Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200623
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa L. B.,
bytom B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o
starobný dôchodok, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.03.2014, č. k.
12Sd/210/2013-51, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6. marca 2014, č. k.
12Sd/210/2013-51, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2013
z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 06.03.2014, č. k. 12Sd/210/2013-51, krajský súd potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.07.2013 a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok
podľa § 38 a § 128 zákona č. 382/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v sume starobného dôchodku, určenej podľa piatej časti zákona

č.100/1988 Zb. a pre výšku starobného dôchodku mu boli zhodnotené nielen doby služby policajta,
ale aj doby zamestnania, posudzované podľa predpisov, ktoré upravujú všeobecný systém sociálneho
poistenia. Rozhodnutie považoval za zákonné. Podľa názoru krajského súdu má navrhovateľ podľa §
67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov možnosť za obdobie dôchodkového
poistenia, získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave.
Námietku navrhovateľa, že doteraz nemá zhodnotené obdobie (tri a pol roka), počas ktorého sa staral o
svojichchorýchrodičov,krajskýsúdnepovažovalzadôvodnú,lebonavrhovateľnepreukázal,žepožiadal
Sociálnu poisťovňu v zmysle ustanovenia § 15 zákona o sociálnom poistení o opatrovateľský príspevok
a nepodal prihlášku na dôchodkové poistenie, na základe čoho by sa dala hodnotiť uvedená doba.

Včas podaným odvolaním navrhovateľ namietal, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok, nie starobný

(ako mylne uvádza Sociálna poisťovňa i súd), a určený porovnávajúcim výpočtom podľa zákona č.
100/1988 Zb. Je pravdou, že mu podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola vo výsluhovom dôchodku priznaná
všetka preukázaná doba od 18. roku veku do odchodu na výsluhový dôchodok (civilná a aj služba
príslušníka), nebola mu však priznaná doba štúdia od 15. do 18. roku veku, čo však krajský súd neriešil.Pokiaľ sa v rozsudku uvádza, že si nepodal prihlášku na dôchodkové poistenie za obdobie, čo sa staral o
bezvládnych rodičov, na opatrovanie si chcel uplatniť opatrovateľský príspevok, ale pri osobnej návšteve
mu bolo povedané, že má príjem (výsluhový dôchodok), ktorý je vyšší ako opatrovateľský príspevok a

preto mu neodporučili podať si žiadosť o finančný príspevok. Keďže nemal za opatrovanie príjem, nemal
z čoho platiť dôchodkové poistenie. Rodičia ale nemuseli byť umiestnení v štátnom sociálnom zariadení,
a štát s nimi nemal žiadne výdavky a starosť. Uvedenú dobu preukázal overeným čestným prehlásením
o opatrovaní. Uvítal by, keby mu aj toto obdobie bolo hodnotené aspoň ako náhradná doba bez príjmu.
Trval na tom, aby mu Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok tak, ako priznala mnohým

podstatne mladším výsluhovým dôchodcom za nezhodnotené roky v civilnom zamestnaní a roky služby
vo zvýhodnených kategóriách a dobu ďalšieho zamestnania k 31.5.2014, kedy už ukončí pracovný
pomer, v rozsahu 7 rokov a 5 mesiacov odvodov do Sociálnej poisťovne. Žiadal, aby Sociálna poisťovňa
zhodnotila ešte dôchodkovo nezhodnotené zamestnanie u VU 4650 Trenčín a roky vo zvýhodnených
kategóriách a priznala mu starobný dôchodok. Ako výsluhový dôchodca platil 60 mesiacov úrazové a
79 mesiacov nezamestnanecké poistenie.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 07.05.2014 odporkyňa poukázala na to, že nárok na starobný
dôchodok navrhovateľa podľa § 132 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku
aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho
zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave. Stotožnila sa

s právnym názorom krajského súdu, že navrhovateľ má možnosť za obdobie dôchodkového poistenia
získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O. s. p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods.
1 a 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 211 ods. 2 O. s. p.), a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa je potrebné priznať úspech.

Nemožno sa stotožniť s odôvodnením odporkyne v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v jej následných

vyjadreniach v súdnom konaní, ktoré si osvojil aj krajský súd, že navrhovateľ má možnosť požiadať
o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca, a výsluhový
dôchodok za dobu poistenia po vzniku nároku na tento dôchodok v tomto prípade zvýši útvar sociálneho
zabezpečeniaGRZVJSpoprevedenípoistnéhonastarobnépoistenieodSociálnejpoisťovnenažiadosť

útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým
odporkyňa uvedené tvrdenia odôvodnila (9So/134/2010), upravuje odlišný právny nárok; v uvedenom
prípade bol poistencovi od 04.08.1999 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení, ktorý sa následnou právnou úpravou (§ 125 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z. z.) považuje za výsluhový. Tento však naďalej zostáva dôchodkom starobným a za

výsluhový sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
Práve tá okolnosť, že už raz bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, vylúčila možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný) podľa
neskoršieho zákona o sociálnom poistení.

