Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/620/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204695
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - Y. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. R., N., Y. XXX/X, proti odporkyni - D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX,
v zastúpení právne - JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka AK so sídlom H. XXX, K. R., o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 570 eur, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/178/2015-32 zo dňa 6.8.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 380 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a p o t v r d z u j e rozsudok

vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa čiastočne a odporkyňu zaviazal k
povinnosti zaplatiť mu 380 eur (titulom bezdôvodného obohatenia) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti (nad sumu 380 eur) súd návrh navrhovateľa zamietol a náhradu trov konania mu

nepriznal.

Navrhovateľ v súdenej veci sa domáhal od odporkyne peňažného plnenia v sume 570 eur tvrdiac,
že svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku Krajského súdu Žilina 10CoP/24/2014-36 zo dňa
30.4.2014 v sume 95 eur plnil každý mesiac k rukám matky, a to aj v období mesiacov júl 2014 až
január 2015, keď maloletý K. sa nachádzal v jeho priamej osobnej starostlivosti, t.j. poskytol dieťaťu
tak osobnú starostlivosť a hradil jeho náklady, ako aj platil výživné v zmysle označeného rozsudku za

uvedené mesiace v sumách po 95 eur mesačne k rukám matky, hoc maloletý vo faktickej starostlivosti
matky v uvedenom období sa už nenachádzal.

Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe rozsudku Krajského súdu v
Žiline č.k. 10CoP/24/2014-36 zo dňa 30.4.2014 bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na
maloletého K. sumou 95 eur mesačne k rukám jeho matky (odporkyne). Maloletý však bol rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5P/62/2014-87 zo dňa 12.2.2015 (právoplatne 18.2.2015)

zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa a odporkyni (matke dieťaťa) bola uložená povinnosť
prispievať na výživu syna k rukám otca sumou 50 eur mesačne. Jednalo sa o rozhodnutie, ktorým
sa riešila otázka zmeny osobnej starostlivosti o dieťa. Navrhovateľ prispel na výživu maloletého K. k
rukám matky (odporkyne) celkovou sumou 380 eur v období október 2014, november 2014, december2014 a január 2015, tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli, preto si súd podľa § 120
ods. 3 O.s.p. osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania ohľadne tejto
sumy. Navrhovateľ svoju vyživovaciu povinnosť k rukám matky plnil aj v septembri 2014, výživné za

tento mesiac bolo spotrebované na uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa, táto skutočnosť
medzi účastníkmi konania sporná nebola, vrátenia výživného za mesiac september 2014 sa navrhovateľ
od odporkyne ani nedomáhal. Vykonané dokazovanie preukázalo, že navrhovateľ plnil vyživovaciu
povinnosť do rúk matky na dieťa aj po tom, čo bol maloletý v jeho faktickej starostlivosti, z tohto dôvodu
okresný súd konštatoval čiastočnú opodstatnenosť návrhu navrhovateľa ohľadne sumy 380 eur (výživné

za 4 mesiace x 95 eur). Odporkyňa netvrdila ani nepreukázala, že výživné hradené navrhovateľom po
októbri 2014 k jej rukám by malo byť skutočne spotrebované na uspokojenie životných potrieb dieťaťa.
Okresný súd vyhodnotil časť návrhu navrhovateľa ( peňažný nárok za mesiace júl, august 2014 ) za
nedôvodnú, keďže za označené mesiace ide o krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému
nebolo zverené do výchovy, čo nie je spravidla dôvodom dočasného pozbavenia povinnosti tohto rodiča
platiť výživné. Trvalú starostlivosť a pobyt dieťaťa u navrhovateľa zo zhodného tvrdenia rodičov okresný

súd mal preukázanú v mesiaci september 2014, avšak za situácie, že navrhovateľ za mesiac september
2014 peňažné plnenie titulom vrátenia výživného od odporkyne nepožadoval, za tento mesiac nebol
dôvod akékoľvek peňažné plnenie priznať.

