Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212946
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412212946.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o žalobe žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu 3512,71 € z titulu majetkovej škody a sumu 702,54 € z titulu nemajetkovej

ujmy a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému V. M., G.. XX.XX.XXXX, ktorá mu
voči nej vznikla zo zmluvy o úvere č. 6372364. Súdny exekútor požiadal tunajší súd ako exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti
až dňa 09.03.2011, pričom konanie začalo dňa 13.01.2011. K rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po

uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola žalobcovi
spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný postup spočíva v nevydaní
rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov. Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na sumu vo výške 3512,71 €, ktorá predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní a tiež nemôže nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a

príslušenstva. Ďalej navrhovateľ konštatoval, že si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu
navrhovateľ pritom videl v nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu

jeho pohľadávky. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky ajej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj

na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil
nemajetkovú ujmu vo výške 702,54 €, teda 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s ním nesúhlasí a žiadala ho v celom rozsahu

ako neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na
súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže
domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne

prerokovaný. V ďalšom poukázala na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Lehota 15 dní podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia. Odporkyňa ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu

SR z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 odporkyňa uviedla, že navrhovateľ
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že

by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii
prieťahov. Navrhovateľ ďalej nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a

preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon odporkyňa poukázala na aspekt dobrých
mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Odporkyňa svoju
neúčasť ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Navrhovateľ
mailovým podaním doručeným súdu dňa 20.11.2015 žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania a
súčasne navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd ako aj do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach. Súd žiadosť navrhovateľa na zrušenie termínu pojednávania neakceptoval, nakoľko súd
navrhovateľom uvádzané skutočnosti nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávanie či
dokonca pre jeho zrušenie. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 5Er/131/2011 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Dňa 31.01.2011 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 09761/10 voči povinnej
V. M.. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným

a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 433/11 a na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 5Er/131/2011. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 31.01.2011. Exekučný súd uznesením sp. zn. 5Er/131/2011-9 zo
dňa 16.02.2011 návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011. Exekučný súd následne Uznesením sp. zn. 5Er/131/2011-16
zo dňa 13.04.2011 exekučné konanie zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným

orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotného odporcu
súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012,
návrh na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súd skôr ako
uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie

žaloby. Súčasne je však z podania samotného odporcu zrejmé, že Ministerstvo nárok navrhovateľa do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci
rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku
vyhodnotil ako nedôvodnú na zamietnutie návrhu navrhovateľa.Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre
nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval

nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie
povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní.
Preštudovaním pripojeného exekučného spisu súd konštatuje, že nezistil ani jeden zo zákonných
dôvodov potrebných na konštatovanie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žiadosť

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 31.01.2011
a súd dňa 16.02.2011 vydal vo veci rozhodnutie, ktorým zamietol jeho žiadosť. Keďže navrhovateľ
nepodal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným a konanie
bolo uznesením exekučného súdu sp. zn. 5Er/131/2010-16 zo dňa 13.04.2011 zastavené. Súd sa
nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že týmto konaním malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu, nakoľko rozhodnutie nebolo vydané v 15- dňovej lehote. Naopak, stotožňuje

sa s argumentáciou odporkyne v tom smere, že podľa znenia EP (účinného od 01.02.2002 - 31.05.2010)
a rovnako aj podľa znenia EP (účinného od 01.06.2010 - 31.05.2011) platila 15-dňová lehota stanovená
v § 44 ods. 2 veta druhá EP (s výnimkou exekučných titulov spadajúcich pod § 41 ods. 2 písm. c) a d)
EP) výlučne na prípad, keď súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a tohto poveril
vykonaním exekúcie. Prípad nevyhovenia tejto žiadosti rieši až § 44 ods. 2 v poslednej vete EP, ktorý

stanovuje povinnosť súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade,
ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Preto, podľa názoru súdu,
samotná skutočnosť, že exekučný súd vydal zamietajúce rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny úradný postup. V danom prípade je exekučný súd povinný ex

offo preskúmať takýto titul a v prípade zistenia rozporu so zákonom, návrh exekútora na vydanie
poverenia zamietnuť. Takýto postup si vyžaduje širší časový priestor na preskúmanie exekučného titulu
aj z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva a posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie na podklade
takéhoto exekučného titulu. Na základe uvedeného má súd za to, že súd vo veci konal priebežne,
bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov na jeho strane, keď rozhodnutie vydal v lehote 16 dní!. Súd

nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný
postup. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012-12), v
ktorom ústavný súd v obdobnej veci navrhovateľa (ako sťažovateľa) konštatoval, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojom rozhodnutí pritom poukázal na to, že
sťažovateľ(navrhovateľ)podávalžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciíhromadne,pričom
v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s
určitým technicko-administratívnym zdržaním. Na základe uvedeného, súd nepovažoval konanie súdu
za také konanie, ktorým by spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a teda by opodstatňovalo podanie

navrhovateľa pre nesprávny úradný postup súdu.

Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, bolo ďalej
bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu

a škodou navrhovateľa ako aj nemajetkovou ujmou. Nakoľko návrh navrhovateľa bol nedôvodný už v
samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol ani dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku, ale súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,

nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.