V preskúmavanej veci je však situácia právne odlišná. Navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Navrhovateľ vykonával službu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 15.05.1972 do
30.06.2003 (ďalej len „doba služby“). Ako doba služby v 1. kategórii funkcií mu na účely priznania

výsluhového dôchodku v súlade s § 130 ods. 1 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov bola zhodnotená doba služby v rozsahu 29 rokov od
15.05.1972 do 31.12.1999 (27 rokov a 231 dní) ako aj doba základnej vojenskej služby od 01.08.1967
do 29.07.1969 (1 rok a 363 dní) a ako doba služby v III. pracovnej kategórii doba od 01.01.2000 dodovŕšenia veku 55 rokov, teda do XX.XX.XXXX v rozsahu 3 roky a 112 dní. Doba služby po vzniku nároku
na starobný dôchodok od XX.XX.XXXX do 30.06.2003 mu na účely výsluhového dôchodku hodnotená
nebola.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vojakov z povolania a vojakov,

ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru
národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo
príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“),
platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok,

ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie
sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov zborov

nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa
v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č.100/1988 Zb., keďže vek 55

rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002.

Podľa § 175 zákona č.100/1988 Zb. i § 274 zákona č.461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby 1. a 2. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.
decembra 2023.

Keďže navrhovateľ do 31. decembra 1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20
rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. mu zostal zachovaný
nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.

Navrhovateľ sa narodil XX.XX.XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 65 ods. 2 v spojení s §
274 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 175 zákona č.100/1988 Zb. dovŕšil dňom XX.XX.XXXX. Uvedený
dôchodkový vek napokon vyplýva aj z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže z 11.07.2003, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok.

Podľa § 255 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj

obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok.

Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume
starobného dôchodku, bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba, teda doba štúdia
od 23.04.1966 do 31.07.1967 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby
od 01.08.1967 do 29.07.1969 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľaKeramoprojekt, Trenčín od 01.08.1969 do 14.05.1972 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže od 15.05.1972 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže od 01.01.2000 do 30.06.2003 v III. pracovnej kategórii.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ v dobe od 01.09.1963 do 31.07.1967 študoval
na strednej škole. Odporkyňa však navrhovateľovi hodnotila len dobu štúdia na strednej škole od
23.04.1966 do 31.07.1967.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol

priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu štúdia a doby zamestnania v tzv. civilnom sektore,
lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký
jej záver je nesprávny.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods.1
uvedeného zákona). Na účely výsluhového dôchodku boli navrhovateľovi ako doba trvania služobného
pomeru zhodnotené len doby od 01.08.1967 do 29.07.1969 a od 15.05.1972 do 30.06.2003. Z

rozhodnutiaGRZVJSčíslo:GRZVJS-12981/120-03z11.07.2003všaknevyplýva,žebynavrhovateľovi
boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z
neholento,ževýslednásumavýsluhovéhodôchodkunesmiebyťnižšiaakosumastarobnéhodôchodku
s prídavkom k tomuto dôchodku.

V zmysle § 128 zákona č.328/2002 Z. z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok
v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov
pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Keďže výška výsluhového dôchodku 13857 Sk, vypočítaná podľa § 39 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.
z. (za 33 rokov služby) bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku 8282 Sk (vypočítaného podľa
zákona č. 100/1988 Zb) za 37 rokov zamestnania a sumy prídavku k starobnému dôchodku 7369 Sk
(vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z.), výsluhový dôchodok mu bol priznaný v sume uvedeného
úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku (§ 128 zákona č. 328/2002 Z. z.).

Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods.1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu
pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania však vyplýva, že okrem doby štúdia započítanej na
účely výpočtu sumy výsluhového dôchodku navrhovateľ získal ďalšiu dobu štúdia a dobu civilného
zamestnania.

Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový

dôchodok, nie starobný dôchodok. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za nesúladné so
zákonom z dôvodu jej nesprávneho právneho názoru a preto podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok znovu, pričom
pre nárok na starobný dôchodok ako dobu z osobitného systému vyhodnotí len dobu 33 rokov služby,
hodnotiteľnejnaúčelyvýsluhovéhodôchodku.Pozhodnoteníidôbtzv.civilnéhozamestnania(poistenia)
vrátane doby štúdia sa vysporiada i s otázkou navrhovateľom uplatnenej doby starostlivosti o rodičov.
Vzhľadom na skutočnosť, že výsluhový dôchodok je potrebné v danom prípade v zmysle judikatúry

najvyššieho súdu považovať za dávku v starobe, zistenú „teoretickú“ sumu starobného dôchodku môže
krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
(zákon č. 416/1991 Zb.). Súčasne rozhodne aj o nároku na zvýšenie takto určeného starobného
dôchodku za doby poistenia navrhovateľa po vzniku nároku na starobný dôchodok. Nové rozhodnutievo veci riadne odôvodní. Odvolací súd pritom dáva odporkyni do pozornosti, že doby poistenia od
01.01.2007 do 31.12.2012 u zamestnávateľa (Ministerstvo obrany SR) sú podľa evidenčného listu
dôchodkového poistenia zamestnávateľom potvrdené ako tzv. civilné zamestnanie vo všeobecnom

systéme sociálneho poistenia.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá
a v súlade s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko
tento si nárok na ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.