Otázku náhrady trov konania okresný súd riešil v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi

prevažne úspešnému účastníkovi v konaní právo na ich náhradu nepriznal, pretože si trovy konania
žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa - čo do výroku, v ktorom súd jej uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 380 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto odvolaním

napadnutom výroku sa domáhala zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala návrh navrhovateľa
zamietnuť. Argumentovala tým, že v mesiacoch október 2014 až január 2015 maloletý chodil do jej
domácnosti, navštevoval ju, výživné spotrebovala na uspokojenie jeho životných potrieb. Vytýkala súdu
nevykonanieňounavrhnutéhodôkazu-vypočuťchcelasvojumatkuP.E.natúskutočnosť,žezjejstrany
vyživovacia povinnosť voči K. bola splnená, ako i to, že výživné, ktoré k jej rukám navrhovateľ platil,

dieťa v celom rozsahu spotrebovalo. Podľa nej súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nemohol
priznaťnavrhovateľoviplnenieztitulubezdôvodnéhoobohatenia,jehonávrhmalakonedôvodnývcelom
rozsahu zamietnuť.
Odvolateľka nesúhlasila s platbou sumy 380 eur jednorázovou formou do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Podľa jej názoru súd neprihliadol na to, že k maloletému K. plní si vyživovaciu povinnosť v

sume 50 eur mesačne, súčasne má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej D. H., ktorá je jej zverená do
osobnej starostlivosti. Jej čistý príjem predstavuje sumu medzi 380 až 390 eur. Z tohto príjmu okrem
výživného na maloletého K. a po plnení vyživovacej povinnosti k maloletej D., uhrádza nájomné v sume
119,99 eur, ďalej náklady spojené s bývaním, elektriku v sume 30 eur, plyn v sume 40 eur, náklady
spojené s nákupom potravín, ďalej náklady na školu pre maloletú D., telefón v sume 18 eur mesačne.

Okrem toho má aj ďalšie výdavky napr. cestovné náklady do práce, výdavky na drogériu, hygienu,
ošatenie, obuv a pod. Nie je v jej možnostiach uhradiť sumu 380 eur v súdom určenej lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, preto v prípade, že súd návrh navrhovateľa v odvolaním napadnutom výroku
nezamietne, žiada, aby jej odvolací súd dlžnú sumu povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne vždy
najneskôr do posledného dňa príslušného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku v odvolaním napadnutom
výroku.On na svoje tvrdenie v zmysle výzvy súdu označil, predložil dôkazy, takúto možnosť mala aj
odporkyňa, súd aj ju podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. upozornil, že je povinná zabezpečiť dôkazy,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené nebude prihliadané. Zotrvával na tom, že v

rozhodných mesiacoch október 2014 až január 2015 sa o maloletého syna osobne staral a aj k rukám
matky prispieval výživným na maloletého v sume 95 eur mesačne. Stalo sa tak v dobe prebiehajúceho
konania o zmenu osobnej starostlivosti o dieťa, v dobe, keď maloletý sa už nachádzal v jeho faktickej
starostlivosti. Odporkyňa pritom užívala peniaze určené pre syna, pre svoje potreby. On si musel peniaze
požičať, ktoré doteraz spláca. Na účet dostával v rozhodnom období priemerne 280 eur mesačne, z

tohto hradil mesačné náklady na byt 70 eur, výdavky spojené so školou maloletého boli v priemere 90
eur mesačne. Matka nepreukázala svoje tvrdenie ( nepredložila ani jeden dôkaz ) o tom, že by výživné
malo byť spotrebované na syna. Nesúhlasí s tým, aby súd odporkyni povolil dlh splácať v splátkach
po 20 eur mesačne. Podľa potvrdenia o príjme odporkyňa má priemerný mesačný zárobok 355 eur, zktorého napokon si dovolila kúpiť ojazdený osobný automobil zn. OPEL Corsa cca 500 eur. Na maloletú
dcéru D. on platí výživné vo výške 60 eur mesačne, dcéru pravidelne berie ku sebe každý druhý víkend,
aj počas prázdnin či sviatkov, dieťaťu poskytuje stravu, čo je samozrejmé a maloletej dcére občas

kúpi aj oblečenie. Naopak, odporkyňa so synom sa stretáva veľmi zriedkavo, nepravidelne, nekupuje
mu pritom nič.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v

