Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201156
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a

členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne: O.U., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., proti odporcovi: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor pozemkový
a lesný, so sídlom Kollárová 2, Liptovský Mikuláš, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky
proti rozhodnutiu odporcu č. k. OÚ-LM-PLO-19-2014/ 003296-11/KRA zo dňa 30.06.2014, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/65/2014-22 zo dňa 13. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/65/2014-22 zo dňa 13.
februára 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým Okresný úrad
Liptovský Mikuláš v reštitučnom konaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodol, že
navrhovateľka O.U. nespĺňa podmienky uvedené v § 3 na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na
náhradu k príslušným pozemkom nachádzajúcim sa v kat. úz. O..
Krajský súd v Žiline takto rozhodol, keď dospel k záveru že práve sporný podiel 270/79680 už bol
navrhovateľke priznaný právoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš č. k. 662

- 1978 /92 - 95 - Šd zo dňa 6. marca 1996, kde ako pôvodní vlastníci figurovali B. O. a F. O. a
týkalo sa tiež aj pozemnoknižných vložiek 180, 289 a 229 kat. úz. V.. Krajský súd ďalej poukázal na
skutočnosť,žetoznamená,žecelýspoluvlastníckypodielvtýchtovložkáchvkat.úz.V.,atopoprávnych
predchodcoch navrhovateľky už bol vysporiadaný, a to právoplatným rozhodnutím podľa Zákona o pôde,
a preto navrhovateľka už nie je aktívne legitimovaná na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté podľa Zákona o pôde a ani na získanie náhrady za takéto
nehnuteľnosti. Nie je preto možné domáhať sa reštitučným návrhom podľa zákona č. 503/2003 Z.z.

vydania nového reštitučného rozhodnutia v minulosti už takto rozhodnutej veci.

Krajský súd tiež uviedol, že čo sa týka námietky, že v rozhodnutiach o priznaní podielov na
nehnuteľnostiach v kat. úz. V. nebola uvedená W. W., tak ona nebola členkou Urbárskeho spoločenstva
vo O., a preto nemohla byť uvedená ani v týchto rozhodnutiach, keďže tieto rozhodnutia riešili reštitučnú
žiadosť podielnikov Urbárskeho spolku vo O.. Správny orgán však z úradnej činnosti mal vedomosť
o tom, že jej ako fyzickej osobe bol podiel po B. O. priznaný, pričom sa jedná o skutočnosť známu

správnemuorgánuzúradnejčinnosti,ktorúvzmysle§34ods.6Správnehoporiadkunetrebadokazovať.

K použitiu údajov v pozemkovej knihe správnym orgánom a vo vzťahu k námietke navrhovateľky o
potrebe použitia konkrétnych podielov uvedených v pozemkovej knihe kat. úz. V. krajský súd uviedol,že správny orgán vychádzal z výšky podielových oktáv na spoločnej nehnuteľnosti určených v roku
1941 v zozname pôvodných vlastníkov a nie podľa podielov uvedených v pozemkovej knihe vo vložke
180, 229 a 289, rešpektoval rozhodnutie podielnikov z 30.10.1993. Títo vo svojom uznesení z Valného

zhromaždenia Urbárskeho spolku vo O. rozhodli o tom, že tento pôvodný zoznam z roku 1941 bude
základom pre uznanie majetkových podielov členom spoločenstva a majetkové podiely členov v ňom
uvedené (oktávy alebo jej časti ) sa budú prepočítavať v podielovom zlomku 480/79680. Tiež sa uzniesli
na tom, že takto určený majetkový podiel člena bude vo všetkých pozemnoknižných vložkách rovnaký,
v takomto podiele bude vydaný alebo prerozdeľovaný. Krajský súd tiež uviedol, že to znamenalo, že

majetkový podiel určený podľa veľkosti oktávy a prepočítaný na podielový zlomok bude pre oprávnenú
osobu platiť aj v tých v pozemnoknižných vložkách, kde boli podiely zapísané. Uvedené rozhodnutie
nebolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďže v čase vydania tohto rozhodnutia
už neboli údaje v pozemkovej knihe záväzné. Údaje v pozemkovej knihe sú súčasťou katastrálneho
operátu ako zdroj údajov podľa § 8 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, majú trvalú dokumentárnu
hodnotu (§ 8 ods. 4 katastrálneho zákona) a je potrebné z tých údajov vychádzať, ak tieto neboli

