzavreté poistné zmluvy, pretože žiaden záväzný predpis i
napriek kontrolným zisteniam uzavreté poistné zmluvy nemenil a nerušil a zároveň nemožno uvažovať
o nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka, nezostávalo zmluvným stranám nič iné
len naďalej plniť vzájomné práva a povinnosti z poistnej zmluvy v súlade s princípom právnej istoty.
Ak aj orgánom štátneho dohľadu mal odporca povinnosť zjednať nápravu ohľadom správneho výpočtu
poistného prostredníctvom kalkulačných vzorcov týkajúcich sa predmetného poistného produktu v
zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, uvedené sa nedotklo uzavretých poistných
vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Spôsob, akým odporca upravoval existujúce poistné
vzťahy, nevyplýval zo žiadneho záväzného predpisu, išlo o účelové konanie odporcu. Vychádzajúc
z povahy zákona o poisťovníctve je zrejmé, že niektoré ustanovenia mali aj charakter úpravy
verejného práva vo vzťahu k zriaďovateľom alebo orgánom , ktoré vydávali povolenie na činnosť,
avšak nezasahovali do samotného výkonu súkromného práva, teda do oblasti uzatvárania poistných
zmlúv. Aj keď je poistné obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy o poistení osôb, kalkuluje si jeho
výpočet poisťovňa a poistné si určuje sama, výška poistného je vecou dohody medzi poisťovateľom a
poistníkom a výška poistného by z pravidla mala odrážať rozsah poistného nebezpečenstva, ktoré na
seba prevzal poisťovateľ uzavretím poistnej zmluvy. V roku 1999 neplatil žiaden cenový predpis, ktorý
by stanovoval konkrétne limity pre poistné, preto nemožno hovoriť o nezákonne dohodnutom poistnom.
V súvislosti s argumentáciou odporcu súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 2Cdo 229/2013 zo
dňa 30.9. 2014, podľa ktorého poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a
jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok
vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane jeden zo subjektov súkromného práva, a to poisťovne
vykonávajú svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom
subjektomaajštátuvzájomnéprávaapovinnosti. Vprípade,akbyštátakosubjektvykonávajúci dohľad
nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym
úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným
spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne
dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátnom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromno-právneho,
čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom.Súd sa s uvedenou argumentáciou v celom rozsahu stotožňuje so záverom, že predmetná poistná
zmluva nie je neplatným právnym úkonom tak, ako účelovo argumentuje odporca.
Právne významná bola ďalej otázka, či navrhovateľku, vzhľadom na podanie žiadosti o zmene
poistného zo dňa 18.6. 2007, potvrdenie poistky z 15.8. 2007, vzhľadom na ďalšie písomnosti, a
to žiadosť o GSM Balík PČSP Rapid k poistnej zmluve z 29.3. 2008, zaväzovali nové všeobecné
poistné podmienky v znení účinnom od 21.5. 2007, a teda či odporca mohol pristúpiť pri likvidácii
poistnej udalosti k použitiu týchto poistných podmienok, konkrétne článku XVII. bodu 7f. Berúc
do úvahy „mechanizmus“, akým odporca ako poisťovňa oznamovala zmenu poistných podmienok
navrhovateľke, súd dospel k záveru, že k takejto platnej zmene poistných podmienok nedošlo. V
situácii keď odporca kontaktuje matku navrhovateľky, ako osobu, s ktorou bola zmluva uzavretá , za
účelom dohodnutia zníženého poistného, resp. ponuky marketingovej akcie na mobilný telefón, teda
primárne predkladá iný návrh ako je prijatie nových VPP, a len drobným písmom ťažko čitateľným
pre človeka podsúva oznámenie o nových VPP a novú rozhodcovskú doložku, podľa názoru súdu
koná nečestným spôsobom, ktoré konanie nemôže požívať právnu ochranu, ide o konanie v rozpore
s dobrými mravmi /§ 39 OZ/. Len samotným podpísaním takto predkladaných žiadostí podľa názoru
súdu nedošlo k platnému pristúpeniu a oboznámeniu sa s novými VPP, takýto úkon je neplatný pre
rozpor s § 34 Občianskeho zákonníka. Uvedený výklad zodpovedá i § 54 odst. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Navrhovateľka by musela byť riadne oboznámená s obsahom VPP, čo by
musela jednoznačne potvrdiť a vyjadriť súhlas s takýmito podmienkami o to zvlášť, že nové poistné
podmienky radikálne menili pôvodne dojednaný nárok z poistnej zmluvy v prípade dožitia a zavádzali
nové poplatky za správu poistenia /viď Sadzobník administratívnych poplatkov č.l. 45 spisu/, ktorého
v určitých obdobiach presahovali mesačne aj výšku poistného. Napríklad mesačný administratívny
a správny poplatok bol v určitom období 11,95 eur .
V danej veci neboli splnené podmienky ani na redukciu poistného plnenia podľa čl. 9 bodu 2 VPP
účinných v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, keďže odporca mohol pristúpiť k redukcii poistného
plnenia iba za predpokladu, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené v plnej výške
v lehote stanovenej Občianskych zákonníkom. Lehotu na plnenie poistného Občiansky zákonník
neupravoval, preto možno považovať uvedenú poistnú podmienku za neurčitú. Občiansky zákonník
v § 796 odst. 2 upravoval splatnosť bežného poistného prvým dňom poistného obdobia a uvedené
vyplývalo i z VPP pre životné poistenie platných od 1.6. 1995. Odporca tvrdil, že splatnosť poistného
bola k 17.dňu v mesiaci, zrejme s ohľadom na dátum začiatku poistenia k 17.7. 1999. Z platobného
kalendára pre poistnú zmluvu č.l. 55 a nasl. spisu vyplýva , že navrhovateľka platila poistné
v dohodnutej výške riadne, o čom svedčí aj znenie poznámky - poistné vyrovnané s uvedením
slovného spojenia „áno“. Po celú dobu platenia poistného sa stalo len párkrát, že poistné bolo
zaznamenané ako úhrada v 18.deň v mesiaci, a to napr. dňa 18.8. 2003, nikdy však nedošlo k
dlhšiemu omeškaniu platenia poistného. Pokiaľ odporca ustálil, že podmienky redukcie nastali ku
dňu 18.5. 2007, nie je zrejmé z akého dôvodu, pretože v tomto období bolo poistné zaplatené riadne
a včas a aj následne po tomto dátume k žiadnej zmene poistného /teda redukcii/ evidentne nedošlo.
Odporca nevedel v konaní vysvetliť nástup možnej redukcie poistného práve k tomuto dátumu, a teda
i sumu redukovaného poistného plnenia tak ako predkladal súdu. Poistné za ďalšie poistné obdobie
bolo vždy zaplatené v priebehu kalendárneho mesiaca odo dňa jeho splatnosti, preto nemohli vzniknúť
podmienky na automatickú redukciu poistného plnenia ako účelovo uvádza odporca.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu s poukazom na § 106
odst. 1 O.s.p., súd uvádza, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok, na ktorú sa odvoláva odporca, a ktorá mala byť uzavretá ako individuálna zmluvná
podmienka a stanovovala, že všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným a oprávnenou
osobou alebo ich právnymi nástupcami sa riešia pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka
pôvodne dojednaná nebola. Túto ponúka odporca navrhovateľke až listom - žiadosťou o zníženie
poistného z 18.6. 2007, ktorý sa týkal zníženia mesačného poistného. Rozhodcovskú doložku je
potrebné ku dňu času jej predkladania navrhovateľke na uzavretie považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože sa ňou od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní. Takéto zmluvné dojednanie sa nedá označiť za individuálne dojednanie podľa § 53 odst. 2Občianskeho zákonníka, lebo navrhovateľka ako spotrebiteľ nemala možnosť sa oboznámiť pred
podpisom žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve s novým obsahom VPP, keďže ako sám
uvádza, tieto boli uvedené na webovej stránke odporcu a text týchto podmienok nebol k žiadosti ani
pripojený a z obsahu žiadosti o zníženie poistného, samotného potvrdenia poistky o znížení poistného
a ani z následných písomností vôbec nevyplýva osobitné upozornenie na nové poistné podmienky a
ich obsah so zvýraznením, v čom spočíva zmena oproti pôvodným poistným podmienkam. V žiadosti
o zníženie poistného je časť týkajúca sa rozhodcovskej doložky vypísaný drobným, nenápadným
písmom.
Od 1.1. 2008 Občiansky zákonník za neprijateľnú zmluvnú podmienku v § 53 odst. 4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Niet dôvodu aplikovať takúto podmienku
aj u zmlúv uzatvorených do 21.12. 2007, pričom neprijateľné zmluvné podmienky sú absolútne
neplatné. Rozhodcovský súd mal oprávnenie vo veci rozhodovať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, ktorá
v danej veci platne uzatvorená nebola už i s poukazom na zdôvodnenie vyššie, a to, že navrhovateľka
nepristúpila k prijatiu nových VPP. Námietka nedostatku právomoci súdu teda nie je opodstatnená
a súd nepristúpil k zastaveniu konania.
Pre úplnosť súd poukazuje na list odporcu z 3.3. 2009, ktorým oznamuje matke navrhovateľky
zmenu obchodného mena poisťovne, pričom poukazuje na to, že s ďalšou realizáciou zmluvy súvisí
aj povinnosť uhrádzať administratívny poplatok 11,95 eur mesačne s frekvenciou od 1.1. 2009
v zmysle časti XVI. odst. 7 aktuálnych VPP, a to vždy k 15. dňu v mesiaci, ďalej zvýrazňuje
odporca to, že právny režim poistenia sa spravuje VPP z 21.5. 2007. Išlo teda zjavne o jednostranný
úkon poisťovne, pričom len nenamietanie poistných podmienok, ktoré predkladá poisťovňa skryto s
iným úkonom, nemôže mať za následok prijatie a odsúhlasenie poistných podmienok, ktoré vo svojej
podstate tvoria zmluvné práva a povinnosti. Samotný administratívny poplatok 11,95 eur prevyšuje
sumu mesačného poistného a celkové poplatky tvoria sumu 354,38 eur, čo vyplýva z prehľadu
týchto poplatkov a z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti a tieto si odporca automaticky zrazil
z poistného plnenia. Keďže poplatky neboli vyjednané individuálne, tieto sú len na prospech strany
odporcu a nie je zrejmé, akým protiplnením sú vyvažované, sú stanovené jednostranne, neboli prijaté
platne, preto odporcovi administratívne poplatky nepatria.
Podľa navrhovateľky jej celkový nárok na poistnú sumu predstavoval 1.537,87 eur, pretože na
zmenu poistenia vykonanú dodatkom od 17.7. 2003, kedy bola navýšená táto suma na 49.230,-
Sk, navrhovateľka nereagovala, pričom išlo o uzavretie dodatku pred poistnými podmienkami z roku
2007. Navrhovateľke bolo vyplatených odporcom 753,19 eur, keď bol zohľadnený aj preplatok na
poistnom 57,60 eur. Rozdiel medzi sumou 1.537,87 eur a sumou 753,19 eur predstavuje 784,68 eur.
Z tejto sumy je potrebné odpočítať daň z príjmu, ktorej základ tvorí rozdiel medzi sumou 1.537,87
eur a sumou skutočne zaplatenou, teda 1.031,90 eur /poistné 974,30 eur a preplatok 57,60 eur/,
a to v sume 505,97 eur, pričom 20% dane predstavuje čiastku 101,19 eur. Navrhovateľka by
mala preto z titulu poistnej sumy obdržať celkom 1.436,68 eur a keďže dostal a vyplatené 753,19
eur, je odporca povinný doplatiť jej sumu 683,49 eur. Návrh navrhovateľky bol preto po jeho úprave
uplatnený dôvodne, preto súd návrhu vyhovel.
Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku vznesenú odporcom v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 4.3.
2016, ktorou uplatnil na započítanie čiastku 165,- eur, resp. vrátenie sumy rozdielu medzi vyplatenou
sumou a redukovanou sumou, súd o týchto nárokoch osobitne nerozhodoval, pretože išlo o nároky
uplatnené vo forme námietky, a nie samostatné návrhy odporcu. Súd vysvetlil vyššie, že prípadná
redukcia poistného plnenia neprichádzala do úvahy, pretože odporca nepreukázal podmienky redukcie,
ktorá by bola nastala automaticky a menila by sumu poistného plnenia. Ďalej odporca nepreukázal
právny dôvod na vrátenie sumy 165,- eur z titulu hodnoty mobilného telefónu značky Nokia 1650,
pričom vôbec nie je zrejmé, z čoho by takáto povinnosť navrhovateľke mala vyplývať, či ide o nárok
na náhradu škody, resp. iný nárok. Je však zrejmé, že išlo o obchodnú politiku poisťovne, ktorá za
určitých podmienok poskytovala uvedený benefit, pričom odporca nepreukázal, na základe čoho by
mala navrhovateľka zaplatiť hodnotu tohto mobilného telefónu. Z uvedeného dôvodu neprichádza do
úvahy zohľadnenie tejto námietky.Navrhovateľke podľa § 517 odst. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. patria aj úroky z omeškania. Odporca sa dostal do omeškania deň po ukončení likvidácie
poistnej udalosti, ktorá bola vykonaná 14.11. 2014 /viď oznámenie č.l. 4 spisu/, preto je v omeškaní
od 15.11. 2014, pričom podľa názoru súdu odporca bol povinný vykonať vyšetrenie v zmysle § 797
Občianskeho zákonníka aj skôr, vzhľadom na dátum konca poistenia 17.7. 2014, preto bol v omeškaní
aj v skoršom termíne. Súd však bol viazaný návrhom tak, ako ho uplatnila navrhovateľka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 odst. 2 O.s.p. v spojitosti s § 146 odst. 2 veta práv
O.s.p. s ohľadom na čiastočnú dispozíciu návrhom, pretože čiastočné späťvzatie návrhu a zastavenie
konanie zavinila navrhovateľka, ktorá uplatňovala nesprávnu výšku žalovanej pohľadávky. Súd preto
zisťoval pomer čistého úspechu porovnaním pôvodne žalovanej istiny 785,63 eur a prisúdeného plnenia
683,49 eur, pričom úspech navrhovateľky bol v rozsahu 87 %, neúspech v rozsahu 13 % , a teda
čistý úspech v rozsahu 74 %. V tomto rozsahu patrí navrhovateľke náhrada účelne vynaložených trov
právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Odmena za jeden úkon
v zmysle § 10 odst. 1 vyhlášky predstavuje 51,45 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí
odmena za úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia 51,45 eur + RP 8,39 eur, podanie návrhu
na súd 51,45 eur + RP 8,39 eur, účasť na pojednávaní 17.3. 2016 51,45 eur + RP 8,58 eur,
účasť na pojednávaní dňa 16.5. 2016 51,45 eur + RP 8,58 eur, účasť na pojednávaní dňa 23.6.
2016 51,45 eur + RP 8,58 eur. Spolu predstavuje odmena a RP 299,77 eur. Ďalej patrí právnemu
zástupcovi náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaniach, a to cesta Košice - Prievidza
a späť dňa 17.3. 2016 počet km 568, paušálna náhrada za 1 km 0,183 eur, t.j. 103,94 eur, cena
za 1 l PH 1,060 eur, pohonné hmoty spolu 37,33 eur, celkové cestovné výdavky 141,27 eur,
dňa 16.5. 2016 počet km 568, paušálna náhrada za 1 km 0,183 eur, t.j. 103,94 eur, cena za 1
l PH 1,165 eur, pohonné hmoty spolu 41,03 eur, celkové cestovné výdavky 144,97 eur, dňa
23.6.2016 počet km 568, paušálna náhrada za 1 km 0,183 eur, t.j. 103,94 eur, cena za 1 l PH 1,264
eur, pohonné hmoty spolu 44,51 eur eur, celkové cestovné výdavky 148,46 eur. Cestovné výdavky
spolu sú 434,70 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia činia 734,47 eur, z čoho pomerná časť
čistého úspechu 74 % činí náhradu 543,51 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu za stratu času, pretože podľa názoru súdu
táto náhrada je vyjadrením finančnej kompenzácie časovej straty, počas ktorej advokát v dôsledku
prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru. Náhrada za stratu času v
zmysle § 17 odst. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa názoru súdu patrí len advokátovi pri úkonoch
právnej služby, ktoré vykonával v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto
miesta a späť. Nakoľko v predmetnej veci sa pojednávania zúčastňoval advokátsky koncipient Mgr.
V. S., je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania
pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý
substitučne splnomocnený advokátsky koncipient strávil cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné
úkony právnej služby. Súd preto uplatnenú náhradu za stratu času nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.