rozsahu i z dôvodov daných v § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. Nedotýkal sa výroku rozsudku, ktorý odvolaním napadnutý nebol.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporkyne za nedôvodné. V rámci odvolacieho prieskumu krajský

súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaného dokazovania
skutkový stav zistil riadne, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p.
a vec správne právne aj posúdil. Písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je po
obsahovej stránke v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia
vyargumentoval prečo, z akých dôvodov vyhovel návrhu navrhovateľa (v odvolaním napadnutom

výroku), z ktorých skutkových okolností vychádzal, podľa ktorého hmotnoprávneho ustanovenia vec
právne posúdil. Krajský súd sa stotožnil s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, a zhodne
so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že nárok navrhovateľa na peňažné plnenie v priznanej
výške 380 eur je dôvodný a opodstatnený. Bolo preukázané, že v rozhodnom období október 2014
až január 2015 navrhovateľ k rukám odporkyne prispieval sumou 95 eur mesačne. Uvedenou sumou

plnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v období prebiehajúceho konania (ďalšieho konania
na základe návrhu otca) o zmenu osobnej starostlivosti , hoc maloletý syn sa už nachádzal v jeho
výchove a osobnej starostlivosti. I keď rozsudok súdu o zmene osobnej starostlivosti o dieťa v
označenom rozhodnom období nebol právoplatný, bolo podstatné, že maloletý sa nachádzal vo faktickej
starostlivosti navrhovateľa a ak navrhovateľ odporkyni za uvedené obdobie poukazoval sumu 95 eur

mesačne titulom výživného na maloletého syna, odporkyni sa dostávalo plnenia, na ktoré nemala nárok.
Odporkyňa nepreukázala v konaní, že by prijaté výživné vynaložila v prospech maloletého syna, resp. z
mesačnejsumyvýživnéhozabezpečovalaauhradzovalajehoživotnénáklady,čiužnastravu,oblečenie,
resp. náklady v súvislosti s návštevou školy. Platí jednoznačný záver, že v dotknutom období odporkyňa
prijala od navrhovateľa plnenie, ktoré jej nepatrilo, na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré

je povinná navrhovateľovi v sume 380 eur vydať. Odvolacie dôvody odporkyne neboli spôsobilé narušiť,
resp. vyvrátiť vecnú správnosť záverov rozhodnutia okresného súdu.

Krajský súd nevyhovel odvolacej argumentácii odporkyne ani v časti, v ktorej sa domáhala povolenia
splátok peňažného dlhu. Osobné, príjmové pomery oboch účastníkov sú približne rovnaké, obaja majú

vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Matka platí výživné na maloletého K. navrhovateľovi
v sume 50 eur mesačne, navrhovateľ platí výživné na spoločnú maloletú dcéru D. odporkyni v
sume 60 eur mesačne. Príjmové, osobné pomery, majetková situácia oboch účastníkov konania je
porovnateľná, životná situácia navrhovateľa nie je nadštandardná, napokon nie je ani vyššia ako u
odporkyne. Napokon odporkyňa o svojej finančnej povinnosti, úhrady sumy 380 eur mala vedomosť z

rozsudku okresného súdu vyhláseného na pojednávaní dňa 6.8.2015 napokon aj z obsahu doručeného
rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne 18.9.2015. Treba dodať, že ako odporkyni vznikajú náklady na
zabezpečenie bežného života, náklady porovnateľného charakteru sú dané aj u navrhovateľa. Napokon
nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že za rozhodné obdobie poskytnutú sumu 380 eur odporkyňa
skonzumovala v prospech seba a nie pre potreby a prospech maloletého syna.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania konštatoval krajský súd vecnú správnosť
rozhodnutia okresného súdu.

Súhrn všetkých týchto dôvodov viedol odvolací súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v odvolaním

napadnutom výroku a k tomu, že odvolaniu odporkyne vyhovieť nemohol.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. krajský súd účastníkom (žiadnemu z nich)
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, odporkyňa totiž v danom štádiu konania úspešná nebola,bolo by jej povinnosťou nahradiť trovy navrhovateľovi - úspešnému účastníkovi, navrhovateľ si však
náhradu týchto trov neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu boli vznikli v súvislosti s
podaným odvolaním odporkyne nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .