Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213111
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213111.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 125,- € z titulu majetkovej škody a sumu 440 € z titulu nemajetkovej ujmy a

náhradutrovkonania.Vnávrhuuviedol,žeakooprávnenýsubjektnavrholsúdnemuexekútorovivykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému Ľ. A., M.. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči nemu
vznikla zo zmluvy o úvere č. 6730292. Súdny exekútor požiadal tunajší súd ako exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 16.06.2010. K
rozhodnutiuožiadostitakdošlopouplynutízákonomstanovenejdoby.omeškanieviacako8mesiacov).

Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola navrhovateľovi spôsobená majetková škoda a
aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľa spočíva v nevydaní rozhodnutia
exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.
Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na sumu vo výške 125,- €, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, a
to - 70,- € za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému, 40,- € za udržiavanie a správu informačného systému, 15,- € za administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovní a telekomunikačné výdaje s
tým spojené. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov.
Ďalej navrhovateľ konštatoval, že si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu navrhovateľ pritom

videl v nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a

základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj ujej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú
ujmu vo výške 440,- € s poukazom na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní ( 660,- € ročne, t.j. 55,-
€ mesačne).

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu
ako neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení odporca poukázal na zmätočnosť podania navrhovateľa,
ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám.

Navrhovateľnevieuviesťanispisovúznačkupríslušnéhoexekučnéhokonania,chýbajúrelevantnéúdaje
ako dátum doručenia podania na súd, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, ktoré majú
význam pre posúdenie celej veci. Uviedol, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Navrhovateľ na jednej strane si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej

odporca poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných
ustanovení zák č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po
uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí,
preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. V ďalšom odporca poukázal na

to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. V ďalšom poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp.

zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní, nakoľko je potrebné vychádzať zo skutkových okolností konkrétneho
prípadu. Je pritom zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 odporca uviedol, že

navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné
rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v existencii prieťahov. Navrhovateľ ďalej nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a

nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon odporca poukázal na
aspekt dobrých mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne

vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Odporca svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ doručil mailovým

podaním žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a opakovane navrhol prerušiť konanie do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd ako aj
do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Súd žiadosť navrhovateľa
na zrušenie termínu pojednávania neakceptoval, nakoľko súd navrhovateľom uvádzané skutočnosti

nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávanie či dokonca pre jeho zrušenie. Z uvedeného
dôvodu súd prejednal vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 13Er/6/2010 a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Dňa 11.01.2010 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom
úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia
pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnej Ľ. A..
Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 13914/09 a na Okresnom súde
Žiar nad Hronom pod spis. zn. 13Er/6/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 11.01.2010. Exekučný súd žiadosťou zo dňa 26.01.2010 požiadal oprávneného
na doručenie zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol poskytnutý úver a následne dňa 16.06.2010 vydal
pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverenie č. 5613 033315.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným

orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotného odporcu
súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012,
návrh na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súd skôr ako
uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nanáhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného odporcu zrejmé, že Ministerstvo nárok navrhovateľa do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci

rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku
vyhodnotil ako nedôvodnú na zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre nesprávny
úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval nesprávnosť

úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť
úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného
exekučného spisu súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní sp. zn. 13Er/6/2010 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V danom prípade síce súd
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, keď písomne poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie dňa 16.06.2010, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky
ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, nakoľko išlo o exekúciu
navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná
prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá
mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že

s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. V ďalšom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj keď návrh na vydanie
poverenia bol podaný dňa 11.01.2010, exekučný súd požiadal oprávneného o predloženie ďalších

dokladov, ktoré k návrhu nepredložil - úverová zmluva. Až na podklade úplného zhodnotenia všetkých
okolností prípadu mohol potom exekučný súd zhodnotiť exekučný titul a rozhodnúť o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v
období podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo na exekučný súd podaných nespočetné množstvo
návrhov na vykonanie exekúcie (väčšina z nich z podnetu navrhovateľa), preto ani nebolo v objektívnych

možnostiach exekučného súdu, tieto vydávať v stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje
aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02
konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej
republiky síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone,

ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že
štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Súd nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ale nemal preukázané splnenie ani jednej z
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti odporkyne za navrhovateľom tvrdené
ujmy. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru
súdu považovať iba subjektívne vyčíslené a ničím neobjektivizované paušálne náklady navrhovateľa,

pričom navrhovateľ nijako bližšie nepreukázal a nevysvetlil ako paušálne náklady súvisia s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený vykonaním
exekúcie, ktorá v súčasnej dobe pravdepodobne voči povinnej stále prebieha (zo spisu nevyplýva, že
by bola ku dňu rozhodnutia súdu ukončená niektorým zo zákonných spôsobov). Medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom

je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal navrhovateľ
nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

Taktiež vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľ pohľadávky voči povinnej v dôsledku

tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V návrhu síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zákonu povinného, jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a pod.), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takémuto následku skutočne aj došlo v
dôsledku postupu exekučného súdu.Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd návrh

navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.