dotknuté akoukoľvek zmenou. Ak by teda rozhodnutie Valného zhromaždenia Urbárskeho spolku vo O.
nebolo vydané, v tom prípade by bolo potrebné vychádzať z určitých podielov uvedených v jednotlivých
pozemnoknižných vložkách, čo však v danom prípade podľa krajského súdu vzhľadom na uvedené
skutočnosti neprichádza do úvahy.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala z
hľadiska obsahu odvolania, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v odvolacom konaní tak, že
zmení rozsudok krajského súdu a zruší rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši. Poukázala
na to, že správny orgán v konaní vo veci reštitúcie v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. v rozhodovacom
procese nekonal súladne so zákonom a poukázala opätovne na príslušnú genézu z minulosti týkajúcu

sa predmetných nehnuteľností.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadril v tom zmysle, keď uviedol, že
sa stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ktorý predmetné rozhodnutie správneho orgánu
potvrdil ako súladné so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzaloarozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysle§250jaods.2Občianskeho
súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),

pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk .
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či krajský
súd ako i správny orgán pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a či vzhľadom na námietky navrhovateľky ohľadne hodnotenia dôkazov bolo konanie vedené takým
procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom
zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Správne totiž argumentuje jednak Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši ako i Krajský súd
v Žiline v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, že ohľadne predmetných pozemkov bolo vo veci už
vydané reštitučné rozhodnutie podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov na
základe uplatneného reštitučného nároku, ktoré rozhodnutie je právoplatné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na príslušné dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v
administratívnom spise správneho orgánu a tiež i spisového materiálu Krajského súdu v Žiline dospel k
záveru, že je možné vyvodiť záver, že navrhovateľke nepatrí podiel 366/79680, ako uvádza vo svojom
opravnom prostriedku, ale jej patrí celý podiel po jej matke, konkrétne 182/79680 a polovica podielu po

B. O., teda 91/79680, spolu teda 273/79680, čo po zaokrúhlení predstavuje 270/79680. Najvyšší súd sa
preto stotožňuje s Krajským súdom v Žiline, že tento podiel už bol navrhovateľke priznaný právoplatným
rozhodnutím Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš č. k. 662 - 1978/92 - 95 - Šd zo dňa 6. 3. 1996, a
to na základe Zákona o pôde č. 229/1991 Zb.Taktiež podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR navrhovateľka nebola oprávnená požadovať
priznanie spoluvlastníckeho podielu podľa zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko tento zákon upravuje len

navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom a nehnuteľnostiam, o ktorých nebolo meritórne rozhodované
v rámci Zákona o pôde, ktorá skutočnosť vyplýva i z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veciach reštitučných, na ktorú skutočnosť správne poukazuje i Krajský súd v Žiline v
dôvodoch svojho napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné taktiež naviac zdôrazniť, na rozdiel od
dôvodenia krajského súdu, že keď neexistovali žiadne právne dôvody, aby si navrhovateľka mohla
uplatniť opätovne reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (nakoľko predchádzajúce reštitučné
konanie uplatnené navrhovateľkou bolo právoplatne v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. ukončené), tak by
nemohol napr. existovať ani žiaden z dôvodov uvádzaných v § 62 ods. 1 Správneho poriadku na obnovu
konania v reštitučnej veci podľa zákona č. 503/2003 Z.z.

Totiž podľa ustanovenia § 1 vety prvej zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctvakpozemkom,ktorénebolovydanépodľaosobitnéhopredpisu.Zpoznámkybodu1podčiarou
k ustanoveniu § 1 má zákonodarca na mysli ako osobitný predpis zákon č. 229/1991 Zb. o pôde v znení
neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že aj z dôvodovej správy k zákonu o
pôde vyplýva, že zákon č. 503/2003 Z.z. je len pokračovaním zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov a má slúžiť na uplatnenie si reštitučných nárokov pre tie fyzické osoby, ktoré si neuplatnili,
resp. nestihli uplatniť svoje reštitučné nároky v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline ako súladný so
zákonom v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., keď
navrhovateľka úspech v odvolacom konaní nemala a správnemu orgánu náhrada trov konania v zmysle
zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.