Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215602
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115215602.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného : PRO CIVITAS, s.r.o.,
so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený splnomocnenou advokátkou
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému :
U. V., rodená W., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. X., R. XXXX/X v exekučnom konaní
vedenom súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorský úrad 831 04 Bratislava,

Vajnorská 100/A pod spisovou značkou Ex 7885/15, na vymoženie pohľadávky v sume 1735,38 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
9Er/69/2015-8 zo dňa 27.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie s poukazom na znenie ustanovenia

§ 104 ods. 1 a podľa § 159 ods. 3 O.s.p., v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. pre
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a to právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata. V
odôvodnení exekučný súd uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IG-C/0411/0407 vydaný dňa
24.02.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľa Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s., Bratislava (ďalej „rozhodcovský rozsudok“). Súd konštatoval, že predložený exekučný titulu už bol

v konaní prebiehajúcom na tamojšom súde vedenom pod spisovou značkou 4Er/2815/2012 uznesením
číslo konania 4Er/2815/2012 - 22 zo dňa 29.01.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/23/2014-63 zo dňa 30.04.2014 vyhodnotený ako nulitný právny akt,
nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej
doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného dôvodu bolo následne exekučné konanie uznesením

č.k. 4Er/2815/2012-72 zo dňa 04.03.2015 zastavené. Následne potom exekučný súd konštatoval, že
pokiaľ už súd raz právoplatne rozhodol, že exekučný titul predložený oprávneným nie je spôsobilý
byť podkladom na exekúciu, nie je možné, aby oprávnený predložil takýto exekučný titulu opätovne a
domáhal sa vykonania exekúcie. Súd konštatoval, že v tomto prípade sa jedná o tých istých účastníkov
exekučného konania, ako pri predošlej vykonávanej exekúcii a o ten istý skutkový základ prameniaci
z rovnakého exekučného titulu, z rovnakej zmluvy o úvere, ako aj z rovnakého nároku oprávneného.

Vzhľadom na existenciu neodstrániteľnej právnej prekážky veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae),
z uvedeného dôvodu potom súd exekučné konanie zastavil.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta,
že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia súd 1. stupňa rozhodoval
nad rámec zákonom zverenej právomoci, svojim konaním odňal účastníkom konania možnosť konať

pred súdom a zároveň súd 1. stupňa pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetnej fáze exekučného konania príslušný exekučnýsúd rozhodol výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia. Argumentuje, že podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už

začatej veci, respektíve pri prekážke veci rozhodnutej, až po vydaní exekučného príkazu, pričom
určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V predmetnej veci
nebolo súdom poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní
nastať. Poukázal na ustanovenie § 232 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pokiaľ pohľadávka
oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená, môže oprávnený so súhlasom súdu podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným
podmienkam. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto
nezakladánámietkuprávoplatnerozhodnutejveci.Povereniesúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie
je individuálny právno - aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora.
Z uvedených dôvodov udelenie alebo neudelenie poverenia na vykonanie exekúcií nezakladá prekážku
res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí

na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.
Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne

neuvádzaprekážkuvecirozhodnutejakovadukonania,ktorábrániďalšiemupostupu.Oprávnenýtaktiež
namieta prekročenie zákonných limitov preskúmania žiadosti o vydanie poverenia podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než ako v prospech zákonnej úpravy nesvedčia nielen jazykové,
logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd

nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou
udelenia, respektíve neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávneným
má rovnako za to, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom
a konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného aj k odňatiu možnosti vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu. Opravný taktiež namieta porušenie právnej istoty a

legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú
aj zamietajú. Oprávnený však opakovane zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Postupom súdu došlo taktiež k neprimeranému

zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon sa nezákonne zvýhodňuje na
základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému
uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami

právoplatného rozsudku. Oprávnený na podporu svojich argumentov v odvolaní citoval z viacerých
rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe
uvedeného oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak,
že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby
príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 215 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Rozlišujeme procesné
podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie
procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. podmienka zaplatenia súdneho poplatku). Negatívne
procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej
(res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku

v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných
podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch
exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4
O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká

exekučného konania (podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013
prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám
tohto konania). V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie
meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní
však dochádza k zastaveniu exekučného konania alebo exekúcie aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré

možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v tzv. základnom, sporovom konaní. V takomto prípade
predstavuje zastavenie exekučného konania, res. exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej,
pretože exekučný súd právne vec posúdil aj z hľadiska hmotnoprávneho základu oprávneným
uplatneného nároku voči povinnému. Nejde preto len o výslovne procesné rozhodnutie. Nakoľko
Exekučný poriadok nepripúšťa obnovu konania (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku), potom pri novom

návrhu na vykonanie exekúcie sa nevylučuje skúmanie všetkých podmienok exekučného konania, teda
aj podmienky neexistencie prekážky, ktorá by bránila vedeniu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu
exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr
oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. O
totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými

účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

V konkrétnej veci odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom spisu zistil, že oprávnený podal dňa
15.03.2015 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Dňa

24.07.2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava sp. zn. IGC04110407 zo dňa 24.02.2012,
ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 1735,38 eur s príslušenstvom. Hmotnoprávny základ
rozhodcovským rozsudkom priznaného nároku bola Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

27.03.2009. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver Dostupná pôžička, pričom v zmluve
o úvere v bode 2. čl. 7 so zmluvné strany stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené výlučne pred konkrétnym
rozhodcovským súdom v zmysle rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Od tejto rozhodcovskej doložky si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, ako aj z obsahu pripojeného spisu 4Er/2815/2012
je zrejmé, že exekučný súd sa pred rozhodovaním podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku
oboznámil s obsahom spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/2815/2012,
z ktorého súd zistil, že v danej exekučnej veci podal totožný oprávnený návrh na vykonanie exekúcie

proti totožnému povinnému a ako exekučný titul priložil totožný rozhodcovský rozsudok sp. zn.
IGC04110407 zo dňa 24.02.2012 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná a.s., Bratislava. Uznesením číslo konania 4Er/2815/2012 - 22 zo dňa 29.01.2013, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/23/2014-63 zo dňa 30.04.2014súd predmetný exekučný titul vyhodnotil ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského
súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za
absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného dôvodu bolo následne exekučné konanie uznesením č.k. 4Er/2815/2012-72 zo dňa
04.03.2015 zastavené. Rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.03.2015.

V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie

procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie
(§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/2815/2012, ako aj neskoršie exekučné
konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9Er/69/2015, boli podľa § 36 ods.
2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých
účastníkov, na základe rovnakého exekučného titulu za účelom vymoženia rovnakého nároku. Napriek

právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu
istému povinnému opakovane návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného
titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť tohto konkrétneho
exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul

vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz
vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.

Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné
konanie ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom

uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť,
nakoľko súd už raz právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného konkrétneho
rozhodcovského rozsudku je neprípustná a exekučné konanie bolo právoplatne zastavené (§ 44 ods. 4
Exekučného poriadku), pričom nový návrh neuvádza žiadne nové dôvody, pre ktoré by mal exekučný
súd totožný exekučný titul inak právne posudzovať. Predošlé rozhodnutie exekučného súdu teda

predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený

znovu podal návrh na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého by sa úspešne domohol nároku na
podkladeexekučnéhotitulu,ktorýbolvinejexekučnejvecivprospechtotožnéhooprávnenéhoavedenej
voči totožnému povinného vyhlásený exekučným súdom za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu jeho
materiálnej nevykonateľnosti, brániacej vedeniu exekúcie.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.